Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ɛlɛnyia Gyihova Adwenle Ne Bie Ɔ?

Ɛlɛnyia Gyihova Adwenle Ne Bie Ɔ?

“Bɛhakyi bɛ adwenle.”​—WLO. 12:2.

EDWƐNE: 56, 123

1, 2. Mekɛ mɔɔ yɛlɛnyi sunsum nu la, duzu a yɛsukoa ye ɛyɛlɛ a? Maa neazo.

BƐMAA kakula ekyi bie ahyɛlɛdeɛ. Ye awovolɛ ka kile ye kɛ, “Ka kɛ meda wɔ ase.” Kakula ne yɛ zɔ ɔluakɛ bɛha bɛhile ye la ati. Mekɛ mɔɔ ɔlɛnyi la, ɔbanwu deɛmɔti ye awovolɛ kulo kɛ ɔkile nyele mɔɔ awie mɔ bayɛ amaa ye anwo anyezɔlɛ la. Ɔti, ɔbavi ye ahonle nu yeaha kɛ meda wɔ ase. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ yerayɛ ye subane kɛ ɔbahile anyezɔlɛ.

2 Yɛdayɛ noko mekɛ mɔɔ yɛranwunle nɔhalɛ ne la, yɛzukoale kɛzi ɔhyia kɛ yɛdi Gyihova adehilelɛ zo la. Noko mekɛ mɔɔ yɛlɛnyi sunsum nu la, yɛzukoale Gyihova adwenle ne anwo ninyɛne dɔɔnwo​—mɔɔ ɔkulo, mɔɔ ɔngulo, nee kɛzi ɔnwu ninyɛne la. Saa yɛsukoa kɛ yɛbadwenle kɛ ɔdaye na yɛmaa ye adwenle nyia yɛ nyɛleɛ nee yɛ kpɔkɛzilɛ zo tumi a, ɔbahile kɛ yɛlɛnyia Gyihova adwenle ne bie.

3. Duzu ati a ɔnla aze kɛ yɛbanyia Gyihova adwenle ne bie a?

3 Ɔyɛ anyelielɛ kɛ yɛbadwenle kɛ Gyihova la, noko ɔnla aze. Ɔdwu mekɛ ne bie a, yɛ adwenle ne mɔɔ ɛnli munli la kola nyia yɛ nwo zo tumi. Kɛ neazo la, bie a ɔbayɛ se kɛ yɛbade kɛzi Gyihova bu ɛbɛla kpalɛ ɛbɔlɛ, anwonyiahulolɛ, daselɛlilɛ gyima ne, mogya mɔɔ bɛnva bɛnli gyima wɔ adenle kpalɛ zo anzɛɛ ninyɛne gyɛne la abo. Duzu a yɛbahola yɛayɛ a? Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahɔ zo yɛanyia Nyamenle adwenle ne bie ɛ? Na kɛzi ɔwɔ kɛ ɛhye ka yɛ nyɛleɛ kɛkala nee kenle bie ɛ?

NYIA NYAMENLE ADWENLE NE BIE

4. Duzu a Pɔɔlo edwɛkɛ: “Bɛhakyi bɛ adwenle” kile a?

4 Kenga Wulomuma 12:2. Wɔ ɛke, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hilele kɛzi yɛbanyia Nyamenle adwenle ne bie na yɛadwenle kɛ Gyihova la. Edwɛkɛ mɔɔ limoa la boale yɛ maanle yɛnwunle kɛ amaa ‘yɛanzukoa ewiade ɛhye anu menli’ ne la, ɔwɔ kɛ yɛkpo ewiade ne adwenle nee ye subane ne. Noko, Pɔɔlo eza hanle kɛ ɔwɔ kɛ ‘yɛkakyi yɛ adwenle.’ Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne, yɛdwenledwenle nwo na yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbanwu Nyamenle adwenle amaa yɛanyia bie.

