Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 11

Kɔ Zo Wula “Subane Fofolɛ Ne” Wɔ Wɔ Ɛzɔnenlɛ Ne Anzi

Kɔ Zo Wula “Subane Fofolɛ Ne” Wɔ Wɔ Ɛzɔnenlɛ Ne Anzi

‘Bɛva subane fofolɛ ne bɛwula.’​—KƆL. 3:10.

EDWƐNE 49 Maa Gyihova Anye Ɛlie

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Duzu titili a ka kɛzi yɛbɔ yɛ ɛbɛla la a?

 SAA bɔ zo mɔɔ bɛzɔne yɛ anzɛɛ bɛzɔnenle yɛ la ɛhyɛ bɔbɔ a, yɛ muala yɛkulo kɛ yɛnyia subane mɔɔ Gyihova anye die nwo la. Amaa yɛahola yɛayɛ zɔ la, ɔwɔ kɛ yɛnea ninyɛne mɔɔ yɛdwenle nwo la boɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ninyɛne mɔɔ yɛdwenle nwo la titili a ka kɛzi yɛbɔ yɛ ɛbɛla la a. Saa yɛta yɛdwenle nwonane nu atiakunluwɔzo nwo a, yɛbaha edwɛkɛ ɛtane na yɛayɛ ninyɛndane. (Ɛfɛ. 4:17-19) Noko saa ninyɛne mgbalɛ ala a yɛdwenle nwo a, ye biala anu ɔbamaa yɛadendɛ na yɛayɛ yɛ ninyɛne wɔ adenle mɔɔ yɛ Ze Gyihova anye die nwo la azo.​—Gal. 5:16.

2. Kpuya boni mɔ a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

2 Kɛ mɔɔ yɛnwunle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ li ɛhye anyunlu anu la, yɛnrɛhola yɛnrɛzi nzuzulɛ ɛtane biala mɔɔ ba yɛ adwenle nu la amuala adenle. Noko yɛbahola yɛakpa kɛ yɛnrɛva yɛ adwenle yɛnrɛhɔ zo. Kolaa na bɛazɔne yɛ la, ɔwɔ kɛ yɛgyakyi kɛ yɛbadendɛ anzɛɛ yɛbayɛ yɛ ninyɛne wɔ adenle mɔɔ Gyihova kyi la azo. Yemɔ a le debie mɔɔ limoa na nwolɛ hyia kpalɛ mɔɔ yɛdua zo yɛye subane dɛba ne yɛgua a. Noko amaa yɛayɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye bɔkɔɔ la, eza ɔwɔ kɛ yɛdi mɛla ɛhye azo: ‘Bɛva subane fofolɛ ne bɛwula.’ (Kɔl. 3:10) Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbabua kpuya ɛhye mɔ: Duzu a le “subane fofolɛ ne”? Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava yɛawula bɔkɔɔ ɛ?

DUZU A LE “SUBANE FOFOLƐ NE”?

3. Kɛ mɔɔ Galeehyeama 5:22, 23 kile la, duzu a le “subane fofolɛ ne,” na kɛzi awie fa wula ɛ?

3 “Subane fofolɛ ne” a le adwenle nee nyɛleɛ mɔɔ nee Gyihova ɛdeɛ ne yia la. Awie wula subane fofolɛ ne wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛda Nyamenle sunsum ne ma ne li la, kile kɛ ɔlɛmaa sunsum nwuanzanwuanza ne aha ye nzuzulɛ, ye nganeɛdelɛ nee ye nyɛleɛ. (Kenga Galeehyeama 5:22, 23.) Kɛ neazo la, ɔkulo Gyihova nee Ye menli ne. (Mat. 22:36-39) Sonla zɛhae anye die wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛyia ngyegyelɛ bɔbɔ la. (Gye. 1:2-4) Ɔkpondɛ anzodwolɛ. (Mat. 5:9) Ɔsi awie mɔ anwo abotane yɛɛ ɔda atiakunlukɛnlɛma ali ɔkile bɛ. (Kɔl. 3:13) Ɔkulo mɔɔ le kpalɛ yɛɛ ɔyɛ mɔɔ le kpalɛ. (Luku 6:35) Ɔfa ye nyɛleɛ ɔkile kɛ, ɔlɛ ye anwuma Selɛ ne anu diedi kpole. (Gye. 2:18) Saa awie mɔ ka ye ɛya a, ɔ nee bɛ di ye bɛtɛɛ yɛɛ saa bɛsɔ ye bɛnea a, ɔkomo ɔ nwo zo.​—1 Kɔl. 9:25, 27; Tae. 3:2.

