Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ndeanlɛ—Kile Kɛ Nyamenle Kulo Wɔ

Ndeanlɛ—Kile Kɛ Nyamenle Kulo Wɔ

“Gyihova tea bɛdabɛ mɔɔ ɔkulo bɛ la.”​—HIB. 12:6.

EDWƐNE: 123, 86

1. Kɛzi Baebolo ne ta ka ndeanlɛ nwo edwɛkɛ ɛ?

SAA ƐTE edwɛkɛkpɔkɛ “ndeanlɛ” a, duzu a ba wɔ adwenle nu a? Bie a ndɛndɛ ne ala anzohwenlɛ a ba wɔ adwenle nu a, noko tɛ yemɔ ala ɛne. Wɔ Baebolo ne anu, bɛta bɛka ndeanlɛ nwo edwɛkɛ wɔ adenle kpalɛ zo, ɔyɛ a bɛfa bɛboka ndelebɛbo, nrɛlɛbɛ, ɛlɔlɛ nee ngoane nwo bɛka edwɛkɛ. (Mrɛ. 1:2-7; 4:11-13) Ɛhye le zɔ, ɔluakɛ saa Nyamenle tea yɛ a, ɔkile kɛ ɔkulo yɛ na ɔkpondɛ kɛ yɛnyia dahuu ngoane. (Hib. 12:6) Anzohwenlɛ bahola aboka ye ndeanlɛ nwo, noko ɔnyɛ ye wɔ atisesebɛ adenle zo. Nɔhalɛ nu, mɔɔ “ndeanlɛ” kile la a le ngilehilelɛ, le kɛ kakula mɔɔ bɛfi ɛlɔlɛ nu bɛatete ye la.

2, 3. Kɛzi ngilehilelɛ nee anzohwenlɛ boka ɛdeanlɛ nwo ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

2 Fa ɛhye kɛ neazo: Kakula nrenyia ekyi bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Johnny la ɛlɛbɔ bɔlo wɔ sua ne anu. Ye mame zele ye kɛ: “Johnny ɛze kɛ ɔnle kɛ ɛbɔ wɔ bɔlo ne wɔ sua ye anu! Wɔannea a ɛbazɛkye debie.” Noko yeandie ye mame, ɔhɔle zo ɔbɔle bɔlo ne na ɔbɔle buakɛ bie mɔɔ gyi ɛkponle ne azo la. Kɛzi ye mame badea ye ɛ? Ye ndeanlɛ ne bayɛ ngilehilelɛ nee anzohwenlɛ ekyii. Wɔ ye ngilehilelɛ nu, ɔbamaa Johnny anwu deɛmɔti mɔɔ ɔyɛle la ɛnle kpalɛ la. Ɔkulo kɛ ɔnwu nrɛlɛbɛ mɔɔ wɔ nu kɛ ɔbadie ye awovolɛ na yeamaa yeanwu kɛ bɛ mɛla ne hyia yɛɛ ndelebɛbo wɔ nu. Amaa yeazukoa debie yeavi nu la, bie a ɔbahwe ɔ nzo ekyii. Kɛ neazo la, bie a ɔbalie Johnny bɔlo ne yeazie mekɛ ekyii. Yemɔ bamaa yeanwu kɛ ɔyɛ anzosesebɛ a ɔnle kpalɛ.

3 Kɛ Kilisienema la, yɛboka Nyamenle abusua ne anwo. (1 Tim. 3:15) Ɛhye ati, yɛbu nwolɛ adenle mɔɔ Gyihova lɛ fa adehilelɛ maa nee ɛlɔlɛ nu mɔɔ ɔfi ɔtea yɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛkɛvo la. Yeanga ye zɔ, saa mɔɔ vi yɛ nyɛleɛ ne anu ba la ɛnle kpalɛ a, ye ndeanlɛ ne bamaa yɛanwu kɛ ɔhyia kɛ yɛtie yɛ anwuma Selɛ ne. (Gal. 6:7) Nyamenle dwenle yɛ nwo kpalɛ, na ɔngulo kɛ yɛnwu amaneɛ.​—1 Pita 5:6, 7.

