Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 42

“Anyelielɛ A Le Bɛdabɛ Mɔɔ Bɛdi Nɔhalɛ” Bɛmaa Gyihova La

“Anyelielɛ A Le Bɛdabɛ Mɔɔ Bɛdi Nɔhalɛ” Bɛmaa Gyihova La

“Anyelielɛ a le bɛdabɛ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ . . . , na bɛdi Gyihova mɛla zo la.”​—EDW. 119:1, ɔbdw.

EDWƐNE 124 Di Nɔhalɛ Dahuu

MƆƆ YƐBAZUKOA *

Mediema mrenyia nee mraalɛ mɔɔ nɔhalɛ mɔɔ bɛlɛdi bɛamaa Gyihova tumililɛ ne la ati bɛguale bɛ efiade anzɛɛ bɛtɛgua efiade kɛkala la bie mɔ (Nea ɛdendɛkpunli 1-2)

1-2. (a) Duzu a arane bie mɔ ɛva ɛyɛ Gyihova menli ne a, noko kɛzi Gyihova menli ne yɛ bɛ nyɛleɛ ɛ? (b) Kɛzi kpɔdekpɔdeyɛlɛ kola maa yɛ nye die ɛ? (Eza ka ɔ nyunlu nvoninli ne anwo edwɛkɛ.)

 KƐKALA, bɛmmaa yɛnyɛ yɛ gyima ne foa bie mɔ anzɛɛ bɛva bɛ sa bɛdo zo wɔ maanle mɔɔ bo 30 la azo wɔ ewiade amuala. Wɔ maanle ɛhye mɔ bie anu, arane mgbanyima ɛgua yɛ mediema mrenyia nee mraalɛ bie mɔ efiade. Ɛtane boni a bɛyɛle a? Wɔ Gyihova anye zo, bɛtɛyɛle ɛhwee. Mɔɔ bɛyɛ la ala a le kɛ bɛkenga na bɛsukoa Baebolo ne, bɛka bɛ diedi ne anwo edwɛkɛ bɛkile awie mɔ na bɛ nee bɛ mediema bɔ nu kɔ debiezukoalɛ. Eza bɛkpo kɛ bɛbagyinla afoa wɔ maanyɛlɛ edwɛkɛ nu. Ɔnva nwo ɛkpɔlɛ mɔɔ anu yɛ se mɔɔ Nyamenle azonvolɛ nɔhavoma ɛhye mɔ yia la, bɛkɔ zo bɛdi nɔhalɛ bɛmaa Gyihova. * Na ɛhye maa bɛ nye die kpalɛ!

2 Ɔbayɛ kɛ wɔnwu Alasevolɛ ɛhye mɔ mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ la bie mɔ nvoninli nee kɛzi bɛ nyunlu ɛyɛ ɛzelekɛzelekɛ la. Bɛlɛdi fɛlɛko ɔluakɛ bɛze kɛ kɛ mɔɔ bɛlɛdi nɔhalɛ bɛamaa Gyihova la ati, ɔ nye ɛlie bɛ nwo. (1 Ek. 29:17a) Gyisɛse hanle kɛ: “Anyelielɛ a le bɛdabɛ mɔɔ tenleneyɛlɛ ti bɛyɛ bɛ kpɔdekpɔde la . . . Bɛmaa bɛ nye ɛlie na bɛli fɛlɛko ɔluakɛ bɛ ahatualɛ le kpole.”​—Mat. 5:10-12.

BƐYƐLE NEAZO BƐMAANLE YƐ

Pita nee Dwɔn yɛle neazo maanle Kilisienema mɔɔ wɔ ɛkɛ ne ɛnɛ mɔɔ bɛ diedi ne ati ɔwɔ kɛ bɛkɔ kɔɔto la (Nea ɛdendɛkpunli 3-4)

3. Kɛ mɔɔ Gyima ne 4:19, 20 bɔ amaneɛ la, mɔɔ bɛyɛle ɛzoanvolɛma ne kpɔdekpɔde wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu la, kɛzi bɛyɛle bɛ nyɛleɛ ɛ, na duzu ati ɔ?

