Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Awovolɛ, Bɛboa Bɛ Mra Bɛmaa Bɛnyia Diedi

Awovolɛ, Bɛboa Bɛ Mra Bɛmaa Bɛnyia Diedi

“Mgbavolɛ nee mbɛlɛra . . . Bɛ muala bɛye [Gyihova] ayɛlɛ!”​—EDW. 148:12, 13.

EDWƐNE: 88, 115

1, 2. (a) Ngyegyelɛ boni a awovolɛ yia a, na kɛ ɔkɛyɛ na bɛahola bɛali nwolɛ gyima ɛ? (b) Ninyɛne nna boni mɔ a yɛbazuzu nwo a?

AGYALƐMA bie mɔɔ bɛvi France la hanle kɛ: “Yɛlɛ Gyihova anu diedi, noko ɛhye ɛngile kɛ yɛ mra ne mɔ noko bɛanyia ye nu diedi.” Bɛhanle kɛ: “Bɛnva diedi bɛnwo. Yɛ mra nyia ye ngyikyingyikyi.” Adiema nrenyia bie mɔɔ ɔvi Australia la hɛlɛle kɛ: “Debie ko mɔɔ ye ɛyɛlɛ yɛ se kpalɛ la a le ɛ mra mɔɔ ɛboa bɛ wɔamaa bɛanyia diedi la. Ɔwɔ kɛ ɛfa debie biala mɔɔ ɔbaboa bɛ la ɛdi gyima. Bie a ɛbade nganeɛ kɛ wɔbua ɛ ra bie kpuya wɔmaa yede ɔ bo kpalɛ. Noko nzinlii ɛkanwu ye la ɛnee ɔlɛbiza kpuya ko ne ala bieko! Asolo ngilehilenu mɔɔ bamaa ɛ ra ne ade ninyɛne bo ɛnɛ a, yɛɛ asolo mɔɔ bamaa yeade ɔ bo ɛhyema la. Bie a ɔbahyia kɛ ɛkilehile edwɛkɛ bie mɔ anu bieko.”

2 Saa ɛle wovolɛ a, asoo ɔyɛ a ɛte nganeɛ kɛ ɛ mra ne mɔ mɔɔ ɛkilehile bɛ na wɔatete bɛ wɔamaa bɛanyia diedi la yɛ se maa wɔ ɔ? Nɔhalɛ, yɛ nuhua biala ɛnrɛhola ɛnrɛva ɔ ngome ye nrɛlɛbɛ ɛnrɛli ɛzonlelilɛ ɛhye anwo gyima! (Gyɛ. 10:23) Noko saa yɛmaa Nyamenle kile yɛ adenle a, yɛbahola. Suzu ninyɛne nna mɔɔ baboa wɔ yeamaa wɔaboa ɛ mra wɔamaa bɛanyia diedi la anwo: (1) Nwu bɛ kpalɛ. (2) Fi wɔ ahonle nu kilehile. (3) Fa ndonwo kpalɛ di gyima. (4) Si abotane na yɛ asɔne dahuu.

NWU Ɛ MRA KPALƐ

3. Kɛzi awovolɛ bahola azukoa adenle mɔɔ Gyisɛse luale zo hilehilele la ɛ?

3 Ɛnee Gyisɛse ɛnzulo kɛ ɔbabiza ye ɛdoavolɛ ne mɔ mɔɔ bɛdie bɛdi la. (Mat. 16:13-15) Sukoa ye neazo ne. Ɔle kpalɛ kɛ ɛbanyia mekɛ wɔamaa ɛ mra ala bɛ nganeɛdelɛ ali ahile wɔ. Bie a le ninyɛne mɔɔ kye bɛ adwenle la. Adiema nrenyia ko mɔɔ yeli ɛvolɛ 15 na ɔvi Australia la hɛlɛle kɛ: “Me papa ta nee me ka me diedi ne anwo edwɛkɛ na ɔboa me ɔmaa mesuzu ninyɛne nwo. Ɔbiza me kɛ: ‘Duzu a Baebolo ne ka a?’ ‘Asoo ɛdie mɔɔ ɔka la ɛdi?’ ‘Duzu ati a ɛdie ɛdi a?’ Ɔkpondɛ kɛ mefa medame mumua ne me edwɛkɛ mebua, tɛ kɛ mebaha mɔɔ ɔdaye anzɛɛ me mame ɛha la. Mekɛ mɔɔ melɛyɛ kpanyinli la, ɔmaa mekilehile me mualɛ ne anu.”

