Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Nyia Kelaese Yɛ Adekilevolɛ Ne Anu Anwodozo

Nyia Kelaese Yɛ Adekilevolɛ Ne Anu Anwodozo

“Bɛ Adekilevolɛ kokye, yemɔ a le Kelaese ne.”—MAT. 23:10.

EDWƐNE: 16, 14

1, 2. Mɔɔ Mosisi wule la, gyima kpole boni a bɛvale bɛmaanle Dwɔhyua a?

GYIHOVA zele Dwɔhyua kɛ: “Me sonvolɛ Mosisi ɛwu. Zɔhane ati boɔboa ɛ nwo na ɛ nee Yizilayɛma kɔsɔɔti bɛhɔpɛ Azule Dwɔdan ne bɛhɔ ɔ nzi lɔ azɛlɛ ne mɔɔ mefa meamaa bɛ la azo.” (Dwɔh. 1:1, 2) Nea kɛzi ɛhye le nzenzaleɛ kpole maa Dwɔhyua mɔɔ asɛɛ ɛva ɛvolɛ 40 ɛyɛ Mosisi sonvolɛ la!

2 Kɛmɔ Mosisi ɛva ɛvolɛ dɔɔnwo ɛli Yizilayɛma anyunlu la ati, ɛnee Dwɔhyua ɛngola ɛnnwu ye saa menli ne balie ye ado nu kɛ bɛ adekilevolɛ a. (Mɛla 34:8, 10-12) Baebolo nwo abɔlɔba bie hanle Dwɔhyua 1:1, 2 anwo edwɛkɛ kɛ: “Wɔ tete ne nee ɛnɛ amuala, tumililɛ mɔɔ bɛdie bɛfi sonla ko asa nu bɛmaa sonla fofolɛ la fa maanle ne banebɔlɛ to esiane nu.”

3, 4. Kɛzi yɛkola yɛnwu ye kɛ Dwɔhyua nyianle Nyamenle anu anwodozo bɔkɔɔ ɛ, na kpuya boni a yɛbahola yɛabiza yɛ nwo a?

3 Dwɔhyua ahonle dule, noko wɔ kenle ekyi bie anzi, ɔzile kpɔkɛ. (Dwɔh. 1:9-11) Ɔnyianle Nyamenle anu anwodozo bɔkɔɔ. Baebolo ne ka kɛ, Gyihova luale anwumabɔvolɛ nwo zo maanle Dwɔhyua nee Ye menli Yizilayɛma adehilelɛ. Ɔda ali kɛ anwumabɔvolɛ ɛhye a le Edwɛkɛ ne, Nyamenle belamunli Ralɛ ne.​—Ade. 23:20-23; Dwɔn 1:1.

4 Ɔlua Gyihova moalɛ zo, Yizilayɛma holale bɛlɛle bɛ nwo aze maanle Dwɔhyua wɔ mekɛ mɔɔ Mosisi wule la. Yɛdayɛ noko yɛde mekɛ mɔɔ nzenzaleɛ kpole ɛlɛkɔ zo la anu. Bie a yɛbabiza kɛ, ‘Mekɛ mɔɔ Nyamenle ahyehyɛdeɛ ne ɛlɛkɔ ɔ nyunlu kpalɛ la, asoo yɛlɛ ndelebɛbo kpalɛ mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛnyia Gyisɛse, yɛ Adekilevolɛ ne anu anwodozo ɔ?’ (Kenga Mateyu 23:10.) Suzu kɛzi Gyihova lile ye menli ne anyunlu wɔ tete ne wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee nzenzaleɛ ɛlɛkɔ zo la anwo.

