Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 46

EDWƐNE 49 Maa Gyihova Anye Ɛlie

Mediema Mrenyia​—Bɛlɛbɔ Mɔdenle Kɛ Bɛbayɛ Asafo Nu Azonvolɛ Ɔ?

Mediema Mrenyia​—Bɛlɛbɔ Mɔdenle Kɛ Bɛbayɛ Asafo Nu Azonvolɛ Ɔ?

“Anyelielɛ dɔɔnwo wɔ ɛmaanlɛ nu tɛla ɛlielɛ.”GYI. 20:35.

BODANE

Bɛmaa mediema mrenyia mɔɔ bɛzɔne bɛ la anwosesebɛ amaa bɛanyia ɛhulolɛ ne na bɛabɔ mɔdenle bɛafɛta kɛ asafo nu azonvolɛ.

1. Kɛzi ɛnee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo bu asafo nu azonvolɛ ɛ?

 ASAFO nu azonvolɛ yɛ gyima mɔɔ nwolɛ hyia la wɔ asafo ne mɔ anu. Ɛnee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo anye sɔ mrenyia ɛhye mɔ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ la kpalɛ. Kɛ neazo la, mɔɔ ɔlɛkɛlɛ Kilisienema mɔɔ bɛwɔ Felepae la kɛlata la, ɔhwenle adwenle ɔhɔle asafo nu azonvolɛ nee asafo nu mgbanyima ne mɔ anwo zo fɔɔnwo.—Fel. 1:1.

2. Kɛzi adiema nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Luis la bu ye asafo nu sonvolɛ gyimalilɛ ne ɛ?

2 Mediema mrenyia mɔɔ bɛzɔne bɛ la anu dɔɔnwo anye die nwo kɛ bɛlɛsonle kɛ asafo nu azonvolɛ la, ɔnva nwo kɛ bɛle ngakula anzɛɛ bɛle mgbanyinli la. Kɛ neazo la, mɔɔ Devan lile ɛvolɛ 18 la yɛɛ bɛkpale ye kɛ asafo nu sonvolɛ a. Noko mɔɔ bɛkpale adiema nrenyia Luis kɛ asafo nu sonvolɛ la ɛnee yebo ɛvolɛ 50. Ɔhanle kɛzi asafo nu azonvolɛ dɔɔnwo bu bɛ gyimalilɛ ne la anwo edwɛkɛ sikalɛ kɛ: “Menwu ye kɛ ɔle nwolɛ adenle kpole mɔɔ menyia melɛyɛ asafo nu sonvolɛ gyima ne bie meazonle mediema a, titili saa medwenle kɛzi bɛlimoa bɛla ɛlɔlɛ ali bɛhile me wɔ ndenle dɔɔnwo azo la anwo a!”

3. Kpuya boni mɔ a yɛbazuzu nwo a?

3 Saa ɛle adiema nrenyia mɔɔ bɛzɔne wɔ na ɛnle asafo nu sonvolɛ kɛkala a, ɛbahola wɔava wɔayɛ wɔ bodane ɔ? Duzu a baha wɔ yeamaa wɔayɛ zɔ a? Na subane boni mɔ a Baebolo ne ka kɛ ɔwɔ kɛ ɛnyia amaa wɔahola wɔayɛ asafo nu sonvolɛ a? Yɛbanwu mualɛ ne mɔ wɔ edwɛkɛ ɛhye anu. Noko maa yɛlimoa yɛzuzu gyima mɔɔ asafo nu sonvolɛ yɛ la anwo.

DUZU GYIMA A ASAFO NU SONVOLƐ YƐ A?

