Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

“Kulo Awulae Wɔ Nyamenle Ne”

“Kulo Awulae Wɔ Nyamenle Ne”

“Fa wɔ ahonle muala, wɔ ɛkɛla muala, nee wɔ adwenle muala kulo Awulae wɔ Nyamenle ne.”MAT. 22:37.

1. Duzu a manle ɛhulolɛ mɔɔ wɔ Nyamenle nee ɔ Ra ne avinli la yɛle kpole a?

GYIHOVA Ara Gyisɛse Kelaese hanle kɛ: “Mekulo Selɛ ne.” (Dwɔn 14:31) Gyisɛse eza hanle kɛ: “Selɛ ne kulo Ralɛ ne.” (Dwɔn 5:20) Ɔnle kɛ ɛhye si yɛ nwo. Yeanyɛ boɛ fee la, ɛnee Gyisɛse le Nyamenle ‘dwinvolɛ mɔɔ ɛbe’ mekɛ tendenle kolaa na yearayɛ dasanli. (Mrɛ. 8:30) Kɛmɔ Gyihova nee Gyisɛse bɔle nu yɛle gyima la ati, Ralɛ ne zukoale Selɛ ne subane ngakyile ne nee ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ ɔdaye ti ɔwɔ kɛ ɔkulo ye la anwo debie. Nɔhalɛ nu, gyima mɔɔ bɛbɔle nu bɛyɛle la a manle bɛ ɛhulolɛ mɔɔ bɛlɛ bɛmaa bɛ nwo la yɛle kpole a.

2. (a) Duzu a ɛhulolɛ kile a? (b) Kpuyia boni mɔ a yɛbazuzu nwo a?

2 Ɛhulolɛ le nganeɛdelɛ mɔɔ anu yɛ se mɔɔ yɛnyia yɛmaa awie. Devidi dole edwɛne kɛ: “O [Gyihova], me anwosesebɛ, mekulo wɔ.” (Edw. 18:1) Nganeɛ zɛhae bie a ɔwɔ kɛ yɛte yɛmaa Nyamenle a, ɔluakɛ ɔkulo yɛ. Saa yɛdi ye edwɛkɛ zo a, ɔbahulo yɛ. (Bɛgenga Mɛla ne 7:12, 13.) Noko, asoo yɛbahola yɛahulo Nyamenle wɔ mekɛ mɔɔ yɛnnwu ye la ɔ? Duzu a Gyihova  mɔɔ yɛkulo ye la kile a? Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛkulo ye ɛ? Na kɛzi yɛkile kɛ yɛkulo Nyamenle ɛ?

DEƐMƆTI YƐKOLA YƐKULO NYAMENLE LA

3, 4. Duzu ati a yɛbahola yɛahulo Gyihova ɛ?

3 Kɛmɔ “Nyamenle le Sunsum” la ati, yɛngola yɛnnwu ye. (Dwɔn 4:24) Noko akee, yɛkola yɛkulo Gyihova, yɛɛ Baebolo ne ka kɛ yɛla ɛhulolɛ zɛhae ali. Kɛ neazo la, Mosisi zele Yizilayɛma kɛ: “Bɛva bɛ ahonle muala, bɛ ɛkɛla muala, nee bɛ anwosesebɛ muala bɛhulo [Gyihova] bɛ Nyamenle ne.”Mɛla 6:5.

4 Duzu ati a yɛbahola yɛanyia ɛhulolɛ kpole yɛamaa Nyamenle ɛ? Ɔluakɛ ɔbɔle yɛ kɛ yɛzonle ye, yɛɛ yɛkola yɛda ɛhulolɛ ali. Saa yɛsonle Gyihova kpalɛ a, ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa ye la yɛ kpole na ɔmaa yɛ nye die. Gyisɛse hanle kɛ: ‘Nyilalɛ ɛha bɛdabɛ mɔɔ bɛze bɛ sunsum nu ngyianlɛ la, ɔluakɛ bɛbanwu Anwuma Belemgbunlililɛ ne!’ (Mat. 5:3) Wɔ ye buluku Man Does Not Stand Alone anu, A. C. Morrison hanle kɛ: “Ɔyɛ azibɛnwo kɛ alesama dahuu kpondɛ Nyamenle na bɛkulo kɛ bɛdie ye bɛdi la.” Kɛmɔ kɛlɛvolɛ ne hanle la, menli dɔɔnwo te ɔ bo kɛ bɛbɔle sonla kɛ ɔzonle Nyamenle.

