Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 9

EDWƐNE 75 “Mewɔ Ɛke! Soa Me!”

Wɔziezie Ɛ Nwo Kɛ Ɛbayila Ɛ Nwo Zo Wɔamaa Gyihova Ɔ?

Wɔziezie Ɛ Nwo Kɛ Ɛbayila Ɛ Nwo Zo Wɔamaa Gyihova Ɔ?

“Duzu a mebava meadua Gyihova kakɛ wɔ kpalɛ kɔsɔɔti mɔɔ yeyɛ yemaa me la anwo a?”EDW. 116:12.

BODANE

Edwɛkɛ ɛhye bahola aboa wɔ yeamaa ɛ nee Gyihova anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ amaa wɔanyia ɛhulolɛ kɛ ɛbayila ɛ nwo zo wɔamaa ye na wɔamaa bɛazɔne wɔ.

1-2. Duzu a ɔwɔ kɛ awie yɛ kolaa na bɛazɔne ye a?

 WƆ ƐVOLƐ nnu mɔɔ ɛpɛ nu la anu, bɛzɔne menli mɔɔ bo mgbe ko la kɛ Gyihova Alasevolɛ. Bɛ nuhua dɔɔnwo le kɛ ɛdoavolɛ Timote mɔɔ ɛnee wɔ alimoa Kilisienema mekɛ zo la, bɛhilehilele bɛ “sumunli [bɛ] ngakula nu.” (2 Tim. 3:​14, 15) Bie mɔ noko yɛle mgbanyinli na bɛazukoa Gyihova anwo debie, bie mɔ bɔbɔ yɛle mrelera. Ɛvolɛ ekyii mɔɔ ɛpɛ nu la, bɛzɔnenle raalɛ bie mɔɔ ɔ nee Gyihova Alasevolɛ zukoale Baebolo ne la, na ɛnee yeli ɛvolɛ 97!

2 Saa ɛle Baebolo sukoavo anzɛɛ wɔ awovolɛ mɔɔ bɛlɛtete wɔ la le Gyihova Alasevolɛ a, ɛlɛdwenle nwo kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ ɔ? Ɔle bodane kpalɛ bɔkɔɔ! Noko kolaa na bɛazɔne wɔ la, ɔhyia kɛ ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova. Edwɛkɛ ɛhye bahilehile ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ na bɛazɔne wɔ la anu. Eza ɔbaboa wɔ yeamaa wɔanwu deɛmɔti ɔnle kɛ ɛtwenlehwenle ɛ bo aze kɛ ɛbayila ɛ nwo zo na wɔamaa bɛazɔne wɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɛbahola wɔayɛ zɔ la.

DUZU A LE BƐNWOZOYILALƐ?

3. Menli mɔɔ yilale bɛ nwo zo maanle Gyihova mɔɔ bɛ nwo edwɛkɛ wɔ Baebolo ne anu la bie mɔ a le nwane mɔ?

3 Wɔ Baebolo ne anu, saa awie yila ɔ nwo zo maa Gyihova a, ɔkile kɛ bɛye ye bɛzie ahane bɛmaa bodane titili bie. Ɛnee Yizilayɛma le maanle mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo bɛmaa Gyihova. Noko bɛ nuhua bie mɔ yilale bɛ nwo zo maanle Gyihova wɔ adenle titili bie azo. Kɛ neazo la, ɛnee “bɛnwozoyilalɛ sɛkɛlɛneɛ nwuanzanwuanza” ne—nvutuke ɛdɛbaa bie mɔɔ ta la beta Aalɔn abotile ne azo. Zɔhane nvutuke ɛdɛbaa ne hilele kɛ bɛye ye bɛzie ahane kɛ ɔzonle wɔ adenle titili bie azo—kɛ Yizilayɛma ɛsɔfo kpanyinli. (Lɛv. 8:9) Nazalaema ne noko yilale bɛ nwo zo maanle Gyihova wɔ adenle titili zo. Edwɛkɛkpɔkɛ “Nazalaenli,” mɔɔ vi Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ nazirʹ anu la kile “Awie Mɔɔ Bɛye Ye Bɛzie Ahane,” anzɛɛ “Awie Mɔɔ Ɛyila Ɔ Nwo Zo.” Ɛnee ɔwɔ kɛ Nazalaema di debie biala mɔɔ Mosisi Mɛla ne tua kɛ bɛmmayɛ la azo.—Nɔm. 6:​2-8.