4. Duzu ati a ɔwɔ kɛ ɛfa ɛ ra kpuya anyebolo zo a? Maa neazo.

4 Saa ɛ ra ɛnde ngilehilelɛ bie abo kpalɛ a, mmafa ɛya anzɛɛ mmayɛ wɔ ninyɛne kɛ asɛɛ yeandie mɔɔ ɛhilele ye la. Nyia abotane boa ye maa ɔdwenle edwɛkɛ ne anwo. Selɛ ko hanle kɛ: “Fa kpuya mɔɔ ɛ ra babiza la anyebolo zo. Mmabu ɛ nye ɛgua edwɛkɛ bie azo ɔluakɛ bie a ɔyɛ wɔ debie bie la ati.” Nɔhalɛ, nwu kɛ kpuya mɔɔ ɛ ra ne babiza wɔ la kile kɛ ɔdwenle edwɛkɛ ne anwo na ɔkpondɛ kɛ ɔte ɔ bo. Mɔɔ Gyisɛse nyianle ɛvolɛ 12 bɔbɔ la, ɔbizale kpuya mɔɔ anu pi. (Kenga Luku 2:46.) Adiema bie mɔɔ ɔvi Denmark na yeli ɛvolɛ 15 la hanle kɛ: “Mɔɔ menganle kɛ mengola mennwu ye saa yɛwɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu la, ɔgyegyele me awovolɛ, noko bɛanva ɛya. Bɛluale Baebolo ne azo bɛbuale me kpuya ne mɔ amuala.”

5. Kɛ ɔkɛyɛ na awovolɛ ahile kɛ bɛkpondɛ kɛ bɛ mra nyia diedi ɛ?

5 Nwu ɛ mra nzuzulɛ, bɛ nganeɛdelɛ, nee bɛ ngyegyelɛ kpalɛ. Mmayɛ wɔ adwenle kɛ kɛmɔ ɛ nee bɛ kɔ debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ la ati, bɛbanyia diedi. Bɛva sunsum nu ninyɛne mɔɔ bɛbazuzu nwo la bɛboka ninyɛne mɔɔ bɛyɛ ye dahuu la anwo. Ɛ nee ɛ mra ɛbɔ nu ɛyɛ asɔne na yɛ bie maa bɛ. Bɔ mɔdenle kɛ ɛbanwu bɛ diedi ne anwo sɔnea mɔɔ bɛlɛyia la na boa bɛ maa bɛgyinla ɔ nloa.

FI WƆ AHONLE NU KILEHILE

6. Saa awovolɛ maa Baebolo nu nɔhalɛ ne tɛnla bɛ ahonle nu a, kɛzi ɔbaboa bɛ kɛ kilehilevolɛma ɛ?

6 Gyisɛse ngilehilelɛ hanle awie mɔ ahonle ɔluakɛ ɛnee ɔkulo Gyihova, Nyamenle Edwɛkɛ ne yɛɛ menli. (Luku 24:32; Dwɔn 7:46) Ɛlɔlɛ zɛhae bamaa awovolɛ ngilehilelɛ aha bɛ mra ahonle. (Kenga Mɛla ne 6:5-8; Luku 6:45.) Yemɔti awovolɛ, bɛzukoa Baebolo ne nee yɛ mbuluku ne mɔ kpalɛ. Bɛmaa bɛ nye ɛlie abɔdeɛ nee edwɛkɛ mɔɔ wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu mɔɔ kilehile edwɛkɛ ɛhye mɔ anu la anwo. (Mat. 6:26, 28) Saa bɛyɛ zɔ a bɛ ndelebɛbo bayɛ kpole, bɛ nye balie Gyihova anwo, na bɛahola bɛahilehile bɛ mra ne mɔ kpalɛ.​—Luku 6:40.

7, 8. Saa Baebolo ne anu nɔhalɛ ne yi wovolɛ bie ahonle tɛkɛɛ a, duzu a bavi nu ara a? Maa neazo.