5. Duzu a kile kɛ yɛbahola yɛanwu Nyamenle a?

5 Asoo yɛbahola yɛanwu Nyamenle? Ɛhɛe, ɔkulo kɛ yɛ nee ye nyia agɔnwolɛvalɛ. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo manle ɛhye lale ali wienyi wɔ mekɛ mɔɔ ɔdendɛle ɔhilele ekpunli bie wɔ tete Atɛnse la. Bɛ nuhua dɔɔnwo ne ala dele nganeɛ kɛ ɔhyia kɛ bɛkɔ ɛzonlenlɛ sua ne anu bɛkɔsonle nyamenle raalɛ Athena. Noko Pɔɔlo hanle hilele bɛ kɛ bɛbahola bɛanwu nɔhalɛ “Nyamenle ne, mɔɔ bɔle ewiade nee mɔɔ wɔ nuhua la amuala la.” Ɔhilele nu kɛ Nyamenle ɛnde ɛzonlenlɛ azua nu. Menli mɔɔ kpondɛ Nyamenle la bahola anwu ye, ɔnva nwo ɛleka mɔɔ bɛde ye wɔ azɛlɛ ye azo la. Akee ɔhanle kɛ “Nyamenle nee yɛ nuhua biala avinli ande biala.” (Gyi. 17:24-27) Ɛhɛe, menli bahola anwu Nyamenle. Nɔhalɛ nu, Gyihova Alasevolɛ mɔɔ bɛbo mgbe foa la ‘ɛnwu ye’—na bɛkulo ye kpalɛ.

DEBIE MƆƆ KILE KƐ YƐKULO NYAMENLE LA

6. Gyisɛse hanle kɛ “mɛla titile kpalɛ mɔɔ hyia” la a le boni?

6 Ɔwɔ kɛ ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova la fi yɛ ahonle nu. Gyisɛse lale ɛhye ali wɔ mekɛ mɔɔ Falasiinli bie bizale ye edwɛkɛ ɛhye la: “Kilehilevolɛ, Mɛla ne boni a le titile kpalɛ kpalɛ a?” Gyisɛse buale kɛ: “Fa wɔ ahonle muala, wɔ ɛkɛla muala, nee wɔ adwenle muala kulo Awulae wɔ Nyamenle ne. Ɛhye a le mɛla titile kpalɛ mɔɔ hyia a.”Mat. 22:34-38.

7. Duzu a Nyamenle mɔɔ yɛfa (a) yɛ “ahonle muala” (b) yɛ “ɛkɛla muala” (d) yɛ “adwenle muala” yɛahulo ye la kile a?

7 Mekɛ mɔɔ Gyisɛse hanle kɛ ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ “ahonle muala” yɛkulo Nyamenle la, boni a ɛnee ɔlɛkile a? Ɛnee ɔlɛkile kɛ yɛva yɛ sɛkɛlɛneɛ adenle zo ahonle ne mɔɔ yemɔ a le yɛ atiakunluwɔzo, nee yɛ nganeɛdelɛ la kɔsɔɔti yɛhulo Gyihova. Eza ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ “ɛkɛla muala” anzɛɛ yɛ ngoane nee yɛ sonlabaka ne yɛkulo ye. Bieko, ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ “adwenle muala” anzɛɛ yɛ nrɛlɛbɛ muala yɛkulo Nyamenle. Ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ debie biala yɛkulo Gyihova.

