Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 10

Duzu Ati A Ɔwɔ Kɛ Memaa Bɛsɔne Me A?

Duzu Ati A Ɔwɔ Kɛ Memaa Bɛsɔne Me A?

“Bɛ nuhua ko biala ɛmaa bɛzɔne ye.”​—GYI. 2:38.

EDWƐNE 34 Fa Nɔhalɛlilɛ Dua

MƆƆ YƐBAZUKOA a

1-2. Saa bɛlɛsɔne awie mɔ a, duzu a menli ta yɛ a, na duzu a ɔwɔ kɛ ɛsuzu nwo a?

 WƆNWU menli ekpunli bie mɔɔ bɛlɛkɔ bɛahɔzɔne bɛ la ɛlɛ ɔ? Ɛdele anwodozo mɔɔ bɛvale bɛbuale kpuya nwiɔ ne kolaa na bɛazɔne bɛ la. Ɛnwunle kɛ bɛ mbusuafoɔ yɛɛ bɛ gɔnwo mɔ anye ɛlie. Mɔɔ bɛvi nzule ne anu bɛlɛfinde la, ɛdele kɛ menli ɛlɛbɔ bɛ sa nu kpole bie yɛɛ menli mɔɔ bɛzɔne bɛ la anye ɛlie. Yeanyɛ boɛ fee la, dapɛne biala menli apenle dɔɔnwo yila bɛ nwo zo na bɛmaa bɛsɔne bɛ kɛ Gyihova Nyamenle ne Alasevolɛ.

2 Na ɛdawɔ noko ɛ? Saa ɛlɛdwenle nwo kɛ ɛkulo kɛ bɛsɔne wɔ a, ɛnee ɛle awie mɔɔ ɛ nwo hyia wɔ ɛtane ewiade ɛhye anu a, ɔluakɛ “ɛlɛkpondɛ Gyihova.” (Edw. 14:1, 2) Saa ɛle kakula o, ɛle kpanyinli o, bɛhɛlɛ edwɛkɛ ɛhye bɛmaa wɔ. Noko eza yɛdayɛ mɔɔ bɛzɔne yɛ dɛba la kulo kɛ yɛmia kpɔkɛ mɔɔ yɛbɔ kɛ yɛbazonle Gyihova dahuu la anu. Ninyɛne dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔti yɛsonle Gyihova a, noko bɛmaa yɛzuzu nuhua nsa anwo.

ƐKULO NƆHALƐ NEE TENLENEYƐLƐ

Seetan ɛgua Gyihova duma kpalɛ ne anwo evinli wɔ ɛvolɛ apenle dɔɔnwo anu na ɔtɛkɔ zo ɔtɛyɛ zɔ (Nea ɛdendɛkpunli 3-4)

3. Duzu ati a Gyihova azonvolɛ kulo nɔhalɛ nee tenleneyɛlɛ a? (Edwɛne 119:128, 163)

3 Gyihova hanle hilele ye menli ne kɛ “bɛhulo nɔhalɛ.” (Zɛk. 8:19) Gyisɛse maanle ye ɛdoavolɛma anwosesebɛ kɛ bɛkpondɛ tenleneyɛlɛ. (Mat. 5:6) Ɛhye kile kɛ, ɔwɔ kɛ awie nyia ɛhulolɛ kpole kɛ, ɔbayɛ mɔɔ tenrɛ, ɔle kpalɛ na nwolɛ te wɔ Nyamenle anye zo la. Ɛkulo nɔhalɛ nee tenleneyɛlɛ ɔ? Yɛdie yɛdi kɛ ɛkulo. Ɛkyi adalɛ nee debie biala mɔɔ ɛndenrɛ na ɔkile amumuyɛyɛlɛ la. (Kenga Edwɛne 119:128, 163.) Awie mɔɔ bɔ adalɛ la sukoa Seetan, ahenle mɔɔ nea ewiade ɛhye azo la. (Dwɔn 8:44; 12:31) Seetan bodane ko a le kɛ ɔbagua Gyihova Nyamenle duma nwuanzanwuanza ne anwo evinli. Ɔvi Yidɛn atuadelɛ ne azo, Seetan ɛhɔ zo ɛha Nyamenle anwo adalɛ edwɛkɛ. Ɔmaa menli nyia adwenle kɛ Gyihova le Tumivolɛ mɔɔ le angomedi yɛɛ ɔnli nɔhalɛ, na ɔfa ninyɛne mgbalɛ ɔfea alesama. (Gyn. 3:1, 4, 5) Gyihova anwo adalɛ edwɛkɛ mɔɔ Seetan ka la maa menli kɔ zo nyia Gyihova anwo adwenle ɛtane. Saa alesama kpa kɛ ‘bɛnrɛhulo nɔhalɛ’ ne a, Seetan bahola amaa bɛabɔ ɛbɛlatane nee amumuyɛ ɛbɛla kɔsɔɔti bie.​—Wlo. 1:25-31.

