Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Kɔ Zo Da Ɛlɔlɛ Ali​—Ɔmaa Ngɔzo

Kɔ Zo Da Ɛlɔlɛ Ali​—Ɔmaa Ngɔzo

“Ɛlɔlɛ maa ngɔzo.”​—1 KƆL. 8:1.

EDWƐNE: 109, 121

1. Nɔe ne mɔɔ aleɛ kye a Gyisɛse bawu la, edwɛkɛ mɔɔ anwo hyia la boni a ɔhanle ɔhilele ye ɛdoavolɛma ne a?

GYISƐSE hanle ɛlɔlɛ nwo edwɛkɛ fane kɛyɛ 30 hilele ye ɛdoavolɛma ne wɔ nɔsolɛ mɔɔ li amozi la anu. Ɔzele ye ɛdoavolɛma kɛ “bɛhulo bɛ nwo.” (Dwɔn 15:12, 17) Ɛnee bɛbahulo bɛ nwo kpole kpalɛ, ɔti ɔbamaa menli anwu kɛ bɛle ye nɔhalɛ ɛdoavolɛma. (Dwɔn 13:34, 35) Ɛlɔlɛ ɛhye ɛnle nganeɛdelɛ bie ala. Ɛnee Gyisɛse ɛlɛka subane mɔɔ anwo hyia​—nɔhalɛ ɛlɔlɛ nwo edwɛkɛ. Ɔhanle kɛ: “Awie biala ɛnlɛ ɛlɔlɛ kpole ɛndɛla ɛhye, kɛ awie kɛva ye ngoane kɛbɔ afɔle kɛmaa ɔ gɔnwo mɔ. Saa bɛyɛ mɔɔ meha mehile bɛ la a, ɛnee bɛle me gɔnwo mɔ.”​—Dwɔn 15:13, 14.

2. (a) Duzu a yɛnwu ye wɔ Nyamenle azonvolɛ anwo a? (b) Kpuya boni mɔ a yɛbabua wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

2 Nɔhalɛ ɛlɔlɛ, koyɛlɛ nee tunwomaa sunsum mɔɔ Gyihova azonvolɛ da ye ali ɛnɛ la maa bɛnwu kɛ bɛle Nyamenle menli. (1 Dwɔn 3:10, 11) Nea kɛzi yɛ nye die kɛ Gyihova azonvolɛ da Kilisiene ɛlɔlɛ ali, ɔnva nwo maanle mɔɔ bɛvi nu, aneɛ mɔɔ bɛka anzɛɛ ɛleka mɔɔ bɛtetele bɛ la! Bie a yɛbabiza kɛ: ‘Duzu ati a ɛlɔlɛ nwo hyia titili ɛnɛ a? Kɛzi Gyihova nee Gyisɛse fi ɛlɔlɛ nu maa yɛ anwosesebɛ ɛ? Kɛ ɔkɛyɛ na yɛ nuhua ko biala ala Kilisiene ɛlɔlɛ mɔɔ “maa ngɔzo” la ali ɛ?’​—1 Kɔl. 8:1.

DEƐMƆTI ƐLƆLƐ NWO HYIA TITILI ƐNƐ LA

3. Kɛzi “mekɛ mɔɔ li awieleɛ” ɛhye ɛha menli ɛ?

3 Kɛmɔ ɛbɛlabɔlɛ wɔ “mekɛ mɔɔ li awieleɛ” ɛhye anu yɛ “ɛvɛlɛ nee nyane ngome” la ati, menli ɛlɛyia ngyegyelɛ dɔɔnwo. (Edw. 90:10; 2 Tim. 3:1-5) Menli dɔɔnwo ɛlɛnwu amaneɛ, ɔti bɛ sa nu ɛlɛto. Mgbondabulɛ kile kɛ menli mɔɔ bo 800,000 la ku bɛ nwo​—asɛɛ sonla ko wu wɔ kɛkɛ 40 biala anu. Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ, Kilisienema bie mɔ ɛngola ngyegyelɛ ɛhye mɔ anloa gyinla, ɔti yemaa bɛhu bɛ nwo.

