Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

“Bɛdie Folɛdulɛ Na Bɛnwu Nrɛlɛbɛ”

“Bɛdie Folɛdulɛ Na Bɛnwu Nrɛlɛbɛ”

“Me mra mrenya, . . . bɛdie folɛdulɛ na bɛnwu nrɛlɛbɛ.”—MRƐ. 8:32, 33.

EDWƐNE: 56, 89

1. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanwu nrɛlɛbɛ ɛ, na nvasoɛ boni a wɔ zo a?

GYIHOVA a le nrɛlɛbɛ Ɛvileka a, na ɔfi atiakunlukɛnlɛma nu ɔmaa awie mɔ bie. Gyemise 1:5 ka kɛ: “Saa bɛ nuhua bie hyia nrɛlɛbɛ a, bɛmaa ɔhɔ zo ɔbiza Nyamenle, ɔluakɛ ɔfi atiakunlukɛnlɛma nu ɔmaa menli kɔsɔɔti debie mɔɔ ɔnva nwolɛ ɛya.” Adenle ko mɔɔ yɛdua zo a yɛbanwu nrɛlɛbɛ la a le kɛ yɛbalie Nyamenle ndeanlɛ yɛado nu. Na nrɛlɛbɛ zɔhane kola bɔ ɛ nwo bane fi ɛbɛlabɔlɛ nee sunsum nu ngyegyelɛ nwo. (Mrɛ. 2:10-12) Ɛhye maa, ‘yɛfa yɛ nwo yɛsie Nyamenle ɛlɔlɛ ne . . . mɔɔ kɔ dahuu ngoane nu la anu.’​—Dwu. 21.

2. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia Nyamenle ndeanlɛ nwo anyezɔlɛ ɛ?

2 Kɛmɔ yɛnli munli anzɛɛ ɔlua kɛzi bɛtetele yɛ la ati, ɔyɛ a ɔyɛ se kɛ yɛbalie ndeanlɛ yɛado nu anzɛɛ yɛbanyia nwolɛ adwenle kpalɛ. Saa yɛnwu nvasoɛ mɔɔ wɔ ndeanlɛ zo la a, ɔmaa yɛkile nwolɛ anyezɔlɛ, na yemɔ kile kɛ Nyamenle kulo yɛ. Mrɛlɛbulɛ 3:11, 12 ka kɛ, “Me ra nrenya, saa [Gyihova] tea wɔ adenrɛdenrɛ wɔ a, mmakpo, . . . ɔluakɛ [Gyihova] tea mɔɔ ɔkulo ye la.” Nɔhalɛ nu, Gyihova kulo kɛ ɔwie yɛ boɛ. (Kenga Hibuluma 12:5-11.) Kɛmɔ Nyamenle ze yɛ kpalɛ la ati, ye ndeanlɛ ne fɛta dahuu yɛɛ yemɔ a yɛhyia a. Akee bɛmaa yɛzuzu ndeanlɛ ngakyile nna anwo: (1) yɛ nwo mɔɔ yɛtete, (2) awovolɛ ndeanlɛ, (3) ndeanlɛ wɔ Kilisiene asafo ne anu, yɛɛ (4) debie mɔɔ yɛ nyane kpalɛ tɛla nyane ekyi mɔɔ ndeanlɛ bamaa yɛali la.

