Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Nyia Bɛnwozohomolɛ

Nyia Bɛnwozohomolɛ

“Sunsum ne ma a le . . . bɛnwozohomolɛ.”GAL. 5:22, 23.

EDWƐNE: 121, 36

1, 2. (a) Saa yɛangomo yɛ nwo zo a, duzu a bavi nu ara a? (b) Kɛmɔti a bɛnwozohomolɛ nwo hyia ɛnɛ a?

BƐNWOZOHOMOLƐ le subane kpalɛ. (Gal. 5:22, 23) Gyihova di munli, yemɔti ɔkomo ɔ nwo zo kpalɛ. Noko yɛmɛ yɛnli munli, ɔti ɔnla aze ɔmaa yɛ. Nɔhalɛ nu, menli yia ngyegyelɛ dɔɔnwo ɛnɛ ɔluakɛ bɛngomo bɛ nwo zo. Ɛhye maa bɛyɛ tu sie yɛɛ ɔmmaa bɛmbɔ mɔdenle kpalɛ wɔ sukulu anzɛɛ gyima nu. Eza ɔkola ɔmaa awie bɔ aholoba, bo nza, yɛ basabasa, bɔ ewole, bɔ kakɛ, nyia subane ɛtane, da efiade, di nyane, nyia nla nu ewule, nrenzɛ mɔɔ ɔngulo nee mɔɔ bokɛboka nwo la.—Edw. 34:11-14.

2 Nɔhalɛ nu, menli mɔɔ ɛngomo bɛ nwo zo la gyegye bɛ nwo nee awie mɔ. Bɛnwozohomolɛ mɔɔ menli ɛnlɛ la ɛbu zo. Ɛnee menli komo bɛ nwo zo wɔ 1940 ne anu, noko neɛnleanu mɔɔ bɛyɛ ye kenle nsa ye la kile kɛ menli ɛngola ɛngomo bɛ nwo zo fee. Ɛhye ɛnyɛ menli mɔɔ sukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne la azibɛnwo ɔluakɛ Baebolo ne hanle kɛ “mekɛ mɔɔ li awieleɛ” la anu, menli mɔɔ “ɛngomo bɛ nwo zo” la bara.—2 Tim. 3:1-3.

3. Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ Kilisienema komo bɛ nwo zo ɛ?

3 Duzu ati a ɔwɔ kɛ ɛnyia ɛhulolɛ kɛ ɛbahomo ɛ nwo zo ɛ? Ninyɛne nwiɔ ɛhye ati a nwolɛ hyia a. Mɔɔ limoa, ngyegyelɛ mgbole ɛndo menli mɔɔ kola komo bɛ nwo zo la. Bɛsie bɛ nwo dii, bɛ nee awie mɔ nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ, bɛnda bɛnva ɛya, adwenleadwenle ɛndɔ bɛ nwo yɛɛ eza bɛnnyia adwenle nu ewule. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, bɛkola bɛkpo sɔnea, bɛdi bɛ atiakunluwɔzo ɛtane zo, na ɛhye maa bɛyɛ Nyamenle agɔnwo mɔ. Ɛhye a Adam nee Yive angola ye yɛ a. (Mɔl. 3:6) Akee suzu menli dɔɔnwo mɔɔ bɛhɔ ngyegyelɛ mgbole nu ɔluakɛ bɛangola bɛ nwo zo komo la anwo nea.

4. Edwɛkɛ boni a ɔwɔ kɛ awie mɔɔ ɛngola ɔ nwo zo komo la maa ɔkyekye ɔ rɛle a?

4 Gyihova ze kɛ yɛnli munli, ɔti ɔyɛ se ɔmaa yɛ kɛ yɛbahomo yɛ nwo zo. Noko ɔkulo kɛ ɔboa yɛ ɔmaa yɛdi yɛ atiakunluwɔzo ɛtane zo. (1 Arl. 8:46-50) Ɔle Agɔnwolɛ kpalɛ, ɔti ɔmaa menli mɔɔ bɛlɛ ahonle kpalɛ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛsonle ye noko ɔyɛ se ɔmaa bɛ kɛ bɛbahomo bɛ nwo zo wɔ ninyɛne bie mɔ anu la anwosesebɛ. Bɛmaa yɛzuzu neazo kpalɛ mɔɔ Gyihova ɛyɛ la anwo. Akee yɛbazukoa debie yɛavi Baebolo nu menli mɔɔ yɛle neazo kpalɛ nee ɛtane la anu. Eza yɛbazuzu ngyinlazo mɔɔ baboa yɛ amaa yɛahomo yɛ nwo zo la bie mɔ anwo.