4. Amaa yɛawula subane fofolɛ ne la, asoo ɔwɔ kɛ yɛnyia subane mɔɔ bɛbobɔ wɔ Galeehyeama 5:22, 23 la ngoko ngoko ɔ? Kilehile nu.

4 Amaa yɛawula subane fofolɛ ne la, ɔhyia kɛ yɛwula subane mɔɔ bɛbobɔ wɔ Galeehyeama 5:22, 23 nee Baebolo ne anu ɛleka gyɛne la amuala. * Subane ɛhye mɔ ɛnle kɛ adɛladeɛ ngakyile mɔɔ yɛwulowula bɛ ngoko ngoko la. Nɔhalɛ nu, subane ɛhye mɔ bie vea bie akunlu. Saa amgba ɛkulo ɛ gɔnwo a, ɛbanyia ɔ nwo abotane na wɔala atiakunlukɛnlɛma ali wɔahile ye. Yɛɛ amaa wɔayɛ sonlakpalɛ bɔkɔɔ la, ɔwɔ kɛ ɛyɛ bɛtɛɛ na ɛkomo ɛ nwo zo.

KƐ ƆKƐYƐ NA YƐAWULA SUBANE FOFOLƐ NE Ɛ?

Saa yɛdwenle ninyɛne nwo kɛ Gyisɛse a, ɔbamaa yɛanyia ye subane ne bie (Nea ɛdendɛkpunli 5, 8, 10, 12, 14)

5. Duzu a edwɛkɛ “yɛlɛ Kelaese adwenle” kile a, na duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛsukoa Gyisɛse ɛbɛlabɔlɛ nwo edwɛkɛ a? (1 Kɔlentema 2:16)

5 Kenga 1 Kɔlentema 2:16. Amaa yɛawula subane fofolɛ ne la, ɔhyia kɛ yɛnyia “Kelaese adwenle.” Wɔ adenle fofolɛ zo, ɔwɔ kɛ yɛnwu kɛzi Gyisɛse dwenle la na yɛsukoa ye. Gyisɛse lale Nyamenle sunsum ne ma ne ali pɛpɛɛpɛ. Gyisɛse le kɛ neanleɛ mɔɔ di munli la, ɔda Gyihova subane ne mɔ ali kɛ mɔɔ bɛde ala la. (Hib. 1:3) Saa yɛdwenle ninyɛne nwo kɛ Gyisɛse a, yɛbayɛ yɛ nyɛleɛ kɛ ɔdaye la, na yɛanyia ye subane ne bie.​—Fel. 2:5.

6. Saa yɛlɛbɔ mɔdenle yɛawula subane fofolɛ ne a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛmaa ɔtɛnla yɛ adwenle nu a?

6 Asoo amgba yɛbahola yɛali Gyisɛse neazo ne anzi? Bie a yɛbanyia adwenle kɛ: ‘Gyisɛse di munli. Menrɛhola menrɛyɛ kɛ ɔdaye pɛpɛɛpɛ ɛlɛ!’ Saa zɔhane a ɛte nganeɛ a, kakye nɔhalɛ edwɛkɛ ɛhye. Mɔɔ limoa, bɛbɔle wɔ kɛ ɛyɛ kɛ Gyihova nee Gyisɛse. Ɔti ɛbahola wɔakpa kɛ ɛbazukoa bɛ, na yeanyɛ boɛ fee la, ɛbahola wɔayɛ wɔahɔdwu ɛleka bie. (Gyn. 1:26) Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, Nyamenle sunsum nwuanzanwuanza ne a le tumi mɔɔ tɛla biala wɔ aleɛabo a. Sunsum ɛhye baboa wɔ yeamaa wɔahola wɔayɛ ninyɛne mɔɔ ɛ ngomekye ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ ye ɛlɛ la. Mɔɔ tɔ zo nsa, Gyihova anye ɛnla kɛ ɛbala sunsum ne ma ali pɛpɛɛpɛ kɛkala. Nɔhalɛ nu, yɛ Ze ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la bamaa bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛ anyelazo kɛ bɛbadɛnla azɛlɛ ye azo la ɛvolɛ 1,000 yeamaa bɛava bɛali munli. (Yek. 20:1-3) Mɔɔ Gyihova kpondɛ avi yɛ ɛkɛ kɛkala la a le kɛ yɛbayɛ biala mɔɔ yɛbahola la na yɛava yɛ nwo yɛado ɔ nwo zo yɛamaa yeaboa yɛ.

