Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 9

Mgbavolɛ​—Kɛ Ɔkɛyɛ Na Bɛamaa Awie Mɔ Anyia Bɛ Nu Anwodozo Ɛ?

Mgbavolɛ​—Kɛ Ɔkɛyɛ Na Bɛamaa Awie Mɔ Anyia Bɛ Nu Anwodozo Ɛ?

“Wɔ mgbavolɛ ɛlɔne le kɛ ɛbɔlɛ mɔɔ tɔ.”​—EDW. 110:3.

EDWƐNE 39 Nyia Duma Kpalɛ Wɔ Nyamenle Anyunlu

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Duzu a yɛze wɔ yɛ mediema mgbavolɛ ne mɔ anwo a?

MEDIEMA mgbavolɛ, bɛbahola bɛayɛ dɔɔnwo wɔ asafo ne anu. Bɛ nuhua dɔɔnwo te kpɔkɛ kpalɛ yɛ bɛ nwo yɛ se. (Mrɛ. 20:29) Bɛyɛ ninyɛne dɔɔnwo bɛboa bɛ asafo ne kpalɛ. Bie a bɛ nye la kɛ kenle ko dedee bɛbakpa bɛ kɛ asafo nu azonvolɛ. Noko wɔannea a bɛbade nganeɛ kɛ, awie mɔ bu bɛ kɛ bɛle ngakula somaa anzɛɛ bɛtɛnyianle anwubielɛ dɔɔnwo mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ bɛfa gyima mɔɔ hyia la bɛwula bɛ sa a. Bie a bɛtɛde ngakula, noko kɛkala bɛbahola bɛayɛ ninyɛne bie mɔ mɔɔ ɔbamaa asafo ne anu amra anyia bɛ nu anwodozo na bɛabu bɛ la.

2. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

2 Yɛbazuzu Belemgbunli Devidi ɛbɛlabɔlɛ nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu. Eza yɛbazuzu mɔɔ hɔle zo wɔ Dwuda arelemgbunli nwiɔ, Esa nee Gyɛhɔhyafate ɛbɛlabɔlɛ nu la anwo sikalɛ. Yɛbazuzu ngyegyelɛ ngakyile mɔɔ mrenyia nsa ɛhye yiale, mɔɔ bɛyɛle wɔ nwolɛ nee mɔɔ mgbavolɛ bahola azukoa avi bɛ neazo ne mɔ anu la bie mɔ anwo.

SUKOA DEBIE FI BELEMGBUNLI DEVIDI NEAZO NE ANU

3. Adenle ko mɔɔ mgbavolɛ bahola alua zo aboa mgbanyinli wɔ asafo ne anu la a le boni?

3 Mɔɔ Devidi le kpavolɛ la, ɔzukoale ninyɛne bie mɔ mɔɔ ɔbaboa awie mɔ la ɛyɛlɛ. Ɔda ali kɛ ɛnee yenyi sunsum nu. Eza ɔbɔle mɔdenle ɛsesebɛ kɛ ɔbayɛ edwɛndolɛnli mɔɔ ɛbe kpalɛ, na ɔvale deɛ ɛhye mɔɔ ɔzukoale la ɔboale Sɔɔlo mɔɔ Nyamenle kpale ye belemgbunli la. (1 Sa. 16:16, 23) Mgbavolɛ, asoo bɛze debie bie mɔɔ ɔbaboa awie mɔ wɔ asafo ne anu la yɛ ɔ? Bɛ nuhua dɔɔnwo ze ninyɛne bie mɔ yɛ. Kɛ neazo la, bie a wɔyɛ ye nzonlɛ kɛ, saa mgbavolɛ boa mgbanyinli mɔɔ wɔ asafo ne anu la bɛmaa bɛnwu kɛzi bɛbava bɛ tabelɛte ne mɔ nee ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne gyɛne bɛayɛ bɛ ti anwo debiezukoalɛ yɛɛ kɛzi bɛbava bɛali gyima wɔ debiezukoalɛ bo la a, bɛ nye die nwo kpalɛ. Kɛmɔ bɛze ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne ɛhye mɔ anu kpalɛ la ati, bɛbahola bɛava bɛaboa mgbanyinli mɔɔ wɔ bɛ asafo ne anu la.