4. Kɛzi Gyihova ɛhile kɛ ɔle “Nyamenle mɔɔ ka nɔhalɛ” ɛ? (Eza nea nvoninli ne.)

4 Gyihova le “Nyamenle mɔɔ ka nɔhalɛ,” na ɔfi atiakunlukɛnlɛma nu ɔkilehile bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye la nɔhalɛ ne. (Edw. 31:5) Ɔyɛ ye zɔhane ɔboa bɛ amaa Seetan anva ye adalɛ edwɛkɛ ambɛlɛbɛla bɛ. Eza Gyihova kilehile ye azonvolɛ ɔmaa bɛdi nɔhalɛ na bɛyɛ mɔɔ tenrɛ la. Ɛhye maa bɛ nye sɔ bɛ nwo na bɛ nzo nu dwo bɛ. (Mrɛ. 13:5, 6) Yela ɛhye bie ali yehile wɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛsukoa Baebolo ne la ɔ? Wɔnwu ye kɛ Gyihova ndenle le kpalɛ maa alesama kɔsɔɔti yɛɛ ɛdawɔ mumua ne. (Edw. 77:13) Ɛhye ati ɛkulo kɛ ɛyɛ mɔɔ Nyamenle se ɔle kpalɛ la. (Mat. 6:33) Ɛkulo kɛ ɛgyinla nɔhalɛ ne anzi na ɛboa ɛmaa bɛnwu kɛ mɔɔ Seetan ɛha ye wɔ yɛ Nyamenle Gyihova anwo la le adalɛ. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔayɛ ɛhye ɛ?

5. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔagyinla nɔhalɛ nee tenleneyɛlɛ nzi ɛ?

5 Ɛbahola wɔabɔ ɛbɛla mɔɔ le kɛ asɛɛ ɛlɛka kɛ: “Mekpo Seetan adalɛ ne mɔ yɛɛ megyi nɔhalɛ ne anzi. Mekulo kɛ Gyihova yɛ me Tumivolɛ yɛɛ mekulo kɛ meyɛ mɔɔ ɔse ɔle kpalɛ la.” Kɛ ɔkɛyɛ na wɔayɛ ɛhye ɛ? Bikye Gyihova wɔ asɔneyɛlɛ nu na yila ɛ nwo zo maa ye na maa bɛzɔne wɔ wɔ bagua nu fa kile kɛ wɔyila ɛ nwo zo. Debie titili mɔɔ ɔti ɛbakpa kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ la a le kɛ ɛkulo mɔɔ le nɔhalɛ nee mɔɔ tenrɛ la.

ƐKULO GYISƐSE KELAESE

6. Kɛzi Edwɛne 45:4 maa ɛnwu deɛmɔti ɔwɔ kɛ ɛkulo Gyisɛse Kelaese ɛ?

6 Duzu ati a ɛkulo Gyisɛse Kelaese a? Nea ninyɛne mɔɔ boa wɔ ɔmaa ɛyɛ zɔ la bie wɔ Edwɛne 45:4. (Kenga.) Gyisɛse kulo nɔhalɛ, mɛlɛbɛnwoaze nee tenleneyɛlɛ. Saa ɛkulo nɔhalɛ nee tenleneyɛlɛ a, ɛnee ndelebɛbo wɔ nu kɛ eza ɛkulo Gyisɛse Kelaese la. Nea kɛzi Gyisɛse vale akɛnrasesebɛ gyinlanle mɔɔ le nɔhalɛ nee mɔɔ tenrɛ la anzi la. (Dwɔn 18:37) Noko kɛzi Gyisɛse kilehile yɛ ɔmaa yɛbɛlɛ yɛ nwo aze ɛ?