4. Duzu gyima a asafo nu azonvolɛ yɛ a? (Eza nea nvoninli ne.)

4 Asafo nu sonvolɛ le adiema nrenyia mɔɔ bɛzɔne ye mɔɔ sunsum nwuanzanwuanza ne kpa ye ɔmaa ɔyɛ gyima dɔɔnwo ɔboa mgbanyima ne mɔ wɔ asafo ne anu a. Asafo nu azonvolɛ bie mɔ gyima a le kɛ bɛbamaa nolobɔlɛma anyia azɛlɛsinli mɔɔ bɛbayɛ nuhua gyima nee mbuluku mɔɔ bɛbava bɛahɔ daselɛlilɛ la. Bie mɔ noko boa maa bɛsiezie Belemgbunlililɛ Asalo ɛkɛ amaa ɛkɛ ne ade. Eza saa bɛkɔ debiezukoalɛ a, asafo nu azonvolɛ nea die nyɛvolɛ yɛɛ bɛnea ninyɛne mɔɔ bɛfa bɛbɔ edwɛne nee mɔɔ bɛfa bɛye vidio la azo. Gyima dɔɔnwo mɔɔ asafo nu azonvolɛ yɛ la le mɔɔ awie biala kola nwu ye. Noko mɔɔ hyia kpalɛ la, asafo nu azonvolɛ ɛnyi sunsum nu; bɛkulo Gyihova yɛɛ bɛfa ye tenlene ngyinlazo ne mɔ bɛbɔ bɛ ɛbɛla. Eza bɛlɛ bɛ mediema Kilisienema anwo ɛlɔlɛ kpole. (Mat. 22:​37-39) Duzu a adiema nrenyia mɔɔ bɛzɔne ye la bahola ayɛ amaa yeafɛta kɛ asafo nu sonvolɛ a?

Asafo nu azonvolɛ ɛdu bɛ nwo ɛmaa ɛlɛsonle awie mɔ ava azukoa Gyisɛse (Nea ɛdendɛkpunli 4)


5. Duzu a adiema nrenyia bahola ayɛ amaa yeafɛta kɛ asafo nu sonvolɛ a?

5 Baebolo ne kile subane ngakyile mɔɔ ɔwɔ kɛ awie nyia ye amaa bɛakpa ye kɛ asafo nu sonvolɛ la. (1 Tim. 3:​8-10, 12, 13) Saa ɛsukoa subane ɛhye mɔ mɔɔ Ngɛlɛlera ne ka nwolɛ edwɛkɛ la anwo debie na ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbanyia bie a, ɛbahola wɔafɛta wɔamaa nwolɛ adenle ɛhye. Noko mɔɔ limoa la, ɔwɔ kɛ ɛnea adwenle mɔɔ ɛlɛ mɔɔ ɔti ɛkulo kɛ ɛyɛ zɔ la boɛ.

DUZU ATI A ƐKULO KƐ ƐYƐ ASAFO NU SONVOLƐ A?

6. Duzu a ɔwɔ kɛ ɔka wɔ ɔmaa ɛyɛ gyima bie ɛboa ɛ mediema a? (Mateyu 20:28; eza nea nvoninli ne.)

6 Debie mɔɔ hanle Gyisɛse Kelaese, awie mɔɔ yɛ neazo kɛnlɛma kpalɛ maa yɛ la, a le ɛlɔlɛ—ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛ ɔmaa ɔ Ze nee ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛ ɔmaa menli la. Ɛlɔlɛ zɔhane a hanle ye maanle ɔyɛle gyima ɛsesebɛ nee gyima mɔɔ ba aze la ɔboale awie mɔ a. (Kenga Mateyu 20:28; Dwɔn 13:​5, 14, 15) Saa ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ la ati a ɛkulo kɛ ɛyɛ asafo nu sonvolɛ a, Gyihova bayila wɔ na yeaboa wɔ yeamaa wɔadwu wɔ bodane ne anwo.—1 Kɔl. 16:14; 1 Pita 5:5.

Gyisɛse luale ye neazo zo hilehilele ye ɛzoanvolɛma ne kɛ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze bɛzonle awie mɔ na bɛmmakpondɛ dibilɛ nee anyunlunyia (Nea ɛdendɛkpunli 6)