Mɔɔ Devidi ɛlɛnea ye papa mboane ne la, ɔlale ye ali kɛ ɔkulo gyima yɛɛ bɛkola bɛfa bɛ nwo bɛto ɔ nwo zo, ɔlɛdie mboane ne yeavi ezizile bie mɔɔ ɛra bɛ nwo zo la bɔbɔ asa anu (Nea ɛdendɛkpunli 4)

4. Subane mɔɔ ɛnee Devidi lɛ la boni mɔ a ɔwɔ kɛ mgbavolɛ noko nyia a? (Nea ɔ nyunlu nvoninli ne.)

4 Devidi maanle ɔlale ali wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu kɛ bɛkola bɛfa bɛ nwo bɛto ɔ nwo zo. Kɛ neazo la, mɔɔ ɔle kpavolɛ la, ɔyɛle gyima ɛsesebɛ ɔnleanle ye papa mboane ne. Ɛnee ɔle gyima mɔɔ esiane wɔ nu. Nzinlii, Devidi hanle hilele Belemgbunli Sɔɔlo kɛ: “Mekɛ mɔɔ wɔ sonvolɛ nea ye papa mboane ne la, awenade rale bɛ nwo zo, yɛɛ ezizile noko rale bɛ nwo zo, na bɛ nuhua ko biala hyele mboane ne mɔ bie. Mendoale ye na membɔle ye na menliele boane ne menvile ɔ nloa anu.” (1 Sa. 17:34, 35) Ɛnee Devidi ze kɛ ɔwɔ kɛ ɔnea mboane ne mɔ kpalɛ, na ɔvale akɛnrasesebɛ ɔhonle ɔbɔle bɛ nwo bane. Mgbavolɛ bahola ayɛ gyima biala mɔɔ bɛbava bɛamaa bɛ la kpalɛ bɛava bɛazukoa Devidi neazo ne.

5. Kɛ mɔɔ Edwɛne 25:14 kile la, debie mɔɔ ɔhyia kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ mgbavolɛ yɛ la a le boni?

5 Mɔɔ Devidi le kpavolɛ la, ɛnee ɔ nee Gyihova lɛ agɔnwolɛvalɛ kyengye. Ɛnee zɔhane agɔnwolɛvalɛ ne hyia kpalɛ tɛla akɛnrasesebɛ mɔɔ Devidi lɛ anzɛɛ kɛzi ɔze haape ne bɔ kpalɛ la. Ɛnee Gyihova ɛnle Devidi Nyamenle ala, ɛnee eza ɔle ɔ Gɔnwo kpalɛ. (Kenga Edwɛne 25:14.) Mediema mgbavolɛ, debie mɔɔ hyia kpalɛ mɔɔ bɛbahola bɛayɛ la a le kɛ bɛbamia bɛ nee bɛ anwuma Selɛ ne agɔnwolɛvalɛ ne anu, na bie a ɛhye bamaa bɛanyia nwolɛ adenle ngakyile wɔ asafo ne anu.

6. Adwenle mɔɔ ɛndenrɛ la boni mɔ a ɛnee menli bie mɔ lɛ wɔ Devidi anwo a?

6 Ɛnee ɔwɔ kɛ Devidi di ɔ nwo adwenle mɔɔ ɛndenrɛ mɔɔ awie mɔ lɛ la azo. Kɛ neazo la, mɔɔ Devidi dule ɔ nwo maanle kɛ ɔ nee Golayate kaho la, Belemgbunli Sɔɔlo bɔle mɔdenle kɛ ɔto ɔ sa nu, na ɔhanle kɛ: “Ɛle kakula.” (1 Sa. 17:31-33) Kolaa na Sɔɔlo aha ɛhye la, ɛnee Devidi adiema nrenyia ko ɛbɔ ye somolɛ kɛ bɛmaa ye gyima a ɔnyɛ. (1 Sa. 17:26-30) Noko Gyihova ambu Devidi kɛ ɔle kakula somaa anzɛɛ ɔngulo gyima. Ɛnee ɔze Devidi kpalɛ. Kɛ mɔɔ Devidi vale ɔ nwo dole ɔ Gɔnwo Gyihova anwo zo la ati, ɔmaanle ɔnyianle anwosesebɛ ɔhunle Golayate.​—1 Sa. 17:45, 48-51.

