Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ngakula​—Bɛgyinla Kpundii Bɛho Bɛtia Abɔnsam

Ngakula​—Bɛgyinla Kpundii Bɛho Bɛtia Abɔnsam

“Bɛwula Nyamenle konle tɛladeɛ ne mɔ amuala na bɛahola bɛagyinla kpundii bɛaho bɛatia Abɔnsam agyiba ne mɔ.”​—ƐFƐ. 6:11.

EDWƐNE: 79, 140

1, 2. (a) Duzu ati a Kilisiene ngakula ɛlɛdi konim wɔ bɛ nee Seetan nee mbɔnsam ne mɔ konle ne anu ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.) (b) Duzu a yɛbazuzu nwo a?

ƐZOANVOLƐ Pɔɔlo vale Kilisienema totole sogyama anwo. Yɛgyi konle nloa, na yɛ agbɔvolɛ ne mɔ wɔ ɛkɛ! Tɛ menli a yɛ nee bɛ ɛlɛko a; yɛ nee Seetan nee mbɔnsam ne mɔ mɔɔ bɛle sogyama mɔɔ bɛze ko kpalɛ la. Ɔti, ɔzɔho kɛ yɛnrɛhola yɛnrɛli konim wɔ konle ɛhye anu, titili saa yɛle ngakula a. Asoo ngakula bɛahola ali agbɔvolɛ mɔɔ bɛlɛ tumi zɛhae la anwo zo konim? Ɛhɛe bɛbahola, yɛɛ bɛlɛdi konim! Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ‘bɛkɔ zo bɛmaa bɛ nwo yɛ se wɔ Awulae anu.’ Bɛmaa Nyamenle maa bɛ anwosesebɛ na eza bɛwula konle tɛladeɛ ne. Kɛ sogyama mɔɔ bɛtete bɛ kpalɛ la, “bɛwula Nyamenle konle tɛladeɛ ne mɔ amuala.”​—Kenga Ɛfɛsɛsema 6:10-12.

2 Mɔɔ Pɔɔlo yɛle neazo zɔhane la, bie a ɛnee ɔlɛdwenle akodeɛ mɔɔ Wulomu sogyama wula la anwo. (Gyi. 28:16) Bɛmaa yɛzuzu deɛmɔti zɔhane neazo ne fɛta la anwo. Eza yɛbanwu mɔɔ ngakula bie mɔ ɛha ye wɔ ngyegyelɛ nee nvasoɛ mɔɔ wɔ sunsum nu konle tɛladeɛ ne amuala mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛwula azo la.

Wɔwula wɔ konle tɛladeɛ ne amuala ɔ?

‘NƆHALƐ NE LE KƐ BƐLƐTE’

3, 4. Kɛzi nɔhalɛ ne mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la le kɛ Wulomu sogyanli bɛlɛte ɛ?

3 Kenga Ɛfɛsɛsema 6:14. Mbulalɛ mɔɔ bɛbolo bɛmaa yeyɛ tɛtɛlɛ la wɔ Wulomu sogyama bɛlɛte ne azo, na ɔbɔ bɛ nze nwo bane, eza ɔmmaa bɛ akɛnrazo enyinlike ɛnlomboɛ ne ɛnye. Eza bulalɛ ɛsesebɛ mɔɔ bɛfa dadeɛ yɛɛ dagger (dadeɛ anye nwiɔ) bɛwula nu la wɔ bɛlɛte bie mɔ anwo. Saa sogyanli mia ye bɛlɛte ne anu kpalɛ a, ɔkola ɔfa akɛnrasesebɛ ɔgyinla konle nloa.

4 Nɔhalɛ ne mɔɔ yɛsukoa yɛfi Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la noko bɔ yɛ nwo bane fi adalɛ ngilehilelɛ nwo. (Dwɔn 8:31, 32; 1 Dwɔn 4:1) Eza saa yɛmaa yɛ nye die nɔhalɛ ne mɔɔ Nyamenle ɛmaa yɛnwu ye la anwo kpalɛ a, ɔnrɛyɛ se kɛ yɛbawula yɛ “akɛnrazo enyinlike ne,” anzɛɛ yɛbava Nyamenle tenlene ngyinlazo ne mɔ yɛabɔ yɛ ɛbɛla. (Edw. 111:7, 8; 1 Dwɔn 5:3) Bieko, saa yɛte nɔhalɛ ne mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la abo kpalɛ a, yɛkola yɛfa anwodozo yɛkilehile nu yɛkile dwazotiama.​—1 Pita 3:15.

5. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛka nɔhalɛ a?

5 Saa yɛmaa yɛ nye die Baebolo nu nɔhalɛ ne anwo kpalɛ a, yɛbava yɛabɔ yɛ ɛbɛla na yɛaha nɔhalɛ dahuu. Duzu ati a ɔnle kɛ yɛbɔ adalɛ a? Ɔluakɛ adalɛbɔlɛ le Seetan akodeɛ mɔɔ ɔfa ɔdi gyima kpalɛ la anu ko. Awie mɔɔ bɔ adalɛ la sɛkye ɔ nwo yɛɛ ahenle mɔɔ die adalɛ edwɛkɛ ne di la. (Dwɔn 8:44) Ɔti, yɛnli munli ɛdeɛ, noko yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛnrɛbɔ adalɛ. (Ɛfɛ. 4:25) Ɛhye bahola ayɛ se. Abigail mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 18 la ka kɛ: “Tɛ mekɛ ne amuala a ɔzɔho kɛ nvasoɛ wɔ nɔhalɛ mɔɔ yɛbaha la azo a, titili saa yɛbɔ adalɛ a ɔnrɛmaa yɛ nwo ɛnrɛhyele yɛ a.” Duzu ati a ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔbaha nɔhalɛ dahuu a? Ɔka kɛ: “Saa meka nɔhalɛ a, ɔmaa menyia adwenle mɔɔ anu te la wɔ Gyihova anyunlu. Na me awovolɛ nee me gɔnwo mɔ nwu ye kɛ bɛbahola bɛalie me bɛali.” Victoria mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 23 la ka kɛ: “Saa ɛka nɔhalɛ na ɛgyinla wɔ diedi ne anzi a, bie a bɛbagolo ɛ nwo. Noko, ɛbanyia nyilalɛ mɔɔ yɛ nwanwane: Ɛbanyia anwodozo, ɔbamaa wɔade nganeɛ kɛ wɔbikye Gyihova, na menli mɔɔ kulo wɔ la babu wɔ.” Nɔhalɛ nu, nvasoɛ wɔ zo kɛ ‘yɛbava nɔhalɛ ne yɛayɛ bɛlɛte yɛahye yɛ nze’ zo dahuu.

Nɔhalɛ ne le kɛ bɛlɛte (Nea ɛdendɛkpunli 3-5)

“TENLENEYƐLƐ AKƐNRAZO ENYINLIKE NE”

6, 7. Duzu ati a bɛva tenleneyɛlɛ bɛtoto akɛnrazo enyinlike nwo a?

6 Akɛnrazo enyinlike mɔɔ ɛnee Wulomu sogyanli wula wɔ ɛvoya mɔɔ limoa anu la a le mɔɔ bɛva mbulalɛ mɔɔ bɛbolo bɛmaa yeyɛ tɛtɛlɛ na bɛbeɛbea bɛ la. Bɛyɛ ye mɔɔ bɛkpo mbulalɛ ɛhye mɔ na nwoma mɔɔ ɔ ti le kɛ bɛlɛte la sosɔ nu kpalɛ amaa yeahola yeabɔ sogyanli ne akɛnra, ɔ ko nee ɔ nzi anwo bane. Zɔhane ala a sogyanli abati ɛdeɛ ne noko de a. Konle tɛladeɛ ne ɛmmaa sogyanli ne ɛngola ɛnyɛ debie biala mɔɔ ɔkulo la, na ɔwɔ kɛ ɔta ɔnea kɛ mbulalɛ ɛhye mɔ wɔ bɛ bo zo ne. Noko kɛzi ye konle tɛladeɛ ne de la ati, dadeɛ anzɛɛ ɛda anloa twɔɔnwo biala ɛnrɛhola ɛnrɛwɔ ye ahonle nwo anzɛɛ nvɛyeba gyɛne mɔɔ sonle bolɛ la.