3 Yɛ mediema ne mɔ ɛlɛyia kpɔdekpɔdeyɛlɛ ko ne ala mɔɔ ɛzoanvolɛma ne yiale wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛka Gyisɛse anwo edwɛkɛ la bie. Dwuuma kɔɔto kpole ne anu ndɛnebuavolɛma ne hanle hilele bɛ fane dɔɔnwo kɛ “bɛmmaka Gyisɛse duma ne anwo edwɛkɛ bieko.” (Gyi. 4:18; 5:27, 28, 40) Kɛzi ɛzoanvolɛma ne yɛle bɛ nyɛleɛ ɛ? (Kenga Gyima ne 4:19, 20.) Ɛnee bɛze kɛ awie mɔɔ lɛ tumi kpole kpalɛ la ɛha kɛ ‘bɛha edwɛkɛ ne bɛhile menli ne na bɛli Kelaese anwo daselɛ bɔkɔɔ.’ (Gyi. 10:42) Ɔti, Pita nee Dwɔn gyinlanle bɛ gyakɛ anu vale akɛnrasesebɛ hanle kɛ, bɛbadie Nyamenle na tɛ zɔhane ndɛnebuavolɛma ne, yɛɛ bɛhanle kɛ bɛnrɛgyakyi Gyisɛse anwo edwɛkɛ ɛhanlɛ. Wɔ adenle bie azo, ɛnee bɛlɛbiza zɔhane tumivolɛma ne kɛ, ‘Bɛkpondɛ bɛaha kɛ bɛ mɛla ɛdeɛ ne le kpalɛ tɛla Nyamenle ɛdeɛ ne ɔ?’

4. Kɛ mɔɔ Gyima ne 5:27-29 kile la, neazo boni a ɛzoanvolɛma ne yɛle maanle Kilisienema amuala a, na kɛzi yɛbahola yɛazukoa bɛ neazo ne ɛ?

4 Nɔhalɛ Kilisienema amuala ɛli ɛzoanvolɛma ne neazo ne anzi too yeradwu ɛnɛ, yemɔ a le kɛ “ɔwɔ kɛ yɛtie Nyamenle kɛ tumivolɛ na tɛ menli ɔ.” (Kenga Gyima ne 5:27-29.) Ɔlua ɛzoanvolɛma ne nɔhalɛlilɛ ti, bɛbole bɛ, na yemɔ anzi, bɛvale fɛlɛkolilɛ bɛvile Dwuuma kɔɔto kpole ne anyunlu bɛhɔle ɔluakɛ “bɛbule bɛ kɛ [Gyisɛse] duma ne ati ɔfɛta kɛ bɛgua bɛ nyunlu aze” na bɛhɔle zo bɛhanle edwɛkpa ne!​—Gyi. 5:40-42.

5. Kpuya boni mɔ a ɔwɔ kɛ yɛbua a?

5 Neazo mɔɔ ɛzoanvolɛma ne yɛle la maa yɛbiza kpuya bie mɔ. Kɛ neazo la, kɛzi ɛzoanvolɛma ne bahola adie Nyamenle na tɛ sonla na mekɛ ko ne ala bɛali Baebolo ne anu edwɛkɛ mɔɔ se “bɛmaa awie biala ɛbɛlɛ ɔ nwo aze ɛmaa tumivolɛma ne” la azo ɛ? (Wlo. 13:1) Kɛ ɔkɛyɛ na “yɛayɛ tieyɛ yɛamaa arane nee tumivolɛma” kɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle la, na mekɛ ko ne ala yɛahɔ zo yɛali nɔhalɛ yɛamaa Nyamenle mɔɔ le yɛ Tumivolɛ titili la ɛ?​—Tae. 3:1.