4. Baebolo nu menli boni mɔ a ɛnee bɛkulo kɛ bɛwu a?

4 Wɔ tete ne, Nyamenle nɔhalɛ azonvolɛ bie mɔ hɔle tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se kpalɛ la anu, ɔti ɛnee bɛkulo kɛ bɛwu. Kɛ neazo la, Dwobu mɔɔ ɛnee ɔlɛnwu amaneɛ kpole la yele awolɛ kɛ: “Me kunlu a anrɛɛ mewu; . . . mebaha me ahonle nu nyane muala.” (Dwobu 10:1; 14:13) Mɔɔ ninyɛne angɔ ye kɛ mɔɔ Dwona kpondɛ la, ɔ sa nu dole na ɔhanle kɛ: “Zɔhane ati, O [Gyihova], mesɛlɛ wɔ, maa menwu, ɔluakɛ ɔle kpalɛ kɛ menwɔwu tɛla kɛ menwɔdɛnla aze a.” (Dwona 4:3) Eza, mekɛ bie ngapezonli Yilaegya tɛnlabelɛ ne ati, ɛnee ɔkulo kɛ ɔwu. Ɔhanle kɛ: “O [Gyihova], akee yeyɛ boɛ. Maa menwu.” (1 Arl. 19:4) Noko, ɛnee Gyihova anye sɔ zɔhane nɔhavoma ne mɔɔ bɔ mɔdenle la, na ɛnee ɔngulo kɛ bɛwu. Kɛ anrɛɛ ɔbadendɛ yeatia bɛ la, ɔboale bɛ ɔmaanle bɛlile ɛhulolɛ mɔɔ bɛlɛ kɛ bɛbawu la azo. Eza ɔvile ɛlɔlɛ nu ɔmaanle bɛ anwosesebɛ amaa bɛava nɔhalɛlilɛ bɛazonle ye dahuu.

5. Duzu ati a yɛ mediema hyia yɛ ɛlɔlɛ nwo titili ɛ?

5 Saa yɛ mediema ne mɔ ɛtɛnyianle adwenle kɛ bɛku bɛ nwo bɔbɔ a, ɔhyia kɛ yɛfi ɛlɔlɛ nu yɛmaa bɛ anwosesebɛ, ɔluakɛ ɛnɛ bɛ nuhua dɔɔnwo yia tɛnlabelɛ mɔɔ anu se. Bie mɔ ɛlɛyia ɛkpɔlɛ nee dwazotia. Bɛtendɛ bɛtia bie mɔ anzɛɛ bɛgolo bɛ nwo wɔ bɛ gyima nu. Anzɛɛ mekɛ dɔɔnwo mɔɔ bɛfa bɛyɛ gyima la maa bie mɔ te ɛvɛlɛ nganeɛ. Bie mɔ noko ɛlɛyia ngyegyelɛ kpole wɔ bɛ abusua nu yɛɛ bɛ hu mɔ anzɛɛ bɛ ye mɔ mɔɔ ɛnzonle Gyihova la tendɛ tia bɛ dahuu. Ɔlua ngyegyelɛ ɛhye mɔ ati, mediema dɔɔnwo mɔɔ wɔ asafo ne anu la te ɛvɛlɛ nganeɛ wɔ nwonane nu nee nganeɛdelɛ nu. Nwane a bahola aboa bɛ a?

GYIHOVA ƐLƆLƐ NE MAA YƐ ANWOSESEBƐ

6. Kɛzi Gyihova fi ɛlɔlɛ nu maa ye azonvolɛ anwosesebɛ ɛ?

6 Gyihova maa ye azonvolɛ nwu ye kɛ ɔkulo bɛ dahuu, ɛhye maa bɛ anwosesebɛ. Nea kɛzi Yizilayɛma nyianle anwosesebɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛdele Gyihova edwɛkɛ ne mɔɔ se: “Kɛmɔ bɛsonle bolɛ wɔ me nye zo, medi bɛ eni, na mekulo bɛ la ati, . . . Bɛmmasulo, ɔluakɛ me nee bɛ lua”! (Aye. 43:4, 5) Kɛ Gyihova sonvolɛ la, ɛbahola wɔalie wɔali kɛ Gyihova kulo wɔ kpole kpalɛ. * Nyamenle Edwɛkɛ ne bɔ awie biala mɔɔ wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu la ɛwɔkɛ kɛ: “Ɔle Tumivolɛ la ati ɔbalie wɔ.”​—Zɛf. 3:16, 17, NW.

