Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Maa Ɛ Nye Ɛlie Kɛ Gyihova Le Yɛ Nwovolɛ La

Maa Ɛ Nye Ɛlie Kɛ Gyihova Le Yɛ Nwovolɛ La

“O [Gyihova], . . . wɔmɔ a ɛle nwovolɛ ne a; yɛ muala yɛle ɛ sa anloa gyima.”​—AYE. 64:8.

EDWƐNE: 89, 26

1. Duzu ati a Gyihova le Nwovolɛ kpole a?

WƆ November 2010, bɛdɔnenle Chinama buakɛ bie mɔɔ bɛyɛle ye wɔ ɛvoya 18 ne anu la asɛɛ dɔla mgbe 70 wɔ London, England. Ɔda ali kɛ buakɛ nwovolɛ bahola ava debie mɔɔ ɛbu mɔɔ ye bolɛ ɛnyɛ se fee mɔɔ le kɛ ndɛtɛlɛ la anwo debie kɛnlɛma mɔɔ ye bolɛ yɛ se kpalɛ. Noko nwovolɛ biala nee Gyihova ɛnzɛ. Wɔ ninyɛne ɛbɔlɛ kenle nsia ne anu, Nyamenle vale “ndɛtɛlɛ” nwonle sonla mɔɔ di munli na ɔkola ɔda ye Bɔvolɛ ne subane ali la. (Mɔl. 2:7) Bɛvɛlɛle sonla zɔhane, Adam, mɔɔ di munli na ɔvi ndɛtɛlɛ nu la kɛ “Nyamenle ara.”​—Luku 3:38.

2, 3. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa Yizilayɛma mɔɔ bɛnlunle bɛ nwo la subane ne ɛ?

2 Mɔɔ Adam dele atua tiale ye Bɔvolɛ ne la, yeanyɛ ɔ ra bieko. Noko Adam abozoamra “pemgbenleamgbe” ɛkpa kɛ bɛbagyinla Nyamenle tumililɛ ne anzi. (Hib. 12:1) Bɛ Bɔvolɛ ne mɔɔ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze bɛamaa ye la kile kɛ bɛkulo kɛ ɔdaye a ɔyɛ bɛ Ze nee bɛ Nwovolɛ a na tɛ Seetan ɔ. (Dwɔn 8:44) Nɔhalɛ mɔɔ bɛdi bɛamaa Nyamenle la maa yɛkakye edwɛkɛ mɔɔ Ayezaya hanle ye wɔ Yizilayɛma mɔɔ bɛnlunle bɛ nwo anwo la: “O [Gyihova], wɔmɔ a ɛle yɛ ze a; yɛmɛ, yɛle ndɛtɛlɛ, yɛɛ wɔmɔ a ɛle nwovolɛ ne a; yɛ muala yɛle ɛ sa anloa gyima.”​—Aye. 64:8.

3 Ɛnɛ, awie biala mɔɔ ɔsonle Gyihova wɔ sunsum nu nee nɔhalɛ nu la bɔ mɔdenle kɛ ɔbala mɛlɛbɛnwoaze nee tieyɛ subane ko ne ala bie ali. Bɛbu Gyihova mɔɔ bɛfɛlɛ ye kɛ bɛ Ze yɛɛ bɛ nwo aze mɔɔ bɛbɛlɛ bɛamaa ye kɛ bɛ Nwovolɛ la kɛ ɔle enililɛ kpole. Ɛnwu ɛ nwo kɛ ɛle ndɛtɛlɛ bɛtɛɛ wɔ Gyihova asa anu mɔɔ ɛkulo kɛ ɔnwo wɔ kɛ buakɛ mɔɔ ɔ nye die nwo ɔ? Ɛnwu wɔ sunsum nu mediema ne mɔ ko biala kɛ ɔlɛbɔ ɔ nwo mɔdenle yeamaa Nyamenle anwo ye ɔ? Amaa yɛade ɛhye abo la, bɛmaa yɛsuzu ninyɛne nsa mɔɔ Gyihova yɛ kɛ yɛ Nwovolɛ la anwo: Kɛzi ɔkpa menli mɔɔ ɔnwo bɛ la, deɛmɔti ɔnwo bɛ la yɛɛ kɛzi ɔnwo bɛ la.

