Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Kɛzi Ɛsi Ɛ Ti Anwo Kpɔkɛ Ɛ?

Kɛzi Ɛsi Ɛ Ti Anwo Kpɔkɛ Ɛ?

“Bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛkɛnwu mɔɔ Awulae kpondɛ kɛ bɛyɛ la.”—ƐFƐSƐSEMA 5:17.

EDWƐNE: 69, 57

1. Baebolo ne anu mɛla ne bie a le boni mɔ, na saa yɛdi zo a, kɛzi ɔboa yɛ ɛ?

GYIHOVA ɛmaa yɛ mɛla mɔɔ maa yɛnwu mɔɔ ɔkulo kɛ yɛyɛ la wɔ Baebolo ne anu. Kɛ neazo la, ɔse yɛmmasonle awozonle, yɛmmawua, yɛmmabo nza yɛɛ yɛmmafa yɛ nwo yɛwula nla nu ɛbɛlatane nu. (1 Kɔlentema 6:9, 10) Eza Gyisɛse vale mɛla ɛhye maanle ye ɛdoavolɛma: “Bɛmaa menli ɛrayɛ me ɛdoavolɛma; bɛzɔne bɛ wɔ Selɛ ne, Ralɛ ne nee Sunsum Nwuanzanwuanza ne duma nu, na bɛhilehile bɛ bɛmaa bɛli debie biala mɔɔ meha mehile bɛ la azo. Na bɛhakye kɛ me nee bɛ lua dahuu, kɔkpula ewiade awieleɛ.” (Mateyu 28:19, 20) Debie biala mɔɔ Gyihova nee Gyisɛse se yɛyɛ la boa yɛ. Gyihova mɛla ne mɔ maa yɛnwu kɛzi yɛbanlea yɛ nwo nee yɛ mbusua, eza bɛmaa yɛ nye die na yɛnyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ. Mɔɔ hyia kpalɛ la, saa yɛdi Gyihova mɛla mɔɔ se yɛha edwɛkpa ne la azo a, ɔ nye die yɛ nwo na ɔyila yɛ.

2, 3. (a) Kɛmɔti a Baebolo ne ɛmmaa yɛ mɛla wɔ debie biala anwo ɛ? (b) Kpuya boni mɔ a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

2 Tɛ tɛnlabelɛ ne amuala a Baebolo ne fa nwolɛ mɛla maa a. Kɛ neazo la, Baebolo ne ɛnva tɛladeɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛwula la anwo adehilelɛ ɛmmaa yɛ. Ɛhye kile kɛ Gyihova ze nrɛlɛbɛ. Ɔwɔ nuhua kɛ abɔfobɔlɛ kakyihakyi yɛɛ menli mɔɔ wɔ ewiade amuala la wula adɛladeɛ ngakyile ɛdeɛ, noko Baebolo ne boa dahuu. Eza ɔnva gyima nee anyelielɛ ninyɛne anzɛɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ amaa yɛanyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ la anwo mɛla dɔɔnwo ɔmmaa yɛ. Gyihova ɛmaa awie biala nee mbusua tile nwo adenle kɛ bɛzi ninyɛne ɛhye mɔ anwo kpɔkɛ.

3 Yemɔti saa ɔwɔ kɛ yɛsi kpɔkɛ titili bie na yɛannyia nwolɛ mɛla wɔ Baebolo ne anu a, bie a yɛbabiza yɛ nwo kɛ: ‘Asoo kpɔkɛ mɔɔ mebazi la fale Gyihova anwo ɔ? Asoo ɔ nye balie kpɔkɛ biala mɔɔ ɔntia Baebolo mɛla mɔɔ mebazi la anwo ɔ? Kɛ ɔkɛyɛ na meanwu kɛ ɔ nye balie kpɔkɛ biala mɔɔ mebazi la anwo ɛ?’

YƐ KPƆKƐZILƐ KA YƐ NEE AWIE MƆ

4, 5. Kɛzi yɛ kpɔkɛzilɛ kola ka yɛ nee awie mɔ ɛ?

4 Bie mɔ te nganeɛ kɛ bɛkola bɛyɛ debie biala mɔɔ bɛkulo la. Noko yɛkulo kɛ yɛyɛ mɔɔ maa Gyihova anye die la. Yemɔti kolaa yɛazi kpɔkɛ bie la, ɔwɔ kɛ yɛdwenle mɔɔ Baebolo ne ka la anwo na yɛdi zo. Kɛ neazo la, Baebolo ne maa yɛnwu kɛzi Nyamenle bu mogya la, ɔti yɛdi zo. (Mɔlebɛbo 9:4; Gyima ne 15:28, 29) Yɛbahola yɛazɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa yɛ ɔmaa yɛzi kpɔkɛ mɔɔ sɔ ɔ nye la.