7. Duzu a yɛbazuzu nwo kɛkala a?

7 Kɛzi yɛbahola yɛazukoa Gyisɛse ɛ? Yɛbazuzu Nyamenle sunsum ne ma ne anu nna anwo sikalɛ. Wɔ nuhua ko biala anu, yɛbanwu mɔɔ yɛbahola yɛazukoa yɛavi kɛzi Gyisɛse lale zɔhane subane ne ali anu la. Yɛɛ yɛbazuzu kpuya bie mɔ mɔɔ baboa yɛ yeamaa yɛanwu kɛzi yɛlɛbɔ mɔdenle yɛawula subane fofolɛ ne la anwo.

8. Kɛzi Gyisɛse lale ɛlɔlɛ ali ɛ?

8 Ɛlɔlɛ kpole mɔɔ Gyisɛse lɛ maa Gyihova la hanle ye maanle ɔvale ninyɛne ɔbɔle afɔle ɔmaanle ɔ Ze nee yɛdayɛ. (Dwɔn 14:31; 15:13) Gyisɛse luale kɛzi ɔbɔle ye ɛbɛla wɔ azɛlɛ ye azo la azo ɔvale ɔhilele kɛzi ɔkulo menli la. Kenle ko biala, ɔlale ɛlɔlɛ nee ahunluyelɛyelalɛ ali wɔ mekɛ mɔɔ awie mɔ ɛlɛdwazo atia ye bɔbɔ la. Adenle titili ko mɔɔ ɔluale zo ɔlale ɛlɔlɛ ali ɔhilele menli la a le kɛ ɔhilehilele bɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anwo debie. (Luku 4:43, 44) Eza Gyisɛse vile ye ɛhulolɛ nu nwunle amaneɛ na ɔmaanle ɛtanevolɛma hunle ye ɔvale ɔlale tunwomaa ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛ ɔmaa Nyamenle nee menli la ali. Ɔluale ɛhye azo ɔbukele dahuu ngoane nwo adenle ɔmaanle yɛ muala.

9. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛala ɛlɔlɛ ali kɛ Gyisɛse ɛ?

9 Yɛyilale yɛ nwo zo yɛmaanle Gyihova na bɛzɔnenle yɛ ɔluakɛ yɛkulo yɛ anwuma Selɛ ne. Ɔti kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la, ɔwɔ kɛ yɛdua kɛzi yɛ nee menli di la azo yɛkile kɛ yɛkulo Gyihova. Ɛzoanvolɛ Dwɔn hɛlɛle kɛ: “Awie mɔɔ ɛngulo ɔ diema mɔɔ ɔnwu ye la ɛnrɛhola ɛnrɛhulo Nyamenle mɔɔ ɔnnwu ye la.” (1 Dwɔn 4:20) Yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ: ‘Menyia menli nwo ɛlɔlɛ kpole ɔ? Saa awie mɔ anla ɛbulɛ ali angile me bɔbɔ a, asoo meda ahunluyelɛyelalɛ ali mekile bɛ? Asoo ɛlɔlɛ ka me maa mefa me mekɛ nee me ninyɛne meboa awie mɔ memaa bɛsukoa Gyihova anwo debie ɔ? Asoo melɛ ɛhulolɛ kɛ mebayɛ zɔ bɔbɔ wɔ mekɛ mɔɔ menli dɔɔnwo anye ɛnzɔ mɔɔ melɛyɛ la anzɛɛ bɛdwazo bɛtia me la ɔ? Mebahola meakpondɛ ndenle mealua zo meayɛ dɔɔnwo wɔ ɛdoavolɛyɛlɛ gyima ne anu ɔ?’​—Ɛfɛ. 5:15, 16.