4. (a) Saa ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova a, duzu a nwolɛ kyia wɔ kpalɛ a? (b) Saa bɛka kɛ ‘ɛkpo ɛ nwo’ a, ɔkile duzu? (Eza nea nvoninli ne.)

4 Saa ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova a, ɔkile kɛ wɔkpa kɛ ɛbayɛ Gyisɛse Kelaese ɛdoavolɛ na wɔamaa Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ɛyɛlɛ ahyia wɔ kpalɛ wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. Duzu a ɛhye kile a? Gyisɛse hanle kɛ: “Saa awie kulo kɛ ɔtoa me a, maa ɔkpo ɔ nwo.” (Mat. 16:24) Eza bɛkola bɛkile Giliki edwɛkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo “maa ɔkpo ɔ nwo” la abo kɛ “ɔnle kɛ ɔtɛnla aze ɔmaa ɔ nwo bieko.” Kɛ Gyihova sonvolɛ mɔɔ wɔyila ɛ nwo zo la, ɔhyia kɛ ɛkpo debie biala mɔɔ nee ye ɛhulolɛdeɛ ɛnyia la. (2 Kɔl. 5:​14, 15) Ɛhye kile kɛ ɛbakpo “nwonane ne gyima ne mɔ,” mɔɔ bie a le adwɔmane ɛbɛla la. (Gal. 5:​19-21; 1 Kɔl. 6:18) Asoo ɛdi mɛla ɛhye mɔ azo a ɔbamaa ɛ nwo ahyele wɔ ɔ? Saa ɛkulo Gyihova, na ɛdie ɛdi bɔkɔɔ kɛ ye mɛla ne mɔ le kpalɛ maa wɔ a, ɛnrɛde nganeɛ zɔ. (Edw. 119:97; Aye. 48:​17, 18) Adiema nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Nicholas la hanle kɛ, “Ɛbahola wɔabu Gyihova ngyinlazo ne mɔ kɛ bɛle kɛ efiade mbulalɛ mɔɔ bɛmmaa ɛnnyia adenle ɛnyɛ mɔɔ ɛkulo anzɛɛ bɛle kɛ mbulalɛ mɔɔ bɛva bɛyɛ awenade tunli mɔɔ bɛbɔ ɛ nwo bane bɛfi esiane nwo la.”

Ɛbu Gyihova ngyinlazo ne mɔ kɛ bɛle kɛ efiade mbulalɛ mɔɔ bɛmmaa ɛnnyia adenle ɛnyɛ mɔɔ ɛkulo anzɛɛ bɛle kɛ mbulalɛ mɔɔ bɛva bɛyɛ awenade tunli mɔɔ bɛbɔ ɛ nwo bane bɛfi esiane nwo la ɔ? (Nea ɛdendɛkpunli 4)


5. (a) Ɛyila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova a, kɛzi ɛbayɛ ye ɛ? (b) Ngakyile boni a wɔ bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ nu a? (Eza nea nvoninli ne.)

5 Ɛyila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova a, kɛzi ɛbayɛ ye ɛ? Ɛbabɔ ye ɛwɔkɛ wɔ asɔneyɛlɛ nu kɛ ɛbazonle ɔ ngomekye na wɔava ye ɛhulolɛdeɛyɛlɛ wɔalimoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. Ɔkile kɛ ɛlɛbɔ Gyihova ɛwɔkɛ kɛ, ɛbava “wɔ ahonle muala nee wɔ ɛkɛla muala nee wɔ adwenle muala nee wɔ anwosesebɛ muala” wɔahulo ye. (Maake 12:30) Ɛyila ɛ nwo zo fealeranu, ɔle ɛdawɔ nee Gyihova avinli edwɛkɛ. Bɛsɔne wɔ wɔ bagua nu; ɔmaa menli mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la nwu ye kɛ wɔyila ɛ nwo zo. Ɛnwozoyilalɛ ne le ɛwɔkɛ nwuanzanwuanza, na kɛ mɔɔ ɛkulo kɛ ɛdi zolɛ la, zɔhane ala a Gyihova noko anye la kɛ ɛbali zo a.—Nol. 5:​4, 5.