YƐTETE YƐ NWO A ƆKILE KƐ YƐZE NRƐLƐBƐ

3. Kɛ ɔkɛyɛ na kakula ahola atete ɔ nwo ɛ? Maa neazo.

3 Yɛ nwo zo mɔɔ yɛbali la boka yɛ nwo mɔɔ yɛtete la, na ɔmaa yɛnyia subane nee adwenle kpalɛ. Bɛanva yɛ nwo mɔɔ yɛtete la bɛanwo yɛ, kyesɛ yɛsukoa. Fa ɛhye kɛ neazo: Saa kakula ɛlɛsukoa basekɛ ɛhanlɛ a, awovolɛ ne ta sɔ nu amaa yeandɔ aze. Noko, saa kakula ne ɛlɛsukoa kɛ ɔbadɛnla zo mɔɔ ɔndɔ aze a, ɔyɛ a awovolɛ ne gyakyi nuhua ekyi. Saa kakula ne anwo gyinla ye kpalɛ a, akee ɔgyakyi ye bɔkɔɔ. Zɔhane ala a saa awovolɛ ɛlɛkɔ zo ava “Gyihova folɛdulɛ nee ye ngilehilelɛ” atete bɛ mra wɔ abotane nu a, ɛnee ɔkile kɛ bɛdabɛ noko bɛlɛboa bɛ mra bɛamaa bɛanwu nrɛlɛbɛ na bɛatete bɛ nwo a.​—Ɛfɛ. 6:4.

4, 5. (a) Duzu ati a bɛ nwo ɛtetelɛ nwo hyia amaa yɛanyia “subane fofolɛ ne” ɛ? (b) Kɛmɔti a saa yɛtɔ “aze fane nsuu bɔbɔ a,” ɔnle kɛ yɛmaa yɛ sa nu to ɛ?

4 Ngyinlazo ko ne ala a ɔwɔ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛle mgbanyinli kolaa na bɛazukoa Gyihova anwo debie la fa yɛ gyima a. Nɔhalɛ nu, bie a ɛnee bɛtete bɛ nwo wɔ ninyɛne bie mɔ anu dɛba. Noko akee, awie mɔɔ bɔ zo mɔɔ ɛrayɛ ɛdoavolɛ la ɛtɛnyinle wɔ sunsum nu. Noko, ngyikyi ngyikyi ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔbanyi wɔ sunsum nu ɔlua Kelaese mɔɔ ɔbazukoa ye na yeava “su fofolɛ” ne yeawula la azo. (Ɛfɛ. 4:23, 24) Saa yɛtete yɛ nwo a, ɔbamaa yɛanyi. Ɛhye ati, yɛ nwo mɔɔ yɛbatete la boa yɛ “ɔmaa yɛkpo ɛbɛlatane nee ewiade atiakunluwɔzo na yɛfa adwenle mɔɔ anu la ɛkɛ, tenleneyɛlɛ nee nyamenlezonlenlɛ kpalɛ yɛtɛnla kɛkala ewiade ye anu.”​—Tae. 2:12.

5 Noko, yɛ muala yɛle ɛtanevolɛma. (Nol. 7:20) Saa yɛyɛ ɛtane a, ɔngile kɛ yɛtɛtetele yɛ nwo kpalɛ anzɛɛ yɛtɛtetele yɛ nwo fee. Mrɛlɛbulɛ 24:16 ka kɛ: “Saa tenlenenli tɔ aze fane nsuu bɔbɔ a, ɔdwazo.” Duzu a baboa yɛ amaa yɛali konim a? Nyamenle sunsum ne ɔ, tɛ yɛ anwosesebɛ ɔ. (Kenga Felepaema 4:13.) Sunsum zɔhane ma bie a le bɛnwozohomolɛ mɔɔ ɔle kɛ bɛ nwo ɛtetelɛ la.

6. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛayɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne sukoavoma kpalɛ ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