“TUMIVOLƐMA NE”

6. (a) Nwane mɔ a le “tumivolɛma ne” mɔɔ bɛha bɛ nwo edwɛkɛ wɔ Wulomuma 13:1 la, na kɛzi ɔwɔ kɛ yɛ nee bɛ di ɛ? (b) Duzu a yɛze wɔ alesama tumivolɛma kɔsɔɔti anwo a?

6 Kenga Wulomuma 13:1. Wɔ ngyɛnu ɛhye anu, edwɛkɛkpɔkɛ “tumivolɛma ne” a le alesama arane mɔɔ lɛ tumi na bɛnea awie mɔ anwo zo la. Ɔwɔ kɛ Kilisienema tie alesama arane ɛhye mɔ. Tumivolɛma ɛhye mɔ nea kɛ anzodwolɛ bara maanle ne anu na menli ali mɛla zo, yɛɛ ɔyɛ a bɛbɔ Gyihova menli ne anwo bane. (Yek. 12:16) Ɔti ɔwɔ kɛ yɛtua adwule, ninyɛne nwo adwule na yɛfa ɛbulɛ nee enililɛ mɔɔ fɛta la yɛmaa bɛ. (Wlo. 13:7) Noko arane zɔhane mɔ lɛ tumi ɔluakɛ Gyihova a maanle bɛ nwolɛ adenle a. Gyisɛse maanle ngyinlazo zɔhane anu lale ɛkɛ ne kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ Wulomu Amɛnlado Pɔnteɛse Paelɛte ɛlɛbizebiza ye edwɛkɛ la. Mɔɔ Paelɛte hanle kɛ ɔlɛ tumi ɔkola ɔmaa bɛgyakyi Gyisɛse anzɛɛ ɔkola ɔmaa bɛku ye la, Gyisɛse hanle kɛ: “Saa bɛanva bɛanvi anwuma bɛammaa wɔ a, anrɛɛ ɛnlɛ me nwo zo tumi biala.” (Dwɔn 19:11) Kɛ mɔɔ ɛnee ɔde wɔ Paelɛte afoa nu la, ɛnɛ noko, alesama arane nee maanyɛlɛma kɔsɔɔti tumi le ekyi.

7. Tɛnlabelɛ boni mɔ anu a ɔnle kɛ yɛtie alesama tumivolɛma ne mɔ a, na duzu a ɔwɔ kɛ bɛkakye a?

7 Kilisienema di alesama arane mɛla kɔsɔɔti mɔɔ ɛntia Nyamenle mɛla la azo. Noko saa menli ka kɛ yɛyɛ debie mɔɔ Nyamenle kyi anzɛɛ yɛmmayɛ debie mɔɔ Nyamenle kulo la a, yemɔ yɛndie bɛ. Kɛ neazo la, bie a bɛbaha kɛ mgbavolɛ ɛhɔ sogya na bɛho bɛmaa bɛ maanle ne. * Anzɛɛ bie a bɛbava bɛ sa bɛado yɛ Baebolo ne nee yɛ mbuluku ne mɔ azo na bɛadua yɛ kɛ yɛmmakɔ daselɛlilɛ nee debiezukoalɛ. Saa arane ne mɔ anva bɛ tumi ne anli gyima wɔ adenle kpalɛ zo, kɛ neazo la, saa bɛfa bɛyɛ Kelaese ɛdoavolɛma ne kpɔdekpɔde a, Nyamenle babiza bɛ nwolɛ edwɛkɛ. Gyihova ɛlɛnea bɛ!​—Nol. 5:8.