GYIHOVA KPA MENLI MƆƆ ƆNWO BƐ LA

4. Kɛzi Gyihova kpa menli mɔɔ ɔtwe bɛ ɔba ɔ nwo la ɛ? Maa neazo.

4 Tɛ kɛzi alesama de wɔ ɛnyelɛ zo la a Gyihova nea a. Emomu, ɔneɛnlea ahonle nu, kɛzi ahenle ne de la. (Kenga 1 Samoɛle 16:7b.) Nɔhalɛ edwɛkɛ ɛhye lale ali bɔkɔɔ wɔ mekɛ mɔɔ Nyamenle hyehyɛle Kilisiene asafo ne la. Ɔhwenle menli dɔɔnwo mɔɔ wɔ sonla nye zo ɛfa bɛ ɛyɛ ɛhwee a ɔnyɛ boɛ la ɔbikyele ɔ nee ɔ Ra ne. (Dwɔn 6:44) Bɛ nuhua ko a le Falasiinli Sɔɔlo​—mɔɔ ɔhehanle ‘munzule edwɛkɛ, ɔyɛle menli kpɔdekpɔde na ɔguale bɛ nyunlu aze’ la. (1 Tem. 1:13) Noko Gyihova mɔɔ “sɔ ahonle kɔsɔɔti nea” la annwu Sɔɔlo kɛ ndɛtɛlɛ mɔɔ ɛfa ye ɛyɛ ɛhwee a ɔnyɛ boɛ a. (Mrɛ. 17:3) Emomu, Nyamenle nwunle kɛ ɔbahola yeanwo ye yeamaa yeayɛ buakɛ kɛnlɛma, buakɛ mɔɔ ɔbava ye ‘duma yeahɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛnle Dwuuma la anu nee arelemgbunli nee Yizilayɛma kɔsɔɔti anwo zo’ a. (Gyi. 9:15) Eza Nyamenle nwunle nzabolɛma, adwɔmanema nee nwulema kɛ bɛbahola bɛayɛ mbuakɛ “mɔɔ le kɛnlɛma na ɔhyia” la. (Wlo. 9:21; 1 Kɔl. 6:9-11) Mɔɔ bɛzukoale Ngɛlɛlera ne la, bɛmianle bɛ diedi ne anu na bɛmaanle Gyihova nwonle bɛ.

5, 6. Kɛzi ɔwɔ kɛ anwodozo mɔɔ yɛlɛ wɔ Gyihova, yɛ Nwovolɛ ne anu la ka adwenle mɔɔ yɛlɛ wɔ (a) yɛ azɛlɛsinli ne anu amra anwo la ɛ? (b) yɛ mediema nwo la ɛ?

5 Kɛzi edwɛkɛ mɔɔ yɛlimoa yɛzuzu nwolɛ la baboa yɛ ɛ? Kɛmɔ yɛlɛ Gyihova mɔɔ nea ahonle nu na ɔtwe menli mɔɔ ɔkpa bɛ ɔbeta ɔ nwo la anu diedi la ati, ɔnle kɛ yɛbua awie mɔ ndɛne wɔ azɛlɛsinli ne nee yɛ asafo ne anu. Suzu Michael neazo ne anwo. Ɔse, “Saa Gyihova Alasevolɛ ba me ɛkɛ a, mempili bɛ bɔbɔ kɛ bɛle menli. Ɛnee membu ɛhwee! Nzinlii, menyiale abusua bie mɔɔ bɛ subane kpalɛ ti me nye liele bɛ nwo la. Noko kenle ko, edwɛkɛ bie zinle me nwo. Ɛnee bɛle Gyihova Alasevolɛ! Bɛ subane ne maanle mendwenlenle deɛmɔti mekpɔ bɛ la anwo. Menwunle kɛ kɛmɔ menze bɛ la ati, bɛ nwo edwɛkɛ mɔɔ mentetele mɔɔ ɔnle nɔhalɛ la a mengyinlanle zo a.” Amaa Michael anwu nɔhalɛ mɔɔ wɔ nu la, ɔmaanle bɛ nee ye zukoale Baebolo ne. Nzinlii ɔrale asafo ne anu na ɔvale ɔ nwo ɔwulale dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne anu.