7 Saa Baebolo ne anu nɔhalɛ ne yi wɔ ahonle tɛkɛɛ a, ɛbahulo kɛ ɛ nee wɔ abusua ne bazuzu nwo. Yɛ ɛhye mekɛ biala, tɛ mekɛ mɔɔ bɛlɛsiezie bɛ nwo bɛahɔ debiezukoalɛ anzɛɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛyɛ abusua ɛzonlenlɛ la ala. Eza ɔnle kɛ bɛtinlitinli awie kɛ ɔmaa bɛzuzu edwɛkɛ bie anwo, emomu ɔwɔ kɛ bɛfi bɛ ɛhulolɛ nu bɛyɛ zɔ dahuu kɛ kɛ mɔɔ bɛbɔ adawu ala la. Saa agyalɛma bie mɔɔ bɛwɔ United States la nee bɛ abusua ne nwu abɔdeɛ anzɛɛ di aleɛ bie mɔɔ bɛ nye die nwolɛ la a, ɔmaa bɛ adwenle kɔ Gyihova anwo zo. Awovolɛ ne mɔ se: “Yɛmaa yɛ mra ne mɔ kakye ɛlɔlɛ nee kɛzi Gyihova zuzule ninyɛne mɔɔ yeva yemaa yɛ la anwo kpalɛ la.” Saa agyalɛma bie mɔɔ bɛvi South Africa la nee bɛ mra mraalɛ nwiɔ ne ɛlɛyɛ gyima wɔ bɛ tola nu a, bɛtwe bɛ adwenle bɛsie nwanwane adenle mɔɔ ma dua zo fifi yɛɛ kɛzi mbaka nyi la azo. Awovolɛ ne mɔ se: “Yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbamaa bɛahile ɛbulɛ kpole bɛamaa ngoane nee kɛzi ɔsonle bolɛ la.”

8 Mɔɔ selɛ bie mɔɔ vi Australia nee ɔ ra nrenyia mɔɔ yeli asɛɛ ɛvolɛ bulu hɔle tete ninyɛne ɛzielɛ ɛleka bie la, ɔvale nwolɛ adenle ne ɔboale ɔ ra ne ɔmaanle diedi mɔɔ ɔlɛ wɔ Nyamenle nee abɔdeɛ nu la anu mianle. Selɛ ne se: “Yɛnwunle tete nyevile nu ninyɛne bie mɔ mɔɔ bɛ nwo le abonle la. Ninyɛne mɔɔ yɛnwu bɛ ɛnɛ la nee zɔhane ninyɛne ngɛnlɛma ne mɔ ɛnzɛ, noko ɔ muala ɛminli. Mɔɔ yɛnwunle ye la zinli yɛ nwo kpole. Yemɔti saa ngoane hakyile vile ninyɛne ngyikyingyikyi bie mɔ anu rayɛle kpomgbondee a, duzu ati a ɛnee tete ninyɛne ɛhye mɔ le kpomgbondee dɛba ɛ? Ɛnee ɔle ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ me nye die nwo kpalɛ na menganle nwolɛ edwɛkɛ mengilele me ra ne.”

FA NDONWO KPALƐ DI GYIMA

9. Duzu ati a ndonwo boa a, na kɛzi ninli bie vale ɛhye lile gyima ɛ?

9 Ɛnee Gyisɛse ta fa ndonwo mɔɔ maa bɛdwenle, ɔka ahonle, na bɛbahakye ye dahuu la di gyima. (Mat. 13:34, 35) Ngakula ta pɛ ninyɛne nwo nvoninli. Yemɔti awovolɛ, bɛbɔ mɔdenle bɛva ndonwo bɛli gyima wɔ bɛ ngilehilelɛ nu. Zɔhane a yelɛ bie mɔɔ ɔvi Japan la yɛle a. Mɔɔ ɔ mra mrenyia nwiɔ ne nyianle ɛvolɛ mɔtwɛ nee bulu la, ɛnee ɔkpondɛ kɛ bɛnwu kɛzi Gyihova bɔle azɛlɛ ne nee anwoma ne mɔɔ yɛdie la. Kɛ ɔyɛle ye la ɛne, ɔmaanle ngakula ne mɔ meleke, asikyɛlɛ yɛɛ milo. Akee ɔzele bɛ kɛ bɛkpoto tii bɛmaa ye. Ɔse: “Bɛnyianle abotane bɛyɛle ye kpalɛ. Mɔɔ membizale bɛ kɛ duzu ati a bɛdɔle alagye bɛkpotole tii ne kpalɛ ɛ la, bɛhanle kɛ bɛkpondɛ kɛ bɛyɛ ye kɛ mɔɔ mekulo la. Menganle kɛ zɔhane ala a Nyamenle noko dɔle alagye yɛle azɛlɛ ne nee anwoma ne mɔɔ yɛdie la a​—amaa yeaboa yɛ.” Ɛvolɛ mɔɔ bɛli la ati, ɛnee ndonwo ne fɛta, na ɔmaanle mɔɔ bɛzukoale la hanle bɛ ahonle. Yemɔti bɛ rɛle anvi ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ wɔ nu la ɛlɛ!