8. Ngakyile boni a wɔ “tumivolɛma ne” nee “Bedevinli Ko ne” avinli a, na duzu ati a ɛhye anwo hyia a?

8 “Tumivolɛma ne” bahola anyia tumi, bɛayɛ ninyɛne mgbalɛ dɔɔnwo na bɛanlea awie mɔ anwo zo. Noko ɛhye ɛngile kɛ bɛdi munli yɛɛ bɛle kpalɛ bɛtɛla awie mɔ. Awie bie wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔdi munli yɛɛ ɔsonle bolɛ ɔtɛla awie biala a, na yemɔ a le Gyihova. Wɔ Baebolo ne anu, bɛvale amodinli “Bedevinli Ko ne” bɛvɛlɛle Gyihova fane dɔɔnwo.​—Dan. 7:18, 22, 25, 27.

“BEDEVINLI KO NE”

9. Duzu a ngapezonli Daneɛle nwunle ye wɔ ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ nu a?

9 Ngapezonli Daneɛle nyianle ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ ngakyile mɔɔ maanle ɔlale ali kɛ Gyihova tumi ɛdeɛ ne le kpole tɛla tumivolɛma mɔɔ ɛha la kɔsɔɔti ɛdeɛ ne. Daneɛle limoale nwunle nane anwo ɛzulolɛ mgbole nna mɔɔ gyi ɛkɛ ne maa ewiade tumililɛ mɔɔ ɛze ɛhɔ la​—bɛmɛ a le Babelɔn, Medea nee Pɛhyea, Gilisi, Wulomu, yɛɛ akee ewiade tumililɛ mɔɔ wɔ ɛkɛ ne ɛnɛ, Anglo-America. (Dan. 7:1-3, 17) Akee Daneɛle nwunle kɛ Gyihova Nyamenle de ebia nu wɔ kɔɔto bie mɔɔ wɔ anwuma la anu. (Dan. 7:9, 10) Ɔwɔ kɛ mɔɔ ngapezonli zɔhane nwunle ye bieko la yɛ kɔkɔbɔlɛ maa tumivolɛma mɔɔ wɔ ɛkɛ ne ɛnɛ la.

10. Kɛ mɔɔ Daneɛle 7:13, 14, 27 kile la, nwane a Gyihova ɛmaa ye tumi wɔ azɛlɛ ye azo amuala a, na duzu a ɛhye maa yɛnwu ye wɔ Ɔ nwo a?

10 Kenga Daneɛle 7:13, 14, 27. Nyamenle die tumililɛ kɔsɔɔti fi alesama arane ne mɔ ɛkɛ na ɔfa ɔmaa bɛdabɛ mɔɔ bɛfɛta na bɛlɛ tumi kpole la. Nwane mɔ ɔ? Ɔfa ɔmaa “awie mɔɔ le kɛ sonla ra la,” Gyisɛse Kelaese nee “Bedevinli Ko ne nwuanzanwuanzama ne mɔ,” menli 144,000 ne mɔɔ bɛbali “tumi dahuu” la. (Dan. 7:18) Ɔda ali wienyi kɛ Gyihova a le “Bedevinli Ko ne a,” ɔluakɛ ɔ ngomekye a ɔlɛ tumi ɔkola ɔyɛ debie zɛhae a.

11. Duzu bieko a Daneɛle hɛlɛle mɔɔ kile kɛ Gyihova tumi ne le kpole tɛla maanle maanle ne mɔ ɛdeɛ ne a?

11 Mɔɔ Daneɛle nwunle ye wɔ ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ ne anu la foa debie mɔɔ ɛnee yelimoa yeha la azo. Daneɛle hanle kɛ, ‘Anwuma Nyamenle ne tu arelemgbunli na ɔsie arelemgbunli.’ Eza ɔhɛlɛle kɛ: “Anwuma Anwumanli ne le Tumivolɛ wɔ alesama belemgbunlililɛ zo na ɔfa ɔmaa awie biala mɔɔ ɔkulo la.” (Dan. 2:19-21; 4:17) Asoo yezi ɛlɛ kɛ Gyihova ɛdu arelemgbunli anzɛɛ yezie bie ɔ? Ɛhɛe!