7. Duzu a ɛ nye die nwo wɔ Gyisɛse mɛlɛbɛnwoaze ne anwo a?

7 Gyisɛse luale ye neazo zo hilele kɛ ɔbɛlɛ ɔ nwo aze. Kɛ neazo la, ɔvale anyunlunyia ne amuala ɔmaanle ɔ Ze, yeanlie yeammaa ɔ nwo ɛlɛ. (Maake 10:17, 18; Dwɔn 5:19) Kɛzi Gyisɛse mɛlɛbɛnwoaze ne maa ɛte nganeɛ ɛ? Asoo ɛhye ɛmmaa ɛngulo Nyamenle Ara ne na ɛnli ɔ nzi ɔ? Ye biala anu, ɔmaa ɛyɛ zɔ. Duzu ati a Gyisɛse bɛlɛ ɔ nwo aze a? Yemɔ a le kɛ ɔkulo ɔ Ze ne mɔɔ bɛlɛ ɔ nwo aze la yɛɛ ɔsukoa ye. (Edw. 18:35; Hib. 1:3) Asoo ɛhye ɛmmaa ɛmbikye Gyisɛse mɔɔ da Gyihova subane ne mɔ bie ali pɛpɛɛpɛ la ɔ?

8. Duzu ati a yɛkulo Gyisɛse kɛ yɛ Belemgbunli a?

8 Yɛkulo Gyisɛse kɛ yɛ Belemgbunli ɔluakɛ ɔle Tumivolɛ mɔɔ tɛla biala. Gyihova mumua ne a tetele ɔ Ra ne na ɔkpale ye kɛ ɔli tumi a. (Aye. 50:4, 5) Eza dwenle tunwomaa ɛlɔlɛ mɔɔ Gyisɛse lale ye ali la anwo. (Dwɔn 13:1) Kɛmɔ Gyisɛse le wɔ Belemgbunli la ati, ɔwɔ kɛ ɛkulo ye kpalɛ. Ɔhilehilele nu kɛ menli mɔɔ amgba bɛkulo ye​—bɛdabɛ mɔɔ ɔfɛlɛ bɛ ɔ gɔnwo mɔ la​—di ye mɛla ne mɔ azo fa kile kɛ bɛkulo ye. (Dwɔn 14:15; 15:14, 15) Nea kɛzi ɔle enililɛ kɛ ɛbayɛ Gyihova Ara ne agɔnwo a!

9. Kɛzi Kilisienema ɛzɔnenlɛ ne zɔho Kelaese ɛdeɛ ne ɛ?

9 Mɛla mɔɔ Gyisɛse vale maanle ye ɛdoavolɛma la anu ko a le kɛ ɔwɔ kɛ bɛsɔne bɛ. (Mat. 28:19, 20) Ɔyɛle nwolɛ neazo. Wɔ adenle bie azo, ye ɛzɔnenlɛ ne le ngakyile fi ye ɛdoavolɛma ɛdeɛ ne anwo. (Nea ɛlɛka, “ Gyisɛse Ɛzɔnenlɛ Ne Nee Ye Ɛdoavolɛma Ɛzɔnenlɛ Ne​—Ngakyile Mɔɔ Wɔ Nu La.”) Noko bɛzɔho bɛ nwo wɔ ndenle bie mɔ azo. Mɔɔ bɛzɔnenle Gyisɛse la, ɔdule ɔ nwo ɔziele ɛkɛ kɛ ɔbayɛ ɔ Ze ɛhulolɛdeɛ. (Hib. 10:7) Zɔhane ala a saa bɛsɔne Kelaese ɛdoavolɛma a, ɔmaa bɛda ye ali wɔ bagua nu kɛ bɛyila bɛ nwo zo bɛmaa Gyihova Nyamenle a. Kɛkala, mɔɔ hyia bɛ kpalɛ la a le kɛ bɛbayɛ ye ɛhulolɛdeɛ na tɛ mɔɔ bɛkulo la ɔ. Ɔti bɛlɛsukoa bɛ Menle ne neazo ne.