8. Duzu a Nyamenle mɔɔ yɛkulo ye kpalɛ la bamaa yɛayɛ a?

8 Saa yɛfa yɛ ahonle, ɛkɛla, nee yɛ adwenle muala yɛkulo Nyamenle a, ɔbamaa yɛ nye abolo yɛazukoa ye Edwɛkɛ ne na yɛavi ahonle muala nu yɛali ye bodane ne mɔ anwo gyima, na yɛava wuluwuluyɛlɛ yɛabɔ edwɛkpa ne mɔɔ fane Belemgbunlililɛ ne anwo la nolo. (Mat. 24:14; Wulo. 12:1, 2) Saa yɛkulo Gyihova amgba a, ɔbamaa yɛabikye ye kpalɛ. (Gye. 4:8) Nɔhalɛ nu, yɛnrɛhola yɛnrɛdia ninyɛne mɔɔ ɔdaye ti ɔwɔ kɛ yɛkulo Nyamenle la. Noko akee, bɛmaa yɛzuzu nuhua ekyi anwo.

 DEƐMƆTI ƆWƆ KƐ YƐKULO GYIHOVA LA

9. Duzu ati a ɛkulo Gyihova yɛ Bɔvolɛ nee yɛ Maavolɛ ne ɛ?

9 Gyihova le yɛ Bɔvolɛ nee yɛ Maavolɛ. Pɔɔlo hanle kɛ, “Ye nuhua yɛɛ yɛde na yɛkɔ, yɛba, na yɛnyia ngoane a.” (Gyi. 17:28) Gyihova ɛmaa yɛ azɛlɛ mɔɔ bɛziezie ye kɛnlɛma. (Edw. 115:16) Eza ɔmaa yɛ aleɛ nee ninyɛne gyɛne mɔɔ maa yɛtɛnla ngoane nu la. Ɛhye ati, Pɔɔlo zele awozonle ɛzonlenlɛma mɔɔ ɛnee wɔ Lesetɛla la kɛ, “Tease Nyamenle ne . . . dahuu ɔdua ye ninyɛne kpalɛ mɔɔ ɔyɛ la azo ɔkile ɔ nwo ɔkile bɛ: ɔmaa bɛ ezule, yɛɛ ɛbuhenle ne dwu a ɔmaa bɛ aleɛ na ɔmaa bɛ nye die.” (Gyi. 14:15-17) Asoo tɛ ɛhye ati a ɔwɔ kɛ yɛkulo yɛ Bɔvolɛ Kpole ne nee yɛ Maavolɛ ne mɔɔ ɔkulo yɛ la ɔ?Nolo. 12:1.

10. Kɛzi ɔwɔ kɛ yɛte nganeɛ wɔ ɛkpɔnedeɛ ne anwo ɛ?

10 Nyamenle baye ɛtane nee ewule mɔɔ Adam ɛmaa yera la ɛkɛ. (Wulo. 5:12) Nɔhalɛ nu, “Nyamenle ɛhile kɛ ɔsi ɔkulo yɛ la, na yemɔ a le kɛ, mɔɔ ɛnee yɛtɛda nwo yɛtɛde ɛtaneyɛlɛma la, Kelaese wule manle yɛ!” (Wulo. 5:8) Yɛkulo Gyihova, ɔboalekɛ yemaa yeyɛ boɛ kɛ saa yɛnu yɛ nwo yɛfi yɛ ɛtane nwo na yɛnyia diedi wɔ Gyisɛse ɛkpɔnelɛ afɔle ne anu a, ɔbava yɛ ɛtane yeahyɛ yɛ.Dwɔn 3:16.

11, 12. Ndenle boni mɔ azo a Gyihova ɛmaa yɛnyia anyelazo a?

