Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ɔwɔ kɛ menli te kɔkɔbɔlɛ ne wɔ mekɛ mɔɔ Nyamenle “ahumu” ne ɛlɛbikye la!

Nyamenle Ndɛnebualɛ​—Asoo Dahuu Ɔfa Nwolɛ Kɔkɔbɔlɛ Mɔɔ Fɛta La Ɔmaa?

Nyamenle Ndɛnebualɛ​—Asoo Dahuu Ɔfa Nwolɛ Kɔkɔbɔlɛ Mɔɔ Fɛta La Ɔmaa?

AWIE mɔɔ ka kɛzi maanle nu tɛnlabelɛ bayɛ anwo edwɛkɛ la nwu kɛ ɔnrɛhyɛ ahumu mɔɔ anwo yɛ ɛzulolɛ la badu wɔ ɛleka bie mɔɔ menli dɔɔnwo wɔ la. Ɔluakɛ ɔdwenle menli ne boɛyɛlɛ nwo la ati, ɔbɔ bɛ kɔkɔ kpalɛ kolaa na yeaha amozi.

Zɔhane ala a ɛnɛ noko, Gyihova ɛlɛbɔ azɛlɛ ye azo amra kɔkɔ wɔ “ahumu” bie mɔɔ anwo yɛ ɛzulolɛ tɛla biala la anwo a. Kɛzi ɔlɛyɛ ɛhye ɛ? Na kɛ ɔkɛyɛ na yɛalie yɛali kɛ ɔlɛfa nwolɛ kɔkɔbɔlɛ mɔɔ fɛta la yeamaa ɛ? Amaa yɛanwu mualɛ ne la, bɛmaa yɛlimoa yɛzuzu kɔkɔbɔlɛ mɔɔ Gyihova vale maanle wɔ tete ne la bie mɔ anwo.

NYAMENLE VALE KƆKƆBƆLƐ MAANLE

Wɔ tete ne, Gyihova vale “ahumu” anzɛɛ ye ndɛnebualɛ mɔɔ ɔfa yeara menli mɔɔ ɛnli ye mɛla zo la anwo kɔkɔbɔlɛ ɔmaanle. (Mrɛ. 10:25; Gyɛ. 30:23) Wɔ biala anu, ɔlimoale ɔbɔle menli mɔɔ esiane ne baha bɛ la kɔkɔ na ɔzele bɛ kɛ bɛyɛ nzenzaleɛ mɔɔ nee ye ɛhulolɛdeɛ yia la. (2 Arl. 17:12-15; Nih. 9:29, 30) Amaa menli ayɛ nwolɛ debie mɔɔ fɛta la, ɔmaanle ye nɔhalɛ azonvolɛ vale ye ndɛnebualɛ ne anwo kɔkɔbɔlɛ mɔɔ anu yɛ se la maanle.​—Emɔso 3:7.

Ɛnee Nowa boka nɔhavoma ɛhye mɔ anwo. Ɔvale akɛnrasesebɛ ɔbɔle menli mɔɔ bɛbɔ nla nu ɛbɛlatane na bɛyɛ basabasa la kɔkɔ ɛvolɛ dɔɔnwo kɛ Azuyilɛ kpole bie ɛlɛba. (Mɔl. 6:9-13, 17) Eza ɔhanle debie mɔɔ saa bɛyɛ a, ɔbamaa bɛanyia ngoane wɔ Azuyilɛ ne anu la ɔhilele bɛ, ɔti nzinlii bɛravɛlɛle ye kɛ, “tenleneyɛlɛ nwo edwɛkpakavolɛ.”​—2 Pita 2:5.

Ɔnva nwo mɔdenle biala mɔɔ Nowa bɔle la, menli mɔɔ dɛnlanle aze kolaa na Azuyilɛ ne ara la andie Nyamenle kɔkɔbɔlɛ ne. Bɛanla diedi ali fee. Ɛhye ati, “Azuyilɛ ne ravale bɛ muala.” (Mat. 24:39; Hib. 11:7) Mɔɔ Azuyilɛ ne bɔle ɔ bo la, ɛnee bɛnrɛhola bɛnrɛha ye nɔhalɛ nu kɛ Nyamenle ambɔ bɛ kɔkɔ.