Ɛbahola wɔalua ninyɛne mɔɔ yɛnwu ye dahuu la azo wɔanyia Nyamenle nee abɔdeɛ anu diedi (Nea ɛdendɛkpunli 10)

10, 11. (a) Neazo boni a ɛbahola wɔava wɔaboa ɛ ra wɔamaa yeanyia Nyamenle anu diedi a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.) (b) Ndonwo boni a wɔnwu kɛ ɔboa kpalɛ a?

10 Ɛbahola wɔava kɛzi bɛto aleɛ la wɔaboa ɛ mra wɔamaa bɛanyia Nyamenle anu diedi. Wɔ adenle boni azo? Saa ɛyɛ keeki anzɛɛ ɛto paano bie ɛwie a, ɛbahola wɔava buluku mɔɔ bɛhile kɛzi bɛkeha ninyɛne bie mɔ bɛbɔ nu bɛmaa ɔyɛ keeki anzɛɛ paano wɔ nu la wɔahile bɛ. Akee fa bakama le kɛ ampolo maa ɛ ra ne na biza ye kɛ: “Asoo ɛze kɛ ‘ninyɛne bie mɔ’ a maanle yɛnyianle ampolo ɛhye ɔ?” Kpakye ampolo ne anu na maa ye ma ne ko. Akee ɛbahola wɔamaa yeanwu kɛ ninyɛne mɔɔ maa yɛnyia ampolo ne la anwo edwɛkɛ wɔ ma ne anu. Noko kɛzi ɔyɛ mɔɔ yɛnyia ampolo la anwo edwɛkɛ ne le kpomgbondee tɛla kɛzi yɛkeha ninyɛne bie mɔ yɛbɔ nu yɛmaa ɔyɛ aleɛ la. Ɛbahola wɔabiza kɛ: “Saa awie a kɛlɛ ninyɛne mɔɔ bɛfa bɛyɛ keeki la a, ɛnee nwane a hɛlɛle edwɛkɛ kpomgbondee mɔɔ maa yɛnyia ampolo la ɛ?” Ɛbahola wɔahilehile nu wɔahile kakula mɔɔ ɛyɛ kpanyinli la kɛ ninyɛne mɔɔ maa yɛnyia ampolo ne yɛɛ baka mumua ne mɔɔ so ampolo ne la anwo edwɛkɛ wɔ ye DNA ne anu. Ɛ nee ye bahola anlea neazo bie mɔ wɔ The Origin of Life​—Five Questions Worth Asking brohyua ne mukelɛ 10 kɔdwu 20.

11 Awovolɛ dɔɔnwo anye die kɛ bɛ nee bɛ mra bazuzu Awake! ne anu edwɛkɛ mɔɔ se “Was It Designed?” la anwo. Anzɛɛ bɛfa edwɛkɛ ɛhye bɛkilehile ninyɛne mɔɔ ɔ bo ɛdelɛ ɛnyɛ se la anu bɛkile bɛ mra ngakula. Kɛ neazo la, agyalɛma bie mɔɔ bɛvi Denmark la vale alopile totole nloma nwo. Bɛhanle kɛ: “Alopile zɔho nloma, noko asoo alopile to aholonvia na bɛabobɔ alopile ngyikyi ɔ? Asoo nloma hyia ɛleka tɛtɛlɛ na bɛahola bɛadu anzɛɛ bɛadwu aze ɔ? Na ngakyile boni a wɔ alopile ɛzunlɛ nee nloma ɛzunlɛ nu a? Yemɔti ahenle mɔɔ ɔyɛle alopile yɛɛ ahenle mɔɔ ɔbɔle nloma la, boni a ze nrɛlɛbɛ kpalɛ a?” Edwɛkɛ zɛhae yɛɛ kpuya kpalɛ bahola aboa kakula yeamaa ye “adwenle” nu abuke na yeanyia Nyamenle anu diedi.​—Mrɛ. 2:10-12.