11 Gyihova ‘maa yɛ anyelazo mɔɔ maa yɛnyia anyelielɛ nee anzondwolɛ la.’ (Wulo. 15:13) Anyelazo ne mɔɔ Nyamenle ɛmaa yɛnyia la maa yɛkola yɛgyinla yɛ diedi nwo sɔnea nloa. Menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ ‘bɛkɛli nɔhalɛ bɛkɛhɔ ewule nu la, bɛanyia ngoane abɔtile wɔ anwuma.’ (Yek. 2:10) Menli mɔɔ bɛlɛ azɛlɛ ye azo anyelazo mɔɔ bɛbagyinla bɛ munlililɛ nu bɛahɔ awieleɛ la bɛanyia nyilalɛ dahuu wɔ Paladaese ne mɔɔ bara ewiade amuala la anu. (Luku 23:43) Duzu a yɛlɛyɛ ye wɔ anyelazo ɛhye mɔ anwo a? Asoo yɛnnyia anyelielɛ, anzondwolɛ nee ɛhulolɛ yɛmmaa Maavolɛ ne mɔɔ “ɛlolɛdeɛ kpalɛ biala nee ahyɛlɛdeɛ biala mɔɔ di munli la” vi ye la ɔ?Gye. 1:17.

12 Nyamenle ɛmaa yɛnyia ewudwazo anyelazo. (Gyi. 24:15) Nɔhalɛ nu, yɛ kulovolɛ bie ewule maa yɛdi nyane kpole, noko ɔlua ewudwazo anyelazo ne ati yɛnli “nyane kɛ menli mɔɔ ɛnlɛ anyelazo la.” (1 Tɛs. 4:13) Kɛmɔ Gyihova Nyamenle lɛ ɛlɔlɛ la ati, ɔ kunlu anu a anrɛɛ yedwazo mɔwuamra, titile nɔhavoma, mɔɔ bie a le tenlenenli Dwobu la. (Dwobu 14:15) Saa bɛdwazo mɔwuamra bɛba ngoane nu bieko wɔ azɛlɛ ye azo a, nea kɛzi ɔbayɛ anyelielɛ a! Ɔluakɛ yɛ anwuma Selɛ ne ɛmaa yɛ ewudwazo nwo anyelazo la ati, yɛnyia ɛhulolɛ kpole yɛmaa ye.

13. Duzu a di daselɛ kɛ Nyamenle dwenle yɛ nwo amgba a?

13 Gyihova dwenle yɛ nwo kpalɛ. (Bɛgenga Edwɛndolɛ 34:6, 18, 19; 1 Pita 5:6, 7.) Ɔluakɛ yɛze kɛ yɛ ɛlɔlɛ Nyamenle ne ɛziezie ɔ nwo kɛ ɔbaboa bɛdabɛ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ bɛmaa ye dahuu la ati, kɛ ‘ye adidileka mboane’ la, yɛte nganeɛ kɛ yɛlɛ banebɔlɛ. (Edw. 79:13) Bieko, ɛlɔlɛ mɔɔ Nyamenle lɛ maa yɛ la bala ali wɔ mɔɔ ɔbalua Mɛzaya Belemgbunlililɛ ne azo yeayɛ yeamaa yɛ la anu. Mekɛ mɔɔ ye Belemgbunli mɔɔ yekpa ye Gyisɛse Kelaese ɛye basabasayɛlɛ, nzisi, nee amumuyɛ ɛvi ɛkɛ la, alesama mɔɔ bɛyɛ tieyɛ la bɛanyia anzondwolɛ nee asetɛnla kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ. (Edw. 72:7, 12-14, 16) Ɛnlie ɛndo nu kɛ anyelazo ɛhye mɔ maa yɛnyia mɔɔ yɛgyinla zo yɛfa yɛ ahonle, yɛ ɛkɛla, yɛ anwosesebɛ, nee yɛ adwenle muala yɛkulo Nyamenle ne mɔɔ ɔdwenle yɛ nwo la ɔ?Luku 10:27.