6 Eza asɔneyɛlɛ, Baebolo ɛzukoalɛ nee nwolɛ ɛdwenledwenlenlɛ bamaa yɛahola yɛatete yɛ nwo. Na saa Nyamenle Edwɛkɛ ne ɛzukoalɛ yɛ wɔ ɛse ɛ? Bie a ɛbu ɛ nwo kɛ ɛngulo debiezukoalɛ. Kakye kɛ, saa ɛmaa Gyihova adenle a, ɔbaboa wɔ. Ɔbahola yeaboa wɔ yeamaa ‘wɔanyia ɛhulolɛ’ wɔamaa ye Edwɛkɛ ne. (1 Pita 2:2) Mɔɔ limoa, sɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa ɛtete ɛ nwo amaa wɔazukoa ye Edwɛkɛ ne. Akee yɛ wɔ asɔneyɛlɛ ne anwo debie, ɛbahola wɔava mekɛ nzinrenzinra wɔazukoa debie. Ɔnrɛhyɛ debiezukoalɛ ɛnrɛyɛ se yɛɛ ɔbayɛ anyelielɛ kpalɛ! Nɔhalɛ nu, ɛ nye balie mekɛ mɔɔ ɛ ngomekye ɛfa ɛdwenledwenle Gyihova Edwɛkɛ ne mɔɔ sonle bolɛ anwo la.​—1 Tim 4:15.

7. Kɛzi yɛ nwo ɛtetelɛ boa maa yɛdwu sunsum nu bodane nwo ɛ?

7 Saa yɛtete yɛ nwo a, ɔboa yɛ ɔmaa yɛdwu sunsum nu bodane nwo. Fa selɛ bie mɔɔ dele nganeɛ kɛ ye mɔdenlebɔlɛ ɛlɛkɔ aze la kɛ neazo. Kɛmɔ ɛnee ɔdwenle nwo la ati, ɔvale ɔyɛle ye bodane kɛ ɔbayɛ dahuu adekpakyelɛ na ɔgengale nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu. Ɛhye nee asɔneyɛlɛ boale ye maanle ɔ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne anu mianle na ɛhulolɛ mɔɔ ɔlɛ kɛ ɔbayɛ adekpakyelɛ la anu yɛle se. Eza saa ye tɛnlabelɛ ne maa adenle a, ɔyɛ adekpakyelɛ boavolɛ. Duzu a vile nu rale a? Yeammaa debie biala anzi ye adenle, emomu ɔvale ye adwenle ɔziele ye bodane ne azo. Awieleɛ bɔkɔɔ ne ɔyɛle dahuu adekpakyelɛnli.

FA GYIHOVA FOLƐDULƐ TETE Ɛ MRA

Bɛwo ngakula a bɛnze kpalɛ nee ɛtane; kyesɛ bɛtete bɛ (Nea ɛdendɛkpunli 8)

8-10. Duzu a bahola aboa Kilisiene awovolɛ amaa bɛatete bɛ mra bɛamaa bɛazonle Gyihova ɛ? Maa neazo.

8 Kilisiene awovolɛ lɛ nwolɛ adenle mɔɔ sonle bolɛ​—kɛ bɛbava “Gyihova folɛdulɛ nee ye ngilehilelɛ” bɛatete bɛ mra. (Ɛfɛ. 6:4) Ɛhye ɛyɛlɛ ɛnla aze fee wɔ ɛnɛ ewiade ɛhye anu. (2 Tim. 3:1-5) Nɔhalɛ nu, bɛwo ngakula a, bɛnze kpalɛ nee ɛtane. Bɛlɛ adwenle, noko ɔwɔ kɛ bɛkilehile bɛ anzɛɛ bɛtenrɛdenrɛ bɛ. (Wlo. 2:14, 15) Baebolo nwo abɔlɔba bie hilehilele Giliki edwɛkɛkpɔkɛ ne mɔɔ bɛhile ɔ bo “ndeanlɛ” la anu kɛ, eza ɔkola ɔkile “kakula mɔɔ bɛtete ye bɛamaa yeayɛ kpanyinli kpalɛ” la.