GYIHOVA ƐYƐ NWOLƐ NEAZO

5, 6. Bɛnwozohomolɛ nwo neazo boni a Gyihova ɛyɛ a?

5 Gyihova kola komo ɔ nwo zo bɔkɔɔ, ɔluakɛ ye gyima biala di munli. (Mɛla 32:4) Noko yɛmɛ, yɛnli munli. Noko, amaa yɛade bɛnwozohomolɛ abo la, ɔwɔ kɛ yɛsuzu neazo mɔɔ Gyihova ɛyɛ la anwo amaa yɛahola yɛazukoa ye kpalɛ. Mekɛ titili boni mɔ anu a Gyihova lale bɛnwozohomolɛ ali a?

6 Dwenle kɛzi Gyihova homole ɔ nwo zo wɔ Seetan atuadelɛ ne anwo la anwo. Ɛnee ɔwɔ kɛ ɔdi ngyegyelɛ zɔhane anwo gyima. Abɔnsam atuadelɛ ne yɛle anwumabɔvolɛma mɔɔ di nɔhalɛ maa Nyamenle la amuala azibɛnwo, bɛvale ɛya yɛɛ bɛ nye anlie ɔ nwo bieko. Bie a saa ɛsuzu amaneɛnwunlɛ mɔɔ Seetan ɛva ɛra la anwo a, ɔmaa ɛte ngane zɔhane. Noko, Gyihova ampele ɔ nwo. Mɔɔ ɔyɛle la ɛnee fɛta bɔkɔɔ. Ɔnva ɛya mgbane mgbane, yɛɛ ɔlɛdi Seetan atuadelɛ ne anwo gyima wɔ adenle kpalɛ zo. (Ade. 34:6; Dwobu 2:2-6) Adenle boni azo? Gyihova ɛmaa mekɛ ɛgua nu, ɔluakɛ ɔngulo kɛ bɛsɛkye awie biala, emomu “ɔkulo kɛ menli kɔsɔɔti nu bɛ nwo.”—2 Pita 3:9.

7. Duzu a yɛsukoa yɛfi Gyihova neazo ne anu a?

7 Gyihova mɔɔ ɔkomo ɔ nwo zo la maa yɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ yɛnea yɛ edwɛkɛhanlɛ nee yɛ nyɛleɛ boɛ; na ɔnle kɛ yɛpele yɛ nwo. Saa ɔwɔ kɛ ɛsi kpɔkɛ bie mɔɔ anwo hyia la a, nyia mekɛ dwenle nwolɛ kpalɛ. Sɛlɛ nrɛlɛbɛ amaa wɔaha edwɛkɛ anzɛɛ wɔayɛ debie mɔɔ tenrɛ la. (Edw. 141:3) Saa ɛfa ɛya a, ɔnyɛ se kɛ ɛbayɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la. Yɛ nuhua dɔɔnwo pelele yɛ nwo hanle edwɛkɛ anzɛɛ yɛle debie mɔɔ yɛnlunle yɛ nwo a!—Mrɛ. 14:29; 15:28; 19:2.

NEAZO KPALƐ NEE ƐTANE MƆƆ NYAMENLE AZONVOLƐ YƐLE

8. (a) Nienwu a yɛbanwu menli mɔɔ yɛle bɛnwozohomolɛ nwo neazo kpalɛ la anwo edwɛkɛ a? (b) Kɛmɔti a Dwosefi ammaa Pɔtefaa aye ne ambɛlɛbɛla ye a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