14. Nwolɛ adenle mɔɔ sonle bolɛ la boni a Nyamenle ɛva ɛlo yɛ a?

14 Gyihova ɛlo yɛ ɛmaa yɛnyia nwolɛ adenle yɛlɛsonle ye kɛ ye Alasevolɛ. (Aye. 43:10-12) Yɛkulo Nyamenle ɔluakɛ yemaa yɛnyia nwolɛ adenle yɛlɛboa ye tumililɛ ne  na yɛamaa menli anyia nɔhalɛ anyelazo wɔ ewiade ɛhye mɔɔ ngyegyelɛ ɛbu nu la anu. Bieko, yɛkola yɛfa diedi nee anwodozo yɛtendɛ ɔboalekɛ yɛlɛbɔ edwɛkpa mɔɔ gyi nɔhalɛ Nyamenle ne mɔɔ ye ɛwɔkɛ kɔsɔɔti ba nu la Edwɛkɛ zo. (Bɛgenga Dwɔhyua 21:45; 23:14.) Nɔhalɛ nu, nyilalɛ nee ninyɛne mɔɔ ɔlua zo yɛkulo Gyihova la zonle dɔɔnwo. Noko kɛzi yɛkile kɛ yɛkulo ye ɛ?

KƐZI YƐDA YE ALI KƐ YƐKULO NYAMENLE LA

15. Saa yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne na yɛdi zo a kɛzi ɔbaboa yɛ ɛ?

15 Yɛmaa yɛ nye bolo yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne na yɛdi zo. Yɛyɛ ɛhye a ɔkile kɛ yɛkulo Gyihova na yɛkpondɛ kɛ ye edwɛkɛ ne amgba yɛ ‘wienyi wɔ yɛ adenle nu.’ (Edw. 119:105) Saa yɛwɔ anwongyelelɛ nu a, yɛbahola yɛanyia arɛlekyekyelɛ yɛavi ɛwɔkɛ ɛhye anu: “O Nyamenle, ɛmkpo ahonle mɔɔ le bɛlɛvo na yenlu ɔ nwo la.” “O [Gyihova], wɔ ɛhulolɛ kpundii ne zɔle me. Saa adwenleadwenle bo me nwo zo a, ɛkyekye me rɛle ɛmaa medi fɛlɛko.” (Edw. 51:17; 94:18, 19) Gyihova se bɛdabɛ mɔɔ bɛnwu amaneɛ la anwunvɔne, zɔhane ala a Gyisɛse noko se menli anwunvɔne a. (Aye. 49:13; Mat. 15:32) Baebolo ɛzukoalɛ maa yɛnwu kɛzi Gyihova dwenle yɛ nwo na ɔkulo yɛ la na ɔmaa yɛdayɛ noko yɛkulo ye bie.

16. Kɛzi nzɛlɛlɛ mɔɔ yɛyɛ ye dahuu la kola maa ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Nyamenle la yɛ kpole ɛ?

16 Sɛlɛ Nyamenle dahuu. Yɛ nzɛlɛlɛ maa yɛbikye ‘nzɛlɛlɛ Tievolɛ’ ne kpalɛ. (Edw. 65:2) Saa yɛnwu kɛ Nyamenle ɛlɛbua yɛ nzɛlɛlɛ a, ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa ye la yɛ kpole. Kɛ neazo la, bie a yɛnwu ye kɛ ɔnrɛmaa sɔnea mɔɔ yɛnrɛhola ɔ nloa gyinla la ɛnrɛdo yɛ ɛlɛ. (1 Kɔl. 10:13) Saa adwenleadwenle tɔ yɛ nwo na yɛbodo yɛsɛlɛ Gyihova a, yɛbahola yɛanyia “Nyamenle anzonudwolɛ ne” mɔɔ tɛla biala la. (Fel. 4:6, 7) Ɔdwu mekɛ ne bie a, yɛbahola yɛayɛ  nzɛlɛlɛ wɔ yɛ ti anu—kɛmɔ Nihɛmaya yɛle la—na ɔnwunle kɛ bɛbuale. (Nih. 2:1-6) Saa yɛyɛ “nzɛlɛlɛ dahuu” na yɛnwu kɛ Gyihova tie yɛ a, ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa ye la yɛ kpole, na zɔhane ala a anwodozo mɔɔ yɛlɛ kɛ ɔbamaa yɛagyinla yɛ diedi nwo sɔnea bieko anloa la noko yɛ kpole a.Wulo. 12:12.