9 Saa awovolɛ fi ɛlɔlɛ nu tea bɛ mra a, ɔmaa bɛte nganeɛ kɛ bɛlɛ banebɔlɛ. Ɔmaa bɛnwu kɛ fanwodi lɛ ye ɛweɛne na debie kola fi bɛ kpɔkɛzilɛ nee bɛ nyɛleɛ nu ba​—kpalɛ anzɛɛ ɛtane. Ɛhye ati, ɔhyia kɛ Kilisiene awovolɛ maa Gyihova kile bɛ adenle. Kakye kɛ, nzuzulɛ mɔɔ fale ngakula ɛtetelɛ nwo la kakyi ɔlua ɛleka mɔɔ ahenle de la, na nzuzulɛ ɛhye mɔ kɔ zo kakyi. Saa awovolɛ tie Nyamenle na bɛangyinla bɛdabɛ mumua ne bɛ nzuzulɛ anzɛɛ bɛ anwubielɛ zo wɔ bɛ mra ne mɔ ɛtetelɛ nu a bɛbali konim.

10 Yɛva mɔɔ Nowa yɛle la kɛ neazo. Mɔɔ Gyihova zele Nowa kɛ ɔbobɔ ɛlɛne ne la, ɛnee ɔnrɛhola ɔnrɛva ɔ nwo ɔnrɛdo ye anwubielɛ zo. Ɛnee ɔtɛbobɔle ɛlɛne ɛlɛ. Ɔti, ɛnee ɔwɔ kɛ ɔfa ɔ nwo ɔto Gyihova anwo zo, na ɔyɛ “debie biala” mɔɔ yeha yehile ye la. (Mɔl. 6:22) Boni a vile nu rale a? Ɛlɛne ne liele Nowa nee ye abusua ne ngoane. Eza Nowa holale yɛle wovolɛ kpalɛ. Duzu ati ɔ? Ɔvale ɔ nwo ɔdole Nyamenle nrɛlɛbɛ ne azo. Ɔti, ɔholale ɔhilehilele ɔ mra ne mɔ kpalɛ, na ɛnee ɔnla aze wɔ ɛtane ewiade zɔhane anu kolaa na Azuyilɛ ne ara.​—Mɔl. 6:5.

11. Duzu ati a neazo kpalɛ mɔɔ awovolɛ bayɛ la anwo hyia wɔ ngakula ɛtetelɛ nu ɛ?

11 Kɛ awovolɛ la, kɛ ɔkɛyɛ na wɔahola wɔayɛ “debie biala” mɔɔ Nyamenle ɛha la ɛ? Tie Gyihova. Maa ye Edwɛkɛ ne nee adehilelɛ mɔɔ yɛnyia yɛfi ye ahyehyɛdeɛ ne ɛkɛ la ɛboa wɔ ɔmaa ɛtete ɛ mra. Awieleɛ bɔkɔɔ ne, ɛ mra ne mɔ bala wɔ ase kɛ ɛyɛle zɔ la! Adiema nrenyia ko hɛlɛle kɛ: “Me nye sɔ kɛzi me awovolɛ tetele me la. Bɛbɔle mɔdenle bɛboale me kpalɛ. Sunsum nu anyuhɔlɛ mɔɔ menyia ye la anwo nganvolɛ dɔɔnwo kɔ bɛ ɛkɛ.” Noko, ɔnva nwo mɔdenle biala mɔɔ awovolɛ babɔ la, ngakula bie mɔ gyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ. Noko, awovolɛ mɔɔ bɔ mɔdenle kɛ bɛmaa nɔhalɛ ne aha bɛ mra ahonle la lɛ adwenle mɔɔ anu te. Bɛbahola bɛanyia anyelazo kɛ, kenle ko dedee kakula ne mɔɔ ɛbɔ ɛko la bazia ara Gyihova “sua” nu.

12, 13. (a) Saa bɛtu kakula bie a, kɛzi Kilisiene awovolɛ kile kɛ bɛtie Nyamenle ɛ? (b) Kɛzi Gyihova mɔɔ awovolɛ bie diele ye la boale bɛ abusua ne ɛ?