7. Duzu ati a ɔnle kɛ adiema nrenyia bie nyia adwenle kɛ ɔyɛ sonvolɛ amaa awie mɔ ahanvo ye a?

7 Wɔ ewiade ye anu, menli nye ta die menli mɔɔ bɛbɔ bɛ ɛbɛla kɛ bɛ nwo hyia tɛla awie biala la anwo. Noko ɔnle zɔ wɔ Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anu. Adiema nrenyia mɔɔ lɛ awie mɔ anwo ɛlɔlɛ kɛ Gyisɛse la, ɛngulo kɛ ɔdi awie mɔ anwo zo tumi anzɛɛ bɛbabu ye kɛ ɔ nwo hyia. Saa awie lɛ subane ɛhye mɔ bie na bɛkpa ye kɛ sonvolɛ wɔ asafo ne anu a, bie a bɛmaa ye gyima mɔɔ ba aze la kɛ ɔyɛ ɔboa Gyihova mboane ne mɔɔ bɛsonle bolɛ la a, ɔnrɛyɛ. Bie a ɔbade nganeɛ kɛ gyima zɛhae mɔ ɛnfɛta ye. (Dwɔn 10:12) Gyihova ɛnrɛyila awie biala mɔɔ le anwomemaazo anzɛɛ ɔkulo kɛ ɔkile kɛ ɔ nwo hyia la gyima zo.—1 Kɔl. 10:​24, 33; 13:​4, 5.

8. Folɛ boni a Gyisɛse dule ye ɛzoanvolɛma ne a?

8 Ɛnee ɔyɛ a angomedi ti Gyisɛse agɔnwo mɔ mɔɔ bɛbikye ye kpalɛ la bɔbɔ kpondɛ kɛ bɛnyia nwolɛ adenle bie mɔ. Nea mɔɔ Gyisɛse ɛzoanvolɛma nwiɔ—Gyemise nee Dwɔn yɛle la. Bɛzɛlɛle Gyisɛse kɛ ɔmaa bɛ ɛleka titili wɔ ye Belemgbunlililɛ ne anu. Gyisɛse anganvo bɛ wɔ mɔɔ bɛbizale la anwo. Emomu, ɔhilehilele nu ɔhilele ɛzoanvolɛma 12 ne amuala kɛ: “Awie biala mɔɔ kpondɛ kɛ ɔyɛ kpole wɔ bɛ nu la ɛyɛ bɛ sonvolɛ, na awie biala mɔɔ kpondɛ kɛ ɔdi bɛ nyunlu la ɛyɛ bɛ muala bɛ akɛlɛ.” (Maake 10:​35-37, 43, 44) Mediema mɔɔ lɛ adwenle kɛ bɛkulo kɛ bɛsonle awie mɔ la baboa asafo ne wɔ ndenle dɔɔnwo azo wɔ mekɛ mɔɔ bɛbanyia nwolɛ adenle bie la.—1 Tɛs. 2:8.

DUZU A BAHOLA ABOA WƆ YEAMAA WƆANYIA ƐHULOLƐ KƐ ƐSONLE Ɛ MEDIEMA A?

9. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia ɛhulolɛ kpole kɛ ɛyɛ asafo nu sonvolɛ ɛ?

9 Nɔhalɛ nu, ɛkulo Gyihova yɛɛ ɛkulo kɛ ɛsonle awie mɔ. Noko akee bie a ɛnlɛ ɛhulolɛ kɛ ɛbayɛ gyima mɔɔ asafo nu sonvolɛ yɛ la. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia ɛhulolɛ ne ɛ? Dwenle kɛzi ɛsonle ɛ mediema a ɔbamaa ɛ nye alie la anwo. Gyisɛse hanle kɛ: “Anyelielɛ dɔɔnwo wɔ ɛmaanlɛ nu tɛla ɛlielɛ.” (Gyi. 20:35) Ɔvale ngyinlazo ɛhye ɔbɔle ye ɛbɛla. Saa ɔyɛ debie ɔmaa awie mɔ a, ɔ nye die na ɛdawɔ noko ɛbahola wɔanyia bie.