7. Duzu a ɛsukoa ɛfi Devidi edwɛkɛ ne anu a?

7 Duzu a ɛsukoa ɛfi mɔɔ dole Devidi la anu a? Ɔmaa yɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ ɛsi abotane. Bie a ɔbalie mekɛ na menli mɔɔ ɛnee bɛze wɔ ngakula nu la anwu wɔ kɛ kɛkala wɔyɛ kpanyinli. Noko ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ, tɛ kɛzi ɛde wɔ ɛnyelɛzo la a Gyihova nea a. Ɔze wɔ kpalɛ yɛɛ ɔze ninyɛne mɔɔ ɛbahola wɔayɛ la. (1 Sa. 16:7) Maa agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɛ nee Nyamenle lɛ la anu ɛyɛ se. Devidi luale ninyɛne mɔɔ Gyihova ɛbɔ la azo ɔmaanle ɔ nee ye agɔnwolɛvalɛ ne anu yɛle se. Ɔdwenledwenlenle mɔɔ ninyɛne ɛhye mɔ maa ɔnwu ye wɔ Bɔvolɛ ne anwo la anwo kpalɛ. (Edw. 8:3, 4; 139:14; Wlo. 1:20) Debie bieko mɔɔ ɛbahola wɔayɛ la a le kɛ ɛbazɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa wɔ anwosesebɛ mɔɔ ɛhyia la. Kɛ neazo la, kɛmɔ ɛle Gyihova Dasevolɛ la ati, asoo ɔmaa menli mɔɔ ɛ nee bɛ kɔ sukulu la bie mɔ golo ɛ nwo ɔ? Saa ɔle zɔ a, sɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛgyinla ngyegyelɛ ɛhye anloa. Akee fa folɛdulɛ mɔɔ wɔ ye Edwɛkɛ, yɛ mbuluku ne mɔ yɛɛ yɛ vidio ne mɔ anu la di gyima. Mekɛ biala mɔɔ ɛbanwu kɛ Gyihova ɛboa wɔ ɛmaa wɔali ngyegyelɛ bie anwo gyima la, ɔbamaa anwodozo mɔɔ ɛlɛ wɔ ye nu la ayɛ kpole. Eza saa awie mɔ nwu kɛ ɛfa ɛ nwo ɛto Gyihova anwo zo a, ɔbamaa bɛanyia wɔ nu anwodozo.

Mediema mgbavolɛ bahola aboa awiedenle mɔ wɔ ndɔɔnwo azo (Nea ɛdendɛkpunli 8-9)

8-9. Duzu a boale Devidi maanle ɔzile abotane ɔhendɛle hɔkpulale kɛ ɔrayɛle belemgbunli ɛ, na duzu a mediema mgbavolɛ bahola azukoa avi ye neazo ne anu a?

8 Nea ngyegyelɛ bieko mɔɔ Devidi yiale la. Mɔɔ bɛkpokpale Devidi kɛ belemgbunli la, ɛnee ɔwɔ kɛ ɔkendɛ ɛvolɛ dɔɔnwo kolaa na yeabɔ ɔ bo kɛ ɔdi tumi wɔ Dwuda. (1 Sa. 16:13; 2 Sa. 2:3, 4) Wɔ mekɛ ɛhye anu, duzu a boale ye maanle ɔnyianle abotane ɔhendɛle a? Kɛ anrɛɛ Devidi bamaa ɔ sa nu ado la, ɔvale ye adwenle ɔziele mɔɔ ɔbahola yeava ye mekɛ ne yeayɛ la azo. Kɛ neazo la, mekɛ mɔɔ Devidi nriandile hɔle Filisitiama azɛlɛ zo la, ɔvale nwolɛ adenle ne ɔhonle ɔtiale Yizilayɛ agbɔvolɛ. Ɛhye mɔɔ ɔyɛle la maanle ɔbɔle Dwuda abusua ne azɛlɛ ne anwo bane amaa bɛanva bie.​—1 Sa. 27:1-12.