12 Debie ko mɔɔ sɔ awovolɛ tieyɛ nea kpalɛ la a le kɛzi bɛ nee bɛ ra mɔɔ bɛdu ye badu la. Fa ninli bie mɔɔ ɔ ra raalɛ mɔɔ bɛdule ye vile sua nu la kɛ neazo. Ninli ne ka kɛ: “Meneɛnleanle yɛ mbuluku ne mɔ anu kɛ mebanyia debie mɔɔ mebagyinla zo na me nee me ra raalɛ ne nee me alɔnra raalɛ ne adu la.” Noko ɔ hu vile atiakunlukɛnlɛma nu boale ye maanle ɔnwunle kɛ kɛkala bɛnli bɛ ra raalɛ ne anwo ɛzonle bieko, na ɔwɔ kɛ bɛdi nɔhalɛ bɛmaa Gyihova.

13 Ɛvolɛ dɔɔnwo pɛle nu la, bɛliele bɛ ra raalɛ ne. Ninli ne hanle kɛ: “Kɛkala asɛɛ dahuu biala ɔfɛlɛ anzɛɛ ɔtɛse me! Ɔbu me nee me hu kpalɛ, ɔluakɛ ɔze kɛ yɛdiele Nyamenle. Yɛnyia agɔnwolɛvalɛ mɔɔ anu yɛ se.” Saa bɛdu ɛ ra bie a, asoo ‘ɛbayeye wɔ ahonle nu wɔava ɛ rɛle wɔawula Gyihova anu, . . . ɛnrɛva wɔ adwenle ɛnrɛzɔ ɛ ngome wɔ nrɛlɛbɛ ɔ’? (Mrɛ. 3:5, 6) Kakye kɛ, Gyihova ndeanlɛ maa yɛnwu ye nrɛlɛbɛ nee ye ɛlɔlɛ kpole ne. Mmamaa ɛ rɛle fi kɛ ɔvale ɔ Ra ne ɔmaanle yɛ muala kɔsɔɔti, mɔɔ ɛ ra ne noko boka nwo la. Nyamenle ɛngulo kɛ ɔsɛkye awie biala. (Kenga 2 Pita 3:9.) Ɔti, nyia diedi kɛ Gyihova ndeanlɛ nee ye adehilelɛ fɛta. Saa bɔbɔ ɔyɛ bɛdabɛ awovolɛ se kɛ bɛbayɛ mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ bɛyɛ la a, bɛyɛ zɔ. Ɛhɛe, bɛva Nyamenle ndeanlɛ bɛyɛ gyima, bɛmmako bɛtia.

WƆ ASAFO NE ANU

14. Kɛzi ngilehilelɛ mɔɔ Gyihova dua “neavolɛ nɔhavo ne” anwo zo fa maa yɛ la boa yɛ ɛ?

14 Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbahilehile Kilisiene asafo ne, yeabɔ nwolɛ bane na yeanlea zo. Ɔyɛ zɔ wɔ ndenle dɔɔnwo azo. Kɛ neazo la, yeva asafo ne yewula ɔ Ra ne asa nu, na ɔdaye noko yekpa “neavolɛ nɔhavo ne” mɔɔ fa sunsum nu aleɛ maa wɔ mekɛ kpalɛ nu la. (Luku 12:42) Zɔhane neavolɛ ne maa yɛ ngilehilelɛ anzɛɛ ɛdenrɛdenrɛlɛ kpalɛ. Biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo medie ɛdendɛlɛ anzɛɛ megenga edwɛkɛ bie wɔ yɛ magazine ne mɔ bie anu mɔɔ boale me ɔmaanle mengakyile me nzuzulɛ anzɛɛ me nyɛleɛ ɔ?’ Ɔbayɛ wɔ fɛ kɛ ɛyɛle zɔhane nzenzaleɛ ne la, ɔluakɛ ɔkile kɛ, ɛlɛmaa Gyihova adenrɛdenrɛ wɔ.​—Mrɛ. 2:1-5.

15, 16. (a) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia ‘menli nu ahyɛlɛdeɛ’ mɔɔ wɔ asafo ne anu la anwo zo nvasoɛ ɛ? (b) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛamaa mgbanyima ne mɔ ava anyelielɛ ayɛ bɛ gyima ne ɛ?