5 Yɛ kpɔkɛzilɛ ka yɛ. Saa yɛsi kpɔkɛ kpalɛ a, ɔbamaa yɛabikye Gyihova yɛɛ kpɔkɛzilɛ ɛtane bazɛkye agɔnwolɛvalɛ mɔɔ yɛ nee ye lɛ la. Yɛ kpɔkɛzilɛ noko bahola aha awie mɔ. Yɛmkpondɛ kɛ yɛyɛ debie mɔɔ ɔbaha yɛ mediema ɛya anzɛɛ ɔbamaa bɛ diedi aha aze la. Eza yɛmkpondɛ kɛ yɛfa ngyegyelɛ yɛto mediema avinli wɔ asafo ne anu. Yemɔti ɔwɔ kɛ yɛsi kpɔkɛ kpalɛ.​—Kenga Wulomuma 14:19; Galeehyeama 6:7.

6. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛkakye kolaa na yɛazi kpɔkɛ bie a?

6 Saa Baebolo ne ɛnga mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ la anwo edwɛkɛ fɔɔnwo a, kɛ ɔkɛyɛ na yɛazi kpɔkɛ kpalɛ ɛ? Kɛ anrɛɛ yɛbayɛ mɔɔ yɛkulo la, ɔwɔ kɛ yɛdwenle yɛ tɛnlabelɛ ne anwo kpalɛ na yɛsi kpɔkɛ mɔɔ ɔbazɔ Gyihova anye la. Yemɔ bamaa yɛanyia anwodozo kɛ ɔbaboa yɛ yeamaa yeawie yɛ boɛ.​—Kenga Edwɛndolɛ 37:5.

DUZU A GYIHOVA KULO KƐ MEYƐ A?

7. Saa Baebolo ne anva tɛnlabelɛ bie anwo mɛla amaa a, kɛ ɔkɛyɛ na yɛanwu mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ yɛyɛ la ɛ?

7 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanwu mɔɔ sɔ Gyihova anye la ɛ? Ɛfɛsɛsema 5:17 ka kɛ: “Bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛkɛnwu mɔɔ Awulae kpondɛ kɛ bɛyɛ la.” Saa Baebolo ne anva edwɛkɛ bie anwo mɛla fɔɔnwo ammaa a, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛnwu anzɛɛ yɛte mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ yɛyɛ la abo. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛayɛ zɔ ɛ? Ɔwɔ kɛ yɛsɛlɛ ye na yɛmaa ye sunsum nwuanzanwuanza ne kile yɛ adenle.

8. Kɛzi Gyisɛse nwunle mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ ɔyɛ la ɛ? Maa neazo.

8 Gyisɛse bɔle mɔdenle dahuu kɛ ɔbanwu mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ ɔyɛ la. Kɛ neazo la, mɔɔ ɛhɔne ɛlɛku menli dɔɔnwo ne la, Gyisɛse yɛle asɔne na ɔluale nwanwane adenle zo ɔmaanle bɛ aleɛ, ɛhye zile fane nwiɔ. (Mateyu 14:17-20; 15:34-37) Noko mɔɔ ɛhɔne ɛlɛku ye wɔ ɛsɛlɛ ne azo na Abɔnsam hanle kɛ ɔhakyi awolɛ paano la, yeanyɛ. (Kenga Mateyu 4:2-4.) Ɛnee ɔze ye Papa kpalɛ, yemɔti ɛnee ɔze kɛ Gyihova ɛnrɛhulo kɛ ɔbava sunsum nwuanzanwuanza ne yeayɛ mɔɔ ɔbaboa ɔ ngomekye la. Ɛnee ɔlɛ anwodozo kɛ ye Papa bahile ye adenle na yeamaa ye aleɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔhyia nwo la.

9, 10. Duzu a baboa yɛ yeamaa yɛazi kpɔkɛ mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu la ɛ? Maa ndonwo.