8 Baebolo nu neazo boni mɔ a maa yɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ yɛkomo yɛ nwo zo a? Bie a ɛkakye Baebolo nu menli bie mɔ mɔɔ bɛhomole bɛ nwo zo wɔ sɔnea nu la. Bɛ nuhua ko a le Gyekɔbo ara Dwosefi. Ɔhomole ɔ nwo zo wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔle sonvolɛ wɔ Pɔtefaa mɔɔ le Falo sinzavolɛma kpanyinli sua nu la. Ɛnee Dwosefi “anwo yɛ fɛ na ɔgyi zo sengɔɔnwo,” ɔti, Pɔtefaa aye ne bɔle mɔdenle kɛ ɔbɛlɛbɛla ye amaa ɔ nee ye ala. Duzu ati a Dwosefi ammaa yeambɛlɛbɛla ye a? Ɔda ali kɛ, ɔzuzule mɔɔ saa ɔgyakyi ɔ nwo ɔmaa ye a ɔbavi nu yeara la anwo. Na mɔɔ tɛnlabelɛ ne anu yɛle se la, ɔnriandile. Ɔnyianle adwenle kɛ: “Duzu ati yɛɛ akee menwɔyɛ amumuyɛ kpole ɛhye, na menwɔyɛ ɛtane menwɔtia Nyamenle ɛ?”—Mɔl. 39:6, 9; kenga Mrɛlɛbulɛ 1:10.

9. Kɛzi ɛbahola wɔaziezie ɛ nwo wɔakpo sɔnea ɛ?

9 Duzu a yɛsukoa yɛfi Dwosefi neazo ne anu a? Ɔwɔ kɛ yɛtwe yɛ nwo yɛfi sɔnea mɔɔ bamaa yɛayɛ debie mɔɔ Nyamenle kyi la anwo. Mekɛ bie, ɛnee menli mɔɔ ɛnɛ bɛle Alasevolɛ la di aleɛ molozo, no nza dɔɔnwo, no sigalɛte nee nyile ɛtane, bɔ nla nu ɛbɛlatane nee mɔɔ bokɛboka nwo la. Mɔɔ bɛzɔnenle bɛ bɔbɔ la anzi, ɛnee ɔyɛ a ɔyɛ bɛ kɛ bɛzia bɛbɔ bɛ ɛbɛlatane ne bieko. Noko, saa wɔ adwenle yɛ wɔ kɛ ɛbulu Gyihova mɛla zo a, dwenle esiane mɔɔ bado wɔ wɔ sunsum nu kɛ wɔangomo wɔ nganeɛdelɛ ɛtane zo la anwo. Akee pɛ tɛnlabelɛ mɔɔ bahola amaa wɔayia sɔnea nee kɛzi ɛbahola wɔahwe ɛ nwo wɔavi nwo la anwo nvoninli. (Edw. 26:4, 5; Mrɛ. 22:3) Saa ɛyia sɔnea zɛhae a, sɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa wɔ nrɛlɛbɛ nee bɛnwozohomolɛ, amaa wɔaho wɔatia ye.

10, 11. (a) Duzu sɔnea a mgbavolɛ nee mbɛlɛra dɔɔnwo yia ye wɔ sukulu a? (b) Duzu a baboa Kilisiene ngakula amaa bɛakpo ɛbɛlatane a?

10 Sɔnea mɔɔ dole Dwosefi la bie to Kilisiene ngakula dɔɔnwo. Fa Kim kɛ neazo. Ɛnee ɔ gɔnwo mɔ sukuluma dɔɔnwo bɔ nla nu ɛbɛlatane, wɔ dapɛne bie awieleɛ, bɛvale menli mɔɔ bɛ nee bɛ lale la bɛdule bɛ nloa anu. Noko Kim ɛdeɛ, yeanyia bie yeanga. Ɔka kɛ kɛmɔ ɔkulo kɛ ɔyɛ ngakyile la ati, ɔyɛ a ɔte nganeɛ kɛ “bɛkpo ye yɛɛ yeha ɔ ngome” na ye atipɛnema bu ye kɛ ɔle koasea kɛ ɔ nee mrenyia ɛndu la. Kim yɛle nrɛlɛbɛvolɛ kɛ ɔ nee mrenyia andu la. Ɔze kɛ nla nu atiakunluwɔzo mɔɔ mgbavolɛ nee mbɛlɛra lɛ la anloa yɛ se. (2 Tim. 2:22) Ɔ gɔnwo mɔ sukuluma ta biza ye saa ɔtɛde belamunli a. Ɛhye maa ɔnyia adenle ɔkilehile deɛmɔti ɔmbɔ nla nu ɛbɛlatane la anu ɔkile bɛ. Yɛ nye die Kilisiene ngakula mɔɔ bɛbɔ kpɔkɛ kɛ bɛbakpo nla nu ɛbɛlatane la anwo, na Gyihova noko anye die bɛ nwo kpalɛ!