NYAMENLE MENLI MƆƆ BƐDI BƐ NYUNLU BƐAHƆ KEENA

5. Mɔɔ Dwɔhyua ɛlɛbikye Gyɛleko la, nwane a ɔyiale ye a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

5 Mɔɔ Yizilayɛma pɛle Dwɔdan ne la, yeangyɛ, Dwɔhyua nwunle debie mɔɔ ɛnee ɔ nye ɛnla la. Mɔɔ ɔlɛbikye Gyɛleko la, ɔnwunle nrenyia bie mɔɔ ɔlɛ dadeɛ ɔ sa nu la. Kɛmɔ ɛnee Dwɔhyua ɛnze ahenle la ati, ɔbizale kɛ: “Ɛboka yɛ nwo anzɛɛ ɛle kpɔvolɛ?” Mɔɔ nrenyia ne lale ɔ nwo ali la, ɔzinle Dwɔhyua anwo. Ɛnee tɛ awie biala kɛ “[Gyihova] ɛlɔnema ne Safohyenle Kpanyinli” ne mɔɔ yeziezie ɔ nwo kɛ ɔbaboa Nyamenle menli ne la. (Kenga Dwɔhyua 5:13-15.) Baebolo ne ka ye wɔ ɛleka gyɛne kɛ, Gyihova mumua ne a ɛnee ɛlɛtendɛ ahile Dwɔhyua a, noko ɛnee ɔlɛdua ye anwumabɔvolɛ nwo zo kɛ mɔɔ ɛnee ɔta ɔyɛ ye wɔ tete ne la.​—Ade. 3:2-4; Dwɔh. 4:1, 15; 5:2, 9; Gyi. 7:38; Gal. 3:19.

6-8. (a) Duzu ati a ɛnee ɔzɔho kɛ nrɛlɛbɛ biala ɛnle Gyihova adehilelɛ bie mɔ anu wɔ sonla nye zo a? (b) Kɛzi ɛnee nrɛlɛbɛ wɔ adehilelɛ ne mɔ anu yɛɛ ɔle ye mekɛ nu ɛdeɛ ɛ? (Eza nea ɔ bo ɛkɛ edwɛkɛ ne.)

6 Anwumabɔvolɛ ne maanle Dwɔhyua nwunle mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ na bɛahola bɛali suakpole Gyɛleko azo konim la. Alimoa ne, ɛnee ɔzɔho kɛ nrɛlɛbɛ biala ɛnle adehilelɛ mɔɔ ɔvale ɔmaanle la bie mɔ anu. Kɛ neazo la, Gyihova hanle kɛ, bɛpɛ mrenyia ne mɔ kɔsɔɔti mrenyiazo na ɛnee ɛhye bamaa bɛayɛ bɛtɛɛ wɔ kenle dɔɔnwo anu. Asoo ɛnee ɔle mekɛ kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛpɛ mrenyia zɔhane mrenyiazo ɔ?​—Mɔl. 34:24, 25; Dwɔh. 5:2, 8.

7 Bie a Yizilayɛ sogyama ne badwenle kɛzi bɛbabɔ bɛ mbusua nwo bane bɛavi agbɔvolɛ mɔɔ bara bɛ azokoɛleɛ ne anwo la. Noko arɛlevilɛ nu ala, Yizilayɛma dele kɛ bɛdabɛ ti, ‘Gyɛleko amra ɛtoto bɛ sua bɔdenle ne anuhɔlɛ ne mɔ anu.’ (Dwɔh. 6:1) Asoo anwodozo mɔɔ bɛlɛ ye wɔ Nyamenle adehilelɛ nu la ɛnrɛyɛ kpole wɔ mekɛ mɔɔ bɛdele edwɛkɛ ɛhye la ɔ?

8 Bieko, bɛzele Yizilayɛma kɛ, bɛmmateta Gyɛlekoma, emomu, bɛdia kilikili bɛbɔ suakpole ne anwo mgbɔlɔka bɛyia kenle ko biala too kenle nsia, na kenle nsuu ne azo bɛyɛ ye zɔ fane nsuu. Bie a sogyama bie mɔ baha kɛ, ‘Mekɛ nee anwosesebɛ ɛzɛkyelɛ boni ɛne!’ Noko, ɛnee Yizilayɛma Adekilevolɛ ne mɔɔ ɛnyelɛ ɛnnwu ye la ze mɔɔ ɔlɛyɛ a. Ɛhye maanle Yizilayɛma diedi nu mianle, eza yeammaa Gyɛleko sogyama mɔɔ anwo yɛ se la nee bɛ ango.​—Dwɔh. 6:2-5; Hib. 11:30. *

9. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛdi adehilelɛ mɔɔ Nyamenle ahyehyɛdeɛ ne fa maa yɛ la azo a? Maa neazo.

