Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Mmamaa Awie Mɔ Nvonleɛ Tenda Ɛ Gyakɛ Anu

Mmamaa Awie Mɔ Nvonleɛ Tenda Ɛ Gyakɛ Anu

‘Bɛva ɛtane bɛhyɛ bɔkɔɔ.’​—KƆL. 3:13.

EDWƐNE: 121, 75

1, 2. Kɛzi Baebolo ne hanle Gyihova menli anyuhɔlɛ nwo edwɛkɛ dole ɛkɛ ɛ?

GYIHOVA azonvolɛ mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la, ye Alasevolɛ ne mɔ, bɔ nu yɛ ahyehyɛdeɛ bie mɔɔ ɔnlɛ ye ɛsaso. Nɔhalɛ nu, menli mɔɔ bɛnli munli na nvonleɛ wɔ bɛ nwo la a wɔ nu a. Noko Nyamenle sunsum nwuanzanwuanza ne ɛlɛmaa ye asafo ne mɔ mɔɔ wɔ ewiade amuala la anyia anyuhɔlɛ. Suzu ninyɛne mgbalɛ mɔɔ Gyihova ɛlɛdua ye menli mɔɔ bɛnli munli noko bɛfi bɛ ɛhulolɛ nu bɛyɛ gyima la azo ayɛ la bie mɔ anwo.

2 Mɔɔ ewiade ɛhye awieleɛ mekɛ ne bɔle ɔ bo wɔ 1914 la, ɛnee Nyamenle azonvolɛ mɔɔ wɔ ɛkɛ la anzo. Noko Gyihova yilale bɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne azo. Wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu, menli mgbe dɔɔnwo zukoale Baebolo nu nɔhalɛ ne na bɛrayɛle Gyihova Alasevolɛ. Gyihova mumua ne hanle anyuhɔlɛ ɛhye anwo edwɛkɛ dole ɛkɛ kɛ: “Bɛ nuhua ekyi biala bayɛ abusua ekpulike, Na abusua ekyi biala bayɛ maanle mumua. Medame a mele [Gyihova] a; Ye mekɛ dwu a mebamaa yeayɛ zɔ ndɛndɛ.” (Aye. 60:22) Ngapezo zɔhane ɛra nu wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu. Ɛhye ati saa ɛfa maanle dɔɔnwo anu menli ne amuala ɛbɔ nu a, bɛ dodo ɛndwu Nyamenle menli mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ ɛnɛ la dodo.

3. Kɛzi Nyamenle azonvolɛ ɛla ɛlɔlɛ ali ɛ?

3 Ɛnɛ noko, Gyihova ɛboa ye menli ɛmaa bɛnyia subane mɔɔ hyia kpalɛ la​—ɛlɔlɛ. (1 Dwɔn 4:8) Gyisɛse mɔɔ zukoale Nyamenle ɛlɔlɛ ne la hanle hilele ye ɛdoavolɛma kɛ: “Memaa bɛ mɛla fofolɛ: Bɛhulo bɛ nwo ngoko ngoko. . . . Saa bɛkulo bɛ nwo ngoko ngoko a yɛɛ awie biala kɛnwu kɛ bɛle me ɛdoavolɛma a.” (Dwɔn 13:34, 35) Edwɛkɛ ɛhye anwo rahyianle kenlensa ye wɔ mekɛ mɔɔ maanle maanle ne mɔ vale bɛ nwo wulale konle mgbole bie mɔ anu la. Kɛ neazo la, bɛhunle menli kɛyɛ mgbe 55 wɔ Ewiade Konle II la angomekye anu. Noko Gyihova Alasevolɛ anva bɛ nwo anwula nu. (Kenga Maeka 4:1, 3.) Ɛhye ɛmmaa ‘bɛnli menli mogya nwo ɛzonle.’​—Gyi. 20:26.