5. Kilehile ngakyile mɔɔ wɔ debie ɛgengalɛ nee debiezukoalɛ nu la.

5 Debiezukoalɛ kɔ moa tɛla edwɛkɛ mɔ bɛkenga na bɛapepɛ mualɛ ne mɔ abo la. Debiezukoalɛ maa yɛsuzu mɔɔ edwɛkɛ ne ka ye wɔ Gyihova, ye ndenle nee ye adwenle nwo la anwo. Yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbanwu deɛmɔti Nyamenle die ninyɛne bie mɔ to nu na ɔtendɛ ɔtia bie mɔ la. Eza yɛsuzu nzenzaleɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu nee kɛzi yɛdwenle la anwo. Ɔwɔ nuhua kɛ yɛnrɛyɛ ɛhye amuala wɔ mekɛ biala mɔɔ yɛlɛsukoa la ɛdeɛ, noko saa yɛfa mekɛ mɔɔ yɛfa yɛsukoa la foa yɛdwenledwenle mɔɔ yɛkenga la anwo a yɛbanyia zolɛ nvasoɛ.​—Edw. 119:97; 1 Tim. 4:15.

6. Saa yɛdwenledwenle kɛzi Gyihova dwenle la anwo a, duzu a si a?

6 Saa yɛdwenledwenle Nyamenle Edwɛkɛ ne anwo dahuu a, debie mɔɔ yɛ nwanwane la si. Yɛbazɔ ‘yɛanlea yɛanwu’ kɛ amgba adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ ninyɛne nwo la di munli. Akee yɛbɔ ɔ bo yɛnwu ninyɛne kɛzi ɔnwu ye la na yɛdie ye adwenle ne yɛto nu. Akee ‘yɛkakyi yɛ adwenle’ na yɛbɔ ɔ bo kɛ yɛdwenle ninyɛne nwo wɔ adenle fofolɛ zo. Ngyikyi ngyikyi, ɛnee yɛlɛnyia Gyihova adwenle ne bie.

KƐZI YƐDWENLE LA KA YƐ NYƐLEƐ

7, 8. (a) Kɛzi Gyihova bu nwonane afoa nu ninyɛne ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne mɔ.) (b) Saa yɛnyia ye adwenle ne bie a, duzu a yɛbamaa yeahyia yɛ a?

7 Kɛzi yɛdwenle la ka yɛ nganeɛdelɛ nee yɛ nyɛleɛ. (Maake 7:21-23; Gye. 2:17) Bɛmaa yɛzuzu neazo bie mɔ mɔɔ bamaa yɛade ɛhye abo kpalɛ la anwo. Kɛ neazo la, Edwɛkpa ne maa yɛnwu adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ nwonane afoa nu ninyɛne nwo la wienyi. Nyamenle kpale menli mɔɔ bɛbatete ɔ Ra ne la​—agyalɛma mɔɔ bɛnlɛ nwonane afoa nu ninyɛne dɔɔnwo la. (Sɛl. 12:8; Luku 2:24) Mɔɔ bɛwole Gyisɛse la, Mɛle “[kyekyele ye dole] nane adidilɛka nu, ɔluakɛ bɛannyia ɛleka biala wɔ nyɛvolɛ sua ne anu.” (Luku 2:7) Saa Gyihova kulo a, anrɛɛ ɔbahola yɛalua ndenle ngakyile zo yeamaa bɛanyia ɛleka kpalɛ bɛawo ɔ Ra ne. Noko, ɛnee ɔkulo kɛ bɛtete Gyisɛse wɔ abusua mɔɔ bɛfa Nyamenle ɛzonlenlɛ bɛdimoa la anu. Ɛhye a ɛnee nwolɛ hyia Gyihova kpalɛ a.

8 Baebolo nu edwɛkɛ ɛhye mɔɔ fale Gyisɛse awolɛ nwo la maa yɛnwu Gyihova adwenle wɔ nwonane afoa nu ninyɛne nwo. Awovolɛ bie mɔ kulo kɛ ɔwie bɛ mra boɛ wɔ nwonane afoa nu, ɔti, saa agɔnwolɛvalɛ mɔɔ bɛ mra nee Gyihova lɛ la sɛkye bɔbɔ a, ɔnvale bɛ nwo. Ɔda ali wienyi kɛ, Gyihova bu sunsum nu ninyɛne kɛ nwolɛ hyia kpole kpalɛ. Wɔnyia Gyihova adwenle ne bie ɔ? Duzu a wɔ nyɛleɛ maa ɔda ali a?​—Kenga Hibuluma 13:5.

9, 10. Kɛzi yɛbahile kɛ yɛlɛ Gyihova adwenle wɔ awie mɔ mɔɔ yɛnrɛdenda bɛ gyakɛ anu la anwo ɛ?