9 Duzu a yɛsukoa yɛfi edwɛkɛ ɛhye anu a? Bie a yɛnrɛde deɛmɔti ahyehyɛdeɛ ne bava adehilelɛ fofolɛ bie ara la abo bɔkɔɔ. Kɛ neazo la, bie a alimoa ne, yɛdendɛle yɛtiale ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne mɔɔ yɛbava yɛayɛ yɛ ti anwo debiezukoalɛ, yɛahɔ daselɛlilɛ nee debiezukoalɛ la. Noko kɛkala bie a yɛnwu nvasoɛ mɔɔ wɔ zo kɛ yɛbava yɛayɛ gyima la. Saa yɛnwu nvasoɛ mɔɔ ɛvi nzenzaleɛ ɛhye mɔ anu ɛra la a, ɔmaa yɛ diedi nu mia na koyɛlɛ tɛnla yɛ avinli.

KELAESE YƐLE ADEKILEVOLƐ WƆ ƐVOYA MƆƆ LIMOA LA ANU

10. Nwane a maanle neazo eku ne yɛle ayia zɔhane mɔɔ anwo hyia la wɔ Gyɛlusalɛm a?

10 Kɛyɛ ɛvolɛ 13 mɔɔ Kɔnileɛse rayɛle Kilisienenli la anzi, ɛnee Dwuuma bie mɔ mɔɔ le diedima la ɛlɛka kɛ ɔwɔ bɛkɔ zo bɛpɛ bɛ mrenyiazo. (Gyi. 15:1, 2) Mɔɔ akɛsakɛsa bie zile wɔ Anteɔko la, bɛyɛle ngyehyɛleɛ kɛ Pɔɔlo ɛva nwolɛ edwɛkɛ ɛhɔdo neazo eku ne anyunlu wɔ Gyɛlusalɛm. Noko, nwane a vale adehilelɛ zɔhane maanle a? Pɔɔlo hanle kɛ: “Mengɔle, ɔluakɛ bɛyele bɛhilele me kɛ ɔwɔ kɛ mekɔ.” Ɔda ali kɛ, Kelaese a maanle ninyɛne hɔle ye zɔhane a amaa neazo eku ne aziezie akɛsakɛsa ne.​—Gal. 2:1-3.

Ɛnee Kelaese le Adekilevolɛ wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu (Nea ɛdendɛkpunli 10, 11)

11. (a) Mrenyiazo ɛpɛlɛ nwo edwɛkɛ boni a dɛnlanle ɛkɛ hyɛle wɔ diedima mɔɔ le Dwuuma la avinli a? (b) Kɛzi Pɔɔlo hilele kɛ ɔgyi mgbanyima mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm la anzi ɛ? (Eza nea ɔ bo ɛkɛ edwɛkɛ ne.)