7. Kɛzi Gyihova ɛlɔlɛ ne le kɛ ɛrɛladane ɛdeɛ ne ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

7 Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔnva nwo sɔnea biala mɔɔ ye azonvolɛ bayia la, ɔbamaa bɛ anwosesebɛ na yeakyekye bɛ rɛle. “Mebanloa bɛ nyɛfonlɛ, mebavia bɛ me nzi, na meadedɛ bɛ me gyakɛ azo meaha bɛ nwɔhoa. Kɛ ninli si kyekye ɔ ra arɛle la, zɔhane ala yɛɛ mebakyekye bɛ rɛle a.” (Aye. 66:12, 13) Tɛnlabelɛ kɛnlɛma boni ɛne​—ninli mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ mɔɔ via ɔ ra wɔ ye foa ko, anzɛɛ ɔdedɛ ye wɔ ɔ gyakɛ azo! Gyihova ɛlɛdua adenle ɛhye azo amaa ye nɔhalɛ azonvolɛ anwu kɛzi ɔbavi ɛlɔlɛ nu yeaboa bɛ la. Kakye ye dahuu kɛ ɛsonle bolɛ kpole kpalɛ ɛmaa Gyihova yɛɛ ɔ nye die ɛ nwo.​—Gyɛ. 31:3.

8, 9. Kɛzi Gyisɛse ɛlɔlɛ ne kola maa yɛ anwosesebɛ ɛ?

8 Ndelebɛbo kpalɛ ɛhye ati, yɛze kɛ Gyihova kulo yɛ: “[Ɔhulole] ewiade ne kpole kpalɛ yemɔti ɔvale ɔ Ra kokye ne ɔmaanle, amaa awie biala mɔɔ kɛnyia diedi wɔ ye nu la bɛanzɛkye ye na yeanyia dahuu ngoane.” (Dwɔn 3:16) Gyisɛse afɔlebɔlɛ ne noko kile kɛ ɔkulo yɛ, na ɛhye maa yɛ anwosesebɛ. Nyamenle Edwɛkɛ ne bɔ ɛwɔkɛ kɛ “anwongyelelɛ anzɛɛ amaneɛnwunlɛ” bɔbɔ ‘ɛnrɛhola ɛnrɛhwe yɛ ɛnrɛvi Kelaese ɛlɔlɛ ne anwo.’​—Wlo. 8:35, 38, 39.

9 Saa yɛlɛyia sɔnea mɔɔ maa yɛfɛ wɔ nwonane nu, nganeɛdelɛ nee sunsum nu a, Kelaese ɛlɔlɛ ne maa yɛkola yɛgyinla ɔ nloa. (Kenga 2 Kɔlentema 5:14, 15.) Saa yɛlɛyia sɔnea le kɛ esiane, kpɔdekpɔdeyɛlɛ, arɛlebɔlɛ anzɛɛ adwenleadwenle a, Gyisɛse ɛlɔlɛ ne kola maa yɛ anwosesebɛ amaa yɛ sa nu ando.

ƆWƆ KƐ YƐKULO YƐ MEDIEMA

Gyisɛse neazo ne mɔɔ ɛbazukoa la baboa wɔ (Nea ɛdendɛkpunli 10, 11)

10, 11. Nwane a ɔle ye gyima kɛ ɔbamaa mediema mɔɔ asa nu ɛdo la anwosesebɛ a? Kilehile nu.

10 Adenle ko mɔɔ Gyihova dua zo fi ye ɛlɔlɛ nu maa yɛ anwosesebɛ la a le Kilisiene asafo ne. Yɛ nuhua ko biala bahola ahile ye ɛlɔlɛ ne anwo anyezɔlɛ ɔlua yɛ mediema mɔɔ yɛbahulo bɛ na yɛamaa bɛ anwosesebɛ wɔ sunsum nu nee nganeɛdelɛ nu la azo. (1 Dwɔn 4:19-21) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo dule Kilisienema folɛ kɛ: “Bɛhɔ zo bɛmaa bɛ nwo anwosesebɛ na bɛboa bɛ nwo ngoko kɛ mɔɔ bɛlɛyɛ ye ala la.” (1 Tɛs. 5:11) Ɛhɛe, yɛ kɔsɔɔti mɔɔ yɛwɔ asafo ne anu la bahola azukoa Gyihova nee Gyisɛse akyekye yɛ mediema arɛle na yɛamaa bɛ anwosesebɛ, ɔnle mgbanyima ne mɔ angomekye gyima.​—Kenga Wulomuma 15:1, 2.