9 Kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la, saa yɛfa yɛ nwo yɛto Gyihova anwo zo kɛ ɔhile yɛ adenle a, yɛbahola yɛazi kpɔkɛ kpalɛ. Baebolo ne ka kɛ: “Yeye wɔ ahonle nu fa ɛ rɛle wula [Gyihova] anu, mmafa wɔ adwenle ɛsɔ ɛ ngome wɔ nrɛlɛbɛ. Nwu Nyamenle wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ muala anu, na ɔbamaa wɔ ndenle adenrɛ fɔɔnwo amaa wɔ. Mmabu ɛ nwo kɛ ɛze nrɛlɛbɛ, sulo [Gyihova] na twe ɛ nwo fi ɛtane nwo.” (Mrɛlɛbulɛ 3:5-7) Saa yɛsukoa Baebolo ne na yɛnwu Gyihova adwenle wɔ ninyɛne nwo a, yɛbanwu mɔɔ ɔkpondɛ kɛ yɛyɛ wɔ tɛnlabelɛ biala anu la. Ɛhye bamaa yɛazi kpɔkɛ mɔɔ sɔ ɔ nye la. Wɔ adenle ɛhye azo, yɛbanyia “tieyɛ ahonle.”​—Yizikeɛle 11:19.

10 Fa ye kɛ yɛle bie ɛlɛdi gua yɛɛ yenwu mgbɔlaboa kɛnlɛma bie. Noko ye bolɛ yɛ se kpalɛ. Ɔ hu ɛnle ɛkɛ ne ɛdeɛ, noko saa ɔtɔ zɔhane mgbɔlaboa ne a, ɔze mɔɔ ɔ hu bayɛ a. Kɛ ɔyɛle mɔɔ ɔnwunle ye zɔ ɛ? Ɔgyale ye la ɛhyɛ ekyii, yemɔti ɔze kɛzi ɔ hu kulo kɛ bɛfa bɛ ezukoa bɛdi gyima la. Zɔhane ala a saa yɛnwu Gyihova adwenle wɔ ninyɛne nwo nee mɔɔ yeyɛ la a, ɔbamaa yɛanwu mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ wɔ tɛnlabelɛ ngakyile nu la.

KƐ ƆKƐYƐ NA WƆANWU KƐZI GYIHOVA DWENLE LA Ɛ?

11. Saa yɛlɛsukoa Baebolo ne a, kpuya boni mɔ a yɛbahola yɛabiza yɛ nwo a? (Nea ɛlɛka “ Saa Ɛlɛsukoa Baebolo Ne A, Biza Ɛ Nwo Kɛ.”)

11 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanwu kɛzi Gyihova dwenle la ɛ? Debie mɔɔ hyia mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ la a le kɛ yɛbagenga na yɛazukoa Baebolo ne dahuu. Mekɛ mɔɔ yɛlɛyɛ ɛhye la, yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ: ‘Duzu a ɛhye maa menwu ye wɔ Gyihova anwo a? Duzu ati a ɔyɛle ɛhye a?’ Ɔwɔ kɛ yɛsɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa yɛnwu ye kpalɛ kɛ mɔɔ Devidi yɛle la. Devidi hɛlɛle kɛ: “O [Gyihova], kilehile me maa menwu wɔ ndenle ne mɔ; kilehile me wɔ ndenle ne mɔ. Kilehile me maa menlua wɔ nɔhalɛ ne anu, ɔluakɛ wɔmɔ a ɛle me ngoanelielɛ Nyamenle a; wɔ nuhua yɛɛ alehyenlɛ biala me rɛle wɔ a.” (Edwɛndolɛ 25:4, 5) Saa yɛsukoa Gyihova anwo debie bie a, yɛbahola yɛadwenle tɛnlabelɛ ngakyile mɔɔ yɛbava zɔhane edwɛkɛ ne yɛali gyima wɔ nu la anwo. Yɛbahola yɛava yɛali gyima wɔ abusua ne anu, gyima anzɛɛ daselɛlilɛ nu ɔ? Saa yɛkɔ tɛnlabelɛ titili bie anu a, ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ yɛbanwu kɛzi Gyihova kpondɛ kɛ yɛfa edwɛkɛ ne yɛdi gyima la.

Amaa yɛanwu kɛzi Gyihova dwenle la, ɔwɔ kɛ yɛkenga na yɛsukoa Baebolo ne dahuu

12. Kɛzi yɛ mbuluku nee yɛ ayia ne mɔ bahola aboa yɛ yeamaa yɛanwu Gyihova adwenle wɔ ninyɛne nwo ɛ?

12 Adenle bieko mɔɔ ɔbamaa yɛanwu kɛzi Gyihova dwenle la a le kɛ yɛbadwenle mɔɔ ye ahyehyɛdeɛ ne dua Baebolo ne azo kilehile yɛ la anwo kpalɛ. Kɛ neazo la, saa ɔwɔ kɛ yɛsi kpɔkɛ bie a, Watch Tower Publications Index nee Gyihova Alasevolɛ Neɛnleanu Buluku ne bahola amaa yɛanwu kɛzi Gyihova dwenle la. Eza saa yɛkɔ debiezukoalɛ na yɛtie edwɛkɛ ne kpalɛ, yɛmaa mualɛ na yɛdwenledwenle mɔɔ bɛlɛkilehile la anwo a, ɔbaboa yɛ. Ɛhye bamaa yɛadwenle kɛ mɔɔ Gyihova dwenle la. Na yemɔ bamaa yɛahola yɛazi kpɔkɛ mɔɔ bazɔ Gyihova anye na yeayila zo la.

