Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 10

EDWƐNE 13 Kelaese Yɛ Neazo Maa Yɛ

‘Kɔ Zo Toa’ Kelaese Wɔ Wɔ Ɛzɔnenlɛ Ne Anzi

‘Kɔ Zo Toa’ Kelaese Wɔ Wɔ Ɛzɔnenlɛ Ne Anzi

“Saa awie kulo kɛ ɔtoa me a, maa ɔkpo ɔ nwo na ɔva ye amaneɛnwunlɛ baka ne alehyenlɛ biala na ɔhɔ zo ɔdoa me.”LUKU 9:23.

BODANE

Edwɛkɛ ɛhye bahola aboa yɛ muala yeamaa yɛadwenledwenle kɛzi yɛnwozoyilalɛ ne ka kɛzi yɛbɔ yɛ ɛbɛla la anwo. Ye titili ne, ɔbahola yeaboa menli mɔɔ bɛzɔnenle bɛ la ɛtɛkyɛle la yeamaa bɛahɔ zo bɛali nɔhalɛ.

1-2. Saa bɛsɔne awie a, nyilalɛ boni mɔ a ɔnyia a?

 ƆYƐ anyelielɛ kɛ bɛbazɔne wɔ na wɔaraboka Gyihova abusua ne anwo. Bɛdabɛ mɔɔ bɛnyia nwolɛ adenle zɛhae la nee edwɛndolɛnli Devidi bayɛ adwenle, ɔse: “Anyelielɛ a le sonla ne mɔɔ [ɛdawɔ Gyihova] wɔkpa ye na wɔmaa yebikye wɔ kɛ ɔradɛnla wɔ alienwo ɛkɛ ne la.”—Edw. 65:4.

2 Tɛ awie biala a Gyihova maa ɔba ye alienwo ɛkɛ a. Kɛ mɔɔ yɛnwunle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ li ɛhye anyunlu la anu la, ɔkpa kɛ ɔbabikye menli mɔɔ bɛda ye ali kɛ bɛkulo kɛ bɛ nee ye nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la. (Gye. 4:8) Saa ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova na bɛsɔne wɔ a, ɛ nee Gyihova nyia agɔnwolɛvalɛ titili bie. Ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ, saa bɛzɔne wɔ a, Gyihova ‘bawola nyilalɛ agua ɛ nwo zo too mɔɔ ɛnrɛhyia ɛhwee a.’—Mal. 3:10; Gyɛ. 17:​7, 8.

3. Ɛzonlelilɛ kpole boni a Kilisienema mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo na bɛzɔne bɛ la lɛ a? (Nolobɔvo 5:​4, 5)

3 Nɔhalɛ nu, saa bɛsɔne wɔ a ɛnee bɔ zo mɔɔ wɔbɔ ɔ bo a. Yemɔ anzi, ɛbahulo kɛ ɛyɛ biala mɔɔ ɛbahola la ɛdi ɛnwozoyilalɛ ɛwɔkɛbɔlɛ ne azo, saa bɔbɔ ɛlɛyia sɔnea mɔɔ ɔbamaa wɔayɛ ɛtane anzɛɛ ɛlɛyia wɔ diedi ne anwo sɔnea a. (Kenga Nolobɔvo 5:​4, 5.) Kɛmɔ ɛle Gyisɛse ɛdoavolɛ la ati, ɛbayɛ biala mɔɔ ɛbahola la wɔali Gyisɛse neazo ne nee ye mɛla ne mɔ azo kpalɛ. (Mat. 28:​19, 20; 1 Pita 2:21) Edwɛkɛ ɛhye baboa wɔ yeamaa wɔayɛ zɔ.