9 Neazo bieko a le kɛzi Nyamenle bu awie mɔɔ ɔtenda ɔ gɔnwo mɔ agyakɛ anu la. Gyisɛse hanle kɛ: “Awie ko biala mɔɔ kɛmaa ngakula ɛhye mɔ mɔɔ lɛ diedi anu ko kɛgyakyi ye diedi nu la, ɔle kpalɛ kɛ anrɛɛ bɛkɛva ɛdibolɛ mɔɔ asoaso twe la bɛkɛhenda ɔ kɔme na bɛkɛhɔdo ye nyevile nu.” (Maake 9:42) Anyebolo wɔ edwɛkɛ zɔhane anu! Kɛmɔ Gyisɛse lale ɔ Ze subane ali kpalɛ la ati, yɛbahola yɛalie yɛali kɛ Gyihova bu awie mɔɔ ɔ nye fuu ɔmaa ye nyɛleɛ tenda Gyisɛse ɛdoavolɛma ne anu ko agyakɛ anu la kɛ anyebolo kpole wɔ nu.​—Dwɔn 14:9.

10 Asoo yɛlɛ Gyihova nee Gyisɛse adwenle ne bie? Asoo yɛnyia bie? Duzu a yɛ nyɛleɛ maa ɔda ali a? Kɛ neazo la, fa ye kɛ yɛ nye die tɛladeɛ nee anwoziezielɛ bie anwo noko yɛ asafo ne anu amra bie mɔ anye ɛnlie nwo anzɛɛ ɔmaa bɛnyia nla nwo atiakunluwɔzo ɛtane. Asoo yɛ mediema diedima anwo ɛhulolɛ bamaa yɛahakyi mɔɔ yɛ nye die nwolɛ la ɔ?​—1 Tim. 2:9, 10.

11, 12. Kɛzi adwenle mɔɔ Nyamenle lɛ wɔ ɛtane nwo mɔɔ yɛbanyia ye nee bɛnwozohomolɛ babɔ yɛ nwo bane avi ɛtaneyɛlɛ nwo ɛ?

11 Neazo mɔɔ tɔ zo nsa: Gyihova kyi amumuyɛyɛlɛ. (Aye. 61:8) Ɔze kɛ ɔluakɛ yɛnli munli la ati, ɔyɛ a yɛnyia adwenle ɛtane, noko ɔtu yɛ folɛ kɛ yɛhyi ɛtane kɛ mɔɔ ɔkyi la. (Kenga Edwɛndolɛ 97:10.) Saa yɛdwenledwenle deɛmɔti Gyihova kyi ɛtane la anwo a, ɔbamaa yɛanyia ye adwenle ne bie na yɛanyia anwosesebɛ yɛahyi ɛtaneyɛlɛ.

12 Saa yɛnyia Gyihova adwenle wɔ ninyɛne mɔɔ ɛndenrɛ la anwo a, eza ɔbaboa yɛ yeamaa yɛanwu nyɛleɛ bie mɔ mɔɔ ɛnle kpalɛ la ɔnva nwo kɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne ɛnga nwolɛ edwɛkɛ fɔɔnwo la. Kɛ neazo la, lap dancing le agolezilɛ bie mɔɔ ɛdwu zo, na menli mɔɔ fa bɛ nwo wula nu la bɔ ɛbɛla ɛtane. Bie mɔ te nganeɛ kɛ ɛtane biala ɛnle nwo ɔluakɛ ɔ nee nla nu ngitanwolilɛ ɛnle ko. * Noko asoo nyɛleɛ ɛhye mɔ kile kɛ yɛlɛ Nyamenle ne mɔɔ kyi ɛtane biala la adwenle ne bie ɔ? Bɛmaa yɛhwe yɛ nwo yɛvi ɛtane nwo bɔkɔɔ ɔlua bɛnwozohomolɛ subane mɔɔ yɛbanyia ye na yɛahyi mɔɔ Gyihova kyi la azo.​—Wlo. 12:9.

DWENLE KPƆKƐ MƆƆ ƐBAZI YE KENLE BIE LA ANWO

13. Saa yɛdimoa yɛsuzu adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ ninyɛne nwo la anwo a, kɛzi ɔbaha kpɔkɛ mɔɔ yɛbazi ye kenle bie la ɛ?