17. Saa yɛkulo Nyamenle a, kɛzi yɛbabu debiezukoalɛ ɛhɔlɛ ɛ?

 17 Maa ɔyɛ wɔ subane kɛ ɛbahɔ Keleseɛnema ayia, maanzinli, nee maangyeba nyianu. (Hib. 10:24, 25) Yizilayɛma yiale nu zukoale Gyihova anwo debie amaa bɛazulo ye na bɛali ye Mɛla zo. (Mɛla 31:12) Saa yɛkulo Nyamenle kpalɛ a, ye ɛhulolɛdeɛ ɛyɛlɛ ɛnrɛyɛ adesoa. (Bɛgenga 1 Dwɔn 5:3.) Yemɔti, ɔnle kɛ yɛmaa debie biala maa yɛbu yɛ nye yɛgua debiezukoalɛ ɛhɔlɛ zo ɛlɛ. Yɛngulo kɛ debie biala bamaa yɛaminli yɛ alumua ɛhulolɛ ne mɔɔ yɛnyianle yɛmanle Gyihova la.Yek. 2:4.

18. Ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Nyamenle la ka yɛ maa yɛyɛ duzu wɔ edwɛkpa ne anwo?

18 Fa wuluwuluyɛlɛ bɔ “nɔhalɛ ne mɔɔ fane Edwɛkpa ne anwo” la nolo. (Gal. 2:5) Ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Nyamenle la maa yɛbɔ ye kulovolɛ Ralɛ ne Mɛzaya Belemgbunlililɛ ne mɔɔ ‘ɔbali konim yeamaa nɔhalɛ ne’ wɔ Amagɛdɔn la nolo. (Edw. 45:4; Yek. 16:14, 16) Nea kɛzi ɔyɛ anyelielɛ kɛ yɛlɛnyia ɛdoavolɛyɛlɛ gyima ne anu kyɛfoa, ɔlua menli mɔɔ yɛlɛboa bɛ yɛamaa bɛazukoa Nyamenle ɛhulolɛ ne nee ye ewiade fofolɛ ne mɔɔ yeva yebɔ ɛwɔkɛ anwo debie la azo a!Mat. 28:19, 20.

19. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛkile anyezɔlɛ wɔ ngyehyɛleɛ mɔɔ Gyihova ɛyɛ kɛ bɛnlea ye mboane ne la anwo a?

19 Kile ngyehyɛleɛ mɔɔ Nyamenle dua zo nea ye mboane ekpunli ne azo la anwo anyezɔlɛ. (Gyi. 20:28) Gyihova mɔɔ ɔdwenle yɛ boɛyɛlɛ nwo dahuu la ɛmaa yɛ asafo nu mgbanyima. Mgbanyima ne mɔ anu ko biala “bayɛ kɛ ɛvealeka, bodane bɔne mɔɔ bɛfea nu wɔ anwoma anzɛɛ ahumudulɛ kpole nu la. Bɛbayɛ kɛ azudenle wɔ ɛleka mɔɔ le resee, bodane kpole bie alubo wɔ azɛlɛ mɔɔ mbaka ɛnle zo la azo.” (Aye. 32:1, 2) Saa ahumu anzɛɛ anwoma mɔɔ ɔ nloa yɛ ɛyɛyɛlɛ la ɛlɛtu na yɛnyia feabelɛ a, nea kɛzi yɛ nye die a! Saa yɛlua ewia mɔɔ ɛlɛtea kpalɛ la anu, na yɛnyia bodane bie alubo bo yɛfea a, yɛ nye die kpalɛ. Ɛrɛlɛdendɛ ɛhye maa yɛnwu kɛ mgbanyima ne mɔ boa yɛ yɛɛ bɛbɔ yɛ nwo bane wɔ yɛ Nyamenle ɛzonlenlɛ nu. Saa yɛtie bɛdabɛ mɔɔ bɛli yɛ ti la a, ɛnee ɔkile kɛ yɛ nye sɔ ‘menli ne mɔɔ yeva bɛ yeyɛ ahyɛlɛdeɛ yemaa aleɛabo amra la,’ yɛɛ ɔdi ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Nyamenle nee Kelaese mɔɔ ɔle asafo ne Ati la anwo daselɛ.Ɛfɛ. 4:8; 5:23; Hib. 13:17.