11 Kelaese luale neazo eku ne anwo zo ɔmaanle ɔlale ali wienyi kɛ ɔngyia kɛ bɛpɛ Kilisienema mɔɔ bɛnle Dwuuma la mrenyiazo. (Gyi. 15:19, 20) Noko, mɔɔ bɛlale kpɔkɛzilɛ ɛhye ali wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anzi bɔbɔ la, ɛnee diedima mɔɔ le Dwuuma la dɔɔnwo tɛpɛ bɛ mra mrenyiazo. Mɔɔ mgbanyima mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm dele kɛ bɛlɛka adalɛ edwɛkɛ bɛavale Pɔɔlo anwo kɛ ɔnli Mosisi Mɛla ne azo la, bɛhanle kɛ ɔyɛ debie mɔɔ ɛnee ɔ nye ɛnla la. * (Gyi. 21:20-26) Bɛzele ye kɛ ɔva mrenyia nna ɔhɔ ɛzonlenlɛ sua ne anu amaa menli ne anwu kɛ Pɔɔlo ‘di Mɛla ne azo.’ Anrɛɛ Pɔɔlo bahola adendɛ atia adehilelɛ ne, na yeaha kɛ, ngyegyelɛ ne a le kɛ Dwuuma mɔɔ bɛle Kilisienema la a bɛnde mrenyiazo ɛpɛlɛ nwo edwɛkɛ ne abo a. Noko, kɛmɔ ɛnee Pɔɔlo kulo kɛ ɔkile kɛ ɔgyi mgbanyima ne mɔ mɔɔ bɛkulo kɛ koyɛlɛ tɛnla diedima ne avinli anzi la ati, ɔbɛlɛle ɔ nwo aze ɔlile adehilelɛ ne azo. Noko, bie a yɛbabiza kɛ, ‘Duzu ati a Gyisɛse anziezie edwɛkɛ ɛhye ndɛndɛ na ɔmaanle ɔdɛnlanle ɛkɛ ɔhyɛle wɔ mekɛ mɔɔ ye ewule ne ɛmaa Mosisi Mɛla ne ɛbɔ aze la ɛ?’​—Kɔl. 2:13, 14.

12. Duzu ati a Kelaese maanle mekɛ guale nu kolaa na yeaziezie mrenyiazo ɛpɛlɛ nwo edwɛkɛ ne a?

12 Ɔdie mekɛ na bie mɔ ahola alie ndelebɛbo fofolɛ bie ado nu. Ɛnee Kilisienema mɔɔ le Dwuuma la hyia mekɛ dɔɔnwo na bɛava bɛahakyi bɛ adwenle. (Dwɔn 16:12) Ɛnee ɔyɛ bie mɔ se kɛ bɛbalie bɛado nu kɛ ɔngyia kɛ bɛpɛ awie nrenyiazo na ɔ nee Nyamenle anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. (Mɔl. 17:9-12) Ɔluakɛ ɛnee bie mɔ noko sulo kɛ bɛbayɛ bɛ kpɔdekpɔde la ati, ɛnee bɛngulo kɛ bɛyɛ ngakyile wɔ Dwuuma avinli. (Gal. 6:12) Nzinlii, Kelaese luale ngɛlata mɔɔ sunsum ne maanle Pɔɔlo hɛlɛle la azo vale nwolɛ adehilelɛ dɔɔnwo maanle.​—Wlo. 2:28, 29; Gal. 3:23-25.

KELAESE TƐDI YE ASAFO NE ANYUNLU

13. Duzu a baboa yɛ na yɛahile adehilelɛ mɔɔ Kelaese fa maa ɛnɛ la anwo anyezɔlɛ a?

13 Saa yɛnde deɛmɔti ahyehyɛdeɛ ne yɛ nzenzaleɛ bie mɔ la abo kpalɛ a, ɔwɔ kɛ yɛsuzu kɛzi Kelaese vale adehilelɛ maanle wɔ tete ne la anwo. Wɔ Dwɔhyua mekɛ zo yɛɛ ɛvoya mɔɔ limoa la anu, Kelaese vale adehilelɛ mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu la maanle bɔle Nyamenle menli nwo bane kɛ ekpunli, amaa bɛ diedi nu amia na koyɛlɛ adɛnla bɛ avinli.​—Hib. 13:8.

14-16. Kɛzi adehilelɛ mɔɔ Kelaese dua “akɛlɛ nɔhavo nee nrɛlɛbɛvolɛ ne” anwo zo ɔfa ɔmaa yɛ la kile kɛ ɔkulo kɛ yɛnyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu ɛ?

14 Adehilelɛ mɔɔ le ye mekɛ nu ɛdeɛ mɔɔ Gyisɛse dua “akɛlɛ nɔhavo nee nrɛlɛbɛvolɛ ne” anwo zo ɔfa ɔmaa yɛ la maa yɛnwu kɛ ɔkulo yɛ na ɔdwenle yɛ sunsum nu boɛyɛlɛ nwo. (Mat. 24:45) Marc, selɛ bie mɔɔ lɛ ngakula nna la ka kɛ: “Seetan kulo kɛ ɔsɛkye asafo ne, ɔti yeva ye adwenle yezie mbusua nwo zo. Kɛkala mɔɔ bɛlɛmaa yɛ anwosesebɛ kɛ yɛyɛ abusua ɛzonlenlɛ dapɛne biala la, edwɛkɛ ne anu ɛla ɛkɛ ɛmaa mbusua tile​—bɛbɔ bɛ mbusua nwo bane!”