4. Ndetelɛ boni a Gyihova yila zo a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

4 Ngɛlɛlera ne azo mɔɔ yɛbagyinla yɛadea yɛ ra anzɛɛ Baebolo sukoavo la kola boa ye maa ɔyɛ Kelaese ɛdoavolɛ. Nyamenle Edwɛkɛ a le buluku titili mɔɔ boa yɛ ɔmaa ‘yɛtete yɛ mra wɔ tenleneyɛlɛ nu’ a. Ɔlua ɛhye azo, yɛbahola yɛaboa yɛ ra anzɛɛ Baebolo sukoavo ne yɛamaa bɛade ɔ bo kɛ, ɔwɔ kɛ bɛdi ninyɛne kɔsɔɔti mɔɔ Gyisɛse ɛha la azo.’ (2 Tim. 3:16; Mat. 28:19, 20) Gyihova yila ndetelɛ ɛhye mɔɔ boa sukoavoma ɔmaa bɛyɛ awie mɔ noko Kelaese ɛdoavolɛma la azo. (Kenga Taetɛse 2:11-14.) Bɛmaa yɛzuzu kpuya titili nsa bie mualɛ nwo: (1) Kɛzi Nyamenle ndeanlɛ kile kɛ ɔkulo yɛ ɛ? (2) Duzu a yɛsukoa yɛfi menli mɔɔ Nyamenle deanle bɛ tete ne la anu a? (3) Saa yɛlɛtea awie a, kɛzi yɛbahola yɛazukoa Gyihova nee ɔ Ra ne ɛ?

NYAMENLE TEA WƆ ƐLƆLƐ NU

5. Kɛzi Gyihova ndeanlɛ kile kɛ ɔkulo yɛ ɛ?

5 Ɛlɔlɛ ka Gyihova maa ɔtenrɛdenrɛ, ɔkilehile na ɔtete yɛ amaa yɛahola yɛadɛnla ye ɛlɔlɛ ne anu na yɛalua ngoane adenle ne azo. (1 Dwɔn 4:16) Ɔmbɔ yɛ aholoba ɔmmaa yɛnde nganeɛ kɛ nvasoɛ ɛnle yɛ nwo zo. (Mrɛ. 12:18) Emomu, Gyihova fa ye adwenle sie yɛ subane mgbalɛ ne mɔ azo na ɔmaa yɛnyia yɛ fanwodi. Asoo kɛ ɛnwu Nyamenle ndeanlɛ mɔɔ ɔdua Baebolo ne, yɛ mbuluku ne mɔ, yɛ awovolɛ nee mgbanyima ne mɔ anwo zo ɔfa ɔmaa yɛ la ɔ? Nɔhalɛ nu, mgbanyima mɔɔ bɔ mɔdenle kɛ tenrɛ yɛ wɔ mɛlɛbɛnwoaze nee ɛlɔlɛ adenle zo wɔ mekɛ mɔɔ yɛkɛvo adenle mɔɔ bie a yɛannwu ye la da ye ali kɛ Gyihova kulo yɛ.​—Gal. 6:1.

6. Saa nwolɛ adenle mɔɔ awie lɛ la fi ɔ sa a, kɛzi ɔda Nyamenle ɛlɔlɛ ne ali ɛ?

6 Ɔyɛ na ɛtea awie na ɛtu ye folɛ ala a, ɛnee ɔtɛwiele. Saa ɔle ɛtane kpole a, bie a nwolɛ adenle bie mɔ bavi ahenle asa wɔ asafo ne anu. Saa ɔba ye zɔhane bɔbɔ a, ndeanlɛ zɛhae maa yɛnwu kɛ Nyamenle kulo yɛ. Kɛ neazo la, saa nwolɛ adenle mɔɔ awie lɛ la fi ɔ sa a, ɔmaa ɔnwu kɛ ɔhyia kɛ ɔfa ye adwenle ɔsie Baebolo ne mɔɔ ɔbazukoa, yeadwenledwenle nwo na yeayɛ asɔne dahuu la azo. Ɛhye bamaa ɔ nwo ayɛ se wɔ sunsum nu. (Edw. 19:7) Mekɛ ɛlɛkɔ la, ɔ sa bahola aha nwolɛ adenle ne bieko. Ɛdulɛ bɔbɔ da Gyihova ɛlɔlɛ ne ali, ɔluakɛ ɔbɔ asafo ne anwo bane ɔfi subane ɛtane nwo. (1 Kɔl. 5:6, 7, 11) Eza kɛmɔ Nyamenle suzu tea awie la ati, ɛdulɛ kola maa ɛtanevolɛ ne nwu anyebolo mɔɔ wɔ ye ɛtane ne anu la na ɔnu ɔ nwo.​—Gyi. 3:19.