4. Duzu ati a anyuhɔlɛ mɔɔ Gyihova menli ɛnyia la yɛ nwanwane ɛ?

4 Nyamenle menli ɛlɛnyia anyuhɔlɛ ɛhye wɔ ewiade mɔɔ anu yɛ ɛzulolɛ mɔɔ Baebolo ne se Seetan, “ɛtane ewiade ɛhye nyamenle ne” a nea zo la anu. (2 Kɔl. 4:4) Kɛ mɔɔ ɔfa ewiade ɛhye anu amaneɛbɔlɛ ninyɛne ne mɔ ɔdi gyima la, zɔhane ala a ɔfa nuhua maanyɛlɛ ngyehyɛleɛ ne ɔdi gyima a. Noko ɔnrɛhola ɔnrɛmaa yɛnrɛgyakyi edwɛkpa ne ɛhanlɛ. Noko kɛmɔ ɔze kɛ ye mekɛ ɛha ekyii bie ala la ati, ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔdua ndenle ngakyile zo yeahwe menli yeavi nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nwo.​—Yek. 12:12.

NƆHALƐLILƐ NWO SƆNEA

5. Duzu ati a ɔyɛ a awie mɔ bɛayɛ debie mɔɔ ɔbagyegye yɛ ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

5 Kilisiene asafo ne si kɛzi ɔhyia kɛ yɛkulo Nyamenle nee yɛ gɔnwo mɔ la azo. Gyisɛse hanle kɛ zɔhane a ɔbayɛ a. Mɔɔ awie bizale ye mɛla ne anu titili kpalɛ ne la, ɔbuale kɛ: “Fa wɔ ahonle muala, wɔ ɛkɛla muala, nee wɔ adwenle muala kulo Awulae wɔ Nyamenle ne. Ɛhye a le mɛla titile kpalɛ mɔɔ hyia a. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ la le kɛ ɛhendeɛ ne la, ɔse: Kulo ɛ gɔnwo kɛ ɛdawɔ ɛ nwo la.” (Mat. 22:35-39) Noko Baebolo ne maa yɛnwu kɛ ɔlua Adam ɛtane ne ati, yɛ muala yɛtɔ sinli. (Kenga Wulomuma 5:12, 19.) Yemɔti ɔyɛ a asafo ne anu amra bie mɔ baha edwɛkɛ anzɛɛ ayɛ debie mɔɔ ɔbagyegye yɛ a. Ɛhye bahola azɔ ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova nee ye menli ne la anlea. Duzu a yɛbayɛ wɔ tɛnlabelɛ ɛhye mɔ anu a? Nyamenle tete nɔhalɛ azonvolɛ bɔbɔ hanle edwɛkɛ anzɛɛ yɛle debie mɔɔ gyegyele awie mɔ a, na yɛbahola yɛazukoa mɔɔ Baebolo ne ka ye wɔ ɛhye anwo la.

Saa ɛnee ɛde Yizilayɛ wɔ Yilae nee ɔ mra ne mɔ mekɛ zo a, anrɛɛ kɛzi ɛbayɛ wɔ nyɛleɛ ɛ? (Nea ɛdendɛkpunli 6)

6. Kɛzi yɛbaha kɛ Yilae kpole kɛ ɔbadea ɔ mra ne mɔ ɛ?

6 Kɛ neazo la, ɛnee Ɛsɔfo Kpanyinli Yilae lɛ ɔ mra mrenyia nwiɔ mɔɔ bɛmbu Gyihova mɛla ne mɔ a. Yɛkenga kɛ: “Nvasoɛ biala amba Yilae amra ne mɔ anwo zo. Bɛambu [Gyihova] bie.” (1 Sa. 2:12) Ɛnee bɛ papa bɔ mɔdenle wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu, noko ngakula nwiɔ ne yɛle ɛtane mgbole. Yilae ze ɛhye, yemɔti ɛnee ɔwɔ kɛ ɔtea bɛ, noko ɔdole ye adwenle nu. Ɛhye ati, Nyamenle anva Yilae sua nu amra anwo angyɛ bɛ. (1 Sa. 3:10-14) Ɛnee ɔ bo zo amra ɛnrɛnyia nwolɛ adenle ɛnrɛzonle kɛ ɛsɔfo mgbanyima bieko. Saa ɛnee ɛwɔ ɛkɛ wɔ Yilae mekɛ zo yɛɛ ɔlɛmaa ɔ mra ne mɔ ayɛ ninyɛndane ɛhye a, anrɛɛ duzu a ɛbayɛ a? Asoo anrɛɛ ɛbamaa ɛhye adenda ɛ gyakɛ anu too wɔagyakyi Nyamenle ɛzonlenlɛ ɔ?