10. Duzu ati a ɛkulo Gyisɛse a, na duzu a ɔwɔ kɛ ɛlɔlɛ zɔhane ka wɔ ɔmaa ɛyɛ a?

10 Ɛdie ɛto nu kɛ Gyisɛse le Gyihova Ara kokye yɛɛ Belemgbunli mɔɔ Nyamenle ɛkpa ye kɛ ɔnlea yɛ nwo zo. Ɛze kɛ Gyisɛse bɛlɛ ɔ nwo aze yɛɛ ɔda ɔ Ze subane ne mɔ bie ali pɛpɛɛpɛ. Wɔzukoa kɛ ɔmaanle menli mɔɔ ɛhɔne hunle bɛ la aleɛ, ɔkyekyele bɛdabɛ mɔɔ bɛ sa nu dole la arɛle yɛɛ ɔyɛle bɛdabɛ mɔɔ bɛnde kpɔkɛ la bɔbɔ ayile. (Mat. 14:14-21) Wɔnwu kɛzi ɔkile yɛ adenle ɛnɛ la. (Mat. 23:10) Yɛɛ ɛze kɛ kɛmɔ ɔle Nyamenle Belemgbunlililɛ ne azo Belemgbunli la ati, ɔbayɛ ninyɛne dɔɔnwo kenle bie. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔahile kɛ ɛkulo ye ɛ? Kyesɛ ɛdi ye neazo ne anzi. (Dwɔn 14:21) Debie titili ko mɔɔ ɛbahola wɔayɛ la a le kɛ ɛbayila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova na wɔamaa bɛazɔne wɔ.

ƐKULO GYIHOVA NYAMENLE

11. Debie titili mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ ɛmaa bɛsɔne wɔ la a le boni, na duzu ati a ɔle zɔ a?

11 Debie titili mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ ɛmaa bɛsɔne wɔ la a le boni? Gyisɛse maanle yɛnwunle Nyamenle mɛla ne anu mɔɔ le kpole kpalɛ la. Ɔse: “Fa wɔ ahonle muala nee wɔ ɛkɛla muala nee wɔ adwenle muala nee wɔ anwosesebɛ muala kulo Gyihova wɔ Nyamenle ne.” (Maake 12:30) Zɛhae a Nyamenle anwo ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ la de ɔ?

Gyihova a fa debie kpalɛ biala mɔɔ maa ɛ nye die na ɔbamaa ɛ nye alie dahuu la maa wɔ a (Nea ɛdendɛkpunli 12-13)

12. Duzu ati a ɛkulo Gyihova a? (Eza nea nvoninli ne.)

12 Ninyɛne dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔmaa ɛkulo Gyihova a. Kɛ neazo la, wɔrade ɔ bo kɛ ye “ɛkɛ ne a ngoane vi a,” yɛɛ ɔdaye a ɔfa “ahyɛlɛdeɛ kpalɛ biala nee ɛlolɛdeɛ biala mɔɔ di munli la” ɔmaa a. (Edw. 36:9; Gye. 1:17) Debie kpalɛ biala mɔɔ ɛ sa ka ye la vi yɛ ɛlɔlɛ Nyamenle ne mɔɔ le ahunlunyele la ɛkɛ.

13. Duzu ati a ɛkpɔnedeɛ ne le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ a?

13 Ɛkpɔnedeɛ ne le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa yɛ a. Duzu ati ɔ? Suzu agɔnwolɛvalɛ kyengye mɔɔ wɔ Gyihova nee ɔ Ra ne avinli la anwo. Gyisɛse hanle kɛ: “Selɛ ne kulo me” yɛɛ “mekulo Selɛ ne.” (Dwɔn 10:17; 14:31) Kɛmɔ bɛbɔ nu bɛdɛnla wɔ ɛvolɛ mgbe mgbe dɔɔnwo anu la ati, bɛ agɔnwolɛvalɛ ne anu mia kpalɛ. (Mrɛ. 8:22, 23, 30) Akee dwenle kɛzi ɔbayɛ Nyamenle nyane kɛ ɔmaanle adenle ɔmaanle ɔ Ra ne nwunle amaneɛ na ɔwule la anwo. Gyihova kulo alesama, mɔɔ ɛboka nwo la kpole kpalɛ, ɔti ɛnee ɔlɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbava ɔ Ra ne yeabɔ afɔle amaa ɛ nee awie mɔ ahola adɛnla aze dahuu. (Dwɔn 3:16; Gal. 2:20) Ɛhye a le debie titili mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛkulo Nyamenle a.

14. Bodane mɔɔ tɛla biala mɔɔ ɛbahola wɔava wɔazie ɛ nye zo la a le boni?

14 Kɛmɔ wɔzukoa Gyihova anwo ninyɛne dɔɔnwo la ati, wɔnyia ɔ nwo ɛlɔlɛ kpole. Ye biala anu, ɛkulo kɛ ɛbikye ye kpalɛ kɛkala yɛɛ dahuu. Na ɛbahola wɔayɛ zɔ. Ɔlɛmaa wɔ anwosesebɛ kɛ ɛmaa ye ahonle ɛli fɛlɛko. (Mrɛ. 23:15, 16) Ɛbahola wɔalua wɔ edwɛkɛ nee wɔ nyɛleɛ zo wɔayɛ ɛhye. Kɛzi ɛbɔ wɔ ɛbɛla la bahile kɛ amgba ɛkulo Gyihova. (1 Dwɔn 5:3) Ɛhye a le bodane mɔɔ tɛla biala mɔɔ ɛbahola wɔava wɔazie ɛ nye zo a.