Bɛnwozoyilalɛ kile kɛ ɛbɔ Gyihova ɛwɔkɛ wɔ fealeranu kɛ ɛbazonle ɔ ngomekye na wɔava ye ɛhulolɛdeɛ wɔalimoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu (Nea ɛdendɛkpunli 5)


DUZU ATI A ƆWƆ KƐ ƐYILA Ɛ NWO ZO ƐMAA GYIHOVA A?

6. Duzu a ka awie maa ɔyila ɔ nwo zo ɔmaa Gyihova a?

6 Debie titili mɔɔ ɔbamaa wɔayila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova la a le ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa ye la. Ɛlɔlɛ zɔhane ɛnle nganeɛdelɛ ala. Emomu, ɔgyi “nɔhalɛ ndelebɛbo” nee “sunsum nu ndelebɛbo”—Gyihova anwo ninyɛne mɔɔ wɔzukoa mɔɔ yemaa wɔnyia ɛlɔlɛ kpole wɔmaa ye la azo. (Kɔl. 1:9) Ngɛlɛlera ne mɔɔ wɔzukoa la ɛmaa wɔlie wɔli bɔkɔɔ kɛ (1) amgba Gyihova wɔ ɛkɛ, (2) Baebolo ne le ye Edwɛkɛ, yɛɛ (3) ɔdua ye ahyehyɛdeɛ ne azo ɔdi ye bodane nwo gyima.

7. Kolaa na yɛayila yɛ nwo zo yɛamaa Nyamenle la, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?

7 Ɔwɔ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo bɛmaa Gyihova la nwu mɔlebɛbo ngilehilelɛ mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la na bɛfa ngyinlazo mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la bɛbɔ bɛ ɛbɛla. Bɛyɛ biala mɔɔ bɛbahola la bɛka mɔɔ bɛzukoa la bie bɛkile awie mɔ. (Mat. 28:​19, 20) Bɛnyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ kpole, na mɔɔ wɔ bɛ ahonle nu la a le kɛ bɛbazonle Gyihova angomekye. Zɔhane a ɛte nganeɛ ɔ? Saa ɛnyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ zɛhae a, ɛnrɛbu bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ kɛ ɔle debie mɔɔ ɛyɛ a ɔbamaa wɔ Baebolo kilehilevolɛ ne anzɛɛ wɔ awovolɛ anye alie a; anzɛɛ ɛnrɛnyia adwenle kɛ, kɛ mɔɔ ɛ gɔnwo mɔ amuala ɛlɛyɛ zɔ la ati a ɛdawɔ noko ɛkulo kɛ ɛyɛ bie a.

8. Kɛzi anyezɔlɛ baboa wɔ yeamaa wɔazi kpɔkɛ kɛ ɛbayila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova ɛ? (Edwɛne 116:​12-14)

8 Saa ɛdwenle ninyɛne mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa wɔ la amuala anwo a, ɔbamaa wɔahile nwolɛ anyezɔlɛ na yeaha wɔ yeamaa wɔayila ɛ nwo zo wɔamaa ye. (Kenga Edwɛne 116:​12-14.) Ɔfɛta bɔkɔɔ kɛ Baebolo ne ka kɛ Gyihova a fa “ahyɛlɛdeɛ kpalɛ biala nee ɛlolɛdeɛ biala mɔɔ di munli la” maa yɛ la. (Gye. 1:17) Ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ kpole kpalɛ la a le ɔ Ra Gyisɛse afɔlebɔlɛ ne. Wɔmɔ dwenle nwolɛ nea! Ɛkpɔnedeɛ ne a ɛmaa yeyɛ boɛ kɛ ɛbahola ɛ nee Gyihova anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ a. Na yemaa wɔnyia anyelazo kɛ ɛbadɛnla aze dahuu. (1 Dwɔn 4:​9, 10, 19) Adenle ko mɔɔ ɛbalua zo wɔahile kɛ ɛ nye sɔ ɛlɔlɛ kpole mɔɔ tɛla biala mɔɔ Gyihova ɛla ye ali ɛhile wɔ nee nyilalɛ gyɛne kɔsɔɔti mɔɔ yeva yemaa wɔ la a le kɛ ɛbayila ɛ nwo zo wɔamaa ye. (Dit. 16:17; 2 Kɔl. 5:15) Bɛha anyezɔlɛ ɛhye anwo edwɛkɛ wɔ Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne ɛzukoalɛdeɛ 46 nɔma 4, yɛɛ mitini nsa vidio ne mɔɔ ɔ ti ne se Bɛva Bɛ Ahyɛlɛdeɛ Ne Mɔ Bɛmaa Nyamenle la noko boka nwo.