7. Ɛtane kpole boni a Devidi yɛle a, na duzu a Nyamenle yɛle ye wɔ nwolɛ a?

7 Gyihova ‘hulole’ Devidi. (1 Sa. 13:13, 14; Gyi. 13:22) Noko nzinlii Devidi nee Batehyɛba zɛkyele agyalɛ, na ɔnrenzɛle. Ɛhye zile wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔ hu Yulaya gyi konle nloa wɔ ɛleka bie la. Mɔɔ Yulaya rakpɔlale sua nu la, Devidi bɔle mɔdenle kɛ ɔmaa ɔ nee ɔ ye Batehyɛba ala amaa yeayɛ kɛ asɛɛ ɔdaye a ɔ nee ɔ ye ɛlɛnrenzɛ a. Yulaya anyɛ mɔɔ belemgbunli ne hanle la, yemɔti Devidi yɛle ngyehyɛleɛ maanle bɛhunle Yulaya wɔ konle nu. Devidi anwo hyelele ye kpalɛ wɔ ye ɛtane ne anwo​—ngyegyelɛ rale ɔ nee ye sua nu amra anwo zo. (2 Sa. 12:9-12) Noko Nyamenle zele nrenyia ɛhye mɔɔ ɔ nee ye luale “nɔhalɛ nu” la anwunvɔne. (1 Arl. 9:4) Saa ɛnee ɛwɔ ɛkɛ wɔ zɔhane mekɛ ne anu a, anrɛɛ kɛzi ɛbayɛ wɔ nyɛleɛ ɛ? Asoo anrɛɛ Devidi nyɛleɛ ɛtane ne badenda ɛ gyakɛ anu ɔ?

8. (a) Duzu a Pita yɛle mɔɔ kile kɛ yeanli ye edwɛkɛ zo a? (b) Pita nvonleɛ ne anzi, kɛmɔti a Gyihova hɔle zo vale ye lile gyima ɛ?

8 Baebolo ne anu neazo bieko a le ɛzoanvolɛ Pita. Gyisɛse kpale ye kɛ ye ɛzoanvolɛ ne mɔ anu ko; noko ɔyɛ a Pita yɛ ninyɛne bie mɔ na nzinlii yeanlu ɔ nwo. Kɛ neazo la, wɔ mekɛ bie mɔɔ ɛnee nuhua yɛ se la anu, ɛzoanvolɛ ne mɔ kpole Gyisɛse. Ɛnee Pita ɛlimoa ɛha kɛ saa ɛzoanvolɛma mɔɔ ɛha la bakpo Gyisɛse bɔbɔ a, yemɔ ɔnrɛkpo ye. (Maake 14:27-31, 50) Noko mekɛ mɔɔ bɛhyele Gyisɛse la, Pita nee ɛzoanvolɛ ne mɔ amuala kpole ye. Pita hanle ye fane dɔɔnwo bɔbɔ kɛ ɔnze Gyisɛse. (Maake 14:53, 54, 66-72) Noko Pita nlunle ɔ nwo na Gyihova vale ye lile gyima. Saa ɛnee ɛboka ɛzoanvolɛ ne mɔ a, anrɛɛ Pita nyɛleɛ ne baha nɔhalɛ mɔɔ ɛdi ɛmaa Gyihova la ɔ?

9. Duzu ati a ɛlɛ anwodozo kɛ Nyamenle di nɔhalɛ dahuu ɛ?

9 Menli mɔɔ bɛyɛle debie mɔɔ gyegyele awie mɔ la anu ekyi bie a yɛha bɛ nwo edwɛkɛ a. Gyihova azonvolɛ bie mɔ mɔɔ bɛyɛle ninyɛne mɔɔ ɔnle kpalɛ bɛmaanle ɔgyegyele awie mɔ wɔ tete ne nee ɛnɛ la anwo neazo dɔɔnwo wɔ ɛkɛ. Edwɛkɛ ne a le kɛ, kɛzi ɛbayɛ wɔ nyɛleɛ ɛ? Asoo ɛbamaa bɛ nvonleɛ ne mɔ adenda ɛ gyakɛ anu na wɔakpo Gyihova nee ye menli ne nee asafo ne anu amra ɔ? Anzɛɛ ɛbahakye kɛ bie a Gyihova bamaa ahenle mekɛ yeamaa yeahakyi na ɔdaye Gyihova mumua ne yeali nvonleɛ ne anwo gyima wɔ ye mekɛ kpalɛ nu ɔ? Noko ɔyɛ a menli mɔɔ bɛyɛ ɛtane kpole la kpo Gyihova anwunvɔnezelɛ ne yemɔti bɛnnu bɛ nwo. Saa ɔba ye zɛhae a, asoo ɛbanyia Gyihova anu anwodozo kɛ ɔbabua ɛtanevolɛ ne ndɛne na bie a yeaye ye yeavi asafo ne anu ɔ?