15. Duzu a ɛbahola wɔayɛ wɔahile kɛ ɛkulo Gyihova a?

15 Duzu a ɛbahola wɔayɛ wɔahile kɛ ɛkulo Gyihova a? Mɔɔ limoa, ɔwɔ kɛ ɛyɛ asɔne titili bie mɔɔ nuhua a ɛbayila ɛ nwo zo wɔamaa nɔhalɛ Nyamenle kokye ne la. (Edw. 40:8) Akee ɔwɔ kɛ ɛmaa bɛsɔne wɔ wɔ bagua nu ɛfa ɛkile kɛ wɔyila ɛ nwo zo. Kɛ mɔɔ yɛlimoale yɛzuzule nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu la, wɔ ɛzɔnenlɛ ne le anyelielɛ mekɛ nee mekɛ titili wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. Wɔbɔ ɛbɛlabɔlɛ fofolɛ bo, ɛmbɔ ɛmmaa ɛ nwo, emomu ɛbɔ wɔamaa Gyihova. (Wlo. 14:8; 1 Pita 4:1, 2) Ɔzɔho kɛ ɛhye le agyakɛ kpole mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛtu a, na ɔle zɔ. Noko ɔbuke nwolɛ adenle ɔmaa wɔ kɛ ɛbanyia asetɛnla kpalɛ. Adenle boni azo?

16. Kɛ mɔɔ Edwɛne 41:12 kile la, duzu a Gyihova bayɛ amaa bɛdabɛ mɔɔ bɛtu bɛ nwo bɛmaa bɛsonle ye la ɛ?

16 Gyihova a le Awie mɔɔ yɛ nyele kpalɛ a. Debie biala mɔɔ ɛbava wɔamaa ye la, dahuu ɔbɔ ye nwo ɔmaa wɔ. (Maake 10:29, 30) Ɔbamaa wɔanyia asetɛnla kpalɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ la wɔ ɛtane ewiade ɛhye anu bɔbɔ. Yemɔ bɔbɔ le mɔlebɛbo ala. Noko saa bɛsɔne wɔ a, ɛnee ɔngile kɛ wɔwie. Ɛbahola wɔahɔ zo wɔazonle ɛ Ze ne mɔɔ ɛkulo ye la dahuu. Ɛlɔlɛ mɔɔ wɔ ɛ nee ɛ Ze ne avinli la bahɔ zo ayɛ kpole, na ɛbadɛnla aze dahuu wɔ mekɛ ala mɔɔ ɔdaye noko ɔde aze la.​—Kenga Edwɛne 41:12.

17. Duzu a Gyihova ɛnlɛ bie mɔɔ ɛbahola wɔava wɔamaa ye a?

17 Saa ɛyila ɛ nwo zo na bɛsɔne wɔ a, ɛbanyia nwolɛ adenle wɔava debie mɔɔ sonle bolɛ kpalɛ la wɔamaa Gyihova. Ɔdaye a ɔvale debie kpalɛ biala mɔɔ maanle ɛ nye liele la ɔmaanle wɔ a. Ɛdawɔ noko ɛbahola wɔava debie mɔɔ anwuma nee aze Bɔvolɛ ne ɛnlɛ bie la wɔamaa ye. Yemɔ a le wɔ ɛhulolɛ nu mɔɔ ɛbavi wɔazonle ye la. (Dwobu 1:8; 41:11; Mrɛ. 27:11) Asoo ɛbahola wɔabɔ ɛbɛla bie mɔɔ le kpalɛ tɛla ɛhye ɔ? Nɔhalɛ nu, Gyihova anwo ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ la a le debie titili mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ ɛmaa bɛsɔne wɔ a.

DUZU A ƐLƐKENDƐ A?