10. Kɛzi Gyisɛse hilele kɛ ɔ nye die nwo kɛ ɔbazonle awie mɔ ɛ? (Maake 6:​31-34)

10 Suzu kɛzi Gyisɛse hilele kɛ ɔ nye die nwo kɛ ɔbazonle awie mɔ la anwo neazo bie anwo. (Kenga Maake 6:​31-34.) Kenle ko bie, ɛnee Gyisɛse nee ye ɛzoanvolɛma ne ɛvɛ. Ɛnee bɛlua adenle zo bɛlɛkɔ bɛahɔkpondɛ ɛleka mɔɔ le koonwu la bɛavea na bɛalie bɛ menle. Noko menli ekpunli bie limoale bɛ nyunlu hɔle ɛkɛ, ɛnee bɛkulo kɛ bɛbatie Gyisɛse ngilehilelɛ ne bie. Anrɛɛ ɔbahola yeaha kɛ ɔnrɛyɛ. Ɔluakɛ ɛnee ɔ nee ɔ gɔnwo mɔ ‘ɛnnyia mekɛ ɛnlie bɛ menle na bɛali aleɛ bɔbɔ.’ Anzɛɛ anrɛɛ Gyisɛse hilehilele bɛ nɔhalɛ ne anwo debie ko anzɛɛ nwiɔ bie la ɔbamaa bɛahɔ. Noko ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛ ɔmaa bɛ la hanle ye maanle “ɔbɔle ɔ bo ɔhilehilele bɛ ninyɛne dɔɔnwo.” Na ɔdoale zo ɔhilehilele bɛ too mɔɔ ɛnee akee “aleɛ ɛlɛdwo” a. (Maake 6:35) Tɛ kɛ ɛnee ɔwɔ kɛ ɔyɛ la ati a ɔyɛle zɔ a, emomu “bɛ nwo yɛle ye alɔbɔlɛ.” Ɛnee ɔkulo kɛ ɔkilehile bɛ ɔluakɛ ɔlɛ bɛ nwo ɛlɔlɛ. Gyisɛse sonle awie mɔ a ɔmaa ɔ nye die.

11. Duzu a Gyisɛse yɛle boale awie mɔ a? (Eza nea nvoninli ne.)

11 Gyisɛse angilehile menli ekpunli ne ala. Eza ɔvale nwonane afoa nu ninyɛne mɔɔ bɛhyia nwo la ɔmaanle bɛ. Ɔluale nwanwane adenle zo ɔnyianle aleɛ mɔɔ ɔbava yeamaa bɛ la na akee ɔmaanle ye ɛdoavolɛma ne hyɛle maanle bɛ. (Maake 6:41) Ɔluale mɔɔ ɔyɛle la azo ɔhilehilele ye ɛdoavolɛma ne kɛzi bɛsonle awie mɔ la. Eza ɔhilele bɛ kɛ gyima zɛhae mɔ—mɔɔ bie a le gyima mɔɔ asafo nu azonvolɛ yɛ la anwo hyia. Nea kɛzi ɛzoanvolɛma ne anye balie wɔ mekɛ mɔɔ bɛboale Gyisɛse bɛmaanle ɔhyɛle aleɛ ne mɔɔ ɔluale nwanwane adenle zo ɔnyianle la hɔkpulale kɛ “bɛ muala bɛlile na bɛ ko yile” la. (Maake 6:42) Nɔhalɛ nu, tɛ mekɛ ɛhye ala a le mekɛ mɔɔ Gyisɛse vale awie mɔ boɛyɛlɛ ɔlimoale ye ɛdeɛ nyunlu a. Ɔvale ye ngoane mekɛ kɔsɔɔti ɔzonlenle awie mɔ. (Mat. 4:23; 8:16) Saa Gyisɛse kilehile awie mɔ na ɔdi mɔɔ bɛhyia nwo la anwo gyima ɔmaa bɛ a, ɔmaa ɔ nye die na ɔ kunlu dwo ɔ nwo. Ɛdawɔ noko ɛnyia ɛhulolɛ kɛ ɛbayɛ asafo nu sonvolɛ a, ɛ nye balie kpole.