15 Eza Kelaese vale ‘menli nu ahyɛlɛdeɛ’ maanle asafo ne​—mgbanyima mɔɔ banlea Nyamenle mboane ekpunli ne la. (Ɛfɛ. 4:8, 11-13) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia zɔhane ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ la azo nvasoɛ ɛ? Adenle ko a le kɛ yɛbazukoa mgbanyima ne mɔ diedi nee bɛ neazo ngɛnlɛma ne mɔ. Bieko a le kɛ, yɛbadie folɛ mɔɔ bɛgyinla Ngɛlɛlera ne azo bɛtu yɛ la. (Kenga Hibuluma 13:7, 17.) Kakye kɛ mgbanyima ne mɔ kulo yɛ, na bɛkpondɛ kɛ yɛnyi wɔ sunsum nu. Kɛ neazo la, saa bɛnwu kɛ yɛnda yɛmba debiezukoalɛ anzɛɛ yɛ mɔdenlebɔlɛ ɛlɛkɔ aze a, bɛbaboa yɛ ndɛndɛ ne ala. Bɛbadie yɛ na bɛabɔ mɔdenle kɛ bɛmaa yɛ anwosesebɛ na bɛagyinla Ngɛlɛlera ne azo bɛava folɛdulɛ mɔɔ fɛta la bɛamaa yɛ. Asoo ɛbu moalɛ zɛhae kɛ ɔle ɛlɔlɛ mɔɔ Gyihova ɛlɛda ye ali ahile wɔ ɔ?

16 Kakye kɛ, bie a ɔbayɛ mgbanyima se kɛ bɛbabikye yɛ na bɛadu yɛ folɛ. Kɛ neazo la, pɛ kɛzi ɛnee ɔyɛ se kɛ ngapezonli Neetan badendɛ ahile belemgbunli Devidi wɔ mekɛ mɔɔ ɔbɔle mɔdenle kɛ ɔkeda ye ɛtane kpole ne azo la anwo nvoninli nea. (2 Sa. 12:1-14) Zɔhane ala a ɛnee ɔwɔ kɛ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo nyia akɛnrasesebɛ na yeahola yeadenrɛ Pita mɔɔ le ɛzoanvolɛ 12 ne anu ko mɔɔ yɛle nyeyenu wɔ ɔ mediema Dwuuma anyunlu la. (Gal. 2:11-14) Yemɔti, kɛzi ɛbahola wɔade wɔ asafo nu mgbanyima gyima zo ɛ? Yɛ bɛlɛvo, awie mɔɔ bɛkola bɛbikye wɔ na da anyezɔlɛ ali. Nwu bɛ moalɛ ne kɛ ɔkile kɛ Nyamenle kulo wɔ. Ɛhye ɛnrɛboa ɛ ngomekye, na ɔbamaa bɛdabɛ noko bɛava anyelielɛ kpole bɛayɛ bɛ gyima.

17. Kɛzi adiema raalɛ ko nyianle ɛlɔlɛ nu mɔɔ mgbanyima ne mɔ vile boale ye la azo nvasoɛ ɛ?

17 Anwubielɛ mɔɔ adiema raalɛ bie nyianle la ati, ɛnee ɔyɛ se kɛ ɔbahulo Gyihova. “Mɔɔ ye anwubielɛ dɛba ne nee ninyɛne gyɛne maanle ɔdele ɛvɛlɛ nganeɛ wɔ nganeɛdelɛ nu la,” ɔhanle kɛ, “Meze kɛ ɔwɔ kɛ me nee mgbanyima ne mɔ tendɛ. Bɛandendɛ ɛya zo bɛangile me yɛɛ bɛandendɛ bɛantia me, emomu bɛdule me folɛ na bɛmaanle me anwosesebɛ. Gyima dɔɔnwo gua bɛ nwo zo, noko yɛkpɔne debiezukoalɛ biala a, yeanyɛ boɛ fee la bɛ nuhua ko babiza me kɛzi me nwo de la. Mɔɔ dole me la ati, mendele nganeɛ kɛ menfɛta kɛ Gyihova bahulo me. Noko, Gyihova dua asafo ne nee mgbanyima ne mɔ anwo zo ɔmaa menwu kɛ ɔkulo me dahuu. Me asɔneyɛlɛ a le kɛ menrɛye ɔ rɛle menrɛdo ɔ sa nu.”