NWU GYIHOVA ADWENLE KOLAA NA WƆAZI KPƆKƐ

13. Maa neazo mɔɔ kile kɛ saa yɛnwu Gyihova adwenle a ɔbahola yeamaa yɛazi kpɔkɛ kpalɛ la.

13 Bɛmaa yɛzuzu neazo bie mɔɔ bahola amaa yɛazi kpɔkɛ kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛkpondɛ kɛ yɛnwu Gyihova adwenle la anwo. Bie a ɛkpondɛ kɛ ɛyɛ adekpakyelɛ. Wɔyɛ nzenzaleɛ wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu amaa wɔahola wɔava mekɛ dɔɔnwo wɔayɛ ɛzonlenlɛ gyima ne. Noko ɛngola ɛnnwu ye saa ezukoa nee ninyɛne ekyi ne mɔɔ ɛlɛ la bahola amaa ɛ nye alie a. Nɔhalɛ nu, Baebolo ne anga kɛ ɔwɔ kɛ ɛyɛ adekpakyelɛ na wɔahola wɔazonle Gyihova. Yɛbahola yɛava nɔhalɛlilɛ yɛazonle ye kɛ nolobɔlɛma. Noko Gyisɛse hanle kɛ, saa yɛbɔ afɔle wɔ Belemgbunlililɛ ne ati a, Gyihova bayila yɛ. (Kenga Luku 18:29, 30.) Eza Baebolo ne se, saa yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbaye Gyihova ayɛlɛ a, ɔ nye sɔ ye, na ɔkpondɛ kɛ yɛfa anyelielɛ yɛsonle ye. (Edwɛndolɛ 119:108; 2 Kɔlentema 9:7) Saa yɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ anwo asɔne na yɛdwenledwenle nwo a, yɛbahola yɛazi kpɔkɛ kpalɛ mɔɔ Gyihova bayila zo a.

14. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanwu Gyihova adwenle wɔ adɛladeɛ bie mɔ anwo ɛ?

14 Neazo bieko ɛne: Bie a ɛ nye die adɛladeɛ bie anwo kpalɛ, noko ɛze kɛ saa ɛwula zɔhane adɛladeɛ ne a, bie a ɔbagyegye asafo ne anu amra bie mɔ. Baebolo ne ɛnga zɔhane adɛladeɛ ne mɔ anwo ɛhwee. Yemɔti kɛ ɔkɛyɛ na wɔanwu Gyihova adwenle wɔ nwo ɛ? Baebolo ne se: “Eza mekpondɛ kɛ mraalɛ ne mɔ noko siezie bɛ nwo kɛnlɛma wɔ adenle mɔɔ kile kɛ bɛze deɛ na nyiane wɔ bɛ nye zo la azo; tɛ tileyɛlɛ mɔɔ bie ɛtɛbale ewiade ɛlɛ anzɛɛ avikpa nee mgbɔba mɔɔ bɛfa bɛayɛ bɛ nwo sɔɔnwo, bɛawula adɛladeɛ anzɛɛ bɛaheda ndanlɛ awolɛ ɛsesebɛ la yɛɛ melɛka a. Meka ɛbɛla kpalɛ ɛbɔlɛ mɔɔ fɛta mraalɛ mɔɔ sonle Nyamenle la.” (1 Temɔte 2:9, 10) Gyihova azonvolɛ kɔsɔɔti, mɔɔ mrenyia boka nwo la bahola azukoa debie avi edwɛkɛ ɛhye anu. Saa yɛze deɛ a, yɛbadwenle kɛzi adɛladeɛ mɔɔ yɛbawula la baha awie mɔ la anwo. Na kɛmɔ yɛkulo yɛ mediema la ati, yɛmkpondɛ kɛ yɛka bɛ ɛya anzɛɛ yɛgyegye bɛ. (1 Kɔlentema 10:23, 24; Felepaema 3:17) Saa yɛsuzu mɔɔ Baebolo ne ka nee kɛzi Gyihova dwenle la anwo a, yɛbahola yɛazi kpɔkɛ mɔɔ sɔ ɔ nye la.

15, 16. (a) Saa yɛkɔ zo yɛdwenledwenle nla nu ɛbɛlatane nwo a, kɛzi ɔka Gyihova ɛ? (b) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛakpa anyelielɛ ninyɛne mɔɔ sɔ Gyihova anye la ɛ? (d) Saa ɔwɔ kɛ yɛsi kpɔkɛ kpole bie a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?

15 Baebolo ne ɛmaa yɛnwu kɛ saa menli yɛ ninyɛndane na bɛdwenle mɔɔ ɛnle kpalɛ la anwo a, ɔyɛ Gyihova nyane kpalɛ. (Kenga Mɔlebɛbo 6:5, 6.) Ɔda ali wienyi kɛ Gyihova ɛmkpondɛ kɛ yɛdwenledwenle nla nu ɛbɛlatane nwo. Nɔhalɛ, saa yɛdwenledwenle ninyɛne ɛhye mɔ anwo a, yɛbayɛ bie. Yemɔti Gyihova kpondɛ kɛ yɛdwenle ninyɛne mɔɔ anwo te na ɔle kpalɛ la anwo. Gyemise hɛlɛle kɛ: “Nrɛlɛbɛ ne mɔɔ vi anwuma lɔ la anwo te, mɔɔ lumua la ɛne. Eza ɔle anzonudwolɛ, ɔka ɔ nwo aze, ɔlɛ ndelebɛbo; anwunvɔnezelɛ ɛyi ye tɛkɛɛ yɛɛ ɔso nyɛleɛ kpalɛ biala ma. Ɔndwenle adwenle ɛtane, yɛɛ ɔmbɔ adalɛ.” (Gyemise 3:17) Yemɔti Baebolo ne kilehile yɛ kɛ ɔwɔ kɛ yɛkoati anyelielɛ ninyɛne mɔɔ ɔbahola yeamaa yeadwenledwenle ninyɛndane nwo la. Eza saa yɛte mɔɔ Gyihova kulo nee mɔɔ ɔkyi la abo kpalɛ a, ɔbamaa yɛanwu mbuluku, vidio anzɛɛ nwɔhoalilɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛkpa la. Ɔnrɛhyia kɛ yɛbiza awie mɔ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ la.

16 Yɛbahola yɛalua ndenle dɔɔnwo azo yɛazi kpɔkɛ mɔɔ bazɔ Gyihova anye a. Noko saa ɔwɔ kɛ yɛsi kpɔkɛ bie mɔɔ hyia la a, ɔbayɛ kpalɛ kɛ yɛbamaa asafo nu kpanyinli anzɛɛ adiema nrenyia anzɛɛ raalɛ mɔɔ lɛ anwubielɛ la aboa yɛ. (Taetɛse 2:3-5; Gyemise 5:13-15) Noko ɔnle kɛ yɛmaa ahenle si kpɔkɛ maa yɛ. Emomu, ɔwɔ kɛ yɛsuzu mɔɔ yɛzukoa yɛvi Baebolo ne anu la anwo kpalɛ na yɛsi yɛ ti anwo kpɔkɛ. (Hibuluma 5:14) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ: “Awie biala ɔdaye ɔbazoa ye adesoa.”​—Galeehyeama 6:5.

17. Saa yɛsi kpɔkɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye a, kɛzi ɔboa yɛ ɛ?

17 Saa yɛsi kpɔkɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye la a, ɔmaa yɛbikye ye, ɔdie yɛ ɔto nu na ɔyila yɛ. (Gyemise 4:8) Akee Gyihova anu diedi mɔɔ yɛlɛ la anu mia. Yemɔti bɛmaa yɛzuzu mɔɔ yɛbagenga yɛavi Baebolo ne anu la anwo amaa yɛanwu kɛzi ɔdwenle la. Nɔhalɛ nu, yɛbanyia Gyihova anwo debie fofolɛ yɛazukoa dahuu. (Dwobu 26:14) Noko saa yɛbɔ mɔdenle yɛsukoa ɔ nwo debie kɛkala a, yɛbanwu nrɛlɛbɛ na yɛazi kpɔkɛ kpalɛ. (Mrɛlɛbulɛ 2:1-5) Sonla adwenle nee ye ngyehyɛleɛ kakyi, noko Gyihova ɛngakyi fee. Edwɛndolɛnli ne hanle kɛ: “[Gyihova] ngyehyɛlɛ ne wɔ ɛkɛ ne dahuu, ɔbɔ kpɔkɛ a ɔka awolɛndoazo kɔsɔɔti.” (Edwɛndolɛ 33:11) Ɔda ali kɛ, saa yɛdwenle kɛ mɔɔ Gyihova dwenle la na yɛyɛ mɔɔ sɔ ɔ nye la a yɛbahola yɛazi kpɔkɛ kpalɛ.