Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ɛdie Ɛto Nu Kɛ Wɔnwu Nɔhalɛ Ne Ɔ? Duzu Ati Ɔ?

Ɛdie Ɛto Nu Kɛ Wɔnwu Nɔhalɛ Ne Ɔ? Duzu Ati Ɔ?

“Na bɛahola bɛanwu Nyamenle ɛhulolɛdeɛ kpalɛ ne mɔɔ le kpalɛ, ɔsɔ ɛnyelɛ, na ɔdi munli la.”WULO. 12:2.

1. Duzu a Kateleke nee Protestant asɔne ne mɔ anu mgbanyima ɛyɛ ye wɔ konle mekɛ nu a?

ASOO Nyamenle kulo kɛ Keleseɛnema kɔ konle ku menli mɔɔ wɔ maanle gyɛne zo la ɔ? Wɔ ɛvolɛ 100 mɔɔ ɛze la anu, menli dɔɔnwo mɔɔ bɛfɛlɛ bɛ nwo Keleseɛnema la ɛhu bɛ gɔnwo mɔ wɔ konle nu. Katelekema ɛhu Katelekema yɛɛ Protestantma ɛhu Protestantma. Kateleke nee Protestant asɔne ne mɔ anu mgbanyima ɛyila sogyama nee akodeɛ zo bɔbɔ. Menli mɔɔ fɛlɛ bɛ nwo Keleseɛnema la hunle bɛ nwo kpalɛ wɔ Ewiade Konle II la anu.

2, 3. Duzu a Gyihova Alasevolɛ yɛle ye wɔ ewiade konle mɔɔ tɔ zo nwiɔ nee konle gyɛne nu ɛ? Kɛmɔti ɛ?

2 Duzu a Gyihova Alasevolɛ yɛle ye wɔ Ewiade Konle II la anu a? Bɛangyinla afoa biala. Bɛanva bɛ nwo bɛanwula konle mɔɔ maanle maanle ne honle la anu. Kɛmɔti ɛ? Ɔluakɛ ɛnee bɛkulo kɛ bɛdi Gyisɛse ngilehilelɛ ne azo na bɛsukoa ye ɛlɔlɛ ne. Gyisɛse hanle kɛ: “Saa bɛkulo bɛ nwo ngoko ngoko a yɛɛ awie biala kɛnwu kɛ bɛle me ɛdoavolɛma a.” (Dwɔn 13:35) Alasevolɛ ne mɔ hakyele ngyinlazo ne mɔ mɔɔ wɔ Pɔɔlo edwɛkɛ ne mɔɔ ɔhanle ɔhilele Kɔlentema anu la noko na bɛlile zo.Bɛgenga 2 Kɔlentema 10:3, 4.

3 Nɔhalɛ Keleseɛnema maa Baebolo ne kile bɛ mɔɔ le kpalɛ nee ɛtane la, yemɔti bɛngɔ konle yɛɛ bɛnzukoa konle. Gyihova Alasevolɛ bɔ bɛ ɛbɛla kɛ nɔhalɛ Keleseɛnema yemɔti menli dɔɔnwo kpɔ bɛ. Bɛvale ngakula nee mgbanyinli, mrenya nee mraalɛ bɛguale efiade nee ɛleka mɔɔ bɛyɛ gyima ɛsesebɛ la, na bɛhunle bie mɔ bɔbɔ. Ɛhye a hɔle zo wɔ ewiade konle mɔɔ tɔ zo nwiɔ la anu wɔ mekɛ mɔɔ Nazima ziele Germany la. Ɔnva nwo kɛ bɛkpɔle bɛ wɔ Europe la, Gyihova Alasevolɛ hɔle zo bɔle Gyihova Belemgbunlililɛ ne nolo. Bɛvale bie mɔ bɛguale efiade yɛɛ bɛ nee bie mɔ hɔle nlɔnu noko bɛbɔle edwɛkpa ne nolo. * Nzinlii, wɔ 1994 ne anu mɔɔ bɛhunle menli ɛwolaa ne wɔ Rwanda la, Alasevolɛ ne mɔ anva bɛ nwo anwula nu. Bɛanva bɛ nwo bɛanwula konle ne mɔɔ manle bɛhyɛle tete Yugoslavia anu la noko anu.

4. Saa menli nwu kɛ Gyihova Alasevolɛ ɛngɔ konle a, duzu a bɛka a?

4 Kɛmɔ Gyihova Alasevolɛ ɛngɔ konle la ati, menli dɔɔnwo mɔɔ bɛwɔ ewiade amuala la ka kɛ Alasevolɛ ne mɔ kulo Nyamenle nee bɛ gɔnwo mɔ amgba na bɛmɛ a bɛle nɔhalɛ Keleseɛnema a. Duzu bieko a maa menli die to nu kɛ Gyihova Alasevolɛ a le nɔhalɛ Keleseɛnema ɛ?

NGILEHILELƐ GYIMA MƆƆ TƐLA BIALA

5. Nzenzaleɛ boni a ɛnee ɔwɔ kɛ Gyisɛse ɛdoavolɛma ne yɛ a?

5 Gyisɛse hanle kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa ne nolobɔlɛ a le gyima mɔɔ nwolɛ hyia kpalɛ wɔ azɛlɛ ye azo a. Ɔbɔle ye ɛzonlenlɛ gyima ne abo la, yeangyɛ yɛɛ ɔkpale ɛdoavolɛma 12 ɔmanle bɛbɔle gyima mɔɔ nzinlii bɛbayɛ ye wɔ azɛlɛ ye kɔsɔɔti azo la abo a. Yemɔ anzi, Gyisɛse tetele ɛdoavolɛma 70 noko. (Luku 6:13; 10:1) Gyisɛse hilele ye ɛdoavolɛ ne mɔ kɛzi bɛkilehile la. Ɔlumuale ɔhanle kɛ bɛhilehile Dwuuma, noko nzinlii ɔmanle bɛbɔle edwɛkpa ne nolo bɛhilele menli mɔɔ ɛha la. Edwɛkpa ne mɔɔ Dwuuma bɔ ye nolo ahile bɛdabɛ mɔɔ bɛnle Dwuuma la le nzenzaleɛ kpole!Gyi. 1:8.