WƆZIEZIE Ɛ NWO WƆMAA BƐNWOZOYILALƐ NEE ƐZƆNENLƐ Ɔ?

9. Duzu ati a ɔnle kɛ awie pele ɔ nwo kɛ ɔbayila ɔ nwo zo a?

9 Bie a ɛbade nganeɛ kɛ ɛtɛsieziele ɛ nwo ɛtɛmaanle bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ. Bie a ɔhyia kɛ ɛkɔ zo ɛyɛ nzenzaleɛ wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu amaa wɔahola wɔali Gyihova ngyinlazo ne mɔ azo anzɛɛ bie a ɛhyia mekɛ dɔɔnwo amaa wɔahola wɔamia wɔ diedi ne anu. (Kɔl. 2:​6, 7) Tɛ Baebolo sukoavoma amuala a nyia anyuhɔlɛ ndɛndɛ a, yɛɛ ngakula bie mɔ siezie bɛ nwo maa bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ ndɛ noko bie mɔ kyɛ. Bɔ mɔdenle kɛ ɛbanwu nzenzaleɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ la na yɛ yemɔ na mmafa ɛ nwo ɛtoto awie mɔ anwo.—Gal. 6:​4, 5.

10. Saa ɛnwu kɛ ɛtɛsieziele ɛ nwo ɛtɛmaanle bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a? (Eza nea ɛlɛka, “ Bɛdabɛ Mɔɔ Bɛlɛtete Bɛ Wɔ Nɔhalɛ Ne Anu La.”)

10 Saa ɛnwu kɛ ɛtɛsieziele ɛ nwo kɛ ɛyila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova bɔbɔ a, fa yɛ wɔ bodane kɛ ɛbayɛ zɔ. Sɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛyɛ nzenzaleɛ biala mɔɔ ɔhyia kɛ ɛyɛ la. (Fel. 2:13; 3:16) Ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ ɔbadie wɔ asɔneyɛlɛ ne na yeaboa wɔ.—1 Dwɔn 5:14.

DEƐMƆTI BIE MƆ KYƐ NWO LA

11. Kɛzi Gyihova baboa yɛ yeamaa yɛahɔ zo yɛali nɔhalɛ yɛamaa ye ɛ?

11 Bɛdabɛ mɔɔ bɛkola bɛyila bɛ nwo zo na bɛmaa bɛsɔne bɛ la bie mɔ ɛngulo kɛ bɛyɛ zɔ. Bie a bɛbabiza bɛ nwo kɛ, ‘Saa bɛsɔne me na nzinlii meyɛ ɛtane kpole bie na bɛtu me ɛ?’ Saa zɔhane ɛzulolɛ ne wɔ wɔ nu a, nyia anwodozo kɛ, Gyihova bava debie biala mɔɔ ɛhyia nwo la yeamaa wɔ ‘amaa wɔalua wɔamaa yeafɛta Gyihova na wɔazɔ ɔ nye bɔkɔɔ.’ (Kɔl. 1:10) Eza ɔbaboa wɔ yeamaa wɔahola wɔayɛ mɔɔ le kpalɛ la. Yelua kɛzi yeboa menli dɔɔnwo dɛba la azo yehile kɛ ɔbahola yeaboa ɛdawɔ noko. (1 Kɔl. 10:13) Ɛhye le debie ko mɔɔ ɔti menli ekyi bie ala a bɛdu bɛ bɛvi Kilisiene asafo ne anu la. Gyihova boa ye menli maa bɛkɔ zo bɛdi nɔhalɛ.