11 Bie a asafo ne anu amra bie mɔ mɔɔ bɛlɛ adwenle nu ngyegyelɛ mɔɔ anu yɛ se la bahyia dɔketa mɔɔ bayɛ bɛ ayile la. (Luku 5:31) Mgbanyima nee menli gyɛne mɔɔ wɔ asafo ne anu la fi mɛlɛbɛnwoaze nu die to nu kɛ bɛnle dɔketama mɔɔ bɛtete bɛ mɔɔ bɛyɛ adwenle nu ngyegyelɛ nwo gyima a. Noko, ɔle bɛ gyima kɛ ‘bɛbakyekye menli mɔɔ arɛle ɛbɔ la arɛle, bɛaboa mɔɔ ɛyɛ bɛtɛɛ la, na bɛanyia awie biala anwo abotane.’ (1 Tɛs. 5:14) Ɔwɔ kɛ Kilisienema kɔsɔɔti fi atiakunlukɛnlɛma nu nyia awie mɔ anwo abotane, bɛkyekye bɛ rɛle amaa bɛanyia anwosesebɛ. Ɛkyekye awie mɔ arɛle na ɛmaa bɛ anwosesebɛ ɔ? Saa ɛnwu kɛzi ɛbava moalɛ ɛhye mɔ wɔamaa a, nvasoɛ kpole vi nu bara.

12. Ka awie mɔɔ asafo ne vile ɛlɔlɛ nu maanle ye anwosesebɛ la neazo ne.

12 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛavi ɛlɔlɛ nu yɛamaa bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛyia nganeɛdelɛ nu ngyegyelɛ la anwosesebɛ ɛ? Kilisiene raalɛ bie mɔɔ wɔ Europe la ka kɛ: “Ɔyɛ a me adwenle yɛ me kɛ mengu me nwo. Noko menyia moalɛ kpalɛ. Me asafo ne ɛlie me ngoane. Mediema ne mɔ maa me anwosesebɛ yɛɛ bɛda ɛlɔlɛ ali dahuu. Bɛ nuhua ekyi bie ala a ze kɛ melɛyia adwenle nu ngyegyelɛ a, noko asafo ne boa me dahuu. Agyalɛma bie ɛva me kɛ bɛ ra wɔ asafo ne anu. Bɛnea me kɛnlɛma kpalɛ yɛɛ bɛnyia mekɛ bɛmaa me dahuu.” Nɔhalɛ nu, tɛ awie biala a bahola ava moalɛ ko ne ala amaa a. Noko, yɛ ahonle nu mɔɔ yɛbavi yɛaboa la bahola aboa bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛyia nganeɛdelɛ nu ngyegyelɛ la kpalɛ. *

KƐ ƆKƐYƐ NA WƆAVI ƐLƆLƐ NU WƆAMAA AWIE MƆ ANWOSESEBƐ LA

13. Saa yɛkulo kɛ yɛmaa awie mɔ anwosesebɛ a, duzu a anwo hyia a?

13 Yɛ tievolɛ kpalɛ. (Gye. 1:19) Amaa wɔahola wɔadie awie kpalɛ la, kyesɛ ɛkulo ye. Ɛbahola wɔavi atiakunlukɛnlɛma nu wɔabiza kpuya wɔ nrɛlɛbɛ adenle zo amaa wɔade awie mɔɔ ɛlɛyia ngyegyelɛ la nganeɛdelɛ bo. Yemɔ bamaa wɔala anwunvɔnezelɛ ali na wɔamaa ɛ gɔnwo diedinli ne anwosesebɛ. Maa ɔnwu ye wɔ ɛ nyunlu kɛ amgba ɛdwenle ɔ nwo. Saa ɔkulo kɛ ɔkilehile ninyɛne nu kpalɛ ɔkile wɔ a, nyia abotane tie ye, mmapɛ ɔ nloa azo. Saa ɛnyia abotane ɛtie ye kpalɛ a, ɔbamaa wɔade ye nganeɛdelɛ bo. Yemɔ bamaa ɛ diema ne mɔɔ ɛlɛyia ngyegyelɛ ne la anyia wɔ nu anwodozo, na yɛanyia ɛhulolɛ kɛ ɔtie mɔɔ ɛkulo kɛ ɛka ɛmaa ye anwosesebɛ la. Saa ɛmaa ɔda ali kɛ amgba ɛdwenle awie mɔ anwo a, zɔhane ɛlɔlɛ ne bamaa bɛ anwosesebɛ kpalɛ.