DI NƆHALƐ DAHUU

10. Kɛzi Gyisɛse dele Dwudase Yesekaleɔto nee Pita nvonleɛ ne abo ɛ?

10 Baebolo ne ka Nyamenle azonvolɛ mɔɔ bɛlile nɔhalɛ bɛmaanle Gyihova nee ye menli ne ɔnva nwo nvonleɛ mgbole mɔɔ awie mɔ yɛle la anwo edwɛkɛ. Kɛ neazo la, mɔɔ Gyisɛse zɛlɛle ɔ Ze nɔe ne amuala wiele la, ɔkpale ye ɛzoanvolɛ 12 ne. Ɛnee Dwudase Yesekaleɔto boka bɛ. Nzinlii mɔɔ Dwudase yele Kelaese maanle la, Kelaese ammaa yemɔ anzɛɛ Pita ɛdeɛ ne mɔɔ ɔyɛle la anzɛkye abusuabɔlɛ mɔɔ ɔ nee ɔ Ze Gyihova lɛ la. (Luku 6:12-16; 22:2-6, 31, 32) Ɛnee Gyisɛse ze kɛ tɛ Gyihova anzɛɛ ye menli ne a maanle edwɛkɛ zɔhane mɔ zile a. Gyisɛse ɛdoavolɛma ne bie mɔ yele ɔ rɛle dole ɔ sa nu noko ɔhɔle zolɛ ɔyɛle ye gyima ne. Gyihova yilale ye ɔlua ɛdwazolɛ mɔɔ ɔdwazole ye ɔvile mowuamra anu na ɔnyianle nwolɛ adenle kɛ ɔbayɛ anwuma Belemgbunlililɛ ne azo Belemgbunli la azo.​—Mat. 28:7, 18-20.

11. Duzu a Baebolo ne hanle ye wɔ Gyihova azonvolɛ nwo wɔ yɛ mekɛ ye anu a?

11 Anwodozo mɔɔ Gyisɛse nyianle wɔ Gyihova nee ye menli nu la gyi bodane kpalɛ zo yɛɛ zɔhane ala a ɔde ye ɛnɛ a. Nɔhalɛ nu, saa yɛnea ninyɛne mɔɔ Gyihova ɛlɛdua ye azonvolɛ nwo zo ayɛ wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu la a, ɔyɛ nwanwane. Awie mɔ gyɛne ɛnga edwɛkpa ne wɔ ewiade amuala, ɔluakɛ Gyihova ɛngile bɛ adenle kɛ mɔɔ ɔkile ye asafo ne mɔɔ koyɛlɛ wɔ nu adenle ɛnɛ la. Ayezaya 65:14 ka sunsum nu tɛnlabelɛ mɔɔ Nyamenle menli wɔ nu la anwo edwɛkɛ kɛ: “Bɛnlea, me sonvolɛma ne bava fɛlɛkolilɛ ado edwɛne bɛ ahonle nu.”

12. Kɛzi ɔwɔ kɛ yɛbu awie mɔ nvonleɛ ɛ?

12 Kɛmɔ Gyihova kile ye menli ne adenle la ati, bɛ nye die ninyɛne mgbalɛ mɔɔ bɛkola bɛyɛ la anwo. Noko mekɛ mɔɔ akee ninyɛne ɛlɛyɛ basaa la, ewiade ne mɔɔ Seetan a nea zolɛ la di nyane. Yemɔti nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ yɛbava Nyamenle azonvolɛ ekyi mɔɔ bɛyɛ nvonleɛ la anwo somolɛ yɛabɔ Gyihova anzɛɛ ye asafo ne. Ɔwɔ kɛ yɛdi nɔhalɛ yɛmaa Gyihova nee ngyehyɛleɛ mɔɔ yeyɛ la dahuu na yɛnea kɛzi yɛbabu awie mɔ nvonleɛ anzɛɛ kɛzi yɛbayɛ yɛ ninyɛne wɔ nwolɛ la.