11 Baebolo ne ka menli mɔɔ bɛangomo bɛ nwo zo wɔ nla nwo la anwo edwɛkɛ fa bɔ yɛ kɔkɔ. Eza ɔmaa yɛnwu esiane mɔɔ vi bɛ nwo zo mɔɔ bɛangomo anu rale la. Awie biala mɔɔ ɛlɛyia Kim ngyegyelɛ ne bie la bahola azuzu kpavolɛ ne mɔɔ ye adwenle ɛtɛtinli mɔɔ Mrɛlɛbulɛ tile 7 ka ɔ nwo edwɛkɛ la anwo. Eza suzu mɔɔ Amenɔn yɛle nee ngyegyelɛ mɔɔ vi nu rale la anwo. (2 Sa. 13:1, 2, 10-15, 28-32) Awovolɛ, ɔwɔ kɛ bɛboa bɛ mra bɛmaa bɛnyia bɛnwozohomolɛ subane nee nrɛlɛbɛ, ɔlua Baebolo nu neazo ɛhye mɔ mɔɔ bɛbazuzu nwo wɔ bɛ abusua ɛzonlenlɛ bo la azo.

12. (a) Mɔɔ Dwosefi nee ɔ mediema ne mɔ yiale la, kɛzi ɔhomole ɔ nwo zo ɛ? (b) Tɛnlabelɛ boni mɔ anu a ɔwɔ kɛ yɛkomo yɛ nwo zo a?

12 Dwosefi yɛle bɛnwozohomolɛ nwo neazo bieko. Kɛmɔ ɛnee Dwosefi kulo kɛ ɔnwu mɔɔ wɔ ɔ mediema ne mɔ ahonle nu la ati, yeanla ɔ nwo ali yeangile bɛ ɛkɛ ne ala wɔ mekɛ mɔɔ bɛrale Yigyibiti kɛ bɛbadɔ aleɛ la. Mɔɔ ɛnee alɔbɔlɛ ɛlɛku ye kpalɛ la ɔvile bɛ nwo ɛkɛ na ɔhɔzunle. (Mɔl. 43:30, 31; 45:1) Saa ɛ diema Kilisienenli anzɛɛ wɔ kulovolɛ bie anyɛ ye debie wɔ nrɛlɛbɛ nu na ɛkomo ɛ nwo zo kɛmɔ Dwosefi yɛle la a, ɔnrɛmaa ɛnrɛpele ɛ nwo ɛnrɛyɛ debie. (Mrɛ. 16:32; 17:27) Saa bɛdu wɔ busuanli bie a, ɔwɔ kɛ ɛkomo ɛ nwo zo amaa ɛ nee ye andu. Ɛ nwo zo mɔɔ ɛbahomo wɔ tɛnlabelɛ zɛhae mɔ anu la ɛnrɛra ɛkɛ ne ala, noko saa yɛnwu ye kɛ yɛ nyɛleɛ nee Gyihova neazo nee ye folɛdulɛ yia a, ɔnrɛyɛ se ɔnrɛmaa yɛ.