ƐBAYIA NGYEGYELƐ NEE SƆNEA, NOKO ‘KƆ ZO TOA’ GYISƐSE

4. Adenle boni azo a Gyisɛse ɛdoavolɛma zo “amaneɛnwunlɛ baka” a? (Luku 9:23)

4 Saa bɛsɔne wɔ a, mmanyia adwenle kɛ ɛnrɛyia ngyegyelɛ. Nɔhalɛ nu, Gyisɛse maanle ɔlale ali wienyi kɛ ye ɛdoavolɛma bazoa “amaneɛnwunlɛ baka.” Bɛbayɛ ye zɔ “alehyenlɛ biala.” (Kenga Luku 9:23.) Asoo ɛnee Gyisɛse ɛlɛkile kɛ ye ɛdoavolɛma banwu amaneɛ dahuu ɔ? Kyɛkyɛ. Mɔɔ ɛnee ɔlɛsi zolɛ la a le kɛ, saa ɛye nyilalɛ ngakyile mɔɔ bɛbanyia la ɛsie ahane a, bɛbayia ngyegyelɛ. Ngyegyelɛ ɛhye mɔ bie mɔ bɔbɔ bamaa yɛali nyane.—2 Tim. 3:12.

5. Nyilalɛ boni mɔ a Gyisɛse bɔle ɛwɔkɛ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛbava ninyɛne bɛabɔ afɔle la banyia a?

5 Bie a wɔ mbusuafoɔ dwazole tiale wɔ anzɛɛ wɔva nwonane afoa nu ninyɛne bie mɔ wɔbɔ afɔle amaa wɔava Belemgbunlililɛ ne wɔalimoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. (Mat. 6:33) Saa zɔhane a ɔde a, ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ Gyihova ze mɔɔ wɔyɛ wɔmaa ye la amuala. (Hib. 6:10) Ɔbayɛ kɛ wɔnwu kɛzi Gyisɛse edwɛkɛ ɛhye le nɔhalɛ la: “Awie biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ yegyakyi sua anzɛɛ mediema mrenyia anzɛɛ mediema mraalɛ anzɛɛ mame anzɛɛ papa anzɛɛ mralɛ anzɛɛ azɛlɛ wɔ me nee edwɛkpa ne ati mɔɔ ɔnrɛnyia bɛ mɔnwo 100 kɛkala wɔ mekɛ ɛhye anu—azua, mediema mrenyia, mediema mraalɛ, mame mɔ, mralɛ nee azɛlɛ mɔɔ kpɔdekpɔdeyɛlɛ boka nwo—nee dahuu ngoane wɔ mekɛ ne mɔɔ ɛlɛba la anu a.” (Maake 10:​29, 30) Nɔhalɛ nu, nyilalɛ mɔɔ wɔnyia la le kpole tɛla afɔle mɔɔ wɔbɔ la.—Edw. 37:4.

6. Duzu ati a ɔbahyia kɛ ɛkɔ zo ɛko ɛtia “nwonane nu atiakunluwɔzo” wɔ wɔ ɛzɔnenlɛ nzi a?

6 Ɔbahyia kɛ ɛkɔ zo ɛko ɛtia “nwonane nu atiakunluwɔzo” wɔ wɔ ɛzɔnenlɛ nzi. (1 Dwɔn 2:16) Ɔluakɛ ɛtɛde Adam abozonli mɔɔ ɛtane wɔ ɛ nwo a. Ɔyɛ a ɛbade nganeɛ kɛ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo la. Ɔhɛlɛle kɛ: “Wɔ me nu ɛdeɛ, me nye die Nyamenle mɛla ne anwo kpalɛ, noko menwu mɛla fofolɛ bie mɔɔ ko tia me adwenle mɛla ne la wɔ me sonlabaka ne anu, na ɔmaa meyɛ akɛlɛ memaa ɛtane mɛla ne mɔɔ wɔ me sonlabaka ne anu la.” (Wlo. 7:​22, 23) Bie a kɛmɔ ɔwɔ kɛ ɛko ɛtia atiakunluwɔzo ɛtane la ati, ɔbamaa ɛ sa nu ado. Noko saa ɛdwenle ɛwɔkɛ mɔɔ ɛbɔle Gyihova wɔ mekɛ mɔɔ ɛyilale ɛ nwo zo ɛmaanle ye la a, ɔbamaa wɔanyia anwosesebɛ wɔaho wɔatia sɔnea mɔɔ ɔbamaa wɔayɛ ɛtane la. Nɔhalɛ ne a le kɛ, saa ɛyia sɔnea ngakyile a, ɛnwozoyilalɛ ɛwɔkɛbɔlɛ ne baboa wɔ. Adenle boni azo?

7. Ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova a, kɛzi ɔbaboa wɔ yeamaa wɔahɔ zo wɔali nɔhalɛ ɛ?

7 Saa ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova a, ɛnee wɔkpo ɛ nwo. Ɛhye kile kɛ ɛbahwe ɛ nwo wɔavi atiakunluwɔzo nee bodane ngakyile mɔɔ Gyihova anye ɛnlie nwo la anwo. (Mat. 16:24) Ɔti saa ɛlɛyia sɔnea a, ɔnrɛhyia kɛ ɛbazɛkye mekɛ wɔadwenledwenle mɔɔ ɛbayɛ la anwo. Ɛze mɔɔ ɛbayɛ la dɛba, yemɔ a le kɛ ɛbali nɔhalɛ wɔamaa Gyihova dahuu. Ɛbabɔ kpɔkɛ ɛsesebɛ kɛ, ɛbahɔ zo wɔayɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye la. Ɛbayɛ kɛ Dwobu la. Ɔyiale sɔnea ngakyile mɔɔ anu yɛ se kpalɛ bɔbɔ ɛdeɛ, noko ɔbɔle kpɔkɛ ɛsesebɛ kɛ: “Menrɛgyakyi me nɔhalɛlilɛ nu ɛlɛ!”—Dwobu 27:5.

8. Saa ɛkakye kɛ wɔbɔ Gyihova ɛwɔkɛ wɔ asɔneyɛlɛ nu kɛ ɛbayɛ ye ɛhulolɛdeɛ a, kɛzi ɔbaboa wɔ yeamaa wɔakpo sɔnea ɛ?

8 Saa ɛkakye kɛ wɔbɔ Gyihova ɛwɔkɛ wɔ asɔneyɛlɛ nu kɛ ɛbayɛ ye ɛhulolɛdeɛ a, ɔbamaa wɔanyia anwosesebɛ wɔakpo sɔnea biala mɔɔ ɛbayia la. Kɛ neazo la, asoo ɛ nee awie fofolɛ aye babɔ ɔ bo ali anyezo ɔ? Kyɛkyɛ! Wɔbɔ Gyihova ɛwɔkɛ dɛba kɛ ɛnrɛyɛ debie zɛhae ɛlɛ. Saa wɔammaa atiakunluwɔzo ɛtane ansosɔ ndinli wɔ wɔ nu a, ɔnrɛhyia kɛ ɛbamia ɛ nye nzinlii kɛ ɛye wɔavi wɔ nu. ‘Ɛbahwe ɛ nwo’ wɔavi “amumuyɛma adenle zo.”—Mrɛ. 4:​14, 15.