Gyihova anwo ɛlɔlɛ nee ɛhulolɛ mɔɔ ɛlɛ kɛ ɛsonle awie mɔ la baha wɔ yeamaa wɔayɛ gyima biala mɔɔ ɛbahola la wɔ asafo ne anu (Nea ɛdendɛkpunli 11) a


12. Duzu ati a ɔnle kɛ yɛ nuhua biala nyia adwenle kɛ ɔnrɛhola ɔnrɛyɛ debie ɔnrɛboa asafo ne a?

12 Saa ɛte nganeɛ kɛ ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ debie titili bie ɛnrɛboa asafo ne a, mmamaa ɛ sa nu to. Ye biala anu, ɛlɛ subane bie mɔ mɔɔ ɛbahola wɔava wɔaboa asafo ne a. Saa ɛfa asɔneyɛlɛ ɛsuzu Pɔɔlo edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ 1 Kɔlentema 12:​12-30 la anwo a, bie a ɔbaboa wɔ. Pɔɔlo edwɛkɛ ne maa ɔda ali wienyi kɛ, ɛdawɔ nee Gyihova azonvolɛ gyɛne biala lɛ gyima mɔɔ nwolɛ hyia na ɔsonle bolɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ wɔ asafo ne anu a. Saa ɛnlɛ subane ngakyile mɔɔ bamaa wɔafɛta kɛ sonvolɛ la kɛkala a, mmamaa ɛ sa nu to. Emomu, yɛ biala mɔɔ ɛbahola la sonle Gyihova na boa ɛ mediema. Nyia anwodozo kɛ saa asafo nu mgbanyima ne mɔ ɛlɛmaa wɔ gyimalilɛ biala a, bɛbalimoa bɛazuzu ninyɛne mɔɔ ɛbɔ mɔdenle wɔ nu la anwo.—Wlo. 12:​4-8.

13. Asoo ɔwɔ kɛ asafo nu azonvolɛ angomekye a nyia subane ngakyile mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ la ɔ?

13 Suzu debie bieko mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbafɛta kɛ asafo nu sonvolɛ la anwo. Yemɔ a le kɛ subane ngakyile mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ la anu dɔɔnwo fale Kilisienema amuala anwo. Nɔhalɛ nu, ɔwɔ kɛ Kilisienema kɔsɔɔti bikye Gyihova, bɛnyia anyelielɛ mɔɔ wɔ ɛmaanlɛ nu la bie na bɛyɛ neazo kpalɛ wɔ bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. Duzu titili a adiema nrenyia bahola ayɛ amaa yeafɛta kɛ sonvolɛ a?

KƐ ƆKƐYƐ NA WƆAHOLA WƆAYƐ ASAFO NU SONVOLƐ LA

14. Saa bɛka kɛ awie “anye ka aze” a, ɔkile duzu? (1 Timote 3:​8-10, 12)

14 Akee maa yɛzuzu subane ngakyile mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ 1 Timote 3:​8-10, 12 la bie mɔ anwo. (Kenga.) Ɔwɔ kɛ asafo nu sonvolɛ “anye ka aze.” Eza bɛkola bɛkile edwɛkɛ ɛhye abo kɛ “ɔfɛta kɛ bɛbu ye” anzɛɛ “bɛdi ye eni.” Ɛhye ɛngile kɛ ɔnle kɛ ɔsele anzɛɛ ɔka edwɛkɛ anzɛɛ ɔyɛ debie mɔɔ yɛ ɛzelekɛ. (Nol. 3:​1, 4) Emomu ɔkile kɛ saa bɛmaa ye gyima a, ɔka ɔ nye aze ɔyɛ anzɛɛ ɔfa ye anyebolo zo. Saa ɛle awie mɔɔ menli nwu wɔ kɛ bɛkola bɛfa bɛ nwo bɛto ɛ nwo zo a, ɔbamaa asafo ne anu amra abu wɔ.

15. Saa bɛka kɛ awie ‘anloa ɛnle nwiɔ nwiɔ’ yɛɛ ‘ɔnlua anyebolo adenle zo ɔnnyia ɔ nwo’ a, ɔkile duzu?

15 Ɛ “nloa ɛnle nwiɔ nwiɔ.” Ɛhye kile kɛ ɛka nɔhalɛ yɛɛ bɛkola bɛfa bɛ nwo bɛto ɛ nwo zo. Ɛka edwɛkɛ a ɛdi zo yɛɛ ɛmbɛlɛbɛla awie mɔ. (Mrɛ. 3:32) Eza saa bɛka kɛ ‘ɛnlua anyebolo adenle zo ɛnnyia ɛ nwo’ a, ɔkile kɛ ɛdi nɔhalɛ wɔ wɔ gualilɛ nee wɔ ezukoa nwo edwɛkɛ nu. Ɛnrɛlua agɔnwolɛvalɛ kpalɛ mɔɔ ɛ nee ɛ mediema Kilisienema lɛ la azo ɛnrɛkpondɛ ezukoa.