KƐZI ƐBALI NVONLEƐ NWO GYIMA LA

13, 14. (a) Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ yɛnyia awie biala anwo abotane ɛ? (b) Ɛwɔkɛ boni a yɛkpondɛ kɛ yɛkakye a?

13 Ɛnee akee, kɛ ɔkɛyɛ na yɛali edwɛkɛ mɔɔ ɔyɛ a Nyamenle sonvolɛ bie ka anzɛɛ debie mɔɔ ɔyɛ ɔmaa ɔgyegye yɛ la anwo gyima ɛ? Baebolo nu ngyinlazo kɛnlɛma ko a le kɛ: “Mmafa ɛya ndɛndɛ, ɔluakɛ koasea a fa ɛya sie ye nu a.” (Nol. 7:9) Ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ ɔvi Yidɛn atuadelɛ ne azo too mɔɔ ba la, yɛdɔ sinli too ɛvolɛ kɛyɛ 6,000. Ɛhye ati menli mɔɔ bɛnli munli la fo. Yemɔti ɔnle kɛ yɛkpondɛ dɔɔnwo yɛfi yɛ gɔnwo mɔ diedima ɛkɛ na yɛmaa bɛ nvonleɛ ne mɔ maa anyelielɛ mɔɔ yɛlɛ kɛ yɛboka Nyamenle menli nwo wɔ awieleɛ mekɛ ye anu la minli. Mɔɔ ɛnle kpalɛ fee bɔbɔ la a le kɛ yɛbamaa awie mɔ nvonleɛ adenda yɛ gyakɛ anu too yɛavi Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anu. Saa yɛmaa ɛhye bie to yɛ a, yɛnrɛhola yɛnrɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ, eza ngoane mɔɔ yɛbanyia wɔ Nyamenle ewiade fofolɛ ne anu la babɔ yɛ.

14 Amaa yɛazɔ yɛ anyelielɛ nee yɛ anyelazo ne anu boɛ la, yɛkpondɛ kɛ yɛkakye Gyihova ɛwɔkɛ kɛnlɛma ɛhye: “Bɛnlea, mebɔ anwuma fofolɛ nee azɛlɛ fofolɛ; ninyɛne dɛba ne mɔ abo zo baminli mɔɔ awie ɛnrɛhakye bɛ bieko a.” (Aye. 65:17; 2 Pita 3:13) Mmamaa awie mɔ nvonleɛ si wɔ adenle wɔ nyilalɛ ɛhye mɔɔ ɛbanyia la anwo.

15. Duzu a Gyisɛse hanle kɛ saa awie mɔ fo a yɛyɛ a?

15 Noko kɛmɔ yɛtɛdwule ewiade fofolɛ ne anu la ati, ɔwɔ kɛ yɛsuzu adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ kɛzi ɔwɔ kɛ yɛdi ninyɛne nwo gyima wɔ mekɛ mɔɔ awie mɔ kɛha edwɛkɛ anzɛɛ kɛyɛ debie mɔɔ gyegye yɛ la anwo. Kɛ neazo la, ngyinlazo ko mɔɔ Gyisɛse hanle nwolɛ edwɛkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛkakye la ɛne: “Saa bɛfa menli mɔɔ ɛvo bɛ la ɛtane bɛkyɛ bɛ a, yɛɛ bɛ anwuma Selɛ ne ɔdaye ɔkɛva bɛ ɛtane ɛdeɛ ne mɔ ɔkɛhyɛ bɛ a. Na saa bɛanva menli mɔɔ ɛvo bɛ la ɛtane ne mɔ bɛangyɛ bɛ a, bɛ Ze mɔɔ wɔ anwuma la ɔdaye ɔnrɛva bɛ ɛtane ne mɔ ɔnrɛhyɛ bɛ.” Eza kakye kɛ, mɔɔ Pita bizale kɛ asoo ɔwɔ kɛ yɛfa ɛtane yɛkyɛ “fane nsuu” la, Gyisɛse buale ye kɛ: “Tɛ fane nsuu, na abulasuu fane nsuu.” Gyisɛse maanle ɔlale ali wienyi kɛ ɔwɔ kɛ yɛnyia ɛhulolɛ kɛ yɛbava ɛtane yɛahyɛ; ɛhye a ɔwɔ kɛ yɛdimoa yɛfa yɛyɛ yɛ bodane a.​—Mat. 6:14, 15; 18:21, 22.