6 Saa yɛbu Gyihova kɛ ɔle yɛ Nwovolɛ a, ɔbahola yeaha kɛzi yɛyɛ yɛ nyɛleɛ yɛkile yɛ mediema la. Asoo ɛnwu ɛ mediema kɛ mɔɔ Gyihova nwu bɛ la, tɛ kɛ debie mɔɔ bɛyɛ bɛwie, na emomu kɛ debie mɔɔ bɛlɛyɛ nwolɛ gyima ɔ? Ɔkola ɔnwu kɛzi ahenle mumua ne de la yɛɛ sonla holɛ ko mɔɔ ɔbahola yeayɛ la. Yemɔti Gyihova nea kpalɛ mɔɔ menli yɛ la na ɔnva ye adwenle ɔnzie bɛ sinlidɔlɛ zo. (Edw. 130:3) Saa yɛnea kpalɛ mɔɔ wɔ ye azonvolɛ nu la a, yɛbahola yɛazukoa ye. Nɔhalɛ nu, yɛbahola yɛ nee yɛ Nwovolɛ ne ayɛ gyima ɔlua yɛ mediema mɔɔ bɛlɛbɔ mɔdenle bɛanyia sunsum nu anyuhɔlɛ mɔɔ yɛbaboa bɛ la azo. (1 Tɛs. 5:14, 15) Kɛ menli nu “ahyɛlɛdeɛ” la, ɔwɔ kɛ mgbanyima dimoa wɔ ɛhye ɛyɛlɛ nu.​—Ɛfɛ. 4:8, 11-13.

DUZU ATI A GYIHOVA NWO YƐ A?

7. Duzu ati a ɛ nye die Gyihova ɛdenrɛdenrɛlɛ ne anwo a?

7 Bie a wɔde kɛ awie ɛlɛka kɛ: ‘Menwole me mra la yɛɛ mendele deɛmɔti me awovolɛ denrɛle me la abo kpalɛ a.’ Saa yɛnyia anwubielɛ dɔɔnwo a, bie a yɛbabu ɛdenrɛdenrɛlɛ kɛ mɔɔ Gyihova bu ye la, ɔkile ɛlɔlɛ. (Kenga Hibuluma 12:5, 6, 11.) Gyihova lɛ ɔ mra nwo ɛlɔlɛ yemɔti ɔnyia abotane ɔnwo yɛ. Ɔkulo kɛ yɛnwu nrɛlɛbɛ, yɛ nye die na yɛkulo ye. (Mrɛ. 23:15) Ɔ nye ɛnlie yɛ amaneɛnwunlɛ nwo; anzɛɛ ɔngulo kɛ ɛtane mɔɔ yɛnyianle yɛvile Adam ɛkɛ la ati yɛwu kɛ mralɛ mɔɔ ‘yɛhanle ye ɛya.’​—Ɛfɛ. 2:2, 3.

8, 9. Kɛzi Gyihova ɛlɛkilehile yɛ ɛnɛ ɛ, na kɛzi ngilehilelɛ ɛhye badoa zo kenle bie ɛ?

8 Kɛ mralɛ mɔɔ ‘yɛhanle ye ɛya’ la, ɛnee yɛda subane mɔɔ ɛnzɔ Nyamenle anye mɔɔ bie mɔ le kɛ nane ne mɔ subane la ali! Noko yɛyɛ Gyihova mo kɛ yenwo yɛ yemaa yɛhakyi na yɛyɛ kɛ mboane mralɛ la. (Aye. 11:6-8; Kɔl. 3:9, 10) Ɛhye ati yɛbu tɛnlabelɛ mɔɔ Gyihova ɛlɛnwo yɛ wɔ nu kɛkala la kɛ sunsum nu paladaese. Yɛlɛ anwobanebɔlɛ ɔnva nwo kɛ yɛde ɛtane ewiade nu la. Eza yemaa yɛdayɛ mɔɔ bɛtetele yɛ wɔ abusua mɔɔ ɛlɔlɛ ɛnle nu anu la ɛnyia menli mɔɔ kulo yɛ a. (Dwɔn 13:35) Na yɛdayɛ noko yɛzukoa kɛ yɛbahulo awie mɔ. Mɔɔ tɛla biala la, yɛnwu Gyihova na yɛlɛnyia ye ɛlɔlɛ ne azo nvasoɛ kɛkala.​—Gye. 4:8.