9. Eza saa ɛkakye kɛ wɔyila ɛ nwo zo wɔmaa Gyihova a, kɛzi ɔbaboa wɔ yeamaa wɔava sunsum nu ninyɛne wɔalimoa ɛ?

9 Na saa ɛnyia gyima mɔɔ ɔnrɛmaa ɛnrɛnyia adenle ɛnrɛhɔ debiezukoalɛ dahuu la ɛ? Ɛbanwu mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ la. Kolaa na wɔanyia gyima ɛhye bɔbɔ la, ɛnee wɔlimoa wɔzi kpɔkɛ kɛ ɛnrɛyɛ gyima mɔɔ ɔnrɛmaa ɛnrɛnyia adenle ɛnrɛhɔ debiezukoalɛ la. Ɔti ɔnrɛmaa ɛnrɛlie gyima ne ɛnrɛdo nu na akee wɔabɔ mɔdenle kɛ ɛfa Gyihova ɛzonlenlɛ wɔalimoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. Saa ɛkakye kpɔkɛ mɔɔ Gyisɛse bɔle kɛ ɔbayɛ mɔɔ sɔ ɔ Ze anye la a, ɔbamaa wɔakpo debie biala mɔɔ ɛze kɛ ɔnzɔ Nyamenle ne mɔɔ wɔyila ɛ nwo zo wɔmaa ye la anye la ndɛndɛ.—Mat. 4:10; Dwɔn 8:29.

10. Saa bɛsɔne wɔ bɛwie a, kɛzi Gyihova baboa wɔ yeamaa ‘wɔahɔ zo wɔadoa’ Gyisɛse ɛ?

10 Nɔhalɛ ne a le kɛ, sɔnea nee ngyegyelɛ maa ɛnyia nwolɛ adenle ɛda ye ali kɛ wɔbɔ kpɔkɛ kɛ ‘ɛbahɔ zo wɔadoa’ Gyisɛse. Na ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ Gyihova baboa wɔ. Baebolo ne ka kɛ: “Nyamenle le nɔhavo, na ɔnrɛmaa bɛnrɛzɔ bɛ bɛnrɛnlea bɛnrɛdɛla mɔɔ bɛkɛhola ɔ nloa gyinla la, na saa sɔnea ba a, ɔbamaa adenle ala nwolɛ amaa bɛahola bɛagyinla ɔ nloa.”—1 Kɔl. 10:13.

KƐ ƆKƐYƐ NA WƆAHƆ ZO WƆADOA GYISƐSE LA

11. Adenle kpalɛ ko mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛahɔ zo yɛadoa Gyisɛse la a le boni? (Eza nea nvoninli ne.)

11 Gyisɛse vale ye ahonle muala zonlenle Gyihova na ɔluale asɔneyɛlɛ zo ɔbikyele Gyihova dahuu. (Luku 6:12) Nɔhalɛ nu, saa bɛsɔne wɔ bɛwie a, adenle kpalɛ ko mɔɔ ɛbahola wɔalua zo wɔahɔ zo wɔadoa Gyisɛse la a le kɛ ɛbadoa zo wɔayɛ ninyɛne mɔɔ ɔbamaa wɔabikye Gyihova kpalɛ la. Baebolo ne ka kɛ: “Ɛleka mɔɔ yɛnyia anyuhɔlɛ yɛhɔdwu la, bɛmaa yɛhɔ zo yɛbɔ yɛ ɛbɛla pɛpɛɛpɛ wɔ adenle ɛhye ala azo.” (Fel. 3:16) Ɛbada wɔade mediema mɔɔ bɛzi kpɔkɛ kɛ bɛbayɛ dɔɔnwo wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la anwubielɛ. Bie a bɛhɔle Belemgbunlililɛ Edwɛkpakavolɛma Sukulu ne bie anzɛɛ bɛdu bɛhɔ ɛleka mɔɔ bɛhyia moalɛ dɔɔnwo la. Saa wɔ tɛnlabelɛ ne bamaa wɔ adenle a, fa bodane zɛhae bie sie ɛ nye zo. Gyihova menli lɛ ɛhulolɛ kpole kɛ bɛbadɛlɛ bɛ ɛzonlenlɛ gyima ne anu. (Gyi. 16:9) Noko saa ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ zɔ kɛkala ɛ? Mmanyia adwenle kɛ menli mɔɔ kola yɛ zɔ la le kpalɛ tɛla wɔ. Mɔɔ hyia kpalɛ la a le kɛ ɛbahɔ zo wɔagyinla kpundii. (Mat. 10:22) Mmamaa ɛ rɛle fi kɛ saa ɛyɛ biala mɔɔ anwosesebɛ nee tɛnlabelɛ maa wɔ adenle maa ɛyɛ la a, ɛbamaa Gyihova anye alie. Ɛhye a le adenle kpalɛ ko mɔɔ ɛbahola wɔalua zo wɔahɔ zo wɔadoa Gyisɛse wɔ wɔ ɛzɔnenlɛ nzi a.—Edw. 26:1.