15 Saa yɛnwu adehilelɛ mɔɔ Kelaese ɛlɛfa amaa la a, ɔmaa yɛnwu kɛ ɔkulo kɛ yɛnyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu. Patrick mɔɔ sonle kɛ asafo nu kpanyinli la ka kɛ: “Alimoa ne, ɛnee bie mɔ suzu kɛ nwolɛ ɛngyia kɛ yɛbayia nu ekpunli ngyikyi wɔ dapɛne awieleɛ yɛahɔ daselɛlilɛ. Noko, yɛnwu Gyisɛse subane titili ne mɔ ko​—ehyiavolɛma mɔɔ ɔkulo kɛ ɔboa bɛ la​—wɔ ngyehyɛleɛ ɛhye anu. Mediema mɔɔ bɛse nyiane anzɛɛ bɛngola bɛnyɛ dɔɔnwo la ɛrade nganeɛ kɛ bɛbu bɛ yɛɛ nvasoɛ wɔ bɛ nwo zo, ɛhye ɛmaa bɛnyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu.”

16 Saa ɛye yɛ sunsum nu ngyianlɛ mɔɔ Kelaese ɛlɛdi nwolɛ gyima la ɛsie ahane a, eza ɔlɛboa yɛ yeamaa yɛava yɛ nye yɛazie gyima mɔɔ anwo hyia kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ wɔ azɛlɛ ye azo la azo. (Kenga Maake 13:10.) André, asafo nu kpanyinli mɔɔ bɛkpa ye fofolɛ la bɔ mɔdenle dahuu kɛ ɔbade nzenzaleɛ fofolɛ mɔɔ Nyamenle ahyehyɛdeɛ ne bayɛ la abo. Ɔka kɛ: “Bɛtɛlema dodo mɔɔ bɛlɛte zo la maa yɛkakye kɛ mekɛ ne ɛwie na ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ anwosesebɛ yɛyɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne.”

FA NƆHALƐLILƐ DI KELAESE ADEHILELƐ ZO

17, 18. Duzu ati a ɔhyia kɛ yɛsuzu nvasoɛ mɔɔ yɛnyia ye yɛfi nzenzaleɛ mɔɔ ɛra kenle nsa ye anu la anwo ɛ?

17 Adehilelɛ mɔɔ Gyisɛse Kelaese, yɛ Belemgbunli mɔɔ ɛlɛdi tumi fa maa yɛ la baboa yɛ ɛnɛ nee kenle bie. Ɔti, bɛmaa yɛva anyelielɛ yɛzɔ nyilalɛ mɔɔ yɛlɛnyia ye yeavi nzenzaleɛ mɔɔ ɛra kenle nsa ye la anu. Bie a saa bɛsuzu kɛzi bɛnyia nzenzaleɛ mɔɔ ɛra wɔ yɛ dapɛne ayia ne mɔ nee yɛ daselɛlilɛ gyima ne anu la anwo wɔ bɛ abusua ɛzonlenlɛ bo a, ɔbamaa bɛ anwosesebɛ kpole.