ƆNYIANLE GYIHOVA NDEANLƐ NE AZO NVASOƐ

7. Hyɛbena a le nwane, na subane ɛtane boni a ɔnyianle a?

7 Amaa yɛanwu nvasoɛ mɔɔ wɔ ndeanlɛ zo la, yɛbazuzu menli nwiɔ mɔɔ Gyihova deanle bɛ la anwo: Ko a le Yizilayɛnli Hyɛbena mɔɔ dɛnlanle aze wɔ Belemgbunli Hɛzikaya mekɛ zo la yɛɛ Graham, yɛ mekɛ ye azo adiema nrenyia bie. Ɔbayɛ kɛ Hyɛbena mɔɔ ɛnee nea belemgbunli Hɛzikaya “awuke ne azo la” lɛ dibilɛ kpole. (Aye. 22:15) Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ ɔyɛle anwomemaazo na ɔkpondɛle anyunlunyia ɔmaanle ɔ nwo. Ɔbɔle nla mɔɔ ye bolɛ yɛ se la ɔmaanle ɔ nwo yɛɛ ɔdɛnlanle “konle ehwili kɛnlɛma” nu!​—Aye. 22:16-18.

Saa yɛyɛ bɛlɛvo na yɛkakyi yɛ subane a, Nyamenle bayila yɛ (Nea ɛdendɛkpunli 8-10)

8. Kɛzi Gyihova deanle Hyɛbena ɛ, na duzu a vi nu rale a?

8 Kɛmɔ Hyɛbena kpondɛle anyunlunyia maanle ɔ nwo la ati, Nyamenle vale ye gyima ne maanle Yilayakem. (Aye. 22:19-21) Bɛyɛle nzenzaleɛ ɛhye mekɛ mɔɔ ɛnee Aselea Belemgbunli Sɛnakɛlebe kulo kɛ ɔteta Gyɛlusalɛm la. Nzinlii, belemgbunli ne zoanle ye mgbanyima nee sogyama dɔɔnwo bie kɛ bɛhɔwunlonwunla Dwuuma ne na bɛmaa Hɛzikaya ɛbɛlɛ ɔ nwo aze ɛmaa ye. (2 Arl. 18:17-25) Bɛzoanle Yilayakem kɛ ɔ nee mgbanyima ne mɔ ɛhɔdendɛ, noko tɛ ɔ ngomekye a ɔhɔle a. Menli nwiɔ a nee ye hɔle a, ko a le Hyɛbena mɔɔ ɛnee le kɛlɛhɛlɛvolɛ la. Ɛhye maa yɛnwu kɛ, Hyɛbena anva ɛya anzie ɔ kunlu, emomu ɔbɛlɛle ɔ nwo aze ɔliele gyima mɔɔ menli ɛmbu ye bie la ɔdole nu. Saa ɔle zɔ a, ɛnee duzu a yɛsukoa yɛfi edwɛkɛ ne anu a? Bɛmaa yɛzuzu nuhua nsa anwo.

9-11. (a) Ɛzukoalɛdeɛ ngɛnlɛma boni mɔ a yɛnyia yɛfi Hyɛbena edwɛkɛ ne anu a? (b) Kɛzi adenle mɔɔ Gyihova luale zo nee Hyɛbena lile la maa wɔ anwosesebɛ ɛ?

9 Mɔɔ limoa, nwolɛ adenle mɔɔ Hyɛbena lɛ la vile ɔ sa. Ye edwɛkɛ ne maa yɛkakye kɔkɔbɔlɛ ɛhye, “Adubɛnwo sɛkye sonla, yɛɛ bɛ nwo zo ɛmemanlɛ maa sonla tu koti.” (Mrɛ. 16:18) Saa ɛlɛ nwolɛ adenle bie mɔ mɔɔ maa bɛdi wɔ eni wɔ asafo ne anu a, ɛbabɔ mɔdenle kɛ ɛbabɛlɛ ɛ nwo aze ɔ? Asoo ɛbava ahyɛlɛdeɛ biala mɔɔ ɛlɛ ye anzɛɛ mɔɔ wɔhola wɔyɛ la anwo nganvolɛ wɔamaa Gyihova ɔ? (1 Kɔl. 4:7) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Mese bɛ nuhua ko biala kɛ ɔmmadwenle kɛ ɔ nwo hyia tɛla kɛ mɔɔ ɔde la, emomu ɔhile kɛ ɔlɛ adwenle mɔɔ anu te.”​—Wlo. 12:3.