9 Duzu a mediema mgbavolɛ bahola azukoa avi Devidi neazo ne anu a? Fa nwolɛ adenle biala mɔɔ ɛbanyia la boa ɛ mediema. Suzu adiema nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Ricardo * la edwɛkɛ ne anwo nea. Wɔ ye ngakula nu, ɛnee ɔkulo kɛ ɔyɛ dahuu adekpakyelɛnli. Noko mgbanyima ne mɔ hanle kɛ ɔhendɛ ekyi. Ricardo ammaa ɔ sa nu ando anzɛɛ yeanva ɛya, emomu ɔbɔle mɔdenle ɔyɛle dɔɔnwo wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anu. Ɔhanle kɛ: “Saa medwenle mɔɔ zile la anwo a, mekola menwu kɛ amgba, ɛnee ɔwɔ kɛ menyia anyuhɔlɛ wɔ ninyɛne bie mɔ anu. Menvale me adwenle menziele menli mɔɔ anye liele edwɛkɛ ne anwo mɔɔ mesia meahɔ bɛ ɛkɛ nee kɛzi mebayɛ sia kɔkpɔla kpalɛ la zo. Menyɛle me Baebolo ɛzukoalɛ mɔɔ limoa bɔbɔ la. Mekɛ mɔɔ melɛyɛ daselɛlilɛ gyima ne dɔɔnwo la, ɛnee melɛnyia akɛnrasesebɛ.” Kɛkala Ricardo le dahuu adekpakyelɛnli yɛɛ asafo nu sonvolɛ mɔɔ bɔ mɔdenle.

10. Wɔ mekɛ bie anu, duzu a Devidi yɛle kolaa na yeazi kpɔkɛ bie mɔɔ hyia la ɛ?

10 Nea edwɛkɛ bieko mɔɔ zile Devidi ɛbɛlabɔlɛ nu la. Mɔɔ Devidi nee ye menli ne nriandile hɔle Filisitiama azɛlɛ zo la, bɛgyakyile bɛ mbusua ne mɔ wɔ sua nu bɛhɔle konle. Mɔɔ bɛhɔle konle ne la, agbɔvolɛ bie rawuale bɛ na bɛhyele bɛ mbusua ne mɔ bɛhɔle. Anrɛɛ Devidi bahola aha kɛ kɛmɔ ɔze konle nye zo kpalɛ la ati, ɔbahola yealua adenle kpalɛ bie azo yealie menli mɔɔ bɛhye bɛ la. Noko yeanyɛ ye zɔ, emomu ɔkpondɛle adehilelɛ ɔvile Gyihova ɛkɛ. Devidi luale ɛsɔfo bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Abayata la anwo zo bizale Gyihova kɛ: “Mendoa sogyama nwule ekpunli ne ɔ?” Gyihova hanle kɛ Devidi ɛdoa bɛ na ɔmaanle ɔnyianle anwodozo kɛ ɔbali konim. (1 Sa. 30:7-10) Duzu a ɛsukoa ɛfi edwɛkɛ ɛhye anu a?

Ɔwɔ kɛ mediema mgbavolɛ kpondɛ folɛdulɛ fi asafo nu mgbanyima ɛkɛ (Nea ɛdendɛkpunli 11)

11. Kolaa na wɔazi kpɔkɛ la, duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ a?

11 Kolaa na wɔazi kpɔkɛ la, maa awie mɔ ɛboa wɔ. Ka kile wɔ awovolɛ. Eza saa ɛka nwolɛ edwɛkɛ ɛkile asafo nu mgbanyima mɔɔ lɛ anwubielɛ la a, bɛbadu wɔ folɛ kpalɛ. Gyihova lɛ mediema ɛhye mɔ anu anwodozo na ɛdawɔ noko ɛbahola wɔanyia bɛ nu anwodozo. Gyihova bu bɛ kɛ bɛle “ahyɛlɛdeɛ” bɛmaa asafo ne. (Ɛfɛ. 4:8) Saa ɛsukoa bɛ diedi na ɛtie nzuzulɛ kpalɛ mɔɔ bɛbava bɛamaa wɔ la a, ɔbaboa wɔ. Akee bɛmaa yɛzuzu mɔɔ yɛbahola yɛazukoa yɛavi Belemgbunli Esa ɛkɛ la anwo.