13 Saa yɛlɛsukoa debie a, yɛkulo kɛ yɛnwu kɛzi Gyihova adwenle bahola aha tɛnlabelɛ mɔɔ yɛbayia ye kenle bie la. Wɔ adenle ɛhye azo, saa yɛkɔ tɛnlabelɛ mɔɔ ɔhyia kɛ yɛsi kpɔkɛ wɔ nu la anu a, yɛ rɛle ɛnrɛvi yɛ nwo. (Mrɛ. 22:3) Suzu Baebolo nu neazo bie mɔ anwo.

14. Duzu a yɛsukoa yɛfi Dwosefi mɔɔ kpole kɛ ɔ nee Pɔtefaa aye ne bala la ɛkɛ a?

14 Dwosefi mɔɔ ɔkpole Pɔtefaa aye ne ndɛndɛ la maa yɛnwu kɛ ɛnee yelimoa yezuzu adwenle mɔɔ Gyihova lɛ ye wɔ nɔhalɛ mɔɔ bɛdi ye wɔ agyalɛ nu la anwo. (Kenga Mɔlebɛbo 39:8, 9.) Bieko, kɛzi ɔbuale Pɔtefaa aye ne la da ali kɛ ɛnee ɔlɛ Nyamenle adwenle ne bie: “Duzu ati yɛɛ akee menwɔyɛ amumuyɛ kpole ɛhye, na menwɔyɛ ɛtane menwɔtia Nyamenle ɛ?” Na yɛdayɛ noko ɛ? Fa ye kɛ ɛ gɔnwo gyimayɛvo bie kulo kɛ ɔ nee wɔ di anyezo. Anzɛɛ saa bɛfa nla nwo nvoninli anzɛɛ edwɛkɛ bɛnwa wɔ wɔ wɔ fonu ne azo ɛ? * Saa wɔlimoa wɔzuzu Gyihova adwenle wɔ ninyɛne zɛhae mɔ anwo a, ɔnrɛyɛ se kɛ ɛbakpo ye ndɛndɛ.

15. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛagyinla sɔnea nloa na yɛali nɔhalɛ yɛamaa Gyihova kɛ mɔɔ Hibulu mgbavolɛ nsa ne yɛle la ɛ?

15 Akee suzu Hibulu mgbavolɛ nsa ne, Hyeedelake, Mihyake nee Abɛdenɛgo neazo ne anwo. Kpɔkɛ mɔɔ bɛzile kɛ bɛnrɛzonle ananze ne mɔɔ Belemgbunli Nɛbukadenɛza ɛzi nee mualɛ mɔɔ bɛvale bɛmaanle belemgbunli ne la maa yɛnwu ye kɛ, ɛnee bɛlimoa bɛdwenle nɔhalɛ mɔɔ bɛdi bɛamaa Gyihova la anwo. (Ade. 20:4, 5; Dan. 3:4-6, 12, 16-18) Fa ye kɛ wɔ gyima nu kpanyinli se ɛdua ezukoa bie ɛmaa bɛva bɛbɔ adalɛ ɛzonlenlɛ nu ɛvoyia bie anwo kakɛ. Boni a ɛbayɛ a? Kɛ anrɛɛ ɛbahendɛ wɔamaa tɛnlabelɛ ɛhye ara kolaa na wɔazi mɔɔ ɛbayɛ anwo kpɔkɛ la, duzu ati a ɛndwenle kɛzi Gyihova te nganeɛ wɔ nwo la anwo kɛkala ɛ? Ɛhye ɛnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ ɛbayɛ mɔɔ le kpalɛ la kɛ mɔɔ Hibulu mgbavolɛ nsa ne yɛle la.

Wɔyɛ neɛnleanu, wɔhyehyɛ wɔ mogya kɛlata ne yɛɛ ɛ nee wɔ dɔketa ne ɛha nwolɛ edwɛkɛ ɔ? (Nea ɛdendɛkpunli 16)

16. Kɛzi Gyihova adwenle mɔɔ yɛbanyia la baboa yɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛ nwo bado yɛ arɛlevilɛ nu la ɛ?