9 Wɔ ewiade fofolɛ ne anu, yɛbanyia sunsum nu paladaese ne anu nyilalɛ bɔkɔɔ. Akee yɛbadɛnla azɛlɛ ye azo paladaese nu wɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne abo. Zɔhane mekɛ ne mɔɔ bɛbayɛ ewiade ne amuala boɛ la, Gyihova bahɔ zo ahilehile menli mɔɔ bɛde azɛlɛ ne azo la, na kɛzi ɔbahilehile bɛ la, kɛkala ɛdeɛ, yɛnnwu kɛzi yɛka ye a. (Aye. 11:9) Eza Nyamenle bamaa yɛanyia adwenle nee sonlabaka mɔɔ di munli amaa yɛade ye ngilehilelɛ ne mɔ abo na yɛayɛ ye ɛhulolɛdeɛ kpalɛ. Yemɔti bɛmaa yɛzi kpɔkɛ kɛ yɛbayɛ tieyɛ yɛamaa Gyihova dahuu, na yɛamaa yeanwu kɛ yɛbu kɛzi ɔlɛnwo yɛ la kɛ ɔkulo yɛ kpalɛ.​—Mrɛ. 3:11, 12.

KƐZI GYIHOVA NWO YƐ LA

10. Kɛzi Gyisɛse lale Nwovolɛ Kpole ne abotane ne bie ali ɛ?

10 Kɛ nwovolɛ mɔɔ ze gyima kpalɛ la, Gyihova ze kɛzi “ndɛtɛlɛ” biala de la na nwolɛ a ɔnea ɔnwo ye a. (Kenga Edwɛndolɛ 103:10-14.) Nɔhalɛ nu, ɔnea sonla ko biala sinlidɔlɛ nee ye sunsum nu anyuhɔlɛ na ɔ nee ye ali. Ɔ Ra ne lale subane mɔɔ ɔlɛ wɔ azonvolɛ mɔɔ bɛnli munli anwo la bie ali. Suzu kɛzi Gyisɛse lile ye ɛzoanvolɛ ne mɔ sinlidɔlɛ nwo gyima la anwo, titili, kpolera mɔɔ bɛzule kɛ nwane a bayɛ bɛ kpanyinli la. Saa ɛnwunle kɛzi ɛzoanvolɛ ne mɔ zule kpolera la a, asoo anrɛɛ ɛbabu bɛ kɛ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze yɛɛ bɛbahola bɛanwo bɛ ɔ? Noko Gyisɛse annyia bɛ nwo adwenle ɛtane. Ɛnee ɔze kɛ saa ye ɛzoanvolɛ nɔhavoma ne nwu kɛzi ɔ ti akunlu le kɛnlɛma, ɔnyia abotane ɔtu bɛ folɛ na ɔbɛlɛ ɔ nwo aze la a, bɛbahola bɛahakyi. (Maake 9:33-37; 10:37, 41-45; Luku 22:24-27) Mɔɔ bɛdwazole Gyisɛse na sunsum nwuanzanwuanza ne rale ɛzoanvolɛ ne mɔ anwo zo la, bɛvale bɛ adwenle bɛziele gyima mɔɔ ɔvale ɔmaanle bɛ la azo na tɛ dibilɛ anzɛɛ dumalielɛ zo.​—Gyi. 5:42.

11. Ndenle boni mɔ azo a Devidi yɛle kɛ ndɛtɛlɛ bɛtɛɛ ɛ, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa ye ɛ?

11 Gyihova dua ye Edwɛkɛ, ye sunsum nwuanzanwuanza ne nee ye asafo ne azo titili a ɔnwo ye azonvolɛ ɛnɛ a. Baebolo ne bahola anwo yɛ, saa yɛtɔ alagye yɛkenga, yɛdwenledwenle nwo na yɛsɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa yɛ ɔmaa yɛva mɔɔ yɛgenga la yɛli gyima a. Devidi hɛlɛle kɛ: “Saa mela me ɛkpa zo a medwenle ɛ nwo, na me adwenle gyinla ɛ nwo zo nɔe ne amuala.” (Edw. 63:6) Eza ɔhɛlɛle kɛ: “Meye [Gyihova] ayɛlɛ, ɔboalekɛ ɔkilehile me, yɛɛ aleɛ dwo a me adwenle kakyehakye me.” (Edw. 16:7) Devidi maanle Gyihova folɛdulɛ ne boale ye kpalɛ na ɔnwonle ye nzuzulɛ nee ye nganeɛdelɛ, saa folɛdulɛ ne anloa yɛ se bɔbɔ a. (2 Sa. 12:1-13) Nea mɛlɛbɛnwoaze nwo neazo kɛnlɛma mɔɔ Devidi yɛle maanle yɛ a! Asoo ɛdawɔ noko ɛdwenledwenle Baebolo ne anwo na ɛmaa ɔka wɔ kpalɛ kpalɛ ɔ? Asoo ɔwɔ kɛ ɛyɛ bie dɔɔnwo ɛboka nwo ɔ?​—Edw. 1:2, 3.