SUKOA DEBIE FI BELEMGBUNLI ESA NEAZO NE ANU

12. Mɔɔ Belemgbunli Esa bɔle ɔ bo kɛ ɔdi tumi la, subane boni mɔ a ɛnee ɔlɛ a?

12 Mɔɔ Belemgbunli Esa le kpavolɛ la, ɛnee ɔbɛlɛ ɔ nwo aze yɛɛ ɔlɛ akɛnrasesebɛ. Kɛ neazo la, mɔɔ ɔralile ye papa Abaegya agya kɛ belemgbunli la, ɔbɔle mɔdenle kɛ ɔtu awozonlezonlenlɛ bo yeavi azɛlɛ ne azo. Eza “ɔhanle ɔhilele Dwudama kɛ bɛkpondɛ Gyihova, bɛ nenyia mɔ Nyamenle ne abo zo na bɛli ye Mɛla ne nee mɔɔ yeha yehile bɛ kɛ bɛyɛ la amuala azo.” (2 Ek. 14:1-7) Na nzinlii mɔɔ Yiteyopeanli Zila vale ɛlɔnema 1,000,000 rale Dwuda anwo zo la, Esa lale nrɛlɛbɛ ali na ɔzɛlɛle Gyihova moalɛ. Ɔhanle kɛ: “O Gyihova, saa menli mɔɔ ɛboa bɛ la anwo zonle anzɛɛ bɛnlɛ tumi bɔbɔ a, ɔnyɛ se ɔmmaa wɔ. O Gyihova yɛ Nyamenle, boa yɛ, ɔluakɛ yɛva yɛ nwo yɛdo ɛ nwo zo.” Edwɛkɛ kɛnlɛma ɛhye mɔɔ Esa hanle la maa ɔda ali kɛ ɛnee ɔlɛ anwodozo kɛ Gyihova balie ye nee ye menli ne. Esa nyianle ye anwuma Selɛ ne anu anwodozo na “Gyihova lile Yiteyopeama ne anwo zo konim.”​—2 Ek. 14:8-12.

13. Nzinlii duzu a dole Esa a, na duzu ati ɔ?

13 Mɔɔ sogyama 1,000,000 rale Esa anwo zo la ɛnee ɔyɛ ɛzulolɛ kpalɛ, noko kɛ mɔɔ ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova anwo zo la ati, ɔlile konim. Noko mɔɔ ɔyɛ alɔbɔlɛ la a le kɛ, mɔɔ Esa yiale ngyegyelɛ gyɛne mɔɔ le ekyi bɔbɔ la, yeanva ɔ nwo yeando Gyihova anwo zo. Mɔɔ Yizilayɛ Belemgbunli Beeyahya atisesebɛ nwunlonwunlanle Esa la, Esa hɔkpondɛle moalɛ wɔ Selea belemgbunli ne ɛkɛ. Kpɔkɛ zɔhane mɔɔ ɔzile la vale ngyegyelɛ rale! Gyihova luale ye ngapezonli Hananae anwo zo hanle hilele Esa kɛ: “Kɛmɔ ɛvale ɛ nwo ɛdole Selea belemgbunli ne anwo zo na wɔanva ɛ nwo wɔando Gyihova wɔ Nyamenle ne anwo zo la ati, Selea belemgbunli ɛlɔnema ne ɛvi ɛ sa.” Nɔhalɛ nu, ɔvi mekɛ zɔhane, bɛvale konle bɛdoale Esa dahuu. (2 Ek. 16:7, 9; 1 Arl. 15:32) Duzu a ɛsukoa ɛfi nu a?

14. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔava ɛ nwo wɔado Gyihova anwo zo ɛ, na kɛ mɔɔ 1 Timote 4:12 kile la, saa ɛyɛ zɔ a duzu a bazi a?