14. Duzu ati a yɛngulo kɛ yɛyɛ kyengye a?

14 Mmayɛ kyengye. Saa yɛyɛ kyengye wɔ menli mɔɔ ɛlɛyia adwenle nu ngyegyelɛ la anwo zo a, ɔbazɛkye edwɛkɛ ne, na nvasoɛ biala ɛnrɛra mɔdenle mɔɔ yɛbabɔ kɛ yɛmaa bɛ anwosesebɛ la azo. “Sonla ne bie anloa edwɛkɛ wowɔ kɛ dadeɛ, na nrɛlɛbɛvolɛ edwɛkɛ le ayile.” (Mrɛ. 12:18) Nɔhalɛ nu, yɛ nye fuu yɛnrɛha edwɛkɛ mɔɔ “wowɔ” la yɛnrɛhile bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛyia adwenle nu ngyegyelɛ la. Noko, saa tɛ awie anye fuu na ye edwɛkɛ “wowɔ” ɔ gɔnwo bɔbɔ a, ɔkola ɔyɛ nyane kpalɛ. Amaa yɛavi ɛlɔlɛ nu yɛamaa awie mɔ anwosesebɛ la, ɔwɔ kɛ yɛda anwunvɔnezelɛ ali, na yɛbɔ mɔdenle yɛfa yɛ nwo yɛwula bɛ tɛnlabelɛ ne anu.​—Mat. 7:12.

15. Buluku boni a kola maa yɛfi ɛlɔlɛ nu yɛmaa awie mɔ anwosesebɛ a?

15 Fa Nyamenle Edwɛkɛ Ne Kyekye Awie Mɔ Arɛle. (Kenga Wulomuma 15:4, 5.) Arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ dɔɔnwo wɔ Ngɛlɛlera Nwuanzanwuanza ne anu. Baebolo ne vi “Nyamenle ne mɔɔ maa abotane nee arɛlekyekyelɛ la” ɛkɛ. Saa ɛye Ngɛlɛlera mɔɔ kyekye sonla rɛle la ɛsie ahane a, yɛlɛ Baebolo nwo mbuluku mɔɔ yɛfa yɛsukoa debie la wɔ ɛkɛ. Yɛbahola yɛava Watch Tower Publications Index yɛɛ Gyihova Alasevolɛ Neɛnleanu Buluku ne yɛali gyima. Ɛhye mɔ boa yɛ maa yɛnwu Baebolo nu edwɛkɛ mɔɔ kola maa yɛgyinla ngyegyelɛ ngakyile nloa la. Mbuluku ɛhye mɔ kola boa maa yɛka arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ mɔɔ maa anwosesebɛ kpalɛ la.

16. Saa yɛkulo kɛ yɛmaa Kilisienenli mɔɔ arɛle ɛbɔ la anwosesebɛ a, subane boni mɔ a anwo hyia a?

16 Da ahunlunyele nee bɛtɛɛyɛlɛ ali. Ɛhye mɔ le subane ngɛnlɛma mɔɔ nɔhalɛ ɛlɔlɛ maa yɛda ye ali wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛmaa awie mɔ anwosesebɛ amaa bɛanyia ngɔzo la. Gyihova mumua ne le “Selɛ nee arɛlekyekyelɛ muala Nyamenle,” na ɔse ye azonvolɛ ‘anwunvɔne.’ (Kenga 2 Kɔlentema 1:3-6; Luku 1:78; Wlo. 15:13) Pɔɔlo yɛle neazo kɛnlɛma wɔ ɛhye anu, ɔhɛlɛle kɛ: “Yɛyɛle bɛ bɛtɛbɛtɛ kɛ mɔɔ ɛrɛladane di ɔ mra adane la. Na kɛmɔ yɛlɛ bɛ nwo ɛlɔlɛ la ati, yɛbɔle kpɔkɛ kɛ yɛnrɛva Nyamenle edwɛkpa ne angome yɛnrɛmaa bɛ, emomu yɛbava yɛ nwo noko yɛamaa bɛ, ɔluakɛ bɛrayɛle yɛ alɔvolɛ.” (1 Tɛs. 2:7, 8) Saa yɛda ahunlunyele ali a, Gyihova balua yɛ nwo zo abua awie mɔɔ arɛle ɛbɔ la asɔneyɛlɛ.