16. (a) Saa bɛka kɛ ‘ɛnva ɛ nwo ɛnwula nwanye dɔɔnwo ɛnlonlɛ nu’ a, ɔkile duzu? (b) Saa bɛka kɛ ɛlɛ “adwenle mɔɔ anu te” la a, ɔkile duzu?

16 ‘Ɛnva ɛ nwo ɛnwula nwanye dɔɔnwo ɛnlonlɛ nu.’ Ɛhye kile kɛ ɛnno nza dɔɔnwo anzɛɛ ɛtɛdiele duma kɛ ɛkola nza no. Saa ɛlɛ “adwenle mɔɔ anu te” a, ɔkile kɛ ɛfa Gyihova ngyinlazo ne mɔ ɛbɔ wɔ ɛbɛla. Ɛnli munli ɛdeɛ, noko kɛmɔ ɛ nee Nyamenle lɛ agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la ati ɔmaa ɛ nzo nu dwo wɔ.

17. Saa ‘bɛlɛsɔ adiema bie bɛanlea kɛ ɔfɛta’ a, kɛ ɔkɛyɛ na yeahile kɛ bɛkola bɛfa bɛ nwo bɛto ɔ nwo zo ɛ? (1 Timote 3:10; eza nea nvoninli ne.)

17 Saa bɛka kɛ ‘bɛlɛsɔ adiema bie bɛanlea kɛ ɔfɛta’ a, ɔkile kɛ ɔmaa yeala ali kɛ saa bɛfa gyimalilɛ bie bɛmaa ye a ɔbayɛ ye bɔkɔɔ. Ɔti saa mgbanyima ne mɔ fa gyimalilɛ bie maa wɔ a, di nwolɛ adehilelɛ mɔɔ bɛbava bɛamaa wɔ nee mɔɔ ahyehyɛdeɛ ne noko bava amaa la azo kpalɛ. Nea kɛ ɛbade mɔɔ bɛkulo kɛ ɛyɛ la nee mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛfa ɛwie la abo kpalɛ. Saa ɛyɛ wɔ gyimalilɛ ko biala kpalɛ a, menli gyɛne mɔɔ wɔ asafo ne anu la banwu ye na bɛ nye alie anyuhɔlɛ mɔɔ wɔnyia la anwo. Mgbanyima, bɛbɔ mɔdenle bɛtete mediema mrenyia mɔɔ bɛzɔne bɛ la. (Kenga 1 Timote 3:10.) Mediema mrenyia mɔɔ bɛzɔne bɛ mɔɔ bɛtɛnyianle bɛtɛdwule ɛvolɛ 20 anzɛɛ bɛtɛde ngakula la wɔ bɛ asafo ne anu ɔ? Bɛta bɛyɛ bɛtianwo debiezukoalɛ ɔ? Bɛta bɛmaa mualɛ wɔ debiezukoalɛ bo yɛɛ bɛkɔ daselɛlilɛ dahuu ɔ? Saa zɔhane a bɛyɛ a, bɛnlea bɛ ɛvolɛ nee bɛ tɛnlabelɛ ne na bɛva nwolɛ gyimalilɛ bɛmaa bɛ. Saa bɛyɛ ye zɔ a yemɔ bamaa bɛazɔ mediema ngakula ɛhye mɔ ‘bɛanlea kɛ bɛfɛta’ a. Ɛhye bahola amaa bɛafɛta kɛ azonvolɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔka ekyii bɛdwu ɛvolɛ 20 la.