7 Nea kɛzi ɛhye le neazo mɔɔ fɛta mɔɔ kile kɛ Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ kola bɔ yɛ sɛkɛlɛneɛ adenle zo ahonle ne anwo bane a! (Mrɛ. 4:23) Kɛ mɔɔ sogyanli ɛnrɛva akɛnrazo enyinlike mɔɔ bɛva bulalɛ kpalɛ bɛyɛ ɔnrɛmaa na ɔnrɛlie mɔɔ bɛanva bulalɛ kpalɛ bɛanyɛ la, yɛdayɛ noko yɛnrɛva Gyihova ngyinlazo mɔɔ fale kpalɛ nwo la yɛnrɛzie mɔɔ yɛsuzu kɛ ɔle kpalɛ la agyakɛ anu. Yɛnlɛ nrɛlɛbɛ kpole mɔɔ yɛbava yɛabɔ yɛ ahonle ne anwo bane a. (Mrɛ. 3:5, 6) Ɔti, ɔwɔ kɛ dahuu yɛnea kɛ yɛ ‘bulalɛ enyinlike’ ne mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa yɛ la butu yɛ kɛnra azo kpalɛ.

8. Duzu ati a nvasoɛ wɔ zo kɛ yɛbali Gyihova ngyinlazo zo ɛ?

8 Asoo ɔyɛ a ɛte nganeɛ kɛ Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ maa ɛ nwo kyele wɔ anzɛɛ ɛnyia fanwodi ɔ? Daniel mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 21 la ka kɛ: “Me kilehilevolɛma nee me gɔnwo mɔ sukuluma golo me nwo ɔluakɛ mefa Baebolo ngyinlazo mebɔ me ɛbɛla la ati. Me anwodozo wiele yɛɛ me sa nu dole wɔ mekɛ ekyi bie anu.” Noko, kɛkala kɛzi ɔte nganeɛ? Ɔka kɛ, “Awieleɛ bɔkɔɔ ne, menwunle kɛ nvasoɛ wɔ zo kɛ mebava Gyihova ngyinlazo ne mɔ meabɔ me ɛbɛla. Me ‘gɔnwo’ mɔ bie mɔ bɔle ɔ bo kɛ bɛno nyiletane; bie mɔ angola sukulu ne kɔ. Kɛzi bɛ ɛbɛlabɔlɛ ne wiele ye la yɛ me nyane. Amgba Gyihova bɔ yɛ nwo bane.” Madison mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 15 la ka kɛ: “Mebɔ mɔdenle kɛ mebava Gyihova ngyinlazo ne mɔ meabɔ me ɛbɛla, na menrɛyɛ mɔɔ me gɔnwo mɔ suzu kɛ ɔle kpalɛ anzɛɛ anyelielɛ wɔ nu la.” Ɔti, duzu a ɔyɛ a? “Mekakye me nwo kɛ Gyihova duma la me nwo zo, na sɔnea le adenle mɔɔ Seetan dua zo fa ngyegyelɛ ba me nwo zo a. Saa mebɔ mɔdenle meyɛ mɔɔ le kpalɛ la a, ɔmaa me nye die.”

Tenleneyɛlɛ akɛnrazo enyinlike ne (Nea ɛdendɛkpunli 6-8)

“BƐWULA MGBƆLABOA BƐVA BƐZIEZIE BƐ NWO BƐBƆ ANZODWOLƐ EDWƐKPA NE NOLO”

9-11. (a) Sɛkɛlɛneɛ adenle zo mgbɔlaboa boni a Kilisienema wula a? (b) Duzu a bahola aboa yɛ amaa edwɛkpa ne nolobɔlɛ anyɛ se ammaa yɛ a?

9 Kenga Ɛfɛsɛsema 6:15. Wulomu sogyanli mɔɔ ɔnwula ye mgbɔlaboa ne la ɛtɛsieziele ɔ nwo kɛ ɔkɔ konle. Nane nwoma mɔɔ bɛbɔ ye nwo fane nsa la a bɛfa bɛyɛ ye mgbɔlaboa ne a, ɔti ɔ nwo yɛ se kpalɛ. Ɔwula a ɔ nwo tɔ ye, yemɔti sogyanli bahola ava anwodozo adia mɔɔ ɔntele a.