Gyihova liele Bɛlehyaza belemgbunlililɛ ne vile ɔ sa nu na ɔvale ɔmaanle Medeama nee Pɛhyeama (Nea ɛdendɛkpunli 12)

12. Maa neazo mɔɔ kile kɛzi Gyihova dule arelemgbunli wɔ tete ne la. (Nea nvoninli ne.)

12 Gyihova ɛhile kɛ amgba ɔlɛ tumi kpole ɔtɛla “tumivolɛma ne.” Suzu neazo nsa anwo. Yigyibiti Falo ne yɛle Gyihova menli ne ngɛkɛlɛ na ɔkpole ye fane dɔɔnwo kɛ ɔnrɛgyakyi bɛ. Noko Nyamenle liele bɛ na ɔmaanle Falo nlomanle Nyevile Kɔkɔlɛ ne anu. (Ɛzɛ. 14:26-28; Edw. 136:15) Babelɔn Belemgbunli Bɛlehyaza dole ɛkponle na ‘ɔmaanle ɔ nwo zo ɔtiale anwuma Awulae ne na ɔyele dwɛtɛ fufule nee nvutuke nyamenle ne mɔ ayɛlɛ’ na tɛ Gyihova ɔ. (Dan. 5:22, 23) Noko Nyamenle bɛlɛle nrenyia anwomemaazo zɔhane aze. “Zɔhane nɔe ne ala,” bɛhunle Bɛlehyaza na bɛvale ye belemgbunlililɛ ne bɛmaanle Medeama nee Pɛhyeama. (Dan. 5:28, 30, 31) Palɛsetanye Belemgbunli Hɛlɔdo Agelepa I maanle bɛhunle ɛzoanvolɛ Gyemise na ɔmaanle bɛdole ɛzoanvolɛ Pita efiade, na ɛnee ye adwenle a le kɛ ɔbahu ɔdaye noko. Noko Gyihova zile Hɛlɔdo adenle. “Gyihova anwumabɔvolɛ bɔle ye” maanle ɔwule.​—Gyi. 12:1-5, 21-23.

13. Maa neazo mɔɔ kile kɛzi Gyihova lile arelemgbunli ekpunli nwo zo konim la.

13 Eza Gyihova ɛhile kɛ ɔlɛ tumi kpole ɔtɛla arelemgbunli ekpunli bɔbɔ. Ɔhonle ɔmaanle Yizilayɛma na ɔboale bɛ ɔmaanle bɛzɛkyele Keenama arelemgbunli 31 mɔɔ bɛhanle bɛ nwo bɛbɔle nu la na bɛhonle bɛvale Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne dɔɔnwo. (Dwɔh. 11:4-6, 20; 12:1, 7, 24) Eza Gyihova boale Yizilayɛma ɔmaanle bɛlile Belemgbunli Bɛne-heedade nee Selea arelemgbunli 32 anwo zo konim bɔkɔɔ wɔ konle nu.​—1 Arl. 20:1, 26-29.

14-15. (a) Duzu a arelemgbunli ɛhye mɔ, Nɛbukadenɛza nee Dalayɛse hanle ye wɔ Gyihova tumililɛ ne anwo a? (b) Duzu a edwɛndolɛnli ne hanle ye wɔ Gyihova nee Ye maanle ne anwo a?