18. Kpuya boni mɔ a ɛbahola wɔabiza ɛ nwo a?

18 Ɔti, Ɛbamaa bɛazɔne wɔ ɔ? Kɛzi ɛbabua kpuya ɛhye ɛ? Ɛ ngomekye a ɛbahola wɔabua a. Noko saa ɛbiza ɛ nwo kɛ, ‘Duzu a melɛkendɛ a?’ bie a ɔbaboa wɔ. (Gyi. 8:36) Kakye ninyɛne nsa ne mɔɔ yɛzuzu nwo la. Mɔɔ limoa, ɛkulo nɔhalɛ nee tenleneyɛlɛ. Biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo mekulo kɛ menwu kenle mɔɔ awie biala baha nɔhalɛ na yeayɛ mɔɔ tenrɛ la ɔ?’ Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, ɛkulo Gyisɛse Kelaese. Biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo mekulo kɛ Nyamenle Ara ne yɛ me Belemgbunli yɛɛ mekulo kɛ medi ye neazo ne anzi ɔ?’ Mɔɔ tɔ zo nsa na ɔtɛla ɔ muala la, ɛkulo Gyihova. Biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo mekulo kɛ mesonle Gyihova kɛ me Nyamenle amaa ye ahonle ali fɛlɛko ɔ?’ Saa ɛbua kpuya ɛhye mɔ kɛ ɛhɛe a, ɛnee duzu ati a ɛmmaa bɛnzɔne wɔ a? Duzu a ɛlɛkendɛ a?​—Gyi. 16:33.

19. Duzu ati a ɔnle kɛ ɛtwenlehwenle ɛ bo aze kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ a? Maa neazo. (Dwɔn 4:34)

19 Saa ɛlɛtwenlehwenle ɛ bo aze kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ a, suzu neazo bie mɔɔ Gyisɛse yɛle la anwo. (Kenga Dwɔn 4:34.) Yɛ ye nzonlɛ kɛ Gyisɛse vale ɔ Ze ɛhulolɛdeɛyɛlɛ totole aleɛ nwo. Duzu ati ɔ? Aleɛ le kpalɛ maa yɛ. Ɛnee Gyisɛse ze kɛ debie biala mɔɔ Gyihova baha kɛ yɛyɛ la le kpalɛ maa yɛ. Gyihova ɛngulo kɛ yɛyɛ debie biala mɔɔ ɔbaboda yɛ la. Asoo mɔɔ Gyihova kulo kɛ yɛyɛ la bie a le kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ ɔ? Ɛhɛe. (Gyi. 2:38) Ɔti ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ saa ɛdi mɛla ɛhye azo na ɛmaa bɛsɔne wɔ a ɔbaboa wɔ. Saa bɛfa aleɛ kpalɛ bie bɛsie ɛ nyunlu a ɛbali ye ndɛndɛ a, ɛnee duzu ati a ɛlɛtwenlehwenle ɛ bo aze kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ a?

20. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu a?

20 Duzu a ɛlɛkendɛ a? Bie a menli dɔɔnwo babua kɛ, “Metɛnyianle nwolɛ.” Noko nɔhalɛ ne a le kɛ, kpɔkɛ mɔɔ ɛbazi kɛ ɛyila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova na wɔamaa bɛazɔne wɔ la a le kpɔkɛzilɛ mɔɔ hyia tɛla biala a. Ɔti ɔwɔ kɛ ɛdwenle nwolɛ kpalɛ na wɔahola wɔayɛ zɔ, yɛɛ ɔdie mekɛ nee mɔdenlebɔlɛ. Noko saa ɛlɛ ɛhulolɛ bɔkɔɔ kɛ ɛkulo kɛ bɛsɔne wɔ a, duzu a ɛbahola wɔayɛ wɔaziezie ɛ nwo kɛkala a? Yɛbazuzu kpuya ɛhye mɔ anwo wɔ edwɛkɛ bieko anu.

EDWƐNE 28 Awie Mɔɔ Gyihova Fa Ye Agɔnwolɛ

a Ɛzɔnenlɛ le agyakɛ ɛdulɛ mɔɔ hyia maa Baebolo sukoavo biala a. Duzu a bahola aha sukoavo bie yeamaa yeadu zɔhane agyakɛ ne a? Yemɔ a le ɛlɔlɛ. Noko duzu anwo ɛlɔlɛ ɔ, yɛɛ nwane anwo ɛlɔlɛ ɔ? Yɛbanwu ɛhye mɔ anwo mualɛ wɔ edwɛkɛ ɛhye anu na yɛazuzu kɛzi yɛ ɛbɛlabɔlɛ bahola ayɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛzɔne yɛ kɛ Kilisienema la anwo.