10 Wulomu sogyama wula bɛ mgbɔlaboa ne kɔ konle, noko sɛkɛlɛneɛ adenle zo mgbɔlaboa mɔɔ Kilisienema wula la boa bɛ ɔmaa bɛbɔ anzodwolɛ edwɛkpa ne nolo. (Aye. 52:7; Wlo. 10:15) Noko, ɔyɛ a ɔhyia akɛnrasesebɛ na yɛahola yɛaha edwɛkɛ ne. Bo, mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 20 la ka kɛ: “Ɛnee mesulo kɛ mebali me gɔnwo mɔ sukuluma daselɛ. Mesuzu kɛ ɛnee mese nyiane. Saa meto me nye me nzi a, mennwu deɛmɔti memaanle ɛzulolɛ nee nyianezelɛ zile me adenle kɛ mebali bɛ daselɛ la. Kɛkala, me nye die kɛ mebali me gɔnwo mɔ daselɛ.”

11 Ngakula dɔɔnwo ɛnwu ye kɛ, saa bɛsiezie bɛ nwo kpalɛ kɛ bɛbabɔ edwɛkpa ne nolo a ɔmaa bɛ nye die ye ɛyɛlɛ nwo. Duzu a ɛbahola wɔayɛ wɔaziezie ɛ nwo a? Julia mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 16 la ka kɛ, “Mefa mbuluku megua me sukulu baage ne anu na metie me gɔnwo mɔ sukuluma nzuzulɛ nee bɛ diedi nwo edwɛkɛ mɔɔ bɛka la. Yemɔ maa medwenle mɔɔ baboa bɛ la anwo. Saa mesiezie me nwo kpalɛ a, ɔmaa mekola meka edwɛkɛ fɔɔnwo mɔɔ baboa bɛ la.” Makenzie mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 23 la ka kɛ: “Saa ɛda atiakunlukɛnlɛma ali na ɛyɛ tievolɛ kpalɛ a, ɔbamaa wɔanwu mɔɔ gyegye wɔ atipɛnema la. Menea kɛ mebagenga mbuluku mɔɔ bɛhɛlɛ bɛmaa ngakula la amuala. Yemɔ maa mekola metwe me atipɛnema adwenle mekɔ Baebolo ne anzɛɛ debie mɔɔ wɔ jw.org azo mɔɔ baboa bɛ la azo.” Ɛ nwo mɔɔ ɛbaziezie ye kpalɛ kɛ ɛbali daselɛ la bayɛ kɛ wɔwula “mgbɔlaboa” mɔɔ kɔ wɔ kpalɛ la.

Bɛwula mgbɔlaboa bɛva bɛziezie bɛ nwo (Nea ɛdendɛkpunli 9-11)

“DIEDI ENYINLIKE KPOLE NE”

12, 13. Seetan “ɛda ne mɔ mɔɔ ɛlɛsɔ” la bie mɔ a le boni?

12 Kenga Ɛfɛsɛsema 6:16. “Enyinlike kpole” ne mɔɔ Wulomu sogyanli dɛ ye ɔ sa nu la le rectangular (ayiazo nna) na ɔbɔ ɔ nwo bane ɔfi ye awane zo kɔdwu ɔ gyakɛ kpɔkɛ. Ɔbɔ ɔ nwo bane ɔfi dadeɛ, atwɛ nee ɛda nwo.

13 Seetan “ɛda ne mɔ mɔɔ ɛlɛsɔ” mɔɔ ɔbado yeawɔ wɔ la bie a le Gyihova anwo adalɛ edwɛkɛ mɔɔ ɔbaha​—kɛ Ɔndwenle ɛ nwo yɛɛ ɔngulo wɔ la. Ida mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 19 la te nganeɛ kɛ nvasoɛ ɛnle ɔ nwo zo. Ɔka kɛ: “Ɛnee ɔyɛ a mete nganeɛ kɛ Gyihova ɛmbikye me yɛɛ ɔngulo kɛ meyɛ ɔ Gɔnwo.” Saa ɔte nganeɛ zɔhane a duzu a ɔyɛ a? Ida ka kɛ, “Debiezukoalɛ ne mɔ maa me diedi nu mia kpalɛ. Ɛnee meta metɛnla ɛkɛ mɔɔ memmaa mualɛ fee a, me adwenle a le kɛ awie biala ɛngulo kɛ ɔtie mɔɔ mebaha la. Noko, kɛkala, mesiezie me nwo memaa debiezukoalɛ ne mɔ na mebɔ mɔdenle kɛ mebamaa mualɛ nwiɔ anzɛɛ nsa. Ɔyɛ se, noko saa meyɛ zɔ a, me nye die kpalɛ. Na mediema ne mɔ noko maa me anwosesebɛ kpalɛ. Mekɛ biala mɔɔ bɛbakpɔne debiezukoalɛ la, mete nganeɛ kɛ Gyihova kulo me.”