12. Duzu a baboa yɛ amaa yɛanyɛ ɛtane kpole a?

12 Alesama mɔɔ ɛnli munli la amuala yia sɔnea mɔɔ ɔbahola yeamaa bɛayɛ ɛtane la. (Gye. 1:14) Noko saa ɛbayɛ ɛtane ne anzɛɛ ɛnrɛyɛ a, ɔgyi ɛ nwo zo. Nɔhalɛ ne a le kɛ, ɛdawɔ a ɛlɛ kɛzi ɛbabɔ wɔ ɛbɛla la azo tumi a. Menli bie mɔ ɛnlie edwɛkɛ ɛhye ɛndo nu ɛdeɛ, noko ɛbahola wɔazukoa kɛ ɛbahomo ɛ nwo zo. Saa nganeɛdelɛ ɛtane bie ye ɔ ti bɔbɔ a, ɛbahola wɔazi kpɔkɛ kɛ ɛnrɛyɛ ɛtane. Ɛhye ati, yɛ asɔne dahuu. Yɛ ngyehyɛleɛ kpalɛ mɔɔ ɛbava wɔazukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne dahuu la. Kɔ debiezukoalɛ ne mɔ bie. Ka wɔ diedi ne anwo edwɛkɛ kile awie mɔ. Ɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ dahuu a, ɔbamaa wɔanyia anwosesebɛ wɔali ɛnwozoyilalɛ ɛwɔkɛbɔlɛ ne azo. Yɛɛ mmamaa ɛ rɛle fi kɛ Gyihova baboa wɔ yeamaa wɔayɛ zɔ.—Gal. 5:16.

13. Neazo kpalɛ boni a Dwosefi yɛle maanle yɛ a?

13 Saa ɛdimoa ɛsi mɔɔ ɛyia sɔnea a ɛbayɛ la nwo kpɔkɛ a, ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ ɛbahɔ zo wɔali nɔhalɛ wɔamaa Gyihova. Baebolo ne ka menli dɔɔnwo mɔɔ yɛle ɛhye bie ɔnva nwo kɛ ɛnee bɛdabɛ noko bɛle menli mɔɔ bɛnli munli la anwo edwɛkɛ. Kɛ neazo la, Pɔtefaa aye ne bɔle mɔdenle fane dɔɔnwo kɛ ɔbɛlɛbɛla Dwosefi. Noko ɛnee ɔze mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ la dɛba. Baebolo ne ka kile yɛ kɛ “yeanyɛ,” na ɔhanle kɛ: “Kɛzi mekola meyɛ amumuyɛ kpole ɛhye na meyɛ ɛtane metia Nyamenle ɛ?” (Gyn. 39:​8-10) Ɔda ali kɛ, ɛnee Dwosefi ze mɔɔ ɔbayɛ la kolaa na Pɔtefaa aye ne azɔ ye anlea. Yemɔ ammaa yeanyɛ se kɛ ɔbayɛ mɔɔ le kpalɛ la wɔ mekɛ mɔɔ ɔyiale sɔnea ne la.

14. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahwe yɛ nwo yɛavi ɛtane nwo ɛ?

14 Kɛ ɔkɛyɛ na wɔayɛ mɔɔ Dwosefi yɛle la bie ɛ? Ɛbahola wɔazi mɔɔ ɛyia sɔnea a ɛbayɛ la anwo kpɔkɛ kɛkala. Sukoa kɛ ɛbahwe ɛ nwo wɔavi ninyɛne mɔɔ Gyihova kyi la anwo ndɛndɛ, mmadwenle nwolɛ bɔbɔ. (Edw. 97:10; 119:165) Saa ɛyɛ zɔ a, ɔnrɛmaa ɛnrɛyɛ ɛtane wɔ mekɛ mɔɔ ɛbayia sɔnea la. Ɛbanwu mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ ye wɔ nwolɛ la. Ɛhɛe, wɔzi nwolɛ kpɔkɛ dɛba.