Ɛlɛboa wɔ abusua ne nee awie mɔ wɔamaa bɛali Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anzi ɔ? (Nea ɛdendɛkpunli 17, 18)

18 Saa yɛte deɛmɔti Gyihova ahyehyɛdeɛ ne fa adehilelɛ bie mɔ maa la abo na yɛnwu kɛzi bɛboa yɛ la a, ɔnrɛyɛ se kɛ yɛbavi ahonle nu yɛali zo. Yɛ nye die kɛ bɛde mbuluku dodo mɔɔ bɛpelente la azo na yɛlɛdua adwuleso ninyɛne zo yɛamaa Belemgbunlililɛ gyima ne adɛlɛ ndɛndɛ la. Ɛhye ɛmmaa bɛnzɛkye ezukoa. Ɛhye ati, saa ɔbayɛ boɛ a, yɛbahola yɛava ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne yɛali gyima dɔɔnwo. Saa yɛyɛ ɛhye a, ɛnee yɛlɛkile kɛ yɛgyi Kelaese mɔɔ ɔkulo kɛ yɛfa ahyehyɛdeɛ ne ezukoa yɛdi gyima wɔ adenle kpalɛ zo la anzi.

19. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛdi Kelaese adehilelɛ zo a?

19 Saa yɛfi ahonle nu yɛdi Kelaese adehilelɛ zo a, yɛbamaa awie mɔ diedi nu ayɛ se na koyɛlɛ adɛnla yɛ avinli. Mɔɔ André ka Bɛtɛle abusua ne mɔɔ bɛde zo anwo edwɛkɛ la, ɔhanle kɛ: “Subane kɛnlɛma mɔɔ Bɛtɛlema ne lale ye ali wɔ nzenzaleɛ mɔɔ rale la anwo la maanle ɛbulɛ nee anwodozo mɔɔ melɛ ye la yɛle kpole. Bɛ nee Gyihova ehwili ne ɛlɛtia ɔlua gyimalilɛ fofolɛ mɔɔ bɛva bɛmaa bɛ mɔɔ bɛlɛfa anyelielɛ bɛayɛ la azo.”

FA DIEDI ƐNYELƐ NYIA YƐ ADEKILEVOLƐ NE ANU ANWODOZO

20, 21. (a) Duzu ati a yɛbahola yɛanyia Kelaese, yɛ Adekilevolɛ ne anu anwodozo a? (b) Kpuya boni a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu a?

20 Ɔnrɛhyɛ yɛ Adekilevolɛ, Gyisɛse Kelaese ‘bawie ye konimlilɛ ne bɔkɔɔ’ na yeayɛ “nwanwane ninyɛne.” (Yek. 6:2; 2 Sam. 7:23) Noko ɛnɛ, ɔlɛsiezie Nyamenle menli yeamaa ewiade fofolɛ ne mɔɔ yɛbayɛ ngilehilelɛ nee suazilɛ gyima wɔ ewudwazo ne anu la.

21 Saa yɛnyia anwodozo kpole wɔ yɛ Belemgbunli ne mɔɔ bɛkpokpa ye la anu ɔnva nwo tɛnlabelɛ biala mɔɔ yɛbahɔ nu la a, ɔbali yɛ nyunlu yeahɔ ewiade fofolɛ ne anu. (Kenga Edwɛndolɛ 46:1-3.) Ɔyɛ na saa yɛ tɛnlabelɛ ne kakyi arɛlevilɛ nu a, yɛ nwo bahola ahyele yɛ. Ɔti, kɛ ɔkɛyɛ na yɛazie yɛ nwo dii na yɛanyia diedi kpole wɔ Gyihova anu ɛ? Edwɛkɛ mɔɔ doa zo la babua kpuya ɛhye.

^ ɛden. 8 Azetuduvoma nwunle aleɛ dɔɔnwo wɔ Gyɛleko ɛzɛkyelɛ ne anzi, na ɛnee ɛhye kile kɛ bɛanteta sua ne bɛangyɛ yɛɛ bɛanli bɛ aleɛ bɛanwie. Kɛmɔ bɛammaa Yizilayɛma adenle kɛ bɛva bɛ ninyɛne la ati, ɔmaanle bɛvale sua ne wɔ mekɛ kpalɛ nu ɔluakɛ ɛnee ɔle ma ɛdelɛ mekɛ, yɛɛ ɛnee aleɛ dɔɔnwo wɔ ɛya ne mɔ anu.​—Dwɔh. 5:10-12.

^ ɛden. 11 Nea ɛlɛka “Paul Humbly Meets a Test” mɔɔ wɔ March 15, 2003, The Watchtower ne, m. 24 la.