14. Nɔhalɛ edwɛkɛ boni a Ida edwɛkɛ ne maa yɛnwu ye a?

14 Ida edwɛkɛ ne maa yɛnwu nɔhalɛ edwɛkɛ bie mɔɔ hyia la: Enyinlike mɔɔ bɛfa bɛmaa sogyama la mgbole sɛ, noko yɛ diedi enyinlike ne kola yɛ kpole anzɛɛ ekyi. Ɔgyi yɛ nwo zo. (Mat. 14:31; 2 Tɛs. 1:3) Nea kɛzi ɔhyia kɛ yɛnyia diedi kpole a!

Diedi enyinlike kpole ne (Nea ɛdendɛkpunli 12-14)

“NGOANELIELƐ BULALƐ KYƐLƐ NE”

15, 16. Kɛzi anyelazo le kɛ bulalɛ kyɛlɛ ɛ?

15 Kenga Ɛfɛsɛsema 6:17. Kyɛlɛ mɔɔ ɛnee Wulomu sogyama wula la bɔ bɛ ti, bɛ kɔme yɛɛ bɛ nyunlu anwo bane. Bɛyɛ debie wɔ kyɛlɛ bie mɔ anwo mɔɔ sogyanli kola dɛ ye ɔ sa nu.

16 Kɛ mɔɔ bulalɛ kyɛlɛ bɔ sogyanli adwenle nwo bane la, zɔhane ala a “ngoanelielɛ anyelazo ne” bɔ yɛ adwenle nzuzulɛ nwo bane a. (1 Tɛs. 5:8; Mrɛ. 3:21) Anyelazo maa yɛfa yɛ adwenle yɛsie Nyamenle ɛwɔkɛ ne mɔ azo na ɔboa yɛ ɔmaa yɛnyia adwenle kpalɛ wɔ yɛ ngyegyelɛ ne mɔ anwo. (Edw. 27:1, 14; Gyi. 24:15) Noko, saa yɛkulo kɛ yɛ “bulalɛ kyɛlɛ” ne bɔ yɛ nwo bane kpalɛ a, ɔwɔ kɛ yɛsoa, ɔnle kɛ yɛdɛ ye yɛ sa nu.

17, 18. (a) Kɛzi Seetan bahola amaa yɛaye yɛ bulalɛ kyɛlɛ ne ɛ? (b) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahile kɛ Abɔnsam ɛtɛbɛlɛbɛlale yɛ ɛ?

17 Kɛzi Seetan bahola amaa yɛaye yɛ bulalɛ kyɛlɛ ne ɛ? Fa kɛzi ɔ nee Gyisɛse lile la kɛ neazo. Ɛnee Seetan ze ye wienyi kɛ awieleɛ bɔkɔɔ ne Gyisɛse bali alesama anwo zo tumi. Noko ɛnee ɔwɔ kɛ Gyisɛse kendɛ kɔkpula kɛ Gyihova mekɛ ne kɛdwu la. Na ɛnee ɔwɔ kɛ ɔnwu amaneɛ na ɔwu. Ɔti, Seetan vale nwolɛ adenle mɔɔ bamaa Gyisɛse anyelazo ne ara nu ndɛndɛ la zɔle ye nleanle. Seetan hanle kɛ saa Gyisɛse sonle ye kokye ala a ɔbava debie biala yeamaa ye ɛkɛ ne ala. (Luku 4:5-7) Zɔhane ala a Seetan ze kɛ Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbamaa yɛanyia nwonane afoa nu ninyɛne wɔ ewiade fofolɛ ne anu a. Noko ɔwɔ kɛ yɛkendɛ, na bie bɔbɔ a yɛyia ngyegyelɛ wɔ mekɛ ɛhye anu. Ɔti, Seetan fa ninyɛne mɔɔ bamaa yɛ nwo adɔ yɛ kɛkala la sɔ yɛ nea. Ɔkulo kɛ yɛfa nwonane afoa nu ninyɛne yɛdimoa Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anyunlu.​—Mat. 6:31-33.