13. Duzu a yɛsukoa yɛfi Belemgbunli Devidi edwɛkɛ ne anu a?

13 Baebolo ne maa yɛnwu neazo kɛnlɛma mɔɔ Belemgbunli Devidi yɛle la. Ɔnyianle tumi kpole, noko mekɛ mɔɔ Sɔɔlo nee Hyemɛyae hanle ye ɛya la, ɔ nee bɛ anli ye wɔ ɛya zo. (1 Sa. 26:9-11; 2 Sa. 16:5-10) Ɛhye ɛngile kɛ Devidi homole ɔ nwo zo dahuu, kɛmɔ yɛnwu ye wɔ ɔ nee Batehyɛba ɛtane ne nee kɛzi ɔlimoa ɔyɛle ye nyɛleɛ wɔ Neebale atisesebɛ ne anwo la. (1 Sa. 25:10-13; 2 Sa. 11:2-4) Noko, yɛbahola yɛazukoa debie yɛavi Devidi ɛkɛ. Mɔɔ limoa, ɔwɔ kɛ neavolɛma mɔɔ li Nyamenle menli ne anyunlu la nea boɛ kpalɛ amaa bɛanva bɛ tumi ne bɛanli gyima wɔ adenle ɛtane zo. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, ɔnle kɛ awie biala to ye adwenle nu na ɔdwenle kɛ sɔnea ɛnrɛdo ye.—1 Kɔl. 10:12.

NINYƐNE BIE MƆ MƆƆ ƐBAHOLA WƆAYƐ

14. Duzu a dole adiema nrenyia ko a? Kɛmɔti a mɔɔ yɛbayɛ ye wɔ tɛnlabelɛ zɛhae mɔ anu la anwo hyia ɛ?

14 Duzu a ɛbahola wɔayɛ amaa wɔahomo ɛ nwo zo kpalɛ a? Suzu neazo ɛhye anwo. Awie vale ye kale zile Luigi ɛdeɛ ne anzi. Ɔnva nwo kɛ nvonleɛ ne vi ahenle la, ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔbɔ Luigi aholoba na anrɛɛ ɔ nee ye ko bɔbɔ. Luigi zɛlɛle Gyihova kɛ ɔboa ye ɔmaa ɔzie ɔ nwo dii, ɔbɔle mɔdenle kɛ ɔmaa delava ɛhendeɛ ne aha ye ahonle ado ye azule nu, noko yeanyɛ boɛ. Luigi yɛle ye insurance ne anwo kɛlɛtokɛ na ɔhɔle wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee nrenyia ne tɛtea la. Ye dapɛne ko anzi, ɛnee Luigi ɛlɛyɛ sia kɔkpɔla wɔ raalɛ bie sua nu na ɔnwunle kɛ ɔ hu a le zɔhane delava ne! Ɔyɛle nrenyia ne nyiane na ɔkpale ye subane ɛtane ne anwo kyɛlɛ. Ɔbɔle ɛwɔkɛ kɛ ɔbamaa Luigi insurance kɔmpɛlɛ ne ayɛ ye kale ne boɛ ndɛndɛ. Nrenyia ne vale ɔ nwo wulale adawubɔlɛ ne anu na ɔ nye liele mɔɔ bɛhanle la anwo. Ɛhye ati, Luigi nwunle kɛ ɔle kpalɛ kɛ ɔziele ɔ nwo dii wɔ mekɛ mɔɔ esiane ne zile la, na saa ɔvale ɛya a anrɛɛ debie kpalɛ vi nu ɛnrɛra.—Kenga 2 Kɔlentema 6:3, 4.

Saa yɛsie yɛ nwo dii anzɛɛ yɛfa ɛya a, ɔbahola yeaha yɛ Kilisiene ɛzonlenlɛ gyima ne wɔ adenle bie azo (Nea ɛdendɛkpunli 14)

15, 16. Kɛzi Baebolo ɛzukoalɛ bahola aboa ɛ nee wɔ abusua ne yeamaa bɛahomo bɛ nwo zo ɛ?

15 Saa Kilisienema anye bolo Baebolo ne ɛzukoalɛ nwo a, ɔbamaa bɛahomo bɛ nwo zo. Kakye kɛ Nyamenle zele Dwɔhyua kɛ: “Maa ɔyɛ wɔ gyima kɛ ɛkɛgenga Mɛla buluku ne dahuu wɔ bɛ ɛzonlenlɛ mekɛ biala anu. Dwenledwenle Mɛla ne anwo nɔɔzo nee ewiazo, na di mɔɔ bɛhɛlɛ ye nuhua la amuala azo. Ɛhye bamaa wɔ ɛbɛlabɔlɛ ne adenrɛ.” (Dwɔh. 1:8) Kɛzi Baebolo ɛzukoalɛ bamaa wɔahomo ɛ nwo zo ɛ?

