Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 11

Kɛzi Ɛbaziezie Ɛ Nwo Wɔamaa Ɛzɔnenlɛ La

Kɛzi Ɛbaziezie Ɛ Nwo Wɔamaa Ɛzɔnenlɛ La

“Duzu a si me ɛzɔnenlɛ nwo adenle a?”​—GYI. 8:36.

EDWƐNE 50 Me Nwo Zo Ɛyilalɛ Asɔneyɛlɛ

MƆƆ YƐBAZUKOA a

Wɔ ewiade amuala, ngakula nee mgbanyinli ɛlɛnyia anyuhɔlɛ na bɛafɛta bɛamaa ɛzɔnenlɛ (Nea ɛdendɛkpunli 1-2)

1-2. Saa ɛtɛsieziele ɛ nwo ɛtɛmaanle ɛzɔnenlɛ a, duzu ati a ɔnle kɛ ɛmaa ɛ sa nu to a? (Nea ɔ nyunlu nvoninli ne.)

 SAA ɛkulo kɛ bɛsɔne wɔ a, ɛnee wɔva bodane kpalɛ wɔzie ɛ nye zo. Wɔziezie ɛ nwo kɛ ɛmaa bɛazɔne wɔ kɛkala ɔ? Saa ɛdie ɛdi kɛ wɔziezie ɛ nwo na mgbanyima ne mɔ die to a, mmatwenlehwenle ɛ bo aze kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ. Saa ɛyɛ ye zɔ a, ɛ nye balie wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu.

2 Noko asoo bɛha bɛhile wɔ kɛ ɔwɔ kɛ ɛnyia anyuhɔlɛ ekyi kolaa na bɛazɔne wɔ ɔ? Anzɛɛ ɛdawɔ mumua ne wɔnwu ye zɔ ɔ? Saa ɔle zɔ a, mmamaa ɛ sa nu to. Saa ɛle kakula o, kpanyinli o, ɛbahola wɔanyia anyuhɔlɛ na wɔamaa bɛazɔne wɔ.

‘DUZU A SI ME ADENLE A?’

3. Duzu edwɛkɛ a Yiteyopea kpanyinli ne bizale Felepe a, na kpuya boni a ɔmaa yɛbiza yɛ nwo a? (Gyima ne 8:36, 38)

3 Kenga Gyima ne 8:36, 38. Yiteyopea kpanyinli ne bizale edwɛkpakavolɛ Felepe kɛ: “Duzu a si me ɛzɔnenlɛ nwo adenle a?” Ɛnee Yiteyopeanli ne kulo kɛ bɛsɔne ye, noko asoo ɛnee amgba yeziezie ɔ nwo yemaa ɛzɔnenlɛ?

Ɛnee Yiteyopea kpanyinli ne ɛbɔ kpɔkɛ kɛ ɔbahɔ zo yeazukoa Gyihova anwo debie (Nea ɛdendɛkpunli 4)

4. Kɛzi Yiteyopeanli ne hilele kɛ ɛnee yebɔ kpɔkɛ kɛ ɔbahɔ zo yeazukoa debie ɛ?

4 Ɛnee Yiteyopeanli ne ɛhɔ ‘Gyɛlusalɛm ɛhɔzonle.’ (Gyi. 8:27) Ɔbayɛ kɛ ɛnee yehakyi yera Dwuuma ɛzonlenlɛ nu. Ye biala anu, ɛnee yezukoa Gyihova anwo debie yevi Hibulu Ngɛlɛlera nwuanzanwuanza ne anu. Noko ɔkulo kɛ ɔsukoa ninyɛne dɔɔnwo. Wɔmɔ nea o, mɔɔ Felepe yiale nrenyia ne wɔ adenle nu la, duzu a ɛnee ɔlɛyɛ a? Ɛnee ɔlɛkenga ngapezonli Ayezaya nwomamobɔleɛ ne. (Gyi. 8:28) Ɛnee ɛhye le sunsum nu aleɛ mɔɔ nuhua pi. Ɛnee Yiteyopeanli ne ɛzukoa mɔlebɛbo ngilehilelɛ bie mɔ; noko ɛnee ɔkulo kɛ ɔsukoa ninyɛne dɔɔnwo.

5. Duzu a Yiteyopeanli ne yɛle ye wɔ mɔɔ ɔzukoale la anwo a?

5 Nrenyia ɛhye le kpanyinli wɔ Yiteyopea Ɔbahyema Kandase sua nu; na ɔnea ye “ezukoa kɔsɔɔti azo.” (Gyi. 8:27) Ɔti ɔbayɛ kɛ ɔ nwo gyima zonle na ɔnlɛ alagye fee. Noko ɔnyianle mekɛ ɔzonlenle Gyihova. Tɛ nɔhalɛ ne mɔɔ ɔsukoa la angome a anwo hyia ye a; ɔvale mɔɔ ɔzukoale la ɔlile gyima. Ɔti ɔpɛle adenle ɔvile Yiteyopea too ɔhɔle Gyɛlusalɛm kɛ ɔkazonle Gyihova wɔ ɛzonlenlɛsua ne anu. Ɛnee adendulɛ ne balie nrenyia ne mekɛ dɔɔnwo yɛɛ ɔbabɔ kakɛ kpole, noko ɔkulo kɛ ɔsonle Gyihova ɔnva nwo debie biala mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔfa ɔbɔ afɔle la.

6-7. Kɛzi Gyihova anwo ɛlɔlɛ mɔɔ Yiteyopeanli ne lɛ la hɔle zo yɛle kpole ɛ?

6 Yiteyopeanli ne zukoale nɔhalɛ fofolɛ mɔɔ anwo hyia la vile Felepe ɛkɛ. Ko a le kɛ Gyisɛse a le Mɛzaya ne a. (Gyi. 8:34, 35) Mɔɔ kpanyinli ɛhye nwunle mɔɔ Gyisɛse ɛyɛ ɛmaa ye la, ɔ nye liele kpole. Duzu a ɔbayɛ a? Anrɛɛ ɔbahola yeabɔ ye ɛbɛla kɛ mɔɔ ɔbɔ ye dɛba la, kɛ awie mɔɔ ɛrayɛ Dwuunli mɔɔ bɛbu ye. Noko Gyihova nee Ɔ Ra ne anwo ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛ la yɛle kpole. Ɛhye hanle ye maanle ɔzile kpɔkɛ mɔɔ anwo hyia wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la kɛ ɔbamaa bɛazɔne ye kɛ Gyisɛse Kelaese ɛdoavolɛ. Felepe nwunle kɛ nrenyia ne ɛziezie ɔ nwo ɔti ɔzɔnenle ye.

7 Saa ɛsukoa Yiteyopeanli ne neazo ne a, ɔbamaa wɔaziezie ɛ nwo wɔamaa ɛzɔnenlɛ. Ɛdawɔ noko ɛbava anwodozo wɔaha ye bɔkɔɔ kɛ, “Duzu a si me ɛzɔnenlɛ nwo adenle a?” Akee maa yɛzuzu kɛzi ɛbahola wɔayɛ ninyɛne mɔɔ Yiteyopeanli ne yɛle la bie la anwo: Ɔhɔle zo ɔzukoale debie, ɔvale mɔɔ ɔzukoale la ɔlile gyima yɛɛ ɔhɔle zo ɔnyianle Nyamenle anwo ɛlɔlɛ kpole.

KƆ ZO SUKOA DEBIE

8. Duzu a Dwɔn 17:3 se ɔwɔ kɛ ɛyɛ a?

8 Kenga Dwɔn 17:3. Asoo Gyisɛse edwɛkɛ ɛhye a boale wɔ ɔmaanle ɛzile kpɔkɛ kɛ ɛbazukoa Baebolo ne ɔ? Wɔ yɛ nuhua dɔɔnwo afoa nu, zɔhane a ɔde a. Noko asoo eza edwɛkɛ ko ne ala maa yɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛsukoa debie ɔ? Ɛhɛe. Yɛnrɛgyakyi kɛ ‘yɛkɛnwu nɔhalɛ Nyamenle kokye ne’ ɛlɛ. (Nol. 3:11) Yɛbazukoa ɔ nwo debie dahuu. Mekɛ mɔɔ yɛlɛsukoa Gyihova anwo ninyɛne dɔɔnwo la, ɛnee yɛlɛbikye ye kpalɛ.​—Edw. 73:28.

9. Saa yɛsukoa Baebolo nu mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne yɛwie a, duzu a ɔhyia kɛ yɛyɛ a?

9 Saa yɛbɔ ɔ bo kɛ yɛsukoa Gyihova anwo debie a, yɛfa Baebolo nu mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne a yɛbɔ ɔ bo a. Wɔ Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo kɛlata mɔɔ ɔhɛlɛle ɔhɔmaanle Hibuluma la anu, ɔhanle ngilehilelɛ ɛhye anwo edwɛkɛ kɛ ɔle “mɔlebɛbo ninyɛne.” Tɛ kɛ ɛnee ɔlɛbu ɔ nye yeagua “mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne” azo, ɛnee ɔlɛfa yeatoto nyɛfonzule mɔɔ boa adɔma la anwo. (Hib. 5:12; 6:1) Noko eza ɔmaanle Kilisienema kɔsɔɔti anwosesebɛ kɛ, bɛhɔ zo bɛnyia anyuhɔlɛ bɛdɛla mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne na bɛzukoa nɔhalɛ mɔɔ anu pi mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la. Wɔnyia ɛhulolɛ kɛ ɛbazukoa Baebolo ngilehilelɛ mɔɔ anu pi la ɔ? Ɛlɛ ɛhulolɛ kɛ ɛbahɔ zo wɔanyi, na wɔahɔ zo wɔazukoa Gyihova nee ye bodane ne mɔ anwo debie ɔ?

10. Duzu ati a debiezukoalɛ yɛ se maa menli bie mɔ a?

10 Wɔ yɛ nuhua dɔɔnwo afoa nu, debiezukoalɛ yɛ se maa yɛ. Na ɛdawɔ noko ɛ? Ɛzukoale kɛzi bɛkenga na bɛsukoa debie la kpalɛ wɔ sukulu ɔ? Asoo ɛnee ɛ nye die debiezukoalɛ nwo yɛɛ ɛnwunle kɛ ɛlɛnyia zolɛ nvasoɛ ɔ? Anzɛɛ wɔ ɛdeɛ mɔɔ ɛnwunle kɛ tɛ ɛ gɔnwo a le mbuluku ɔ? Zɔhane a menli dɔɔnwo te nganeɛ a. Noko Gyihova bahola aboa wɔ. Ɔdi munli, yɛɛ ɔle Kilehilevolɛ mɔɔ tɛla biala.

11. Kɛzi Gyihova maa ɔda ali kɛ ɔdaye a ɔle “Kilehilevolɛ Kpole Kpalɛ ne” ɛ?

11 Gyihova se ɔdaye a ɔle wɔ “Kilehilevolɛ Kpole Kpalɛ ne” a. (Aye. 30:20, 21) Ɔle Kilehilevolɛ mɔɔ lɛ abotane, atiakunlukɛnlɛma yɛɛ ɔlɛ ndelebɛbo. Ɔkpondɛ ninyɛne mgbalɛ mɔɔ wɔ ye sukoavoma ne anu la. (Edw. 130:3) Yɛɛ ɔ nye ɛnla kɛ yɛbayɛ ninyɛne mɔɔ bo yɛ nwo zo la ɛlɛ. Kakye kɛ ɔdaye a ɔhyehyɛle wɔ adwenle ne a, na ɔle ahyɛlɛdeɛ mɔɔ yɛ nwanwane. (Edw. 139:14) Ɔbɔle yɛ mɔɔ yɛlɛ ɛhulolɛ kɛ yɛbazukoa debie. Yɛ Bɔvolɛ ne kulo kɛ yɛkɔ zo yɛsukoa debie dahuu na yɛ nye die nwolɛ. Ɔti ɔle kpalɛ kɛ ɛbanyia Baebolo nu nɔhalɛ ne anwo “ɛhulolɛ” kɛkala. (1 Pita 2:2) Fa bodane mɔɔ ɛbahola wɔadwu nwo la sie ɛ nye zo na di Baebolo ɛgengalɛ nee Baebolo ɛzukoalɛ ngyehyɛleɛ mɔɔ wɔyɛ la azo. (Dwɔh. 1:8) Ɔlua Gyihova moalɛ zo, ɛ nye balie ɛgengalɛ nwo na wɔahɔ zo wɔazukoa ɔ nwo debie dahuu.

12. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛsukoa Gyisɛse anwo debie a?

12 Nyia mekɛ dwenledwenle Gyisɛse ɛbɛlabɔlɛ nee ye ɛzonlenlɛ gyima ne anwo. Saa yɛkulo kɛ yɛsonle Gyihova a, debie mɔɔ hyia kpalɛ la a le kɛ yɛbali Gyisɛse agyakɛ anzi kpalɛ. (1 Pita 2:21) Gyisɛse hanle ngyegyelɛ mɔɔ ye ɛdoavolɛma bayia la anwo edwɛkɛ wienyi hilele bɛ. (Luku 14:27, 28) Noko ɛnee ɔlɛ anwodozo kɛ ye ɛdoavolɛma nɔhavoma ne bahɔ zo ali nɔhalɛ amaa Gyihova kɛ ɔdaye la. (Dwɔn 16:33) Sukoa Gyisɛse ɛbɛlabɔlɛ nu debie, na fa bodane mɔɔ ɔbamaa wɔazukoa ye wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la siezie ɛ nye zo.

13. Duzu a ɔwɔ kɛ ɛkɔ zo ɛsɛlɛ Gyihova wɔ nwo a, na duzu ati ɔ?

13 Saa ɛnyia ndelebɛbo a ɔngile kɛ wɔwie. Deɛmɔti ɛhyia ndelebɛbo la a le kɛ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔazukoa Gyihova anwo ninyɛne dɔɔnwo na wɔanyia ɔ nwo ɛlɔlɛ na eza wɔanyia ye nu diedi. (1 Kɔl. 8:1-3) Mekɛ mɔɔ ɛgua zo ɛlɛsukoa Gyihova anwo debie la, kɔ zo sɛlɛ ye kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛnyia ye nu diedi kpole. (Luku 17:5) Ɔfi atiakunlukɛnlɛma nu ɔbua asɔneyɛlɛ zɛhae mɔ. Nɔhalɛ diedi mɔɔ gyi yɛ Nyamenle ne anwo nɔhalɛ ndelebɛbo zo la baboa wɔ yeamaa wɔanyia anyuhɔlɛ.​—Gye. 2:26.

KƆ ZO FA MƆƆ ƐSUKOA LA DI GYIMA

Kolaa na azuyilɛ ne ara la, Nowa nee ye abusua ne vale mɔɔ bɛzukoale la bɔle bɛ ɛbɛla (Nea ɛdendɛkpunli 14)

14. Kɛzi ɛzoanvolɛ Pita zile zo kɛ ɔhyia kɛ yɛfa mɔɔ yɛsukoa la yɛdi gyima ɛ? (Eza nea nvoninli ne.)

14 Ɛzoanvolɛ Pita zile deɛmɔti ɔhyia kɛ Kelaese ɛdoavolɛma kɔ zo fa mɔɔ bɛsukoa la di gyima la azo. Ɔhwenle adwenle ɔhɔle Nowa anwo edwɛkɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la azo. Gyihova hanle hilele Nowa kɛ ɔbava azuyilɛ yeazɛkye amumuyɛma mɔɔ ɛnee wɔ ɛkɛ ne wɔ zɔhane mekɛ ne la. Tɛ ɛdelɛ mɔɔ Nowa nee ye abusua ne dele kɛ azuyilɛ bie bara la angome a balie bɛ ngoane a. Yɛ ye nzonlɛ kɛ, ɛnee Pita ɛlɛka mekɛ mɔɔ “ɛnee bɛlɛbobɔ ɛlɛne ne” kolaa na azuyilɛ ne ara la anwo edwɛkɛ. (1 Pita 3:20) Nowa nee ye abusua ne bobɔle ɛlɛne kpole bie vale hilele kɛ bɛvale mɔɔ bɛzukoale bɛvile Nyamenle ɛkɛ ne la bɛlile gyima. (Hib. 11:7) Akee Pita vale mɔɔ Nowa yɛle la totole ɛzɔnenlɛ nwo. Ɔhɛlɛle kɛ: “Ɛzɔnenlɛ mɔɔ le kɛ ɛhye la noko ɛlɛdie bɛ ngoane kɛkala.” (1 Pita 3:21) Wɔ adenle bie azo, yɛbahola yɛava gyima mɔɔ ɛlɛyɛ ye kɛkala wɔaziezie ɛ nwo wɔamaa ɛzɔnenlɛ la yɛatoto gyima mɔɔ Nowa nee ye abusua ne yɛle bobɔle ɛlɛne ne la anwo. Duzu gyima a ɔhyia kɛ ɛyɛ amaa wɔaziezie ɛ nwo wɔamaa ɛzɔnenlɛ a?

15. Duzu a kile kɛ yɛnlu yɛ nwo nɔhalɛ nu a?

15 Ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛdimoa yɛyɛ la anu ko a le kɛ yɛbanlu yɛ nwo bɔkɔɔ wɔ yɛ ɛtane ne mɔ anwo. (Gyi. 2:37, 38) Saa yɛnu yɛ nwo nɔhalɛ nu a, ɔbamaa yɛayɛ nzenzaleɛ. Asoo wɔgyakyi nyɛleɛ mɔɔ Gyihova anye ɛnlie nwo le kɛ ɛbɛlatane ɛbɔlɛ, sigalɛte ɛnlonlɛ, ɛdendɛlɛ ɛtane anzɛɛ aholobabɔlɛ ɔ? (1 Kɔl. 6:9, 10; 2 Kɔl. 7:1; Ɛfɛ. 4:29) Saa ɛtɛyɛle zɔ a, kɔ zo bɔ mɔdenle yɛ nzenzaleɛ. Ka kile ahenle mɔɔ nee wɔ ɛlɛsukoa Baebolo ne la anzɛɛ asafo nu mgbanyima ne mɔ maa bɛboa wɔ na bɛhile wɔ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ la. Saa ɛle kakula na ɛ nee wɔ awovolɛ tɛte a, maa bɛhɔ zo bɛboa wɔ amaa wɔagyakyi subane ɛtane biala mɔɔ ɔmmaa ɛnfɛta ɛmmaa ɛzɔnenlɛ la.

16. Saa yɛkulo kɛ yɛkɔ zo yɛsonle Gyihova a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?

16 Eza ɔhyia kɛ ɛyɛ ngyehyɛleɛ kpalɛ ɛyɛ sunsum nu ninyɛne. Ɛhye mɔ bie a le kɛ ɛbahɔ debiezukoalɛ na wɔava ɛ nwo wɔawula nu. (Hib. 10:24, 25) Saa bɛmaa wɔ adenle kɛ ɛhɔ daselɛlilɛ a, fa yɛ wɔ bodane kɛ ɛbahɔ ye dahuu. Saa ɛyɛ gyima ɛhye mɔɔ die ngoane la bie a, ɛ nye balie kpalɛ. (2 Tim. 4:5) Saa ɛle kakula na ɛ nee wɔ awovolɛ tɛte a, biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo ɔwɔ kɛ me awovolɛ ka kile me kɛ mengɔ debiezukoalɛ anzɛɛ mengɔ daselɛlilɛ kolaa na meahɔ ɔ? Anzɛɛ memmaa bɛnga na meayɛ ɔ?’ Saa ɛdawɔ mumua ne ɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ a, ɛnee ɛlɛkile kɛ ɛlɛ diedi na wɔala ye ali kɛ ɛkulo Gyihova Nyamenle yɛɛ ɛ nye sɔ mɔɔ yeyɛ yemaa wɔ la. Ɛhye mɔ le “nyamenlezonlenlɛ kpalɛ,” ahyɛlɛdeɛ mɔɔ ɛfa ɛmaa Gyihova a. (2 Pita 3:11; Hib. 13:15) Ahyɛlɛdeɛ kɔsɔɔti mɔɔ yɛfi yɛ ɛhulolɛ nu yɛfa yɛmaa bɔkɔɔ la sɔ yɛ Nyamenle ne anye. (Fa toto 2 Kɔlentema 9:7 anwo.) Yɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ ɔluakɛ yɛ nye die nwo kɛ yɛbava debie mɔɔ le kpalɛ la yɛamaa Gyihova.

KƆ ZO NYIA GYIHOVA ANWO ƐLƆLƐ KPOLE

17-18. Subane titili boni a baboa wɔ yeamaa wɔanyia anyuhɔlɛ na wɔafɛta wɔamaa ɛzɔnenlɛ a, na duzu ati ɔ? (Mrɛlɛbulɛ 3:3-6)

17 Mekɛ mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔanyia anyuhɔlɛ na wɔafɛta wɔamaa ɛzɔnenlɛ la, ɛbayia ngyegyelɛ. Bie a wɔ diedi fofolɛ ne ati menli bie mɔ bagolo ɛ nwo; wɔannea a bɛbadwazo bɛatia wɔ anzɛɛ bɛbayɛ wɔ kpɔdekpɔde bɔbɔ. (2 Tim. 3:12) Mekɛ mɔɔ ɛlɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbadu subane ɛtane bie abo la, ɔyɛ dedee a ɛbayɛ ko wɔava nu. Anzɛɛ bie a ɛ sa nu bado ɔluakɛ ɔzɔho kɛ ɛmkpondɛ ɛndwu wɔ bodane nwo. Duzu a baboa wɔ yeamaa wɔagyinla ɔ nloa a? Subane titili bie ɔ​—Gyihova anwo ɛlɔlɛ.

18 Gyihova anwo ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ la le subane kɛnlɛma, ɔtɛla debie biala mɔɔ ɛlɛ la. (Kenga Mrɛlɛbulɛ 3:3-6.) Nyamenle anwo ɛlɔlɛ kpole bahola aboa yɛ yeamaa yeagyinla ngyegyelɛ nloa. Baebolo ne ta ka ɛlɔlɛ kpundii mɔɔ Gyihova lɛ maa ye azonvolɛ la anwo edwɛkɛ. Ɔle ɛlɔlɛ mɔɔ maa ɔfa ɔ nwo ɔbeta ye azonvolɛ kyengye mɔɔ ɔngyakyi bɛ ɛlɛ a. (Edw. 100:5) Bɛbɔle wɔ kɛ Nyamenle ɛsaso. (Gyn. 1:26) Kɛ ɔkɛyɛ na wɔala ɛlɔlɛ zɔhane bie ali ɛ?

Ɛbahola wɔala anyezɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la ali kenle ko biala (Nea ɛdendɛkpunli 19) b

19. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔahile anyezɔlɛ kpole wɔ mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa wɔ la amuala anwo ɛ? (Galeehyeama 2:20)

19 Mɔɔ limoa, da anyezɔlɛ ali. (1 Tɛs. 5:18) Kenle ko biala biza ɛ nwo kɛ, ‘Kɛzi Gyihova ɛla ɛlɔlɛ ali ɛhile me ɛ?’ Akee yɛ Gyihova mo wɔ wɔ asɔneyɛlɛ nu, ka ninyɛne fɔɔnwo mɔɔ yeyɛ yemaa wɔ la anwo edwɛkɛ. Nwu ye kɛ Gyihova yɛ ninyɛne mgbalɛ maa ɛdawɔ mumua ne ɔluakɛ ɔkulo wɔ, kɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo noko nwunle ɛhye wɔ Gyihova anwo la. (Kenga Galeehyeama 2:20.) Biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo medame noko mekulo kɛ meda ɛlɔlɛ ali mekile ye ɔ?’ Gyihova anwo ɛlɔlɛ baboa wɔ yeamaa wɔakpo kɛ ɛbayɛ ɛtane na wɔagyinla ngyegyelɛ nloa. Ɔbaha wɔ yeamaa wɔali ngyehyɛleɛ mɔɔ wɔyɛ ɛfa ɛyɛ sunsum nu ninyɛne la azo na wɔahɔ zo wɔala ɛlɔlɛ ali wɔahile Gyihova kenle ko biala.

20. Duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ ɛfa ɛyila ɛ nwo zɛ ɛmaa Gyihova a, na kɛzi kpɔkɛzilɛ ɛhye anwo hyia ɛ?

20 Nzinlii, ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la baha wɔ yeamaa wɔayɛ asɔne titili bie. Ɛbayila ɛ nwo zo wɔamaa Nyamenle. Kakye kɛ ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova ala a, ɛbanyia anyelazo kɛnlɛma bie: Ɛbahola wɔayɛ ye ɛdeɛ dahuu. Ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova a, ɛnee wɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɛbahɔ zo wɔazonle ye wɔ mekɛ kpalɛ nee mekɛ ɛtane nu. Ɔnrɛhyia kɛ ɛbabɔ ɛwɔkɛ zɔhane bieko. Nɔhalɛ nu saa yɛyila yɛ nwo zo a, ɛnee yɛlɛsi kpɔkɛ mɔɔ anyebolo wɔ nu. Noko suzu ɛhye anwo: Ɛbasisi kpɔkɛ dɔɔnwo wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu, bie mɔ le kpalɛ, noko nuhua biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ tɛla ɛ nwo zo mɔɔ ɛbayila wɔamaa Gyihova la. (Edw. 50:14) Seetan babɔ mɔdenle kɛ ɔsɛkye ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa wɔ anwuma Selɛ ne la, ɔ nye la kɛ ɛnrɛhɔ zo ɛnrɛli nɔhalɛ. Mmamaa ɔdi konim ɛlɛ! (Dwobu 27:5) Ɛlɔlɛ kpole mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la baboa wɔ yeamaa wɔali ɛ nwo zo ɛyilalɛ ɛwɔkɛ ne azo na wɔahɔ zo wɔabikye wɔ anwuma Selɛ ne kpalɛ.

21. Duzu ati a yɛbahola yɛaha kɛ saa bɛsɔne wɔ a ɛnee ɛtɛwiele, emomu bɔ zo mɔɔ wɔbɔ ɔ bo a?

21 Saa ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova ɛwie a, ka wɔ ɛzɔnenlɛ nwo edwɛkɛ kile wɔ asafo nu mgbanyima ne mɔ. Noko dahuu kakye kɛ, saa bɛsɔne wɔ a ɛnee ɛtɛwiele, emomu bɔ zo mɔɔ wɔbɔ ɔ bo a. Bɔ zo mɔɔ wɔbɔ Gyihova mɔɔ ɛsonle ye mekɛ mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ la abo a. Ɔti mia ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa wɔ anwuma Selɛ ne la anu kɛkala. Fa bodane siezie ɛ nye zo amaa wɔ ɛlɔlɛ ne anu amia kenle ko biala. Ɛhye baboa yeamaa bɛazɔne wɔ. Ɔbayɛ anyelielɛ kenle. Noko ɛhye le mɔlebɛbo ala. Ɔrɛla ye kɛ ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova nee ɔ Ra ne la bahɔ zo ayɛ kpole dahuu!

EDWƐNE 135 Gyihova Modolɛ: ‘Me Ra Nrenyia, Nwu Nrɛlɛbɛ’

a Amaa yɛanyia anyuhɔlɛ na yɛafɛta yɛamaa ɛzɔnenlɛ la, ɔhyia kɛ yɛnyia adwenle mɔɔ fɛta. Eza ɔhyia kɛ yɛyɛ ninyɛne mɔɔ le kpalɛ la. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbagyinla Yiteyopea kpanyinli bie neazo ne azo yɛazuzu mɔɔ ɔwɔ kɛ Baebolo sukoavo bie yɛ amaa yeafɛta yeamaa ɛzɔnenlɛ la anwo.

b NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Adiema bɛlɛra bie ɛlɛyɛ Gyihova mo wɔ mɔɔ yeyɛ yemaa ye la anwo.