15. Kɛ ɔkɛyɛ na awie ahola ahile kɛ ‘ɔ nye ɛbolo ɔlɛkpondɛ’ Gyihova ɛ? (Hibuluma 11:6)

15 Wɔ wɔ afoa anu, bie a ɛze kɛ wɔnwu nɔhalɛ ne na ɛkulo kɛ ɛfa wɔ ahonle muala ɛsonle Gyihova, noko debie bie tɛsi wɔ adenle kɛ ɛbayila ɛ nwo zo na wɔamaa bɛazɔne wɔ. Ɛbahola wɔayɛ mɔɔ Belemgbunli Devidi yɛle la bie. Ɛbahola wɔazɛlɛ Gyihova kɛ: “O Nyamenle, fedevede me nu na nwu me ahonle nu. Neɛnlea me nu, na nwu me adwenleadwenle! Nea saa amumuyɛ adenle bie wɔ me nu a, na fa me dua dahuu adenle ne azo.” (Edw. 139:​23, 24) Gyihova yila bɛdabɛ mɔɔ “bɛ nye ɛbolo bɛlɛkpondɛ ye” la. Kɛmɔ ɛlɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbayila ɛ nwo zo na wɔamaa bɛazɔne wɔ la ati, ɛlɛmaa yeanwu ye kɛ ɛ nye ɛbolo ɛlɛkpondɛ ye.—Kenga Hibuluma 11:6.

KƆ ZO BIKYE GYIHOVA

16-17. Kɛzi Gyihova twe menli mɔɔ bɛlɛtete bɛ wɔ nɔhalɛ ne anu la ɛ? (Dwɔn 6:44)

16 Gyisɛse hanle kɛ Gyihova a twe ye ɛdoavolɛma ne a. (Kenga Dwɔn 6:44.) Suzu kɛzi ɛhye yɛ nwanwane nee kɛzi ɔfale ɛ nwo la anwo. Gyihova nwu debie kpalɛ wɔ awie biala mɔɔ ɔtwe ye ɔba ɔ nwo la anu. Ɔbu ahenle kɛ ɔle “agyapadeɛ titili” anzɛɛ ye “agyapadeɛ mɔɔ sonle bolɛ.” (Dit. 7:​6, ɔbdw.) Zɔhane ala a ɔbu ɛdawɔ noko a.

17 Noko bie a ɛle kakula mɔɔ bɛlɛtete wɔ wɔ nɔhalɛ ne anu a. Wɔannea a ɛbade nganeɛ kɛ wɔ awovolɛ sonle Gyihova la ati a ɛlɛsonle ye a na tɛ Gyihova a hwenle wɔ a. Noko Gyihova ɛmbu wɔ kɛ ɛboka wɔ abusua ne, mɔɔ bɛle ekpunli ko la anwo ala. Ɔtwe yɛ ngoko—ɔtwe bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛtete bɛ wɔ nɔhalɛ ne anu la noko ngoko ngoko. Eza Baebolo ne ka kɛ: “Bɛbikye Nyamenle, na ɔbabikye bɛ.” (Gye. 4:8; 1 Ek. 28:9) Ɔti saa ɛdawɔ ɛtudu agyakɛ kɛ ɛbikye Gyihova a, ɔdaye noko ɔbabikye wɔ na yeahwe wɔ kɛ mɔɔ Gyemise 4:8 maa yɛnwu ye la.—Fa toto 2 Tɛsalonaekama 2:13 anwo.

18. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu a? (Edwɛne 40:8)

18 Saa ɛyila ɛ nwo zo na ɛmaa bɛsɔne wɔ a, ɛnee ɛlɛda Gyisɛse subane ne bie ali. Ɔvile ye ɛhulolɛ nu ɔdule ɔ nwo ɔmaanle ɔ Ze kɛ ɔbayɛ debie biala mɔɔ ɔse ɔyɛ la. (Kenga Edwɛne 40:8; Hib. 10:7) Wɔ edwɛkɛ bieko anu, yɛbazuzu mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔahɔ zo wɔali nɔhalɛ wɔamaa Gyihova wɔ wɔ ɛzɔnenlɛ ne anzi la anwo.

KƐZI ƐBAYE Ɔ NLOA Ɛ?

  • Saa bɛka kɛ awie ɛyila ɔ nwo zo ɛmaa Gyihova a, ɔkile duzu?

  • Kɛzi anyezɔlɛ boa awie maa ɔyila ɔ nwo zo ɔmaa Gyihova ɛ?

  • Duzu a baboa wɔ amaa wɔanyɛ ɛtane kpole a?

EDWƐNE 38 Ɔbamaa Wɔayɛ Se