17. Adwenle kpalɛ boni a bamaa yɛavi ɛlɔlɛ nu yɛamaa yɛ mediema anwosesebɛ a?

17 Mmayɛ wɔ adwenle kɛ ɛ mediema di munli. Nyia ɛ mediema diedima anwo adwenle kpalɛ. Saa ɛnyia adwenle kɛ ɛ mediema di munli a, ɛ sa nu bado. (Nol. 7:21, 22) Kakye kɛ Gyihova ze ye azonvolɛ kpalɛ, ɔti ɔmkpondɛ dɔɔnwo ɔnvi bɛ ɛkɛ. Saa yɛsukoa ye neazo nea a, ɔbamaa yɛanyia yɛ mediema mɔɔ ɛnli munli la anwo abotane. (Ɛfɛ. 4:2, 32) Mmamaa bɛnyia adwenle kɛ bɛmbɔ bɛ nwo mɔdenle, emomu fa yɛ wɔ subane kɛ ɛbahanvo bɛ wɔ mɔɔ bɛlɛyɛ la anwo. Yemɔ bahola amaa bɛ anwosesebɛ. Saa yɛfi ɛlɔlɛ nu yɛkanvo awie mɔ a, ɔmaa bɛnyia ngɔzo na ɔboa bɛ ɔmaa ‘bɛnyia debie bɛfa bɛtu bɛ nwo’ wɔ bɛ ɛzonlenlɛ nwuanzanwuanza ne anwo. Yemɔ le kpalɛ tɛla kɛ yɛbava mɔɔ yɛkola yɛyɛ la yɛatoto bɛ ɛdeɛ ne anwo.​—Gal. 6:4.

18. Bodane boni ati a ɔwɔ kɛ yɛfi ɛlɔlɛ nu yɛmaa awie mɔ anwosesebɛ ɛ?

18 Gyihova sonvolɛ biala sonle bolɛ maa ɔ nee Gyisɛse. (Gal. 2:20) Yɛkulo yɛ mediema diedima kpole kpalɛ. Na yɛkulo kɛ yɛfi ahunlunyele nu yɛnea bɛ wɔ ɛlɔlɛ nu. Amaa yɛayɛ menli mɔɔ yɛmaa awie mɔ anye die la, “bɛmaa yɛkpondɛ ninyɛne mɔɔ fa anzodwolɛ ba nee ninyɛne mɔɔ boa maa yɛmaa yɛ nwo ngoko anwosesebɛ la.” (Wlo. 14:19) Nea kɛzi yɛ nye la ye ade ɛsesebɛ kɛ saa Paladaese ba a, debie biala ɛnrɛmaa yɛ sa nu ɛnrɛdo a! Anwondolɛ, konle, ewule, kpɔdekpɔdeyɛlɛ, abusua nu basabasayɛlɛ nee arɛlebɔlɛ bavi ɛkɛ. Alesama bali munli wɔ Ɛvolɛ Apenle Ko ne anzi. Gyihova Nyamenle bava menli mɔɔ bɛbali konim wɔ sɔnea mɔɔ li awieleɛ anu la kɛ ɔ mra wɔ azɛlɛ ye azo, na bɛbanyia “anyunlunyia fanwodi ne mɔɔ Nyamenle amra lɛ la bie.” (Wlo. 8:21) Bɛmaa yɛhɔ zo yɛla ɛlɔlɛ mɔɔ maa ngɔzo la ali, yɛboa yɛ nwo ngoko, amaa yɛanyia ahyɛlɛdeɛ zɔhane mɔɔ yɛ anyelielɛ la bie.

^ ɛden. 6 Nea Draw Close to Jehovah buluku ne tile 24.

^ ɛden. 12 Amaa wɔahola wɔali bɛ nwo ɛhunlɛ nwo adwenle zo la, nea edwɛkɛ mɔɔ wɔ Awake! ɛhye mɔ anu la, “Why Go On? Three Reasons to Keep Living” (April 2014); “When You Feel Like Giving Up on Life” (January 2012); yɛɛ “Life Is Worth Living” (October 22, 2001).