10 Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, Hyɛbena mɔɔ Gyihova deanle ye kpole la kile kɛ yeambu Hyɛbena kɛ ɔnrɛhola ɔnrɛhakyi. (Mrɛ. 3:11, 12) Nea kɛzi ɛhye le ɛzukoalɛdeɛ kɛnlɛma maa bɛdabɛ mɔɔ nwolɛ adenle bɛavi bɛ sa wɔ Nyamenle asafo ne anu ɛnɛ la ɛ! Kɛ anrɛɛ bɛbava ɛya na bɛamaa yeagyegye bɛ la, bɛbahola bɛahɔ zo bɛazonle Nyamenle kpalɛ kɛ mɔɔ bɛbahola la wɔ tɛnlabelɛ fofolɛ mɔɔ bɛhɔ nu la anu na bɛabu ndeanlɛ ne kɛ ɔkile kɛ Gyihova kulo bɛ. Kakye kɛ, saa yɛbɛlɛ yɛ nwo aze a yɛ Ze ɛnrɛbu yɛ kɛ yɛnrɛhola kakyi. (Kenga 1 Pita 5:6, 7.) Saa yɛbɛlɛ yɛ nwo aze na yɛyɛ bɛtɛɛ kɛ ndɛtɛlɛ mɔɔ le bɛtɛɛ a, ɛlɔlɛ nu mɔɔ Gyihova fi tea yɛ la bahola aziezie yɛ.

11 Mɔɔ tɔ zo nsa, ɛzukoalɛdeɛ kɛnlɛma wɔ kɛzi Gyihova nee Hyɛbena lile la anu maa menli mɔɔ lɛ tumi kɛ bɛbadea awie mɔ, le kɛ awovolɛ nee Kilisiene neavolɛma. Ɛzukoalɛdeɛ ne a le boni? Gyihova ndeanlɛ kola kile kɛ ɔkyi ɛtane eza ɔmaa yɛnwu kɛ ɔdwenle ɛtanevolɛ ne anwo. Kɛ wovolɛ anzɛɛ neavolɛ la, saa ɛlɛtea awie a, ɛbazukoa Gyihova, wɔahyi ɛtane na mekɛ ko ne ala wɔakpondɛ kpalɛ mɔɔ wɔ ɛ ra ne anzɛɛ ɛ gɔnwo diedinli ne anu la ɔ?​—Dwu. 22, 23.

12-14. (a) Saa Nyamenle tea bie mɔ a, kɛzi bɛyɛ bɛ nyɛleɛ ɛ? (b) Kɛzi Nyamenle Edwɛkɛ ne boale adiema nrenyia ko maanle ɔhakyile ye subane ɛ, na duzu a vile nu rale a?

12 Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ saa bɛtea menli bie mɔ a, bɛmaa ɔgyegye bɛ too bɛfi Nyamenle nee ye menli ne anwo. (Hib. 3:12, 13) Noko asoo ɛhye kile kɛ awie biala ɛnrɛhola ɛnrɛboa bɛ ɔ? Fa Graham mɔɔ bɛdule ye, nzinlii bɛliele ye, na akee ɔgyakyile debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ ɛhɔlɛ la kɛ neazo. Ɛvolɛ ekyii pɛle nu la, ɔmaanle asafo nu kpanyinli bie mɔɔ ɔvale ye agɔnwolɛ la nee ye zukoale Baebolo ne.

13 Kpanyinli ne ka kɛ: “Anwomemaazo a ɛnee le Graham ngyegyelɛ a. Ɛnee ɔtendɛ ɔtia mgbanyima mɔɔ bɛlile ye edwɛkɛ na bɛdule ye la. Ɔti, yɛvale mekɛ ekyii yɛzuzule ngɛlɛlera mɔɔ ka anwomemaazo nee mɔɔ fi nu ba la anwo. Graham bɔle ɔ bo kɛ ɔnwu ɔ nwo kpalɛ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ le kɛ neanleɛ la anu, na ɔ nye anlie mɔɔ ɔnwunle ye la anwo! Mɔɔ vile nu rale la yɛ azibɛnwo! Mɔɔ ɔnwunle kɛ anwomemaazo mɔɔ ɔle kɛ ‘mgbunla’ ɛzi ɔ nye na ye ngyegyelɛ a le kyengye mɔɔ ɔyɛ la, ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔkakyi ndɛndɛ. Ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔkɔ debiezukoalɛ dahuu, ɔsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne anyebolo zo na ɔmaanle asɔneyɛlɛ rayɛle ye subane. Eza ɔliele ɛzonlelilɛ mɔɔ ɔlɛ kɛ abusua tile la ɔdole nu, ɛhye maanle ɔ ye nee ɔ mra ne mɔ anye liele kpole kpalɛ.”​—Luku 6:41, 42; Gye. 1:23-25.

14 Kpanyinli ne toa zo kɛ: “Kenle ko bie, Graham hanle edwɛkɛ bie mɔɔ hanle me ahonle la. Ɔhanle kɛ ‘Menwunle nɔhalɛ ne la yehyɛ, na meyɛ adekpakyelɛ bɔbɔ ɛlɛ. Noko kɛkala, mekola meka ye nɔhalɛ nu kɛ mekulo Gyihova.’ Yeangyɛ bɛzele ye kɛ ɔva maekulofonu ɔmaa mediema mɔɔ bɛbamaa mualɛ wɔ Belemgbunlililɛ Asalo ɛkɛ la​—ɔ nye zɔle nwolɛ adenle ɛhye kpalɛ. Ye neazo ne ɛmaa menwu kɛ saa awie bɛlɛ ɔ nwo aze wɔ Nyamenle anyunlu, ɔdie ndeanlɛ ɔto nu a, ɔnyia nyilalɛ dɔɔnwo!”

SAA ƐLƐTEA AWIE A, SUKOA NYAMENLE NEE KELAESE

15. Amaa yɛ ndeanlɛ aha ahonle la, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?

15 Amaa yɛayɛ kilehilevolɛma kpalɛ la, ɔwɔ kɛ yɛdimoa yɛyɛ sukoavoma kpalɛ. (1 Tim. 4:15, 16) Zɔhane ala a ɔwɔ kɛ menli mɔɔ Nyamenle ɛmaa bɛ adenle kɛ bɛdea awie mɔ la fi bɛ ahonle nu di Gyihova adehilelɛ zo a. Mɛlɛbɛnwoaze subane zɛhae maa bɛbu bɛ, na ɔmaa bɛnyia ɛdendɛlɛ nu fanwodi wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛtete anzɛɛ bɛlɛtea awie mɔ la. Fa Gyisɛse kɛ neazo.

16. Duzu a yɛsukoa yɛfi Gyisɛse ɛkɛ wɔ ndeanlɛ nee ngilehilelɛ kpalɛ nwo a?

16 Gyisɛse diele ɔ Ze dahuu bɔbɔ wɔ mekɛ mɔɔ zɔhane ɛyɛlɛ yɛle se kpalɛ la. (Mat. 26:39) Ɔvale ye ngilehilelɛ nee nrɛlɛbɛ mɔɔ ɔze la anwo nganvolɛ ɔmaanle ɔ Ze. (Dwɔn 5:19, 30) Kɛmɔ Gyisɛse bɛlɛle ɔ nwo aze na ɔyɛle tieyɛ la ati, ɔmaanle menli mɔɔ lɛ ahonle kpalɛ la bikyele ye na yemɔ maanle ɔyɛle kilehilevolɛ mɔɔ se anwunvɔne na ɔ ti akunlu le kɛnlɛma. (Kenga Luku 4:22.) Ye ɛdendɛlɛ kɛnlɛma ne maanle bɛdabɛ mɔɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo bɛle kɛ baka mɔɔ bɛkposo ye anzɛɛ kɛnlaneɛ mɔɔ kpondɛ anlu la anye liele. (Mat. 12:20) Mɔɔ bɛzɔle Gyisɛse abotane bɛnleanle bɔbɔ la, ɔlale ɛlɔlɛ nee atiakunlukɛnlɛma ali. Ɔyɛle ɛhye wɔ mekɛ mɔɔ ɔtu ye ɛzoanvolɛma folɛ wɔ angomedi nee anyunlunyia ɛkpondɛlɛ nwo la.​—Maake 9:33-37; Luku 22:24-27.

17. Subane mgbalɛ boni mɔ a baboa mgbanyima amaa bɛayɛ Nyamenle mboane ekpunli ne neavolɛma kpalɛ a?

17 Saa bɛdabɛ bɛmaa bɛ adenle la gyinla Baebolo ne azo tea awie mɔ a, ɔkile kɛ bɛlɛsukoa Kelaese neazo ne. Ɛhye bahile kɛ bɛkulo kɛ Nyamenle nee Kelaese kile bɛ adenle. Ɛzoanvolɛ Pita hɛlɛle kɛ: “Bɛnlea Nyamenle mboane ne mɔɔ wɔ bɛ sa nu, mɔɔ bɛlɛsonle bɛ kɛ neavolɛma la boɛ, bɛmmatwenlehwenle bɛ bo aze, bɛvi bɛ ɛhulolɛ nu bɛyɛ ye wɔ Nyamenle anyunlu; tɛ kɛ bɛkpondɛ ɔ nzi ahatualɛ la ati ɔ, emomu anyelielɛ nu; bɛmmadi bɛdabɛ mɔɔ bɛle Nyamenle agyapadeɛ la anwo zo tumi, emomu bɛyɛ neazo bɛmaa mboane ne.” (1 Pita 5:2-4) Nɔhalɛ nu, mgbanyima mɔɔ fa anyelielɛ bɛlɛ bɛ nwo aze maa Nyamenle nee Kelaese mɔɔ le asafo ne ati la nee menli mɔɔ wɔ bɛ bo la amuala banyia zolɛ nvasoɛ.​—Aye. 32:1, 2, 17, 18.

18. (a) Duzu a Gyihova kpondɛ avi awovolɛ ɛkɛ a? (b) Kɛzi Nyamenle boa awovolɛ ɔmaa bɛdi bɛ ɛzonlelilɛ nwo gyima ɛ?

18 Ɔwɔ kɛ yɛfa ngyinlazo ko ne ala yɛdi gyima wɔ abusua ne anu. Bɛha bɛhile mbusua tile kɛ: “Bɛmmaka bɛ mra ɛya, emomu bɛhɔ zo bɛva Gyihova folɛdulɛ nee ye ngilehilelɛ bɛtete bɛ.” (Ɛfɛ. 6:4) Kɛzi anyebolo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu ɛ? Mrɛlɛbulɛ 19:18 ka kɛ: “Tea ɛ ra nrenya wɔ mekɛ mɔɔ anyelazo wɔ ɛkɛ la; mmanea ye ɛmaa ɔsɛkye.” Saa Kilisiene awovolɛ andea bɛ mra kɛ mɔɔ ɔfɛta la a, bɛbabu nwolɛ mgbonda bɛahile Gyihova! (1 Sa. 3:12-14) Noko, saa awovolɛ bɛlɛ bɛ nwo aze sɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa bɛ nrɛlɛbɛ nee anwosesebɛ mɔɔ bɛhyia na bɛkpondɛ adehilelɛ bɛfi ye Edwɛkɛ ne anu na bɛfa bɛ nwo bɛto ye sunsum nwuanzanwuanza ne azo a, ɔbaboa bɛ.​—Kenga Gyemise 1:5.

SUKOA KƐZI ƐBADƐNLA ANZODWOLƐ NU DAHUU LA

19, 20. (a) Yɛdie Nyamenle ndeanlɛ yɛto nu a, nyilalɛ boni a yɛnyia a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu a?

19 Yɛnrɛhola yɛnrɛdia nyilalɛ mɔɔ bavi Nyamenle ndeanlɛ mɔɔ yɛbalie yɛado nu nee Gyihova nee Gyisɛse mɔɔ yɛbazukoa bɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛtea awie mɔ anu ara la amuala. Yɛ mbusua nee asafo ne mɔ bayɛ ɛleka mɔɔ anzodwolɛ wɔ, na awie biala bade nganeɛ kɛ bɛkulo ye, bɛdi ye eni yɛɛ ɔlɛ banebɔlɛ. Ɛhye le anzodwolɛ nee anyelielɛ mɔɔ yɛbanyia ye kenle bie la anu ekyii bie. (Edw. 72:7) Nɔhalɛ nu, Gyihova ndeanlɛ ne ɛlɛsiezie yɛ yeamaa yɛanwu kɛzi yɛbadɛnla anzodwolɛ nu dahuu kɛ abusua ko mɔɔ Gyihova ɛlɛnea yɛ nwo zo la a. (Kenga Ayezaya 11:9.) Saa yɛbu Nyamenle ndeanlɛ wɔ adenle zɔhane azo a, ɔbamaa yɛanwu kɛ ɔle adenle kɛnlɛma mɔɔ Nyamenle ɛlɛdua zo ahile kɛ ɔkulo yɛ kpalɛ a.

20 Wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu, yɛbazukoa ndeanlɛ mɔɔ kɔ zo wɔ abusua ne nee asafo ne anu la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo. Eza yɛbazuzu kɛzi yɛbatete yɛ nwo yɛɛ debie mɔɔ yɛ nyane kpalɛ tɛla nyane ekyii mɔɔ ndeanlɛ bamaa yɛali la anwo.