14 Gyihova ɛmaa yela ali fane dɔɔnwo kɛ ɔdaye a ɔle Bedevinli Ko ne a! Mɔɔ Babelɔn Belemgbunli Nɛbukadenɛza vale ‘ye anwosesebɛ nee ye tumi nee ye anyunlunyia nee ye kpoleyɛlɛ dule ɔ nloa anu’ na yeambɛlɛ ɔ nwo aze na yeanlie yeando nu kɛ Gyihova a le Awie mɔɔ fɛta ayɛlɛyelɛ la, Nyamenle maanle ɔzɛle. Mɔɔ Nɛbukadenɛza dele kpɔkɛ la anzi, ɔyele “Anwuma Anwumanli ne ayɛlɛ” na ɔnwunle kɛ “[Gyihova] tumililɛ ne le dahuu tumililɛ.” Na ɔvale ɔzɔle zo kɛ: “Awie biala ɛnle ɛkɛ ne mɔɔ kola si ye adenle” a. (Dan. 4:30, 33-35) Mɔɔ bɛzɔle Daneɛle nɔhalɛlilɛ bɛnleanle na Gyihova liele ye vile awenade ne mɔ tunli ne anu la anzi, Belemgbunli Dalayɛse lile mɛla kɛ: “Menli anwo ɛwoso bɛ na ɛzulolɛ ɛha bɛ wɔ Daneɛle Nyamenle ne anyunlu. Ɔluakɛ ɔle tease Nyamenle na ɔwɔ ɛkɛ ne dahuu. Bɛnrɛzɛkye ye belemgbunlililɛ ne ɛlɛ, yɛɛ ye tumililɛ ne badɛnla ɛkɛ ne dahuu.”​—Dan. 6:7-10, 19-22, 26, 27.

15 Edwɛndolɛnli ne hanle kɛ: “Gyihova ɛmaa maanle maanle ne mɔ adwenle mɔɔ bɛbɔ la ɛyɛ gyɛne; yemaa menli ne ngyehyɛleɛ ne mɔ ɛyɛ mgbane.” Ɔvale ɔzɔle zolɛ kɛ: “Anyelielɛ a le maanle ne mɔɔ ye Nyamenle a le Gyihova, menli mɔɔ yekpa bɛ kɛ ye agyapadeɛ la.” (Edw. 33:10, 12) Nɔhalɛ nu, ɛhye le debie kpalɛ mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛdi nɔhalɛ yɛmaa Gyihova a!

KONLE MƆƆ LI AWIELEƐ

Maanle maanle ne mɔ mɔɔ baha bɛ nwo abɔ nu la ɛnrɛhola ɛnrɛgyinla Gyihova anwuma ɛlɔne ne anyunlu (Nea ɛdendɛkpunli 16-17)

16. Mɔɔ fale “anwongyelelɛ kpole” ne anwo la, anwodozo boni a yɛbahola yɛanyia a, na duzu ati ɔ? (Nea nvoninli ne.)

16 Yɛgenga mɔɔ Gyihova yɛle ye wɔ tete ne la anwo debie. Na duzu a yɛ nye la kɛ ɔbazi kenle bie a? Yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ Gyihova balie ye nɔhalɛ azonvolɛ wɔ “anwongyelelɛ kpole” ne mɔɔ la yɛ nyunlu la anu. (Mat. 24:21; Dan. 12:1) Ɔbayɛ ɛhye wɔ mekɛ mɔɔ maanle maanle mɔɔ bɛha bɛ nwo bɛbɔ nu, mɔɔ bɛfɛlɛ bɛ Gɔɔgo mɔɔ vi Meegɔgo la bateta menli mɔɔ di nɔhalɛ maa Gyihova la atisesebɛ nu wɔ ewiade amuala la. Saa maanle 193 ne mɔɔ boka Maamgbole Koyɛlɛ Eku ne anwo la amuala ka bɔ nu bɔbɔ a, bɛnrɛhola bɛnrɛgyinla Bedevinli Ko ne nee ye anwuma ɛlɔne ne anyunlu! Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ: “Mebawula me nwo anyunlunyia na meahile me nwuanzanwuanzayɛlɛ ne na meamaa bɛanwu me wɔ maanle maanle dɔɔnwo anyunlu; na bɛbanwu kɛ medame a mele Gyihova a.”​—Yiz. 38:14-16, 23; Edw. 46:10.

17. Duzu a Baebolo ne ka kɛ ɔbado arelemgbunli mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo nee bɛdabɛ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ bɛmaa Gyihova la a?