10. Kɛzi Gyisɛse kpondɛle anzodwolɛ ɛ?

10 Ɛnee Gyisɛse kulo anzodwolɛ. Mɔɔ menli nee ye anli ye boɛ la, yeanva ɛtane yeandua ɛtane kakɛ. Noko tɛ yemɔ angomekye a ɔyɛle a. Ɔlimoale ɔkpondɛle anzodwolɛ na ɔmaanle awie mɔ anwosesebɛ kɛ bɛziezie bɛ avinli. Kɛ neazo la, ɔhilehilele bɛ kɛ, saa bɛkulo kɛ Gyihova die bɛ ɛzonlenlɛ to nu a, ɔwɔ kɛ bɛ nee bɛ diema siezie bɛ avinli. (Mat. 5:9, 23, 24) Ɔboale ɛzoanvolɛma ne fane dɔɔnwo ɔmaanle bɛzieziele kpolera mɔɔ ɛnee bɛsu wɔ mɔɔ le kpole wɔ bɛ avinli anwo la.​—Luku 9:46-48; 22:24-27.

11. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛakpondɛ anzodwolɛ ɛ?

11 Amaa yɛakpondɛ anzodwolɛ la, tɛ ninyɛne mɔɔ yɛyɛ a ɔbahwehwe konle yeara la ala a ɔnle kɛ yɛyɛ a. Ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbaziezie yɛ nee awie mɔ avinli na yɛamaa yɛ mediema anwosesebɛ kɛ bɛziezie bɛ avinli. (Fel. 4:2, 3; Gye. 3:17, 18) Yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kpuya ɛhye mɔ: ‘Duzu a melɛ ɛhulolɛ kɛ mebava meabɔ afɔle amaa meaziezie me nee awie mɔ avinli a? Saa me diema nrenyia anzɛɛ raalɛ bie yɛ me debie maa medi nyane a, asoo mefa ɔ nwo ɛya mesie me nu? Asoo mekendɛ kɛ memaa ahenle alimoa ara na yɛaziezie yɛ avinli anzɛɛ medame a medimoa metudu nwolɛ agyakɛ a, saa bɔbɔ ɔzɔho kɛ ɔdaye a ɔvale ngyegyelɛ ne ɔrale a? Saa nwolɛ adenle wɔ ɛkɛ a, asoo memaa bɛdabɛ mɔɔ edwɛkɛ wɔ bɛ avinli la anwosesebɛ kɛ bɛziezie bɛ avinli ɔ?’

12. Kɛzi Gyisɛse lale atiakunlukɛnlɛma ali ɛ?

12 Ɛnee Gyisɛse le atiakunlukɛnlɛma. (Mat. 11:28-30) Mɔɔ ɛnee ɔwɔ tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se anu bɔbɔ la, yeanyɛ kyengye yɛɛ ɔdele bɛ edwɛkɛ bo ɔvale ɔlale atiakunlukɛnlɛma ali ɔhilele bɛ. Kɛ neazo la, mɔɔ Fonehyea raalɛ bie zɛlɛle ye kɛ ɔyɛ ɔ ra ne ayile la, mɔlebɛbo ne, ɛnee Gyisɛse ɛngulo kɛ ɔyɛ, noko mɔɔ raalɛ ne lale diedi kpole ali la, ɔlale atiakunlukɛnlɛma ali na ɔyɛle ɔ ra ne ayile. (Mat. 15:22-28) Ɛnee Gyisɛse le atiakunlukɛnlɛma ɛdeɛ, noko eza ɔdule folɛ. Ɔdwu mekɛ ne bie a ɔsi ɔ gyakɛ aze ɔtendɛ ɔkile bɛdabɛ mɔɔ ɔkulo bɛ la ɔfa ɔda atiakunlukɛnlɛma ali. Kɛ neazo la, mɔɔ Pita bɔle mɔdenle kɛ ɔto Gyisɛse asa anu wɔ Gyihova ɛhulolɛdeɛ ɛyɛlɛ nwo la, ɔdenrɛle ye wɔ ɛdoavolɛma mɔɔ ɛha la amuala anyunlu. (Maake 8:32, 33) Yeanyɛ ɛhye kɛ ɔfa yeagua Pita anyunlu aze, emomu ɔfa yeatete ye na yeabɔ ɛdoavolɛma mɔɔ ɛha la kɔkɔ amaa bɛanyɛ anwomemaazo. Ye biala anu ɛhye maanle Pita ati zile aze ekyi, noko ndeanlɛ ne boale ye.

13. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛavi ahonle nu yɛala atiakunlukɛnlɛma ali ɛ?