Saa bɛsɔne wɔ bɛwie a, fa yɛ wɔ bodane kɛ ɛbayɛ ninyɛne mɔɔ ɔbamaa wɔabikye Gyihova la (Nea ɛdendɛkpunli 11)


12-13. Saa wɔ mɔdenlebɔlɛ ɛlɛka aze a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a? (1 Kɔlentema 9:​16, 17) (Eza nea ɛlɛka, “ Mmafi Ɛnriandilɛ Ne Anu.”)

12 Na saa ɛnwu kɛ, wɔ mekɛ ekyii anu, wɔ asɔneyɛlɛ ɛnvi wɔ ahonle nu anzɛɛ ɛ nye ɛnlie wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anwo kɛ mɔɔ ɛnee ɔde ye dɛba la ɛ? Na saa ɛ nye ɛnlie Baebolo ɛgengalɛ nwo kɛ mɔɔ ɛnee ɔde ye dɛba la ɛ? Saa bɛsɔne wɔ bɛwie na ɛkɔ tɛnlabelɛ zɛhae mɔ anu a, mmanyia adwenle kɛ Gyihova sunsum ne ɛvi ɛ nwo zo. Ɛnli munli yɛɛ wɔ nganeɛdelɛ kola kakyihakyi. Saa wɔ mɔdenlebɔlɛ ɛlɛka aze a, dwenledwenle ɛzoanvolɛ Pɔɔlo neazo ne anwo. Ɔbɔle mɔdenle kɛ ɔbazukoa Gyisɛse ɛdeɛ, noko ɛnee ɔze kɛ ɔdwu mekɛ ne bie a ɔnrɛnyia ɛhulolɛ kpole kɛ ɔbayɛ ninyɛne mɔɔ ɔhyia kɛ ɔyɛ la. (Kenga 1 Kɔlentema 9:​16, 17.) Ɔhanle kɛ: “Saa meanvi me ɛhulolɛ nu meanyɛ bɔbɔ a, ɔle gyima mɔɔ bɛva bɛwula me sa nu a.” Wɔ adenle fofolɛ zo, ɛnee Pɔɔlo ɛbɔ kpɔkɛ kɛ ɔbawie ye ɛzonlenlɛ gyima ne ɔnva nwo kɛzi ɔbade nganeɛ wɔ zɔhane mekɛ ne la.

13 Zɔhane ala a ɔnle kɛ ɛgyinla kɛzi ɛte nganeɛ la angomekye azo ɛsisi kpɔkɛ a. Bɔ kpɔkɛ kɛ ɛbayɛ mɔɔ le kpalɛ la ɔnva nwo kɛzi ɛte nganeɛ la. Saa ɛkɔ zo ɛyɛ mɔɔ le kpalɛ la a, nzinlii kɛzi ɛte nganeɛ la noko bahakyi. Noko kɛkala, saa ɛdi ngyehyɛleɛ kpalɛ mɔɔ ɛfa ɛyɛ ɛ ti anwo debiezukoalɛ, asɔneyɛlɛ, debiezukoalɛ ɛhɔlɛ yɛɛ daselɛlilɛ la azo a, ɔbaboa wɔ yeamaa wɔahɔ zo wɔadoa Gyisɛse wɔ wɔ ɛzɔnenlɛ nzi. Saa ɛ mediema diedima nwu kɛzi ɛlɛfa kpundiigyinlanlɛ wɔazonle Gyihova la a, ɔbamaa bɛ anwosesebɛ.—1 Tɛs. 5:11.