16 Saa yɛdwenle nɔhalɛ mɔɔ yɛbali la anwo yɛsie a, eza ɔbaboa yɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛ nwo bado yɛ arɛlevilɛ nu la. Yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛnrɛlie mogya yɛɛ mogya nu ninyɛne nna ne, noko ayileyɛlɛ bie mɔ wɔ ɛkɛ ne mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛgyinla Baebolo ngyinlazo zo yɛsi yɛ ti anwo kpɔkɛ mɔɔ nee Gyihova ɛhulolɛdeɛ yia la. (Gyi. 15:28, 29) Nɔhalɛ nu, tɛ asopiti ɛkɛ ne mɔɔ yɛlɛdi nyane na yɛ nye zo ɛda yɛ la yɛɛ ɔwɔ kɛ yɛsi kpɔkɛ ɛhye a. Ɛnɛ a le mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ neɛnleanu, yɛhyehyɛ yɛ mogya kɛlata ne na yɛ nee yɛ dɔketa ne ka mɔɔ yɛkulo kɛ ɔyɛ la anwo edwɛkɛ a. *

17-19. Duzu ati a ɔhyia kɛ yɛnyia Gyihova adwenle wɔ ninyɛne nwo kɛkala ɛ? Maa tɛnlabelɛ bie mɔ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛsiezie yɛ nwo yɛmaa la anwo neazo.

17 Akee suzu kɛzi Gyisɛse buale Pita ndɛndɛ wɔ ye folɛdulɛ ɛtane ɛhye anwo la anwo nea: “Awulae, mmaka ye zɔ.” Ɔda ali kɛ ɛnee Gyisɛse ɛzuzu mɔɔ Nyamenle kulo kɛ ɔyɛ nee mɔɔ Ngɛlɛlera ne ka fale ye ɛbɛlabɔlɛ nee ye ewule wɔ azɛlɛ ye azo la anwo dɛba. Ndelebɛbo ɛhye maanle kpɔkɛ mɔɔ yebɔ kɛ ɔdi nɔhalɛ na yeava ɔ nwo yeabɔ afɔle la anu mianle.​—Kenga Mateyu 16:21-23.

18 Ɛnɛ, Nyamenle kulo kɛ ye menli nee ye nyia agɔnwolɛvalɛ na bɛyɛ dɔɔnwo wɔ ye gyima ne anu. (Mat. 6:33; 28:19, 20; Gye. 4:8) Kɛ mɔɔ yɛnwu ye wɔ Gyisɛse edwɛkɛ ne anu la, menli bie mɔ babɔ mɔdenle kɛ bɛtwe yɛ bɛavi adenle ɛhye azo. Kɛ neazo la, saa wɔ gyimamenle ka kɛ ɔfa gyima ne bie yeaboka nwo na yeado wɔ ahatualɛ nu noko ɛhye ɛnrɛmaa ɛnrɛnyia adenle ɛnrɛyɛ sunsum nu ninyɛne a, boni a ɛbayɛ a? Anzɛɛ ɛle sukulu kakula a, fa ye kɛ wɔnyia nwolɛ adenle kɛ ɛtu wɔavi sua nu wɔahɔdoa sukulu ne azo wɔ ɛleka fofolɛ a, duzu a ɛbayɛ a? Asoo mekɛ zɔhane a ɔwɔ kɛ ɛfa asɔneyɛlɛ ɛyɛ neɛnleanu, na ɛ nee wɔ abusua ne nee mgbanyima ne mɔ suzu nwo na ɛsi kpɔkɛ ɔ? Duzu ati a ɛmbɔ mɔdenle kɛ ɛbanwu Gyihova adwenle wɔ ninyɛne ɛhye mɔ anwo kɛkala amaa wɔanyia ye adwenle ne bie ɛ? Akee saa nwolɛ adenle zɛhae bie ba a, ɛnrɛnwu ye bɔbɔ kɛ ɔle sɔnea. Ɛze wɔ sunsum nu bodane ne mɔ, wɔbɔ nwolɛ kpɔkɛ wɔwie na mɔɔ hyia la a le kɛ ɛbayɛ mɔɔ bamaa wɔadwu wɔ bodane ne anwo la.