12, 13. Kɛzi Gyihova dua sunsum nwuanzanwuanza ne nee asafo ne azo nwo yɛ ɛ?

12 Sunsum nwuanzanwuanza ne kola nwo yɛ wɔ ndenle dɔɔnwo azo. Kɛ neazo la, ɔbahola yeamaa yɛanyia Kelaese subane ne bie, na subane ɛhye mɔ boka ma mɔɔ Nyamenle sunsum ne maa yɛso la anwo. (Gal. 5:22, 23) Zɔhane ma ne bie a le ɛlɔlɛ. Kɛ mɔɔ yɛze kɛ Nyamenle mɛla ne mɔ ɛmbu yɛ kɔme la ati, yɛkulo ye yɛɛ yɛkpondɛ kɛ yɛtie ye na yɛmaa ɔnwo yɛ. Eza sunsum nwuanzanwuanza ne bahola amaa yɛ anwosesebɛ yeamaa yɛaho yɛatia ewiade ne nee ye sunsum ɛtane ne mɔɔ ɔkulo kɛ ɔnwo yɛ la. (Ɛfɛ. 2:2) Nzinlii, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo mɔɔ Dwuuma ɛzonlenlɛ nu mgbanyima anwomemaazo sunsum ne nyianle ɔ nwo zo tumi wɔ ye mgbavolɛ nu la hɛlɛle kɛ: “Ɔlua anwosesebɛ ne mɔɔ [Nyamenle] fa maa me la ati, mekola megyinla ninyɛne muala anloa.” (Fel. 4:13) Yemɔti kɛ mɔɔ Pɔɔlo yɛle la, bɛmaa yɛzɛlɛ sunsum nwuanzanwuanza ne dahuu. Gyihova ɛnrɛbu ɔ nye ɛnrɛgua bɛlɛvoma nzɛlɛlɛ mɔɔ vi ahonle nu la azo.​—Edw. 10:17.

Gyihova dua asafo nu mgbanyima nwo zo nwo yɛ, noko ɔwɔ kɛ yɛyɛ yɛ afoa nu ɛdeɛ (Nea ɛdendɛkpunli 12, 13)

13 Gyihova dua asafo ne nee nuhua neavolɛma anwo zo nwo yɛ ngoko ngoko. Kɛ neazo la, saa mgbanyima ne mɔ nwu kɛ yɛlɛ sunsum nu ngyegyelɛ bie a, bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛboa yɛ, noko tɛ sonla nrɛlɛbɛ zo a bɛgyinla a. (Gal. 6:1) Emomu, bɛsɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa bɛ nwunu nee nrɛlɛbɛ. Kɛmɔ bɛze yɛ edwɛkɛ ne la ati, akee bɛyɛ nwolɛ neɛnleanu wɔ Baebolo ne nee yɛ mbuluku ne mɔ anu. Ɛhye maa bɛkola bɛfa moalɛ mɔɔ di yɛ ngyianlɛ nwo gyima la bɛmaa yɛ. Saa bɛba kɛ bɛba bɛaraboa wɔ wɔ ninyɛne le kɛ wɔ adɛladeɛ ɛwulalɛ nwo a, asoo ɛbadie bɛ folɛdulɛ ne kɛ ɔle Nyamenle ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛda ye ali yeahile wɔ ɔ? Saa ɛyɛ ye zɔ a, ɛbayɛ kɛ ndɛtɛlɛ bɛtɛɛ wɔ Gyihova asa nu mɔɔ ɛkulo kɛ ɔnwo wɔ na ɛnyia nvasoɛ a.

14. Ɔnva nwo kɛ Gyihova lɛ tumi wɔ ndɛtɛlɛ ne azo la, kɛzi ɔbu nwolɛ adenle mɔɔ yɛlɛ yɛkpa mɔɔ yɛkulo la ɛ?