13 Amaa wɔavi ahonle nu wɔala atiakunlukɛnlɛma ali wɔahile bɛdabɛ mɔɔ ɛkulo bɛ la, ɔdwu mekɛ ne bie a ɔwɔ kɛ ɛsi ɛ gyakɛ aze ɛtendɛ ɛkile bɛ. Ɛlɛyɛ zɔ a, ɔwɔ kɛ ɛsukoa Gyisɛse na ɛmaa wɔ folɛdulɛ ne gyinla ngyinlazo mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la azo. Mmayɛ kyengye. Nyia diedi kɛ bɛkulo kɛ bɛyɛ mɔɔ le kpalɛ la, na nyia anwodozo kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo Gyihova nee ɛdawɔ la bava wɔ folɛdulɛ kpalɛ ne ayɛ gyima. Biza ɛ nwo kɛ: ‘Saa menwu kɛ awie mɔɔ mekulo ye edwɛkɛ la ɛlɛyɛ debie mɔɔ ɛnle kpalɛ la a, asoo menyia akɛnrasesebɛ meka nwolɛ edwɛkɛ? Saa ɔwɔ kɛ metu folɛ a, asoo metendɛ kɛnlɛma anzɛɛ metendɛ ɛya zo? Adwenle boni ati a metu folɛ a? Kɛmɔ ahenle ɛha me ɛya la ati a melɛtu ye folɛ a anzɛɛ mekulo kɛ meboa ye la ati ɔ?’

14. Kɛzi Gyisɛse hilele kɛ ɔle sonlakpalɛ ɛ?

14 Tɛ ninyɛne mɔɔ le kpalɛ la ala ɛnee Gyisɛse ze a, eza ɔyɛ mɔɔ le kpalɛ la. Gyisɛse kulo ɔ Ze, ɔti dahuu ɔfa adwenle kpalɛ ɔyɛ mɔɔ le kpalɛ la. Awie mɔɔ le sonlakpalɛ la dahuu kpondɛ ndenle dua zo boa awie mɔ na ɔyɛ ninyɛne mgbalɛ ɔmaa bɛ. Saa yɛze debie mɔɔ le kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ la a, ɛnee ɔtɛwiele, ɔwɔ kɛ yɛfa adwenle kpalɛ yɛyɛ debie mɔɔ le kpalɛ la. Bie a awie babiza kɛ, ‘Asoo awie bahola ava adwenle ɛtane ayɛ debie mɔɔ le kpalɛ la ɔ?’ Ɛhɛe. Kɛ neazo la, Gyisɛse hanle bɛdabɛ mɔɔ ɛnee bɛfa ahyɛlɛdeɛ bɛmaa ehyiavolɛma noko ɛnee bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛbamaa awie mɔ anwu bɛ ahyɛlɛdeɛ ne mɔ la anwo edwɛkɛ. Mɔɔ bɛyɛle bɛmaanle ehyiavolɛma la le kpalɛ bɔbɔ ɛdeɛ, noko Gyihova anye anlie bɛ nwo.​—Mat. 6:1-4.

15. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛavi yɛ ahonle nu yɛayɛ kpalɛ ɛ?

15 Saa yɛbahola yɛavi ahonle nu yɛayɛ kpalɛ a, ɔnle kɛ yɛfa angomedi adwenle yɛyɛ. Ɔti ɔwɔ kɛ ɛbiza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo meze mɔɔ le kpalɛ la na meyɛ yemɔ ɔ? Adwenle boni ati a meyɛ ninyɛne mgbalɛ a?’

KƐ ƆKƐYƐ NA YƐABƆ YƐ SUBANE FOFOLƐ NE ANWO BANE Ɛ?

16. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ ye kenle ko biala a, na duzu ati ɔ?

16 Ɔnle kɛ yɛnyia adwenle kɛ saa bɛsɔne yɛ a, ɛnee yɛwula subane fofolɛ ne yɛwie na ɔnle kɛ yɛyɛ nwolɛ gyima bieko. Yɛ subane fofolɛ ne le kɛ tɛladeɛ fofolɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛbɔ nwolɛ bane la. Ɔwɔ kɛ yɛkpondɛ ndenle yɛdua zo kenle ko biala yɛda Nyamenle sunsum ne ma ne ali. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ Gyihova le Nyamenle mɔɔ yɛ gyima, na ye sunsum ne le gyimayɛlɛ tumi. (Gyn. 1:2) Ɔti sunsum ne ma ne foa biala bahola aha yɛ yeamaa yɛayɛ gyima yɛɛ ɔwɔ kɛ ɔka yɛ ɔmaa yɛyɛ. Kɛ neazo la, ɛdoavolɛ Gyemise hɛlɛle kɛ: “Diedi mɔɔ gyima ɛmboka nwo la le wulera.” (Gye. 2:26) Zɔhane ala a Nyamenle sunsum ne ma ne foa mɔɔ ɛha la amuala noko de a. Mekɛ biala mɔɔ yɛbala sunsum ne ma ne ali la, ɔda ali kɛ Nyamenle sunsum ne ɛlɛyɛ gyima wɔ yɛ nu.