18 Kilisiene ngakula dɔɔnwo ɛtɛmaanle Seetan ɛtɛbɛlɛbɛlale bɛ. Kɛ neazo la, Kiana mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 20 la ka kɛ: “Meze kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ala a bahola ali yɛ ngyegyelɛ kɔsɔɔti anwo gyima a.” Kɛzi anyelazo ɛhye ɛnyia ye adwenle nzuzulɛ nee ye nyɛleɛ zo tumi ɛ? Ɔtoa zo kɛ: “Paladaese anyelazo ne boa me ɔmaa menyia adwenle kpalɛ wɔ nwomazukoalɛ kpole anzɛɛ ewiade ne anu bodane nwo. Membɔ mɔdenle kɛ mefa me ahyɛlɛdeɛ ne meali gyima amaa meanyia duma wɔ ewiade ne anu. Emomu, melɛfa me mekɛ nee me anwosesebɛ meali sunsum nu bodane nwo gyima.”

Ngoanelielɛ bulalɛ kyɛlɛ ne (Nea ɛdendɛkpunli 15-18)

“SUNSUM NE KONLE DADEƐ NE,” NYAMENLE EDWƐKƐ

19, 20. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia anyuhɔlɛ wɔ kɛzi yɛfa Nyamenle Edwɛkɛ ne yɛdi gyima kpalɛ la anu ɛ?

19 Konle dadeɛ mɔɔ Wulomu sogyama fa di gyima la tendenle le enkyi 20. Ɛnee sogyama zɔhane ze kɛzi bɛfa bɛ dadeɛ ne bɛdi gyima la anye zo kpalɛ, ɔluakɛ dahuu bɛsukoa kɛzi bɛbava bɛali gyima la.

20 Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne le kɛ konle dadeɛ. Noko, ɔwɔ kɛ yɛsukoa kɛ yɛbava yɛali gyima kpalɛ yɛahilehile yɛ diedi ne anu anzɛɛ yɛava yɛadenrɛ yɛ adwenle nzuzulɛ. (2 Kɔl. 10:4, 5; 2 Tim. 2:15) Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia anyuhɔlɛ kpalɛ ɛ? Sebastian mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 21 la ka kɛ: “Mekɛlɛ Baebolo tɛkese ko wɔ tile biala anu wɔ mekɛ mɔɔ melɛkenga Baebolo ne la. Melɛboɔboa Baebolo tɛkese ngakyile mɔɔ me nye die nwo la anloa. Ɛhye maa menyia Gyihova adwenle wɔ ninyɛne nwo kpalɛ.” Daniel mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la ka kɛ: “Saa melɛkenga me Baebolo ne a, mekɛlɛ Baebolo tɛkese mɔɔ menea a ɔbaboa awie mɔ wɔ daselɛlilɛ nu la. Menwu kɛ menli anye die nwo kpalɛ saa bɛnwu kɛ ɛ nye die Baebolo ne anwo na ɛkulo kɛ ɛbɔ mɔdenle ɛboa bɛ a.”

Sunsum ne konle dadeɛ ne (Nea ɛdendɛkpunli 19-20)

21. Kɛmɔti a ɔnle kɛ yɛsulo Seetan nee mbɔnsam ne mɔ ɛ?

21 Kɛ mɔɔ yɛnwu ye wɔ ngakula mɔɔ bɛha bɛ nwo edwɛkɛ wɔ edwɛkɛ ɛhye anu neazo ne anu la, ɔnle kɛ bɛsulo Seetan nee mbɔnsam ne. Bɛlɛ tumi, noko bɛnlɛ tumi bɛndɛla Gyihova. Yɛɛ bɛnrɛdɛnla aze dahuu. Bɛbado bɛ efiade, na bɛnrɛhola bɛnrɛbɛlɛbɛla awie biala wɔ Kelaese Ɛvolɛ Apenle Ko Tumililɛ ne anu, yemɔ anzi bɛbazɛkye bɛ. (Yek. 20:1-3, 7-10) Yɛze yɛ kpɔvolɛ ne, ye ngane ne mɔ nee adwenle mɔɔ ɔlɛ la. Ɔlua Gyihova moalɛ zo, yɛbahola yɛagyinla kpundii yɛaho yɛatia ye!