‘KƆ ZO SƆ Ɛ NWO NEA; KƆ ZO NEƐNLEA WƆ NU’

14. Duzu a ɔwɔ kɛ ɛta ɛneɛnlea nu a, na duzu ati ɔ? (2 Kɔlentema 13:5)

14 Eza saa ɛta ɛneɛnlea wɔ nu wɔ wɔ ɛzɔnenlɛ ne anzi a, ɔbaboa wɔ. (Kenga 2 Kɔlentema 13:5.) Ɔwɔ nu a nyia mekɛ nea wɔ ɛbɛlabɔlɛ nee wɔ nyɛleɛ nu amaa wɔanwu ye saa ɛyɛ asɔne kenle ko biala, ɛkenga na ɛsukoa Baebolo ne, ɛkɔ debiezukoalɛ yɛɛ daselɛlilɛ a. Bɔ mɔdenle kɛ ɛbakpondɛ ndenle wɔalua zo wɔamaa ɛ nye alie ninyɛne ɛhye mɔ anwo na wɔanyia zolɛ nvasoɛ kpole. Kɛ neazo la, biza ɛ nwo kpuya ɛhye mɔ: ‘Asoo mebahola meahilehile Baebolo ne anu mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne anu meahile awie mɔ ɔ? Duzu a mebahola meayɛ amaa me nye alie me ɛzonlenlɛ gyima ne anwo kpalɛ a? Asoo meka ninyɛne fɔɔnwo nwo edwɛkɛ wɔ me asɔneyɛlɛ nu ɔ, na asoo bɛkile kɛ mefa me nwo meto Gyihova anwo zo bɔkɔɔ ɔ? Mekɔ debiezukoalɛ dahuu ɔ? Kɛ ɔkɛyɛ na meanyia anyuhɔlɛ wɔ kɛzi metie edwɛkɛ wɔ debiezukoalɛ bo nee kɛzi mefa me nwo mewula nu la anu ɛ?’

15-16. Kɛzi yɛbakpo sɔnea la anwo debie boni a yɛsukoa yɛfi adiema nrenyia bie anwubielɛ ne anu a?

15 Eza ɔle kpalɛ kɛ yɛbava nɔhalɛlilɛ yɛanleɛnlea yɛ nu yɛanwu yɛ sinlidɔlɛ ne mɔ. Adiema nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Robert la hanle anwubielɛ bie mɔɔ maa edwɛkɛ ɛhye anu da ɛkɛ la: “Mɔɔ menlile ɛvolɛ 20 la, ɛnee meyɛ gyima bie. Kenle ko bie mɔɔ memkpɔnenle gyima la, bɛlɛra bie mɔɔ me nee ye yɛ gyima la dole ɛsalɛ vɛlɛle me wɔ ye sua nu. Ɔhanle kɛ awie biala ɛnrɛra ɛkɛ ne bie na ‘yɛbalie yɛ nye kpalɛ.’ Mɔlebɛbo ne, menvale edwɛkɛ ɛtane ɛtane bie menyeyele me nloa, noko awieleɛ bɔkɔɔ ne, menganle kɛ menrɛyɛ na mengilehilele deɛmɔti menrɛyɛ la anu mengilele ye.” Robert fɛta nganvolɛ ɔluakɛ ɔholale ɔkpole sɔnea ne. Noko nzinlii mɔɔ ɔdwenlenle mɔɔ zile la anwo la, ɔnwunle kɛ anrɛɛ ɔbahola yeali tɛnlabelɛ ne anwo gyima kpalɛ. Ɔliele ɔdole nu kɛ: “Meangola meanzi me gyakɛ aze meamkpo sɔnea ne anzɛɛ meamkpo ye ndɛndɛ kɛ mɔɔ Dwosefi kpole Pɔtefaa aye ne la. (Gyn. 39:​7-9) Nɔhalɛ nu, ɔzinle me nwo kɛ ɛnee ɔyɛ se ɔmaa me kɛ mebaha kɛ menrɛhɔ la. Edwɛkɛ ɛhye boale me maanle menwunle kɛ ɛnee ɔhyia kɛ memia agɔnwolɛvalɛ mɔɔ me nee Gyihova lɛ la anu.”