17. Saa yɛangola yɛanla sunsum ne ma ne ali a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?

17 Ɔdwu mekɛ ne bie a, Kilisienema mɔɔ bɛzɔnenle bɛ ɛhyɛ bɔbɔ la ɛngola ɛnla sunsum ne ma ne ali. Noko mɔɔ hyia kpalɛ la a le kɛ yɛnrɛmaa yɛ sa nu ɛnrɛdo. Suzu ndonwo ɛhye anwo nea. Saa wɔ tɛladeɛ mɔɔ ɛ nye die nwo kpalɛ la ɛleka bie te a, asoo ɛbavuandi wɔagua ye lɔ ɛkɛ ne ala? Kyɛkyɛ. Ye biala anu saa ɛkpomgba ɛleka mɔɔ ɛde la a ɔyɛ boɛ a, ɛbakpomgba. Na ɛhye anzi, ɛbanlea tɛladeɛ ne boɛ kpalɛ. Zɔhane ala a saa kenle ko bie wɔangola wɔanla atiakunlukɛnlɛma, abotane anzɛɛ ɛlɔlɛ ali wɔangile awie a, ɔnle kɛ ɛmaa ɛ sa nu to a. Saa ɛfi wɔ ahonle nu ɛkpa kyɛlɛ a, ɔbamaa ɛ nee ahenle avinli ahɔ zo ayɛ kpalɛ. Na bɔ kpɔkɛ kɛ mekɛ fofolɛ ɛbabɔ ɛ nwo mɔdenle.

18. Anwodozo boni a yɛbahola yɛanyia a?

18 Ɔyɛ yɛ fɛ kɛ Gyisɛse ɛyɛ neazo ɛmaa yɛ la! Saa yɛsukoa kɛzi ɔdwenle ninyɛne nwo nee ye subane ne kpalɛ a, ɔnrɛyɛ se kɛ yɛbayɛ yɛ ninyɛne kɛ ɔdaye la. Saa yɛkɔ zo yɛyɛ yɛ ninyɛne kɛ Gyisɛse a, ɔbamaa yɛawula subane fofolɛ ne kpalɛ. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛzuzu Nyamenle sunsum ne ma foa nna ala anwo. Duzu ati a ɛnyia mekɛ ɛnzuzu sunsum ne ma foa mɔɔ ɛha la anwo na ɛnnea kɛzi ɛlɛda bɛ ali la ɛ? Ɛbanyia edwɛkɛtile ɛhye anwo edwɛkɛ dɔɔnwo wɔ Gyihova Alasevolɛ Neɛnleanu Buluku ne anu. Nea edwɛkɛtile “Kilisiene Ɛbɛlabɔlɛ” yɛɛ akee “Sunsum Ne Ma” abo. Ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ, saa ɛyɛ wɔ afoa nu ɛdeɛ a, Gyihova baboa wɔ yeamaa wɔava subane fofolɛ ne wɔawula bɔkɔɔ.

EDWƐNE 127 Sonla Holɛ Ko Mɔɔ Ɔwɔ Kɛ Meyɛ

^ ɛden. 5 Ɔnva nwo kɛzi bɛtetele yɛ la, yɛbahola yɛawula “subane fofolɛ ne.” Amaa yɛahola yɛayɛ zɔ la, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛkakyi kɛzi yɛdwenle na yɛyɛ kɛ Gyisɛse la. Edwɛkɛ ɛhye baha Gyisɛse adwenle nee ye nyɛleɛ bie mɔ anwo edwɛkɛ. Eza ɔbamaa yɛanwu kɛzi yɛbahɔ zo yɛazukoa ye wɔ yɛ ɛzɔnenlɛ ne anzi la.

^ ɛden. 4 Tɛ subane mɔɔ Nyamenle sunsum ne boa yɛ maa yɛnyia la amuala a bɛbobɔ wɔ Galeehyeama 5:22, 23 la. Saa ɛkpondɛ ɛhye anwo ngilenu a, nea “Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ” mɔɔ wɔ June 2020 Ɛzinzalɛ Arane ne anu la.