16 Kɛmɔ yɛnwu ye la, neazo ngakyile mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la ɛmaa yɛnwu nvasoɛ mɔɔ wɔ bɛnwozohomolɛ zo nee ngyegyelɛ mɔɔ saa yɛangomo yɛ nwo zo a yɛbayia la. Gyihova ze deɛmɔti ɔmaanle bɛhɛlɛle edwɛkɛ ɛhye mɔ la. (Wlo. 15:4) Nea kɛzi nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ yɛbagenga, yeadwenledwenle nwo na yɛazukoa a! Bɔ mɔdenle kɛ ɛbanwu kɛzi bɛfale ɛ nee wɔ abusua ne anwo la. Sɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛva ye Edwɛkɛ ne ɛyɛ gyima. Saa ɛnwu kɛ ɛngola ɛngomo ɛ nwo zo wɔ ninyɛne bie mɔ anu a, die to nu. Akee yɛ nwolɛ asɔne na bɔ mɔdenle kɛ ɛbanyia anyuhɔlɛ. (Gye. 1:5) Nɔhalɛ nu, saa ɛyɛ neɛnleanu wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu a ɔbamaa wɔanyia edwɛkɛ bieko mɔɔ baboa wɔ la.

17. Kɛzi awovolɛ bahola aboa bɛ mra amaa bɛahomo bɛ nwo zo ɛ?

17 Kɛzi ɛbahola wɔaboa ɛ mra wɔamaa bɛahomo bɛ nwo zo ɛ? Awovolɛ ze kɛ bɛnva subane ɛhye bɛnwo ngakula. Kɛmɔ ɔde wɔ subane mgbalɛ ngakyile mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛ mra nyia anu la, ɔwɔ kɛ awovolɛ yɛ nwolɛ neazo. (Ɛfɛ. 6:4) Saa ɛnwu ye kɛ ɔyɛ se kɛ ɛ mra bahomo bɛ nganeɛdelɛ zo a, biza ɛ nwo saa ɛlɛyɛ nwolɛ neazo kpalɛ a. Mmabu ɛ nye ɛgua kɛzi daselɛlilɛ, debiezukoalɛ ɛhɔlɛ nee abusua ɛzonlenlɛ mɔɔ ɛbayɛ ye dahuu mɔɔ baboa la azo. Saa ɛ ra biza debie na ɔfɛta kɛ ɛka kɛ kyɛkyɛ a mmamaa ɔgyegye wɔ! Gyihova maanle Adam nee Yive ɛweɛne—na ɛnee ɔwɔ kɛ ɛhye maa bɛnyia ɛbulɛ bɛmaa ye tumililɛ ne. Zɔhane ala a amaa ngakula ne mɔ ahomo bɛ nwo zo la, ɔwɔ kɛ awovolɛ tea bɛ na bɛyɛ neazo kpalɛ bɛmaa bɛ a. Nyamenle tumililɛ ne nee ye ngyinlazo ne mɔ mɔɔ ɛbamaa ɛ mra anye alie nwo la boka ninyɛne mɔɔ sonle bolɛ mɔɔ ɛbamaa bɛanyia la anwo.—Kenga Mrɛlɛbulɛ 1:5, 7, 8.

18. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛkpa agɔnwolɛma kpalɛ ɛ?

18 Nɔhalɛ nu, saa ɛle awovolɛ anzɛɛ ɛnle awovolɛ a, ɔwɔ kɛ ɛkpa agɔnwolɛma kpalɛ. Fa menli mɔɔ bamaa wɔ anwosesebɛ kɛ ɛva bodane kpalɛ ɛzie ɛ nye zo amaa ɛ nwo angyele wɔ la agɔnwolɛ. (Mrɛ. 13:20) Menli mɔɔ anye die sunsum nu ninyɛne nwo la bahola aboa wɔ amaa wɔazukoa kɛzi bɛkomo bɛ nwo zo la. Nɔhalɛ nu, wɔ subane kpalɛ ne bamaa ɛ gɔnwo mɔ anwosesebɛ. Saa yɛnyia bɛnwozohomolɛ a, ɔbamaa yɛanyia Nyamenle anyunlu ɛlolɛ, yɛ nye balie wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu na yɛ nee yɛ alɔvolɛ anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ.