Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Maa Gyihova Ndeanlɛ Ɛnwo Wɔ

Maa Gyihova Ndeanlɛ Ɛnwo Wɔ

“Ɛfa wɔ [folɛdulɛ] ne ɛsinza me, na nzinlii ɛbalie me anyunlunyia nu.”EDW. 73:24.

1, 2. (a) Ninyɛne boni mɔ a nwolɛ hyia na yɛ nee Gyihova anyia abusuabɔlɛ kpalɛ a? (b) Saa yɛsukoa mɔɔ menli yɛle ye wɔ Nyamenle ndeanlɛ nwo la kpalɛ a, kɛzi ɔbaboa yɛ ɛ?

“NA MAME, ɔle kpalɛ kɛ menwɔbikye Nyamenle; meyɛ Awulae Nyamenle ne me ɛvealeka.” (Edw. 73:28) Edwɛndolɛnli ne vale ɔ nwo dole Nyamenle anwo zo. Duzu a manle ɔzile kpɔkɛ ɛhye a? Mekɛ mɔɔ edwɛndolɛnli ne nwunle azondwolɛ mɔɔ amumuyɛma lɛ la, ɛkɛ ne ala ɔlile nyane wɔ ye ahonle nu. Ɔvale nyanelilɛ ɔhanle kɛ: “Meyɛ me ahonle nu bɔkɔbɔkɔ mgbane, menrinzi me sa anwo kɛ menze nwolɛ bie mgbane.” (Edw. 73:2, 3, 13, 21) Noko mekɛ mɔɔ ɔhɔle “Nyamenle Ɛzonlenlɛ Sua ne” anu la, ɔnyianle moalɛ yemɔti abusuabɔlɛ mɔɔ ɔ nee Nyamenle lɛ la anzɛkye. (Edw. 73:16-18) Ɛhye yɛle ɛzukoalɛdeɛ titile manle sonla ɛhye mɔɔ sulo Nyamenle la: Saa ɔ nee Nyamenle banyia abusuabɔlɛ kpalɛ a, kyesɛ ɔ nee Nyamenle menli tu, ɔtie folɛdulɛ, na ɔdi zo.Edw. 73:24.

2 Yɛdayɛ noko yɛkpondɛ kɛ yɛ nee nɔhalɛ nee tease Nyamenle ne nyia abusuabɔlɛ. Saa ɛhye bahola ayɛ boɛ a, kyesɛ yɛmaa ye folɛdulɛ anzɛɛ ye ndeanlɛ nwo yɛ yɛyɛ menli mɔɔ ɔdie bɛ ɔto nu! Tete ne, Nyamenle vi anwunvɔnezelɛ nu manle menli nee maanle bie mɔ adenle kɛ bɛyɛ ye ndeanlɛ nwo debie. Bɛhɛlɛ mɔɔ bɛyɛle la wɔ Baebolo ne anu kɛ “bɛfa bɛahilehile yɛ” na ‘yeayɛ kɔkɔbɔlɛ yeamaa yɛ, ɔluakɛ ewiade ne awieleɛ mekɛ a yɛwɔ nu la.’ (Wulo. 15:4; 1 Kɔl. 10:11) Saa yɛneɛnlea edwɛkɛ ɛhye mɔ anu kpalɛ a, ɔbamaa yɛanwu Gyihova su ne kpalɛ nee kɛzi yɛbamaa yeanwo yɛ la.

 KƐZI NWOVOLƐ FA YE TUMI YƐ GYIMA LA

3. Kɛzi bɛyɛ tumi mɔɔ Gyihova lɛ ye wɔ menli nwo zo la anwo ndonwo wɔ Ayezaya 64:8 nee Gyɛlɛmaya 18:1-6 la ɛ? (Nea nvoninli ne mɔɔ yɛvale yɛbɔle ɔ bo la.)

3 Ayezaya 64:8 ka tumi mɔɔ Gyihova lɛ ye wɔ menli nee maanle maanle nwo zo anwo edwɛkɛ kɛ: “O [Gyihova], wɔmɔ a ɛle yɛ ze a; yɛmɛ, yɛle ndɛtɛlɛ, yɛɛ wɔmɔ a ɛle nwovolɛ ne a; yɛ muala yɛle ɛ sa anloa gyima.” Nwovolɛ lɛ tumi wɔ ndɛtɛlɛ zo ɔkola ɔfa ɔnwo debie wɔ adenle biala mɔɔ ɔkulo la azo. Ndɛtɛlɛ ne ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ nwolɛ ɛhwee. Zɔhane ala a ɔde ye wɔ sonla nee Nyamenle avinli a. Sonla ɛnrɛhola ɔ nee Nyamenle ɛnrɛzu kpolera kɛmɔ ndɛtɛlɛ ɛnrɛhola ɔ nee nwovolɛ ɛnrɛzu kpolera la.Bɛgenga Gyɛlɛmaya 18:1-6.

4. Asoo Gyihova nwo menli anzɛɛ maanle bie mɔ boɛ na yeanwo bie mɔ ɛtane ɔ? Kilehile nu.

4 Gyihova manle tete Yizilayɛma nwunle kɛ ɔlɛ bɛ nwo zo tumi kɛmɔ nwovolɛ lɛ tumi wɔ ndɛtɛlɛ nwo zo la. Noko ngakyile bie wɔ nu. Nwovolɛ kola fa ndɛtɛlɛ nwo debie biala mɔɔ ɔkulo la. Asoo Gyihova nwo menli anzɛɛ maanle bie mɔ boɛ na yeanwo bie mɔ ɛtane ɔ? Baebolo ne bua kɛ kyɛkyɛ. Gyihova ɛva ahyɛlɛdeɛ bie mɔɔ sonle bolɛ la ɛmaa yɛ—yɛlɛ adenle yɛkpa mɔɔ yɛkulo. Ɔnva ye tumi kpole ne ɔnsisi yɛ. Saa menli kulo kɛ Gyihova bɛ Bɔvolɛ ne nwo bɛ a, bɛlɛ adenle bɛsi nwolɛ kpɔkɛ.Bɛgenga Gyɛlɛmaya 18:7-10.

5. Saa menli ammaa Gyihova annwo bɛ a, kɛzi ɔfa ye tumi ne ɔdi gyima ɛ?

5 Na saa bie mɔ ɛngulo kɛ Nwovolɛ Kpole ne nwo bɛ ɛ? Kɛzi ɔfa ye tumi ne ɔdi gyima ɛ? Suzu debie mɔɔ bɛangola bɛanva ndɛtɛlɛ bɛanyɛ a bɛyɛ ye la anwo nea. Bie a nwovolɛ ne bava ayɛ debie fofolɛ anzɛɛ ɔbagua ye lɔ! Mekɛ dɔɔnwo ne ala, saa bɛangola bɛanva ndɛtɛlɛ ne bɛanyɛ debie a, ɛnee ɔvi nwovolɛ ne. Noko tɛ kɛ ɔde ye wɔ yɛ Nwovolɛ ne anwo la ɛne. (Mɛla 32:4) Saa awie ammaa Gyihova annwo ye a, ɛnee nvonleɛ ne vi ɔdaye. Gyihova gyinla alesama nyɛleɛ zo a ɔnwo bɛ a. Ɔfa bɛdabɛ mɔɔ bɛdi ye edwɛkɛ zo la ɔyɛ debie mɔɔ nvasoɛ wɔ zo. Kɛ neazo la, Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la le ‘mbuakɛ ngɛnlɛma’ mɔɔ bɛbanwu bɛ “anwunvɔne.” Noko menli mɔɔ ɛndie Nyamenle la, “ye ɛya ne wɔ bɛ nwo zo na ɔbazɛkye bɛ.”Wulo. 9:19-23.

6, 7. Kɛzi asolo mɔɔ Belemgbunli Devidi nee Belemgbunli Sɔɔlo yɛle ye wɔ Gyihova folɛdulɛ nwo la ɛ?

 6 Ndenle mɔɔ Gyihova dua zo nwo menli la anu ko a le ye folɛdulɛ anzɛɛ ndeanlɛ. Saa yɛsuzu Yizilayɛ arelemgbunli nwiɔ ne mɔɔ bɛlumua—Sɔɔlo nee Devidi anwo a, ɔbamaa yɛanwu kɛzi ɔdi menli mɔɔ ɔnwo bɛ anwo zo tumi la. Mɔɔ Belemgbunli Devidi nee Batehyɛba zɛkyele agyalɛ la, ye nyɛleɛ ne vale ngyegyelɛ rɛlɛle ye nee menli dɔɔnwo. Ɛnee Devidi le belemgbunli noko Gyihova deanle ye kpalɛ. Gyihova zoanle ye ngapezonli Neetan ɔmanle ɔdendɛle anyebolo zo ɔhilele Devidi. (2 Sam. 12:1-12) Duzu a Devidi yɛle a? Ɔlile nyane na ɔnlunle ɔ nwo. Nyamenle zele Devidi anwunvɔne.Bɛgenga 2 Samoɛle 12:13.

 7 Noko Belemgbunli Sɔɔlo mɔɔ Devidi lile ye agya la andie folɛdulɛ. Ɛnee Gyihova ɛlua ye ngapezonli Samoɛle anwo zo ɛha ɛhile Sɔɔlo kɛ: Ɔzɛkye Amalɛkema nee bɛ nyɛmoa. Sɔɔlo anli edwɛkɛ ɛhye azo. Yeangu Egage, belemgbunli ne nee nane biala mɔɔ ɔle kpalɛ la. Kɛmɔti ɛ? Ɔluakɛ ɛnee ɔkpondɛ anyunlunyia. (1 Sam. 15:1-3, 7-9,  12) Mekɛ mɔɔ bɛdule Sɔɔlo folɛ la anrɛɛ ɔwɔ kɛ ɔbɛlɛ ɔ nwo aze na ɔmaa Nwovolɛ Kpole ne siezie ye. Noko Sɔɔlo ammaa bɛanwo ye. Yeanlie ye nvonleɛ yeando nu. Ɔbuale ɔ nwo benle kɛ bɛbahola bɛava nyɛmoa ne mɔ bɛabɔ afɔle, yemɔti yeambu Samoɛle folɛdulɛ ne. Gyihova kpole Sɔɔlo kɛ belemgbunli, na Sɔɔlo nee Nyamenle avinli anyɛ kpalɛ bieko.Bɛgenga 1 Samoɛle 15:13-15, 20-23.

Sɔɔlo ambu folɛdulɛ, ɔkpole. Yeammaa bɛanwo ye! (Nea ɛdendɛkpunli 7)

Devidi lile nyane na ɔliele folɛdulɛ ɔdole nu. Ɔmanle Nyamenle nwonle ye. Ɛdawɔ noko ɛ? (Nea ɛdendɛkpunli 6)

NYAMENLE ƐNLI MƆGUAZO

8. Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi mɔɔ Yizilayɛma yɛle wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee Gyihova kpondɛ kɛ ɔnwo bɛ la anu a?

8 Gyihova nwonle menli nee maanle. Ɔliele Yizilayɛma ɔvile akɛlɛzonlenlɛ nu wɔ Yigyibiti wɔ ɛvolɛ 1513 K.Y.M., na bɛ nee Nyamenle yɛle ngyekyeleɛ. Ɛnee Yizilayɛma lɛ nwolɛ adenle kɛ bɛbamaa Nwovolɛ Kpole ne anwo bɛ. Noko menli ne hɔle zo yɛle ɛtane wɔ Gyihova anye zo. Bɛzonlenle maanle mɔɔ ɛnee ɛbɔ bɛ ɛyia la nyamenle ne mɔ. Gyihova maanle ngapezoma doale zo dule Yizilayɛma folɛ, noko bɛandie. (Gyɛ. 35:12-15) Ɔlua anzosesebɛ mɔɔ Yizilayɛma yɛle la ati, ɛnee ɔwɔ kɛ bɛtwe bɛ nzo. Kɛmɔ bɛyɛ buakɛ mɔɔ fɛta ɛzɛkyelɛ la, Aseleama lile mbusua-bulu belemgbunlililɛ ne mɔɔ wɔ sɔlɔ la azo konim yɛɛ Babelɔnma lile mbusua-nwiɔ belemgbunlililɛ ne mɔɔ nyiankɛ la azo konim. Nea kɛzi ɛhye le ɛzukoalɛdeɛ maa yɛ a! Saa yɛmaa adenle a yɛɛ Gyihova bahola anwo yɛ a.

9, 10. Duzu a Nenɛvɛma yɛle ye wɔ Nyamenle kɔkɔbɔlɛ ne anwo a?

 9 Gyihova manle menli mɔɔ ɛnee de Aseleama suakpole Nenɛvɛ azo la noko adenle kɛ bɛdie ye kɔkɔbɔlɛ. Ɔzele Dwona kɛ: “Kɔ suakpole Nenɛvɛ mɔɔ ɛlie duma kpole la azo na kɔbɔ nolo, bɔ bɛ ɛrele zo kɛ menwu bɛ amumuyɛ mɔɔ bɛyɛ la amuala.” Ɛnee ɔwɔ kɛ bɛsɛkye Nenɛvɛ.Dwn. 1:1, 2; 3:1-4.

10 Noko akee, mekɛ mɔɔ Dwona bɔle ɛzɛkyelɛ ne nolo la, “menli mɔɔ wɔ Nenɛvɛ la liele Nyamenle lile. Bɛ muala bɛliele bɛdole nuhua kɛ bɛkeda ɛrele, bɛahye ɛhɔne, mgbolema nee ahoahweabane.” Belemgbunli ne vi “ye belemgbunli ebia ne azo ɔdwazole, ɔkpale ye belemgbunli tɛladeɛ ne ɔguale, ɔvale ɛrele ɔhedale, na ɔvale nzonle ɔbɔle ɔ nwo.” Nenɛvɛma manle Gyihova nwonle bɛ na bɛnlunle bɛ nwo. Ɛhye ati, Gyihova anzɛkye bɛ.Dwn. 3:5-10.

11. Kɛzi Gyihova nee Yizilayɛma yɛɛ Nenɛvɛma lile la maa ye subane boni a da ali a?

11 Ɛnee Nyamenle ɛkpa Yizilayɛ maanle ne ɛdeɛ, noko ɛnee ɔngile kɛ bɛbo ndeanlɛ zo. Ɛnee Nenɛvɛma nee Nyamenle ɛnlɛ ngyekyeleɛ biala. Noko akee, bɛ nye liele mɔdenle mɔɔ Gyihova bɔle kɛ ɔnwo bɛ la anwo yemɔti ɔzele bɛ anwunvɔne. Neazo nwiɔ ɛhye maa ɔda ali wienyi kɛ Gyihova yɛ Nyamenle ne, “ɔnli mɔguazo”!Mɛla 10:17.

GYIHOVA TE EDWƐKƐ BO YƐƐ ƆNLE KYENGYE

12, 13. (a) Saa menli maa Nyamenle nwo bɛ a, duzu ati a ɔkakyi ye adwenle ɛ? (b) Gyihova mɔɔ ‘ɔkakyi ye adwenle’ la hilele duzu manle Sɔɔlo? yɛɛ Nenɛvɛma?

12 Adenle mɔɔ Gyihova kulo kɛ ɔdua zo ɔnwo yɛ la maa yɛnwu kɛ ɔte edwɛkɛ bo na ɔnle kyengye. Yɛnwu ɛhye wɔ mekɛ mɔɔ Gyihova kɛzi kpɔkɛ kɛ ɔgyinla ye pɛlepɛlelilɛ zo yeayɛ debie na ɔkɛnwu kɛ menli ne ɛnlu bɛ nwo na ɔkɛhakyi ye adwenle la anu. Baebolo ne ka kɛ Gyihova hanle ye wɔ Yizilayɛ belemgbunli mɔɔ lumua la anwo kɛ: “Mevu me nwo kɛ menyɛle Sɔɔlo belemgbunli a.” (1 Sam. 15:10, 11) Mekɛ mɔɔ menli mɔɔ wɔ Nenɛvɛ lunle bɛ nwo na bɛgyakyile bɛ ɛtane ne la, Baebolo ne hanle kɛ: ‘Nyamenle hakyile ye adwenle, yeammaa munzule kpole ne mɔɔ anrɛɛ ɔmaa yeara bɛ nwo zo la amba.’Dwn. 3:10.

13 Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo wɔ ɛke kɛ “ɔhakyile ye adwenle” la eza kile kɛ ɔgyakyile mɔɔ anrɛɛ ɔyɛ la. Gyihova hakyile adwenle mɔɔ ɛnee ɔlɛ ye wɔ Sɔɔlo anwo la, ɔkpole ye kɛ belemgbunli. Tɛ kɛ Gyihova vonle a ɔkpale Sɔɔlo la ati a ɔhakyile ye adwenle a, emomu, kɛmɔ Sɔɔlo annyia diedi na ɔyɛle anzosesebɛ la ati ɔ. Nɔhalɛ Nyamenle ne hakyile ye adwenle wɔ mɔɔ ɔhanle kɛ ɔfa yeayɛ Nenɛvɛma la anwo. Nea kɛzi ɔmaa arɛlekyekyelɛ kɛ yɛbanwu kɛ yɛ Nwovolɛ ne te edwɛkɛ bo na ɔnle kyengye, ɔle dovolɛ yɛɛ anwunvɔnezelɛ wɔ ye afoa, na saa ɛtanevolɛ nu ɔ nwo a ɔlɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbahakyi ye adwenle a!

BƐMMAMAA YƐKPO GYIHOVA NDEANLƐ

14. (a) Kɛzi Gyihova nwo yɛ ɛnɛ ɛ? (b) Saa Nyamenle kpondɛ kɛ ɔnwo yɛ a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?

14 Ɛnɛ, Gyihova dua ye Edwɛkɛ, Baebolo ne nee ye ahyehyɛdeɛ ne azo a ɔnwo yɛ titile a. (2 Tem. 3:16, 17) Asoo ɔnle kɛ yɛdi folɛdulɛ anzɛɛ ndeanlɛ biala mɔɔ bɛdua ndenle ɛhye mɔ azo bɛfa bɛmaa yɛ la azo ɔ? Ɔnva nwo mekɛ tendenle mɔɔ bɛzɔnenle yɛ  anzɛɛ nwolɛ adenle dɔɔnwo mɔɔ yɛnyia ye wɔ ye ɛzonlenlɛ ne anu la, ɔwɔ kɛ yɛdi Gyihova folɛdulɛ zo yɛmaa ɔnwo yɛ kɛ mbuakɛ ngɛnlɛma.

15, 16. (a) Saa bɛtea awie na ɛzonlenlɛ nu nwolɛ adenle bie fi ɔ sa a, nganeɛ ɛtane boni a ɔbahola yeade a? Maa neazo. (b) Duzu a baboa yɛ na yɛali nganeɛdelɛ ɛtane mɔɔ ndeanlɛ fa ba la azo a?

15 Ndeanlɛ ne bie le adehilelɛ anzɛɛ ɛdenrɛdenrɛlɛ. Noko, ɔdwu mekɛ ne bie a ɔkola ɔyɛ ahwibɛnyunlu ɔluakɛ yɛyɛ mɔɔ bɛnyɛ la ati. Ndeanlɛ ɛhye bie a le nwolɛ adenle mɔɔ ɔfi bɛ sa la. Bɛmaa yɛzuzu Dennis * mɔɔ ɛnee sonle kɛ kpanyinli la neazo ne anwo. Ɔvonle wɔ gyima nu, yemɔti bɛhanle ɔ nyunlu. Mekɛ mɔɔ bɛbɔle ye nolo wɔ asafo ne anu kɛ Dennis ɛnle kpanyinli bieko la, kɛzi ɔdele nganeɛ ɛ? Ɔka kɛ, “Mendele nganeɛ kɛ mewie. Ɛnee menyia nwolɛ adenle dɔɔnwo wɔ ɛvolɛ 30 mɔɔ ɛze la anu. Ɛnee mele dahuu adekpakyelɛ, mezonle wɔ Bɛtɛle, bɛkpale me sonvolɛ yɛɛ akee kpanyinli. Bɔ zo mɔɔ memaa me maangyeba nyianu bo ɛdendɛlɛ mɔɔ lumua a. Arɛlevilɛ nu, ɔ muala ɛvi me sa. Nyiane hunle me yɛɛ mendele nganeɛ kɛ me nyunlu ɛgua aze, menyianle adwenle kɛ me nwo ɛnlɛ nvasoɛ biala wɔ ahyehyɛdeɛ ne anu.”