19 Bie a ɛbahola wɔadwenle tɛnlabelɛ ngakyile mɔɔ bahola azi arɛlevilɛ nu la anwo. Nɔhalɛ nu, yɛnrɛhola yɛnrɛziezie yɛ nwo yɛnrɛmaa tɛnlabelɛ biala mɔɔ bazi kenle bie la. Noko saa yɛfa mekɛ mɔɔ yɛfa yɛsukoa la bie yɛdwenledwenle adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ ninyɛne nwo la anwo a, ɔnrɛyɛ se kɛ yɛbahakye na yɛava mɔɔ yɛzukoa la yɛali gyima wɔ tɛnlabelɛ titili bie anu. Yemɔti bɛmaa yɛnyia Gyihova adwenle ne bie wɔ ninyɛne nwo, ɔhyia yɛ na yɛdwenledwenle kɛzi Nyamenle adwenle ne baha yɛ nyɛleɛ ɛnɛ nee kenle bie la anwo.

GYIHOVA ADWENLE NEE WƆ KENLE BIE

20, 21. (a) Duzu ati a yɛbanyia fanwodi wɔ ewiade fofolɛ ne anu a? (b) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia anyelielɛ zɔhane ekyi ɛnɛ ɛ?

20 Yɛ nye la ewiade fofolɛ ne ade ɛsesebɛ. Yɛ nuhua dɔɔnwo anye la ye ade kɛ yɛbadɛnla aze dahuu wɔ paladaese azɛlɛ zo. Wɔ Belemgbunlililɛ ne tumi bo, nyane nee alɔbɔlɛ mɔɔ wɔ ewiade ɛhye anu la bavi ɛkɛ. Nɔhalɛ nu, mekɛ zɔhane bɔbɔ, alesama bahɔ zo anyia fanwodi. Yɛ nuhua ko biala bazi mɔɔ ɔ nye die nwo na ɔkulo kɛ ɔyɛ la anwo kpɔkɛ.

21 Nɔhalɛ nu, fanwodi zɔhane banyia ye ɛweɛne. Bɛlɛvoma bamaa Gyihova mɛla nee ye adwenle aboa bɛ wɔ mɔɔ le kpalɛ nee ɛtane la anwo. Ɛhye bamaa yɛanyia anyelielɛ nee anzodwolɛ. (Edw. 37:11) Kɛkala bɔbɔ, yɛbahola yɛanyia anyelielɛ zɔhane ekyi wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛnyia Gyihova adwenle ne bie la.

^ ɛden. 12 Lap dancing le “agole mɔɔ bɛfa bɛ butua bɛsi. Awie mɔɔ asɛɛ ɔ nwo amuala gua zo la tɛnla awie fofolɛ agyakɛ azo si na ɔfa ɔ nwo ɔtwilihwili ye.” Ɛhye bahola ayɛ nla nu ɛbɛlatane, na bɛbahola bɛali awie edwɛkɛ wɔ nwolɛ. Saa Kilisienenli bie ɛva ɔ nwo ɛwula nyɛleɛ zɛhae bie anu a, ɔwɔ kɛ ɔmaa mgbanyima ne mɔ boa ye.​—Gye. 5:14, 15.

^ ɛden. 14 Bɛfɛlɛ nla nwo edwɛkɛ, nvoninli anzɛɛ vidio mɔɔ bɛfa bɛnwa awie wɔ fonu zo la sexting. Wɔ tɛnlabelɛ bie mɔ anu, bɛbahola bɛali awie edwɛkɛ wɔ ɛhye anwo. Wɔ tɛnlabelɛ bie mɔ anu, arane mgbanyima buale ngakula fɔlɛ ɔluakɛ bɛvale nla nwo edwɛkɛ, nvoninli anzɛɛ vidio bɛnwanle awie mɔ la ati. Saa ɛkpondɛ nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo a, kɔ jw.org/nzi wɛbsaete ne azo na kenga edwɛkɛ “Mgbavolɛ Nee Mbɛlɛra Biza Kɛ​—Duzu A Ɔwɔ Kɛ Menwu Ye Wɔ Nla Nwo Edwɛkɛ Mɔɔ Bɛfa Bɛtɛse Awie La Anwo A?” (Nea BAEBOLO NGILEHILELƐ> MGBAVOLƐ NEE MBƐLƐRA abo.) Anzɛɛ nea edwɛkɛ “How to Talk to Your Teen About Sexting” mɔɔ wɔ November 2013, Awake! ne m. 4-5 anu la.

^ ɛden. 16 Bɛhilehile Baebolo ngyinlazo bie mɔ anu wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu. Kɛ neazo la, nea Bɛzie Bɛ Nwo Wɔ Nyamenle Ɛhulolɛ Ne Anu” buluku ne, m. 215-217.