12. Kɛzi ndonwo bahola amaa ngakula anyia diedi wɔ Baebolo ne anu ɛ?

12 Ndonwo kpalɛ kola boa kakula ɔmaa ɔdie ɔdi kɛ Baebolo ne anu edwɛkɛ ne le nɔhalɛ. Kɛ neazo la, suzu Dwobu 26:7 anwo. (Kenga.) Kɛzi ɛbahola wɔahile kɛ bɛvale Nyamenle sunsum ne a bɛhɛlɛle edwɛkɛ ɛhye ɛ? Bie a ɛbamaa bɛanwu ye sikalɛ kɛ edwɛkɛ ne le nɔhalɛ. Noko duzu ati ɛmmaa ɛ ra ne ɛndwenle ninyɛne nwo ɛ? Maa bɛnwu ye kɛ Dwobu dɛnlanle aze kolaa na bɛayɛ telescope anzɛɛ alopile. Bie a ɔyɛ se kɛ awie mɔ bɛalie ali kɛ azɛlɛ ne zinze mɔɔ ɛhwee ɛnlɛ nu, yemɔti ɛbahola wɔamaa ɛ ra ne ahilehile edwɛkɛ ɛhye anu. Kakula ne bahola ava bɔlo anzɛɛ bolɛ ahile kɛ ɔwɔ kɛ debie mɔɔ yɛ ɛnlomboɛ la gyinla debie zo. Ɛzukoalɛdeɛ ɛhye bamaa ɛ ra ne anwu kɛ amgba Gyihova maanle bɛhɛlɛle nɔhalɛ edwɛkɛ wɔ Baebolo ne anu kolaa na alesama anwu bɛ.​—Nih. 9:6.

MAA BƐNWU NVASOƐ MƆƆ WƆ BAEBOLO NGYINLAZO ZO LA

13, 14. Kɛ ɔkɛyɛ na awovolɛ amaa bɛ mra anwu nvasoɛ mɔɔ wɔ Baebolo ngyinlazo zo la ɛ?

13 Ɔwɔ kɛ ɛmaa ɛ mra nwu kɛ nvasoɛ wɔ Baebolo ngyinlazo zo. (Kenga Edwɛndolɛ 1:1-3.) Ɛbahola wɔalua ndenle dɔɔnwo azo wɔayɛ ɛhye. Kɛ neazo la, ɛbahola wɔaha kɛ ɛ mra ne mɔ ɛva ye kɛ bɛkɔ bɛahɔdɛnla bɔra bie azo, na ɔwɔ kɛ bɛkpa menli dodo bie mɔɔ bɛ nee bɛ bɛahɔ la. Saa bɛbahola bɛadɛnla anzodwolɛ nu a, “bɛnea a subane boni a ɔwɔ kɛ awie biala nyia a?” Eza ɛbahola wɔaha edwɛkɛ mɔɔ wɔ Galeehyeama 5:19-23 la wɔahile bɛ.

14 Zɔhane deɛ ne mɔɔ ɛbayɛ la bɛahile bɛ ninyɛne titili nwiɔ. Mɔɔ limoa, Nyamenle ngyinlazo ne mɔ fa anzodwolɛ nee koyɛlɛ ba. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, Gyihova ngilehilelɛ ɛhye ɛlɛsiezie yɛ amaa ewiade fofolɛ ne anu asetɛnla. (Aye. 54:13; Dwɔn 17:3) Ɛbahola wɔakpa yɛ mbuluku ne mɔ anu neazo bie mɔ na wɔalua zo wɔamaa bɛade edwɛkɛ ne abo kpalɛ. Ɛbahola wɔakpa “Baebolo Ne Kakyi Sonla,” edwɛkɛ ne mɔ mɔɔ ba Ɛzinzalɛ Arane ne anu la bie. Anzɛɛ saa wɔ asafo ne anu adiema bie ɛyɛ nzenzaleɛ mgbole amaa yeazɔ Gyihova anye a, ɛbahola wɔado ɛsalɛ wɔavɛlɛ ye wɔamaa yeaha ye anwubielɛ yeahile bɛ. Neazo ɛhye mɔ maa yɛte Baebolo ngyinlazo zo bo kpalɛ!​—Hib. 4:12.

15. Saa ɛlɛkilehile ɛ mra a, duzu a ɔwɔ kɛ ɛfa ɛyɛ wɔ bodane a?

15 Edwɛkɛ ne a le kɛ: Saa ɛlɛkilehile ɛ mra a, anrɛɛ kakyihakyi kɛzi ɛkilehile bɛ la anu. Bɔ mɔdenle kɛ ɛbava wɔ adwenle wɔabu edwɛkɛ ne. Maa ɛvolɛ mɔɔ bɛli la ɛdɛnla wɔ adwenle nu na maa bɛdwenle edwɛkɛ ne anwo. Maa debiezukoalɛ ne ɛyɛ anyelielɛ na ɔmaa bɛ diedi ɛnyi. Selɛ ko hanle kɛ: “Mmamaa ndenle fofolɛ mɔɔ bɛdua zo bɛsuzu edwɛkɛ dɛba nwo la yɛ wɔ ɛvɛlɛ.”