Gyihova ɛmaa yɛ mboaneneavolɛma mɔɔ anye die mboane ne anwo nɔhalɛ nu la (Nea ɛdendɛkpunli 19)

MAA ƐLƆLƐ MƆƆ ƐLƐ ƐMAA NYAMENLE LA ƐYƐ KPOLE DAHUU

20. Saa ɛkulo Nyamenle a, kɛzi ɛbava Gyemise 1:22-25 wɔali gyima ɛ?

20 Saa ɛ nee Gyihova lɛ agɔnwolɛvalɛ kpalɛ a, ɛbava edwɛkɛ ne ‘wɔabɔ wɔ ɛbɛla, na ɛnrɛdie ye mgbane ala.’ (Bɛgenga Gyemise 1:22-25.) Awie mɔɔ ‘fa edwɛkɛ ne bɔ ye ɛbɛla la’ lɛ diedi mɔɔ maa ɔfa mɔdenlebɔlɛ ɔyɛ daselɛlilɛ gyima ne la, na ɔmaa mualɛ wɔ debiezukoalɛ bo. Ɔluakɛ ɛkulo Nyamenle la ati, ɛbali Gyihova mɛla ne mɔɔ “di munli” la azo, yemɔ a le debie mɔɔ ɔkpondɛ yeavi wɔ ɛkɛ a.Edw. 19:7-11.

21. Duzu a yɛbava nzɛlɛlɛ mɔɔ vi ahonle nu la yɛado nwo a?

21 Gyihova Nyamenle anwo ɛhulolɛ bamaa wɔava wɔ nzɛlɛlɛ wɔado ɔ nyunlu dahuu. Ɔda ali kɛ, mekɛ mɔɔ edwɛndolɛnli Devidi twe adwenle ahɔ ɛyɛlɛ evuanlɛ ne mɔɔ ɛnee bɛyela ye wɔ Mɛla ngyekyeleɛ ne abo azo la, ɔhanle kɛ: “Maa me nzɛlɛlɛ ɛyɛ kɛ ɛyɛlɛ evuanlɛ wɔ ɛ nyunlu [Gyihova], na fa me sa mɔɔ memaa ye zo la kɛ nɔsolɛ azubɔlɛ.” (Edw. 141:2; Ade. 30:7, 8) Ɔrɛla ye kɛ wɔ modolɛ, ayɛlɛyelɛ nee moyɛlɛ nzɛlɛlɛ mɔɔ ɛfi mɛlɛbɛnwoaze nee ahonle nu ɛyɛ la bayɛ kɛ ɛyɛlɛ evuanlɛ mɔɔ ɔle nzɛlɛlɛ mɔɔ Nyamenle die to nu anwo sɛkɛlɛneɛ la.Yek. 5:8.

22. Ɛhulolɛ boni a yɛbazuzu nwolɛ bieko a?

22 Gyisɛse hanle kɛ ɔwɔ kɛ yɛkulo Nyamenle nee yɛ gɔnwo. (Mat. 22:37-39) Kɛmɔ yɛbanwu ye wɔ subane ɛhye mɔɔ yɛbazuzu nwo bieko anu la, ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova nee ye ngyinlazo ne mɔ la baboa yɛ yeamaa yɛ nee awie mɔ ali ye boɛ, na yɛala ɛhulolɛ ali yɛahile yɛ gɔnwo.