14 Bɛlɛ ɛ nwo aze dahuu na kɔ zo fa ɛ nwo to Gyihova anwo zo. Mɔɔ bɛzɔnenle wɔ la, ɛmaanle ɔlale ali kɛ ɛlɛ Gyihova anu diedi kpole yɛɛ ɛfa ɛ nwo ɛto ɔ nwo zo. Gyihova anye liele na ɔliele wɔ kɛnlɛma ɔbokale ye abusua ne anwo. Mɔɔ ɔhyia kɛ ɛyɛ ye kɛkala la a le kɛ ɛbahɔ zo wɔava ɛ nwo wɔado Gyihova anwo zo. Bie a saa ɔhyia kɛ ɛsi kpɔkɛ mɔɔ anwo hyia la wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a, ɔnrɛyɛ se kɛ ɛbava ɛ nwo wɔado Gyihova anwo zo. Noko wɔ mekɛ gyɛne nu ɛ? Ɔhyia kpalɛ kɛ ɛbava ɛ nwo wɔado Gyihova anwo zo wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛsi ninyɛne mɔɔ ɛbava wɔalielie ɛ nye, gyima mɔɔ ɛbayɛ nee bodane mɔɔ gyi ɛ nye zo wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la anwo kpɔkɛ la! Mmafa ɛ nwo ɛto wɔ nrɛlɛbɛ zo. Emomu, kpondɛ Baebolo ngyinlazo mɔɔ fale wɔ tɛnlabelɛ ne anwo la na fa zɔhane ngyinlazo ne di gyima. (Mrɛ. 3:5, 6) Saa ɛyɛ zɔ a, ɛbamaa Gyihova anye alie yɛɛ wɔ asafo ne anu amra noko babu wɔ.​—Kenga 1 Timote 4:12.

SUKOA DEBIE FI BELEMGBUNLI GYƐHƆHYAFATE NEAZO NE ANU

15. Kɛ mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ 2 Edwɛkɛsisilɛ 18:1-3; 19:2 la, nvonleɛ boni mɔ a Belemgbunli Gyɛhɔhyafate yɛle a?

15 Nɔhalɛ nu, yɛ muala yɛnli munli ɔti ɔyɛ a ɛbavo. Noko ɔnle kɛ ɛmaa ɛhye si wɔ adenle kɛ ɛbayɛ biala mɔɔ ɛbahola la wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu. Suzu Belemgbunli Gyɛhɔhyafate neazo ne anwo nea. Ɛnee ɔlɛ subane mgbalɛ dɔɔnwo. Mɔɔ ɔle kpavolɛ la, “ɔkpondɛle ye papa Nyamenle ne abo zo na ɔlile ye mɛla ne azo.” Eza ɔzoanle mgbanyima wɔ Dwuda azuamgbole ne mɔ azo ɔmaanle bɛhɔhilehilele bɛ Gyihova anwo debie. (2 Ek. 17:4, 7) Ɛnee Gyɛhɔhyafate di nɔhalɛ, noko ɔdwu mekɛ ne bie a ɔsi kpɔkɛ ɛtane. Kpɔkɛ ɛhye mɔ mɔɔ ɔzile la anu ko maanle Gyihova agyakɛnugyinlavolɛ bie hwile ɔ nyunlu. (Kenga 2 Edwɛkɛsisilɛ 18:1-3; 19:2.) Duzu a ɛbahola wɔazukoa wɔavi edwɛkɛ zɔhane anu a?

Mediema mgbavolɛ mɔɔ yɛ gyima ɛsesebɛ na bɛkola bɛfa bɛ nwo bɛto bɛ nwo zo la nyia duma kpalɛ (Nea ɛdendɛkpunli 16)