Saa asafo nu mgbanyima fa gyimalilɛ maa mediema mrenyia mɔɔ bɛzɔne bɛ la a, yemɔ bamaa ‘bɛazɔ bɛ bɛanlea kɛ bɛfɛta’ a (Nea ɛdendɛkpunli 17)


18. Saa bɛka kɛ ‘edwɛkɛ ɛnle ɛ nwo’ a, ɔkile duzu?

18 ‘Edwɛkɛ ɛnle ɛ nwo.’ Ɛhye kile kɛ awie biala ɛngola ɛmbɔ wɔ somolɛ kɛ wɔyɛ ɛtane kpole bie. Nɔhalɛ nu, ɔyɛ a bɛto Kilisienema ɛzonle mɔɔ ɛnle nɔhalɛ. Bɛdole Gyisɛse ɛzonle ngakyile mɔɔ ɛnle nɔhalɛ, na ɔhanle kɛ zɔhane ala a bɛbayɛ ye ɛdoavolɛma a. (Dwɔn 15:20) Noko saa ɛbɔ ɛbɛla kpalɛ kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la a, ɛbanyia duma kpalɛ wɔ asafo ne anu.—Mat. 11:19.

19. Saa bɛka kɛ “ɔwɔ kɛ asafo nu sonvolɛ aye yɛ kokye” a, ɔkile duzu?

19 “Ɔwɔ kɛ asafo nu sonvolɛ aye yɛ kokye.” Saa wɔgya a, ɔwɔ kɛ ɛdi Gyihova mɔlebɛbo ngyinlazo mɔɔ fale agyalɛ nwo, mɔɔ se ɔwɔ kɛ nrenyia ko gya raalɛ ko la azo. (Mat. 19:​3-9) Ɔnle kɛ Kilisiene nrenyia bɔ adwɔmane ɛbɛla ɛlɛ. (Hib. 13:4) Noko tɛ ɔ muala ala ɛne. Ɔwɔ kɛ ɛdi nɔhalɛ ɛmaa ɛ ye na ɔnle kɛ ɛmaa ɛ nye die mraalɛ gyɛne anwo ɛlɛ.—Dwobu 31:1.

20. Saa bɛka kɛ nrenyia bie nea ye sua nu amra “kpalɛ” a, ɔkile duzu?

20 “Ɔnea ɔ mra nee ye sua nu amra kpalɛ.” Saa ɛle abusua tile a, ɔnle kɛ ɛfa wɔ ɛzonlelilɛ ne ɛdi nwɔhoa. Yɛ abusua ɛzonlenlɛ dapɛne biala. Ɛ nee wɔ abusua ne anu amra anu ko biala ɛda ɛhɔ daselɛlilɛ kɛ mɔɔ ɛbahola la. Boa ɛ mra ne mɔ maa bɛdabɛ mumua ne bɛ nee Gyihova ɛnyia agɔnwolɛvalɛ. (Ɛfɛ. 6:4) Nrenyia biala mɔɔ nea ye abusua ne la maa ɔda ali kɛ ɔbahola yeanlea asafo ne.—Fa toto 1 Timote 3:5 anwo.

21. Saa ɛnle asafo nu sonvolɛ kɛkala a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a?

21 Mediema mrenyia, saa bɛnle asafo nu azonvolɛ kɛkala a, yɛsɛlɛ bɛ bɛva asɔneyɛlɛ bɛzuzu edwɛkɛ ɛhye mɔɔ yɛlɛsukoa la anwo. Bɛzukoa subane mɔɔ ɔwɔ kɛ awie nyia amaa yeafɛta kɛ sonvolɛ la anwo debie na bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛbanyia bie. Bɛdwenle kɛzi bɛkulo Gyihova nee bɛ mediema la anwo. Bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛbanyia ɛhulolɛ kpole kɛ bɛsonle bɛ. (1 Pita 4:​8, 10) Bɛzonle bɛ sunsum nu abusua ne na bɛ nye balie. Gyihova ɛyila mɔdenle mɔɔ bɛlɛbɔ kɛ bɛbayɛ asafo nu azonvolɛ la azo!—Fel. 2:13.

EDWƐNE 17 “Mekulo”

a NVONINLI NE ANWO NGILENU: Bɛne zo, Gyisɛse ɛlɛfi mɛlɛbɛnwoaze nu azonle ye ɛdoavolɛma ne; fema zo, asafo nu sonvolɛ ko ɛlɛboa adiema nrenyia bie mɔɔ ɛyɛ kpanyinli la.