Wɔ mekɛ gyɛne nu, Gyihova vale kɔkɔbɔlɛ maanle wɔ mekɛ ezinraa nu kolaa na ye ndɛnebualɛ mɔɔ le kɛ “ahumu” la abɔ ɔ bo. Noko ɔbɔle mɔdenle ɔmaanle menli mɔɔ ngyegyelɛ ne baha bɛ la mekɛ ɔmaanle bɛyɛle tɛnlabelɛ ne anwo debie. Kɛ neazo la, ɔlimoale ɔbɔle Yigyibitima kɔkɔ wɔ Ngyegyelɛ Bulu ne mɔɔ ɛnee bara bɛ nwo zo la anwo. Gyihova zoanle Mosisi nee Aalɔn kɛ bɛhɔva ngyegyelɛ mɔɔ tɔ zo nsuu la anwo kɔkɔbɔlɛ bɛmaa Falo nee ye sonvolɛma ne, ɛnee ezuawolɛ ɛzulolɛ bie ɛlɛba aradɔ. Ɛnee ezuawolɛ ne babɔ ɔ bo adɔ wɔ alehyenlɛ bieko, yemɔti ɛnea a, Nyamenle ammaa bɛ mekɛ tendenle yeammaa bɛamkpondɛ feabelɛ ɔ? Baebolo ne bɔ amaneɛ kɛ: “Falo sonvolɛ biala mɔɔ Gyihova edwɛkɛ ne maanle ɛzulolɛ hanle ye la vale ye sonvolɛma nee ye nyɛmoa rale sua nu ndɛndɛ, noko awie biala mɔɔ ambu Gyihova edwɛkɛ ne bie la gyakyile ye sonvolɛma nee ye nyɛmoa wɔ ɛbɔ nu.” (Ade. 9:18-21) Nɔhalɛ nu, Gyihova maanle bɛ mekɛ, yemɔti menli mɔɔ yɛle ye ndɛ diele kɔkɔbɔlɛ ne la nyianle bɛ ti wɔ ngyegyelɛ zɔhane anu.

Zɔhane ala a bɛbɔle Falo nee ye azonvolɛ kɔkɔ kolaa na ngyegyelɛ bulu ne ara a. Noko, bɛkpole kɔkɔbɔlɛ ne. (Ade. 4:22, 23) Ɛhye ati, bɛnwunle kɛ bɛ belamunli mralɛ mrenyia ɛlɛwu. Ɔyɛ alɔbɔlɛ kpole! (Ade. 11:4-10; 12:29) Asoo anrɛɛ bɛbahola bɛayɛ nwolɛ debie ndɛndɛ ɔ? Ɛhɛe! Mosisi hanle ngyegyelɛ bulu ne mɔɔ ɛlɛba la anwo edwɛkɛ hilele Yizilayɛma ne na ɔhilele bɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ bɛbɔ bɛ mbusua nwo bane la. (Ade. 12:21-28) Menli nyɛ a diele Mosisi kɔkɔbɔlɛ ne a? Mgbondabulɛ kile kɛ, menli mgbe nsa mɔɔ Yizilayɛma nee “menli gyɛne dɔɔnwo” mɔɔ bɛnle Yizilayɛma nee Yigyibitima bie mɔ nyianle ngoane wɔ Nyamenle ndɛnebualɛ ne anu na bɛvile Yigyibiti.​—Ade. 12:38; ɔbdw.