DI NƆHALƐ, NYIA ABOTANE NA YƐ ASƆNE DAHUU

16. Saa ɛlɛkilehile ngakula a, kɛmɔti a abotane nwo hyia ɛ? Maa neazo.

16 Nyamenle sunsum ne a maa yɛnyia diedi kpole a. (Gal. 5:22, 23) Diedi nyi ngyikyingyikyi kɛ bɛka ma la. Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ ɛnyia abotane na ɛkɔ zo ɛkilehile ɛ mra ne mɔ. Selɛ bie mɔɔ ɔvi Japan na ɔlɛ ngakula nwiɔ la hanle kɛ: “Me nee me ye nyianle mekɛ dɔɔnwo maanle yɛ mra ne mɔ. Ɛnee me nee bɛ sukoa debie mitini 15 kenle ko biala wɔ bɛ ngakula nu, kyesɛ kenle mɔɔ yɛbahɔ debiezukoalɛ la. Ɛnee mitini 15 ɛmbo yɛ nwo zo.” Maangyebakyi zo neavolɛ bie hɛlɛle kɛ: “Mɔɔ ɛnee metɛdwule ɛvolɛ 20 la, ɛnee ninyɛne dɔɔnwo kye me adwenle yɛɛ mengola membiza dɔɔnwo anwo kpuya. Noko, bɛbuale dɔɔnwo wɔ debiezukoalɛ nee yɛ abusua ɛzonlenlɛ bo yɛɛ menzukoale dɔɔnwo anwo debie. Ɛhye ati a ɔwɔ kɛ awovolɛ kɔ zo kilehile bɛ mra la.”

Saa ɛbayɛ kilehilevolɛ kpalɛ a, ɔwɔ kɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne tɛnla ahonle nu (Nea ɛdendɛkpunli 17)

17. Duzu ati a neazo kpalɛ mɔɔ awovolɛ bayɛ la anwo hyia ɛ, na kɛzi agyalɛma bie ɛyɛ ɛhye anwo neazo ɛmaa bɛ mra mraalɛ ɛ?

17 Debie mɔɔ hyia kpalɛ la a le diedi nwo neazo kpalɛ mɔɔ ɛbayɛ la. Ɛ mra banlea mɔɔ ɛyɛ la, na ɔbahola yeanyia bɛ nwo zo tumi kpalɛ. Yemɔti kɛ awovolɛ la, bɛmaa bɛ diedi ɛnyi. Bɛmaa bɛ mra ɛnwu kɛzi bɛnwu Gyihova kpalɛ la. Saa agyalɛma bie mɔɔ bɛwɔ Bermuda la yia ngyegyelɛ a, bɛ nee bɛ mra yɛ asɔne na bɛsɛlɛ Gyihova kɛ ɔhile bɛ adenle, eza bɛsi bɛ mra ne mɔ adua kɛ bɛdabɛ mumua ne bɛyɛ asɔne. “Eza yɛka yɛkile yɛ ra raalɛ kpanyinli ne kɛ, ‘Fa ɛ nwo to Gyihova anwo zo, yɛ dɔɔnwo wɔ Belemgbunlililɛ gyima ne anu, yɛɛ mmadwenledwenle somaa.’ Saa ɔnwu mɔɔ ɛvi nu ɛra la a, ɔmaa ɔnwu kɛ Gyihova ɛlɛboa yɛ. Ɛhye ɛmaa yenyia diedi kpole wɔ Nyamenle nee Baebolo ne anu.”

18. Nɔhalɛ edwɛkɛ boni a ɔwɔ kɛ awovolɛ kakye a?

18 Nɔhalɛ, ɔwɔ kɛ ngakula mumua ne bɔ mɔdenle kɛ bɛbanyia diedi. Kɛ awovolɛ la, bɛbahola bɛalua na bɛagugua zolɛ nzule. Noko Nyamenle ala a bamaa yeanyi a. (1 Kɔl. 3:6) Yemɔti sɛlɛ ye sunsum ne, na bɔ mɔdenle kilehile ɛ mra ne mɔ, ɔluakɛ saa ɛyɛ zɔ a ɛbamaa Gyihova anyia ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ ɔbayila zolɛ a.​—Ɛfɛ. 6:4.