17 Gɔɔgo ɛtetalɛ ne bava Gyihova konle mɔɔ li awieleɛ, mɔɔ le Amagɛdɔn konle ne la ara, wɔ mekɛ mɔɔ Gyihova bazɛkye “arelemgbunli mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo amuala la.” (Yek. 16:14, 16; 19:19-21) Noko, “tenlenema angome a badɛnla azɛlɛ ne azo a, yɛɛ sonla mɔɔ dua ye munlililɛ nu la a baha zo a.”​—Mrɛ. 2:21, ɔbdw.

ƆWƆ KƐ YƐKƆ ZO YƐDI NƆHALƐ

18. Duzu a nɔhalɛ Kilisienema dɔɔnwo lɛ ɛhulolɛ kɛ bɛbayɛ a, na duzu ati ɔ? (Daneɛle 3:28)

18 Wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu, nɔhalɛ Kilisienema dɔɔnwo ɛva bɛ fanwodi nee bɛ ngoane bɔbɔ ɛdo esiane nu ɔluakɛ Gyihova le bɛ Tumivolɛ yɛɛ bɛkulo ye. Bɛzi kpɔkɛ kɛ bɛbahɔ zo bɛali nɔhalɛ bɛamaa Gyihova kɛmɔ Hibuluma nsa ne hɔle zo lile nɔhalɛ maanle Bedevinli Ko ne na bɛliele bɛ ngoane bɛvile fonlomo ne mɔɔ ɛlɛsɔ la anu la.​—Kenga Daneɛle 3:28.

19. Duzu a Gyihova bagyinla zo abua ye menli ne ndɛne a, na duzu a ɔwɔ kɛ ɛhye maa yɛyɛ ye kɛkala a?

19 Edwɛndolɛnli Devidi hɛlɛle deɛmɔti ɔhyia kɛ yɛbali nɔhalɛ yɛamaa Nyamenle la anwo edwɛkɛ kɛ: “Gyihova babua menli ndɛne. O Gyihova, bua me ndɛne kɛ mɔɔ me tenleneyɛlɛ si de la yɛɛ kɛ mɔɔ me nɔhalɛlilɛ si de la.” (Edw. 7:8) Eza Devidi hɛlɛle kɛ: “Maa nɔhalɛlilɛ nee tenleneyɛlɛ ɛbɔ me nwo bane.” (Edw. 25:21) Ɛbɛlabɔlɛ mɔɔ tɛla biala la a le kɛ yɛbahɔ zo yɛali nɔhalɛ yɛamaa Gyihova ɔnva nwo mɔɔ bazi biala la! Na yɛbade nganeɛ kɛ edwɛndolɛnli ne mɔɔ hɛlɛle kɛ: “Anyelielɛ a le bɛdabɛ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ . . . , na bɛdi Gyihova mɛla zo la.”​—Edw. 119:1, ɔbdw.

EDWƐNE 122 Bɛgyinla Kpundii, Bɛzi Pi!

^ Baebolo ne tu Kilisienema folɛ kɛ bɛbu tumivolɛma​—mɔɔ le ewiade ɛhye anu arane ne mɔ. Noko arane bie mɔ dwazo tia Gyihova nee ye menli ne mɔ. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛabu alesama tumivolɛma ne na mekɛ ko ne ala yɛali nɔhalɛ yɛamaa Gyihova ɛ?

^ EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: Nɔhalɛ mɔɔ yɛdi yɛamaa Gyihova la kile kɛ yɛbahɔ zo yɛagyinla Gyihova nee ye tumililɛ ne anzi wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ yɛlɛyia sɔnea la.

^ Nea edwɛkɛ, “Ɛnee Tete Yizilayɛma Kɔ Konle​—Duzu Ati A Yɛngɔ Bie A?” mɔɔ wɔ magazine ɛhye anu la.