16 Saa ɛneɛnlea wɔ nu kɛ mɔɔ Robert yɛle la a, bie a ɔbaboa wɔ kpole. Saa bɔbɔ ɛkola ɛkpo sɔnea bie a, biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo ɔhyɛle na meahola meakpo ɔ?’ Saa ɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ ɛyɛ nzenzaleɛ a, mmamaa ɛ sa nu to. Maa ɛ nye ɛlie kɛ wɔnwu wɔ sinlidɔlɛ ne mɔ kɛkala la. Yɛ nwolɛ asɔne na yɛ ninyɛne mɔɔ ɔbamaa wɔamia kpɔkɛ mɔɔ wɔbɔ kɛ ɛbava Gyihova ngyinlazo ne mɔ wɔabɔ wɔ ɛbɛla la anu.—Edw. 139:​23, 24.

17. Kɛzi ɛnee Robert anwubielɛ ne fale Gyihova duma ne anwo ɛ?

17 Yɛbahola yɛazukoa debie bieko yɛavi Robert anwubielɛ ne anu. Ɔdoale zolɛ kɛ: “Mɔɔ memkpole bɛlɛra ne ɛsalɛdolɛ ne la anzi, ɔhanle kɛ, ‘Wɔli konim wɔ sɔnea ne anu!’ Membizale ye mɔɔ ɔkpondɛ yeahile la. Ɔhanle kɛ ɔ gɔnwo kpavolɛ bie mɔɔ ɛnee le Dasevolɛ la hanle hilele ye kɛ Alasevolɛ ngakula kɔsɔɔti bɔ ɛbɛla nwiɔ nwiɔ, na saa bɛnyia nwolɛ adenle biala a, bɛbayɛ ɛtane bɛavea. Ɔti ɔhanle ɔhilele ɔ gɔnwo ne kɛ ɔbazɔ me yeanlea saa zɔhane a medame noko mede a. Akee me nye liele kɛ mede Gyihova duma nwo la.”

18. Duzu a wɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɛbayɛ wɔ wɔ ɛzɔnenlɛ nzi a? (Eza nea ɛlɛka, “ Edwɛkɛ Nwiɔ Bie Mɔɔ Ɛ Nye Balie Nwo.”)

18 Saa ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova na bɛsɔne wɔ a, ɛnee ɛlɛkile kɛ ɛkulo kɛ ɛte ye duma nwo ɔnva nwo mɔɔ ɔbazi la. Na ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ Gyihova ze ngyegyelɛ mɔɔ ɛlɛyia nee sɔnea ngakyile mɔɔ ɛlɛko wɔatia la. Ɔbayila mɔdenle mɔɔ ɛlɛbɔ kɛ ɛbali nɔhalɛ dahuu la azo. Nyia anwodozo kɛ, ɔbalua ye sunsum nwuanzanwuanza ne azo yeamaa wɔ anwosesebɛ yeamaa wɔayɛ zɔ. (Luku 11:​11-13) Ɔlua Gyihova moalɛ zo, ɛbahola wɔahɔ zo wɔadoa Gyisɛse wɔ wɔ ɛzɔnenlɛ ne anzi.

KƐZI ƐBAYE Ɔ NLOA Ɛ?

  • Adenle boni azo a Kilisienema zo “amaneɛnwunlɛ baka” a?

  • Saa bɛsɔne wɔ a, duzu a ɛbahola wɔayɛ amaa ‘wɔahɔ zo wɔadoa’ Gyisɛse a?

  • Saa ɛkakye kɛ wɔyila ɛ nwo zo wɔmaa Gyihova wɔ asɔneyɛlɛ nu a, kɛzi ɔbaboa wɔ yeamaa wɔali nɔhalɛ dahuu ɛ?

EDWƐNE 89 Tie, Di Zo, Na Nyia Nyilalɛ