14 Saa yɛte kɛzi Nyamenle ɛlɛnwo yɛ la abo a, ɔbaboa yɛ wɔ yɛ nee yɛ mediema diedima avinli, subane mɔɔ yɛda ye ali yɛkile yɛ azɛlɛsinli ne anu amra nee yɛ Baebolo sukoavoma la. Saa buakɛ nwovolɛ bie fula ndɛtɛlɛ a, tɛ ɛkɛ ne ala a ɔyɛ nwolɛ gyima a. Ɔdimoa ɔyeye awolɛ nee ɛwula biala mɔɔ wɔ nu la kolaa yeabɔ ɔ bo kɛ ɔnwo. Wɔ sunsum nu, Nyamenle boa menli mɔɔ bɛkulo kɛ ɔnwo bɛ ɔmaa bɛsiezie bɛ nwo amaa yeanwo bɛ. Ɔntinlitinli bɛ kɛ bɛyɛ nzenzaleɛ, emomu ɔmaa bɛnwu ye tenlene ngyinlazo ne mɔ amaa bɛavi bɛ ɛhulolɛ nu bɛayɛ nzenzaleɛ.

15, 16. Kɛzi Baebolo sukoavoma da ye ali kɛ bɛkulo kɛ Gyihova nwo bɛ ɛ? Maa neazo.

15 Suzu adiema raalɛ Tessie mɔɔ wɔ Australia la neazo ne anwo. Adiema raalɛ ne mɔɔ nee Tessie zukoale Baebolo ne la hanle kɛ: “Tessie nwunle Baebolo nu nɔhalɛ ne ndɛndɛ. Noko yeannyia anyuhɔlɛ biala wɔ sunsum nu, ɛnee ɔngɔ debiezukoalɛ bɔbɔ! Yemɔti menyɛle nwolɛ asɔne na menzile kpɔkɛ kɛ me nee ye ɛnrɛzukoa bieko. Noko azibɛnwo edwɛkɛ bie zile. Mekɛ mɔɔ li awieleɛ mɔɔ mengɔle ye ɛkɛ ne la, ɔhanle ye ahonle edwɛkɛ amuala ɔhilele me. Ɔhanle kɛ ɔte nganeɛ kɛ ɔle nabalaba ɔluakɛ ɔ nye die kyakya ɛdolɛ nwo. Noko kɛkala yɛzi kpɔkɛ kɛ ɔgyakyi zɔhane subane ne.”

16 Yeangyɛ Tessie bɔle debiezukoalɛ ɛhɔlɛ bo na ɔlale Kilisiene subane ngɛnlɛma ali ɔnva nwo kɛ ɔ gɔnwo mɔ golole ɔ nwo la. Adiema raalɛ ne doale zolɛ kɛ: “Nzinlii bɛzɔnenle Tessie na ɔyɛle dahuu adekpakyelɛnli wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ ɛnee ɔlɛ ɔ mra ngakula la.” Nɔhalɛ nu, saa Baebolo sukoavoma bɔ ɔ bo yɛ nzenzaleɛ mɔɔ fɛta la kɛ bɛyɛ mɔɔ sɔ Nyamenle anye la a, ɔmaa ɔbikye bɛ na ɔnwo bɛ ɔmaa bɛyɛ mbuakɛ mɔɔ anwo hyia.

17. (a) Duzu a ɛ nye die nwo wɔ Gyihova mɔɔ le wɔ Nwovolɛ la anwo a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu a?

17 Badwu ɛnɛ, bɛtɛfa bɛ sa bɛtɛnwo ninyɛne bie mɔ, nwovolɛ ne fa ninyɛne mɔɔ ɔlɛ la a di gyima a. Yɛ Nwovolɛ ne noko nyia ɛlɔlɛ nee abotane maa yɛ, ɔfa ye folɛdulɛ ne ɔnwo yɛ na ɔnea mɔɔ yɛbayɛ la. (Kenga Edwɛndolɛ 32:8.) Ɛkola ɛnwu ye kɛ Gyihova anye die ɛ nwo ɔ? Ɛnwu ye kɛ Gyihova ɛlɛfa ɔ sa anwo wɔ ɔ? Saa ɔle zɔ a, ɛnee subane boni bieko a baboa wɔ yeamaa wɔahɔ zo wɔayɛ kɛ ndɛtɛlɛ mɔɔ le bɛtɛɛ mɔɔ Gyihova kola nwo wɔ a? Amaa wɔanyɛ ketekete la, subane boni mɔ a ɔwɔ kɛ ɛkoati a? Yɛɛ kɛ ɔkɛyɛ na awovolɛ nee Gyihova ayɛ ko wɔ bɛ mra ne mɔ ɛnwonlɛ nu ɛ? Edwɛkɛ bieko bahilehile ɛhye mɔ anu.