16 Ɛnee ɔwɔ kɛ Dennis kakyi ye subane, ɔtwe ɔ nwo ɔfi ɛtane ne mɔɔ ɔdaye ti ɔwɔ kɛ bɛtenrɛdenrɛ ye la anwo. Noko duzu a boale ye manle ɔlile nganeɛdelɛ ɛtane ne azo a? Ɔka kɛ: “Menzile kpɔkɛ kɛ mebava me nwo meawula sunsum nu gyimalilɛ nu dahuu. Mediema ne mɔ yɛɛ asafo mbuluku boale me kpalɛ. Ɛnee edwɛkɛ ‘Did You Once Serve? Can You Serve Again?’ mɔɔ wɔ August 15, 2009, The Watchtower ne anu la le kɛ kɛlata mɔɔ bɛhɛlɛ me bɛlɛfa bɛabua me asɔneyɛlɛ la. Folɛdulɛ ɛhye a me nye liele nwolɛ kpalɛ a, ‘Kɛmɔ ɛnlɛ ɛzonlelilɛ dɔɔnwo wɔ asafo ne anu la ati, maa wɔ sunsum nu gyinlabelɛ ne ɛhɔ ɔ nyunlu kpalɛ.’” Kɛzi ndeanlɛ ne ɛboa Dennis ɛ? Ɔka kɛ: “Ɛvolɛ ekyi pɛle nu la, Gyihova manle menyianle nwolɛ adenle bieko kɛ asafo nu sonvolɛ.”

17. Adenle boni azo a ɛdulɛ kola boa awie mɔɔ kɛyɛ ɛtane la ɛ? Maa neazo.

17 Ɛdulɛ noko le ndeanlɛ bieko mɔɔ vi Gyihvoa ɛkɛ a. Ɔbɔ asafo ne anwo bane yɛɛ ɔboa ɛtanevolɛ ɔmaa ɔgyakyi ye ɛtane. (1 Kɔl. 5:6, 7, 11) Bɛdule Robert la asɛɛ ɔnyianle ɛvolɛ 16 na bɛalie ye. Zɔhane mekɛ ne ye awovolɛ nee ɔ mediema ne mɔ lile adehilele mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu kɛ bɛ nee ɛtanevolɛ mmatu yɛɛ bɛmmabiza ye ahye bɔbɔ la azo kpalɛ. Bɛliele Robert la ɛvolɛ ekyi ɛgua nu na kɛkala ɔlɛnyia sunsum nu anyuhɔlɛ. Mekɛ mɔɔ bɛbizale ye kɛ duzu a boale ye manle ɔziale ɔrale Gyihova nee Ye menli ne anwo bieko la, ɔbuale kɛ kpɔkɛ mɔɔ ye abusua ne zile la ɔ. “Saa me abusua ne nee me dule ekyii bie bɔbɔ a, anrɛɛ meannwu kɛzi ɔhyia kɛ mesia mekɔ Nyamenle ɛkɛ bieko la.”

18. Ndɛtɛlɛ boni a ɔwɔ kɛ yɛyɛ ye wɔ Nwovolɛ Kpole ne asa nu a?

18 Bie a ɔngyia kɛ bɛkɛdu yɛ, noko yɛle kɛ ndɛtɛlɛ ne boni wɔ Nwovolɛ Kpole ne asa nu? Saa bɛtea yɛ a duzu a yɛyɛ a? Asoo yɛbayɛ kɛ Devidi anzɛɛ Sɔɔlo? Nwovolɛ Kpole ne le yɛ Ze. Mmamaa ɛ rɛle fi ye ɛlɛ kɛ ‘Gyihova tea mɔɔ ɔkulo ye la, kɛmɔ selɛ tea ɔ ra nrenya mɔɔ ɔ nye die ɔ nwo la.’ Yemɔti, ‘saa Gyihova tea wɔ adenrɛdenrɛ wɔ a, mmakpo, yɛɛ saa ɔtwi ɛ nyunlu a, mmamaa ɔyɛ wɔ ɛvɛlɛ.’Mrɛ. 3:11, 12.

^ ɛden. 15 Tɛ bɛ aluma kpalɛ ɔ.