Neazo ɛhye mɔ maa yɛnwu kɛ, dahuu Gyihova maa menli nyia mekɛ dɔɔnwo mɔɔ bɛbava bɛali ye kɔkɔbɔlɛ ne anwo gyima a. (Mɛla 32:4) Duzu ati a Nyamenle yɛle zɔhane a? Ɛzoanvolɛ Pita hilele nu kɛ, Gyihova “[ɛngulo] kɛ bɛsɛkye awie biala, emomu ɔkulo kɛ menli kɔsɔɔti nu bɛ nwo.” (2 Pita 3:9) Ɛhɛe, ɛnee Nyamenle dwenle menli ne anwo. Ɔbɔle bɛ kɔkɔ kɛ bɛnlu bɛ nwo na bɛdie ye folɛdulɛ ne kolaa na ye ndɛnebualɛ ne ara.​—Aye. 48:17, 18; Wlo. 2:4.

TIE NYAMENLE KƆKƆBƆLƐ ƐNƐ

Ɛnɛ noko, ɔwɔ kɛ awie biala tie kɔkɔbɔlɛ mɔɔ ɛlɛkɔ zo ɛsesebɛ wɔ ewiade amuala la. Mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, ɔbɔle kɔkɔ kɛ bɛbazɛkye ngyehyɛleɛ ɛhye wɔ “anwongyelelɛ kpole” ne anu. (Mat. 24:21) Mɔɔ fale kenle bie ndɛnebualɛ zɔhane anwo la, ɔhanle ngapezo edwɛkɛ bie na nuhua a ɔhanle mɔɔ ye ɛdoavolɛma bahola anlea ye ade yɛɛ mɔɔ bado bɛ wɔ mekɛ mɔɔ mekɛ zɔhane ɛlɛbikye la. Gyisɛse hanle edwɛkɛ titili bie mɔ mɔɔ basisi wɔ ewiade amuala la, na yɛnwu kɛ bɛlɛkɔ zo ɛnɛ.​—Mat. 24:3-12; Luku 21:10-13.

Ɔlua ngapezo zɔhane ati, Gyihova ɛlɛmaa awie biala anwosesebɛ kɛ ɔbɛlɛ ɔ nwo aze ɔvea Ye tumililɛ ne abo. Ɔkulo kɛ menli mɔɔ yɛ tieyɛ la nyia ɛbɛlabɔlɛ mɔɔ le kpalɛ la ɛnɛ nee nyilalɛ mɔɔ kenle bie bara wɔ ye tenlene ewiade fofolɛ ne anu la. (2 Pita 3:13) Gyihova kulo kɛ ɔboa menli ɔmaa bɛnyia diedi wɔ ye ɛwɔkɛ ne mɔ anu. Ɔboa bɛ ɔmaa bɛyɛ zɔ ɔlua edwɛkɛ mɔɔ bamaa bɛanyia ngoane la azo. Edwɛkɛ ne a le “Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa” ne mɔɔ Gyisɛse hanle kɛ bɛbabɔ ye “nolo wɔ azɛlɛ ye azo amuala bɛava bɛali maanle maanle ne amuala daselɛ” la. (Mat. 24:14) Nyamenle ɛhyehyɛ ye nɔhalɛ azonvolɛ amaa bɛabɔ ye edwɛkɛ ne nolo wɔ maanle kɛyɛ 240 azo. Gyihova kulo kɛ menli dɔɔnwo kpalɛ tie kɔkɔbɔlɛ ne amaa “ahumu” ne mɔɔ le ye tenlene ndɛnebualɛ ne la amba bɛ nwo zo.​—Zɛf. 1:14, 15; 2:2, 3.

Yemɔti, tɛ edwɛkɛ ne a le kɛ Gyihova fa kɔkɔbɔlɛ mɔɔ fɛta la maa anzɛɛ ɔnyɛ zɔ. Daselɛ kile kɛ ɔyɛ zɔ dahuu. Emomu, kpuya mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛbiza la a le kɛ: Asoo menli badie Nyamenle kɔkɔbɔlɛ ne wɔ mekɛ mɔɔ mekɛ ekyi wɔ nu la ɔ? Kɛ Nyamenle azonvolɛ la, bɛmaa yɛhɔ zo yɛboa menli dɔɔnwo mɔɔ yɛbahola la, amaa bɛanyia ngoane wɔ ngyehyɛleɛ ɛhye awieleɛ ne anu.