16. Neazo kpalɛ boni a Dwosefi yɛle a?

16 Dwosefi, Gyekɔbo nee Relahyɛle ara nrenyia kpanyinli ne yɛle kɛzi bɛdi nvonleɛ nwo gyima la anwo neazo. Kɛmɔ ɛnee ye papa kulo ye edwɛkɛ la ati, ɔ mediema bulu ne kpɔle ye. Akee bɛdɔnenle ye bɛmaanle ɔhɔyɛle akɛlɛ. Ɛvolɛ dɔɔnwo anzi, ninyɛne mgbalɛ mɔɔ Dwosefi yɛle wɔ Yigyibiti la maanle ɔrayɛle awie mɔɔ Yigyibiti belemgbunli ne ɛnle ɛkɛ a ɔdaye a ɔwɔ ɛkɛ a. Mɔɔ ɛhɔne bie zile la, Dwosefi amediema ne mɔ rale Yigyibiti kɛ bɛbadɔ aleɛ, noko bɛannwu ye kɛ Dwosefi ɔ. Anrɛɛ Dwosefi bahola ava tumi mɔɔ ɔlɛ la ali ɔ mediema ne mɔ nzenralɛ. Noko ɔzɔle ɔ mediema ne mɔ ɔnleanle saa bɛhakyi bɛ subane a. Mɔɔ ɔnwunle kɛ amgba ɔ mediema ne mɔ ɛhakyi la, ɔlale ɔ nwo ali ɔhilele bɛ. Nzinlii ɔzele bɛ kɛ: “Bɛmmasulo; mebanlea bɛ nee bɛ mra ne mɔ amuala.” Baebolo ne toa zolɛ kɛ: “Ɔzile bɛ ɛbolɛ na ɔkyekyele bɛ rɛle.”​—Mɔl. 50:21.

17. Saa awie mɔ fo a, duzu a ɛkpondɛ kɛ ɛyɛ a?

17 Eza ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ, kɛmɔ nvonleɛ wɔ yɛ nwo la ati, yɛbavo awie mɔ. Saa yɛnwu kɛ yɛvo awie a, Baebolo ne se yɛhɔ ahenle mɔɔ yɛvo ye la ɛkɛ na yɛbɔ mɔdenle yɛ nee ye ɛziezie edwɛkɛ ne. (Kenga Mateyu 5:23, 24.) Saa awie mɔ fa yɛ ɛtane kyɛ yɛ a yɛ nye die nwo, yemɔti ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛyɛ ye zɔhane ala yɛmaa bɛ. Kɔlɔsaema 3:13 se: “Bɛsosɔ bɛ nwo ngoko ngoko, na saa bie lɛ ɔ gɔnwo anwo ɛya a ɔva ɔhyɛ ye. Bɛva ɛtane bɛhyɛ, kɛmɔ Awulae ɛva bɛ nwo edwɛkɛ ɛhyɛ bɛ la.” Kɛ mɔɔ 1 Kɔlentema 13:5 ka la, Kilisiene ɛlɔlɛ ‘ɛmbu ɛtane nwo mgbonda.’ Saa yɛsukoa kɛ yɛbava awie mɔ ɛtane yɛahyɛ bɛ a, Gyihova bava yɛ ɛdeɛ ahyɛ yɛ. Debie mɔɔ ɔwɔ kɛ Kilisienema yɛ wɔ awie mɔ nvonleɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛdi nwolɛ gyima anu la a le kɛ bɛbazukoa kɛzi yɛ Ze ne mɔɔ se anwunvɔne nee yɛ di la.​—Kenga Edwɛndolɛ 103:12-14.