16. Duzu a ɛsukoa ɛfi Rajeev anwubielɛ ne anu a?

16 Saa bɛtu wɔ folɛ a tie na fa di gyima. Kɛ mɔɔ ɔde wɔ mgbavolɛ dɔɔnwo afoa nu la, bie a ɔyɛ se ɔmaa wɔ kɛ ɛbava Gyihova ɛzonlenlɛ wɔalimoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. Mmamaa ɛ sa nu to. Tie adiema kpavolɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Rajeev la anwubielɛ ne. Ɔhanle mɔɔ zile ye ngakula nu la anwo edwɛkɛ kɛ: “Ɔyɛ a mennwu mɔɔ mekulo kɛ meyɛ wɔ me ɛbɛlabɔlɛ nu la. Kɛ mɔɔ ɔde wɔ ngakula dɔɔnwo afoa nu la, ɛnee me nye die nwɔhoalilɛ nee anyelielɛ ninyɛne gyɛne nwo tɛla debiezukoalɛ anzɛɛ daselɛlilɛ ɛhɔlɛ.” Duzu a boale Rajeev a? Asafo nu kpanyinli bie mɔɔ ɔdwenle ɔ nwo la dule ye folɛ. Rajeev hanle kɛ: “Ɔboale me ɔmaanle mendwenledwenlenle ngyinlazo mɔɔ wɔ 1 Timote 4:8 la anwo.” Rajeev bɛlɛle ɔ nwo aze liele folɛdulɛ ne dole nu na ɔdwenlenle ninyɛne mɔɔ anwo hyia ye wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu la anwo bieko. Ɔhanle kɛ: “Menzile kpɔkɛ kɛ mebamaa sunsum nu ninyɛne ahyia me wɔ me ɛbɛlabɔlɛ nu.” Duzu a vile nu rale a? Rajeev hanle kɛ: “Mɔɔ ɔdule me folɛ zɔhane la, ɛvolɛ ekyi anzi, bɛkpale me kɛ asafo nu sonvolɛ.”

MAA WƆ ANWUMA SELƐ NE ANYE ƐLIE

17. Kɛzi mgbanyinli te nganeɛ wɔ mgbavolɛ mɔɔ ɛlɛsonle Gyihova la anwo ɛ?

17 Mgbanyinli anye die bɛdabɛ mgbavolɛ mɔɔ bɛ nee bɛ bɔ nu sonle Gyihova wɔ “koyɛlɛ nu” la anwo kpalɛ! (Zɛf. 3:9) Bɛ nye die kɛzi bɛbɔ mɔdenle na bɛfa bɛ anwosesebɛ nee anyelielɛ bɛyɛ gyima mɔɔ bɛfa bɛmaa bɛ la anwo. Bɛkulo bɛ edwɛkɛ kpalɛ.​—1 Dwɔn 2:14.

18. Kɛ mɔɔ Mrɛlɛbulɛ 27:11 kile la, kɛzi Gyihova te nganeɛ wɔ mgbavolɛ mɔɔ sonle ye la anwo ɛ?

18 Mediema mgbavolɛ, bɛhakye kɛ Gyihova kulo bɛ yɛɛ ɔlɛ bɛ nu anwodozo. Ɔhanle kɛ wɔ awieleɛ mekɛ ne anu, mgbavolɛ ɛlɔne badu bɛ nwo amaa bɔkɔɔ. (Edw. 110:1-3) Ɔze kɛ bɛkulo ye na bɛkulo kɛ bɛyɛ biala mɔɔ bɛbahola la bɛsonle ye. Ɔti nyia awie mɔ anwo abotane na sie ɛ nwo dii. Saa ɛyɛ nvonleɛ na bɛlɛtenrɛdenrɛ wɔ a, die to nu na bu ye kɛ ɔvi Gyihova ɛkɛ. (Hib. 12:6) Yɛ gyimalilɛ biala mɔɔ bɛbava bɛamaa wɔ la boɛ. Mɔɔ hyia kpalɛ la, maa wɔ anwuma Selɛ ne anye ɛlie ɛ nwo wɔ debie biala mɔɔ ɛyɛ la anu.​—Kenga Mrɛlɛbulɛ 27:11.

EDWƐNE 135 Gyihova Modolɛ: ‘Me Ra Nrenyia, Nwu Nrɛlɛbɛ’

^ ɛden. 5 Saa mgbavolɛ ɛlɛnyi sunsum nu a, bɛkulo kɛ bɛyɛ dɔɔnwo wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu. Amaa bɛafɛta kɛ asafo nu azonvolɛ la, ɔwɔ kɛ bɛyɛ ninyɛne mɔɔ bamaa asafo ne anu amra abu bɛ dahuu la. Kɛ ɔkɛyɛ na bɛahola bɛayɛ zɔ ɛ?

^ ɛden. 9 Bɛhakyi aluma bie mɔ.