DUZU A YƐ NYANE KPALƐ TƐLA NDEANLƐ A?

18, 19. Duzu a yɛ nyane kpalɛ tɛla ndeanlɛ mɔɔ yɛbakpo la ɛ? Maa neazo.

18 Ndeanlɛ bahola ayɛ nyane, noko ngyegyelɛ mɔɔ bavi ndeanlɛ mɔɔ yɛbakpo anu ara la yɛ nyane kpalɛ. (Hib. 12:11) Yɛzuzu neazo nwiɔ anwo​—Keen nee Belemgbunli Zɛdikaya. Mɔɔ Keen nyianle Ebɛle anwo adwenle ɛtane kɛ ɔku ye la, Nyamenle bɔle ye kɔkɔ kɛ: “Duzu ati a ɛ nyunlu ɛyɛ kpundikpundi na wɔva ɛya ɛ? Asoo saa ɛyɛle ye boɛ a, anrɛɛ ɛ nyunlu ɛnrɛra anyia? Na wɔanyɛ ye boɛ la, ɛtane ɛhɔ ɛ nwo nzia; ɔkpondɛ kɛ ɔfo ɛ nwo zo, na wɔmɔ yɛɛ ɔwɔ kɛ ɛfo ɔ nwo zo a.” (Mɔl. 4:6, 7) Keen andie. Ɔmaanle ɛtane vole ɔ nwo zo. Nea nyane nee amaneɛnwunlɛ mɔɔ Keen vale rale ɔ nwo zo a! (Mɔl. 4:11, 12) Saa Keen diele Nyamenle a, anrɛɛ yeannwu amaneɛ kpole zɛhae.

19 Mɔɔ belemgbunli Zɛdikaya mɔɔ ɔnlɛ anwodozo na ɔ ti yɛ se di tumi la, ɛnee tɛnlabelɛ mɔɔ Gyɛlusalɛmma wɔ nu la ɛnle kpalɛ fee. Ngapezonli Gyɛlɛmaya dule Zɛdikaya folɛ fane dɔɔnwo kɛ ɔgyakyi ninyɛndane ɛyɛlɛ, noko belemgbunli ne andie. Bieko, mɔɔ vi nu rale la ɛnle kpalɛ. (Gyɛ. 52:8-11) Gyihova ɛngulo kɛ yɛnwu amaneɛ zɛhae!​—Kenga Ayezaya 48:17, 18.

20. Kɛzi ɔbawie bɛdabɛ mɔɔ bɛdie Nyamenle ndeanlɛ bɛto nu nee bɛdabɛ mɔɔ bɛnlie bɛndo nu la ɛ?

20 Menli dɔɔnwo mɔɔ wɔ ewiade ɛnɛ la kpo ndeanlɛ yɛɛ bɛntete bɛ nwo. Noko ɔnrɛhyɛ, awie biala mɔɔ kpo Nyamenle ndeanlɛ la banwu nwolɛ amaneɛ kpole. (Mrɛ. 1:24-31) Ɛhye ati, bɛmaa ‘yɛdie folɛdulɛ na yɛnwu nrɛlɛbɛ.’ Kɛmɔ Mrɛlɛbulɛ 4:13 ka la: “Sɔ folɛdulɛ nu boɛ, mmagyakyi nuhua, sie ye boɛ, ɔluakɛ yemɔ azo yɛɛ wɔ ngoane gyi a.”