6. Duzu a manle Pita nwunle kɛ Nyamenle ɛngulo maanle bie ɛndɛla bie a?

6 Awie mɔɔ ɔnle Dwuunli mɔɔ ɔlumuale ɔrayɛle Keleseɛnenli la a le Kɔnileɛse. Gyihova manle ɛzoanvolɛ Pita hɔhanle edwɛkɛ ne hilele Kɔnileɛse wɔ ye sua nu. Yemɔti, Pita nwunle kɛ Nyamenle ɛngulo maanle bie ɛndɛla bie. Ɛnee Gyihova kulo kɛ maanle maanle ne anu amra te nɔhalɛ ne na bɛdie bɛdi. Yemɔti, Pita manle bɛzɔnenle Kɔnileɛse nee ye abusua ne. (Gyi. 10:9-48) Ɔvi kenle zɔhane, Pita nee Gyisɛse ɛdoavolɛma mɔɔ ɛha la hanle edwɛkɛ ne hilele menli mɔɔ wɔ maanle kɔsɔɔti anu la.

7, 8. Duzu a Gyihova Alasevolɛ yɛ amaa menli ade edwɛkpa ne ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

7 Wɔ yɛ mekɛ ye anu, bɛdabɛ mɔɔ bɛli Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ati la boa edwɛkɛhanlɛ nee ngilehilelɛ gyima ne nee nwolɛ ngyehyɛleɛ ne kpalɛ wɔ ewiade amuala. Kɛkala Gyihova Alasevolɛ kɛyɛ mgbe mɔtwɛ wɔ ewiade amuala. Bɛka edwɛkɛ ne wɔ aneɛ mɔɔ bo 600 la anu, na bɛ nyunlu ala a bɛkɔ a. Bɛka ye wɔ azua nu nee awɔdenle zo. Wɔ bɛ daselɛlilɛ ne anu, ɔdwu mekɛ ne bie a bɛfa mbuluku wɔ aneɛ ngakyile nu bɛgua ɛkponle nee ehwili zo. Menli kola nwu Gyihova Alasevolɛ ɔluakɛ bɛdabɛ ala a bɛka edwɛkɛ ne wɔ ndenle ɛhye mɔ azo a.

8 Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ɛtete mediema mɔɔ bɛbo 2,900 la kɛ bɛhile Baebolo nee Baebolo nwo mbuluku bo. Bɛkile mbuluku bo bɛkɔ aneɛ ngyikyi bɔbɔ anu. Kɛ neazo la, ɛnɛ Gyihova Alasevolɛ mɔɔ bɛwɔ Spain la kile Baebolo nwo mbuluku bo kɔ Catalan aneɛ nu. Yeangyɛ menli dɔɔnwo bɔle ɔ bo hanle Catalan aneɛ ne wɔ azuamgbole Valencia nee Alicante yɛɛ Balearic Mbɔra ne mɔ azo, nee Andorra maanle ne noko anu. Ɛnɛ menli dɔɔnwo ka Catalan aneɛ ne. Ɔlua ngilebɛbo gyima ne mɔɔ Gyihova Alasevolɛ ɛlɛyɛ la ati, bɛyɛ mbuluku nee debiezukoalɛ wɔ Catalonian aneɛ nu yemɔti menli ne te ɔ bo kpalɛ na ɔka bɛ ahonle.

9, 10. Neazo boni mɔ a kile kɛ Gyihova ahyehyɛdeɛ ne kulo kɛ menli kɔsɔɔti nwu nɔhalɛ ne ɛ?

9 Bɛlɛyɛ Baebolo nwo mbuluku bo ɛhilelɛ gyima ne yɛɛ menli mɔɔ bɛlɛkilehile bɛ wɔ bɛdabɛ bɛ aneɛ nu la wɔ ewiade amuala. Kɛ neazo la, wɔ Mexico menli dɔɔnwo ka Spanish noko eza bɛlɛ bɛ aneɛ mɔɔ bɛka ye wɔ sua nu a. Aneɛ ɛhye mɔ ko a le Maya. Bɛmanle menli mɔɔ kile edwɛkɛ bo kɔ Maya aneɛ nu la dule hɔle ɛleka mɔɔ bɛka Maya aneɛ ne la. Ɔluakɛ bɛde ɛleka mɔɔ bɛka Maya aneɛ ne la ati, menli mɔɔ ka Maya aneɛ ne la te mbuluku mɔɔ bɛkile ɔ bo la abo ndɛndɛ. Neazo bieko a le Nepal. Bɛka aneɛ kɛyɛ 120 wɔ maanle zɔhane anu. Menli mɔɔ bɛwɔ Nepal la bo mgbe 29. Bɛ nuhua mɔɔ bɛbo mgbe 10 la, Nepali a le aneɛ mɔɔ bɛte ye kpalɛ a, na bɛ nuhua dɔɔnwo noko te ye ekyi. Yɛ mediema ne mɔ kile Baebolo nwo mbuluku bo kɔ Nepali aneɛ nu.

10 Ngilebɛbo gyima ɛhye mɔɔ bɛlɛyɛ ye ɛnɛ la, di daselɛ kɛ Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ɛntoto edwɛkpa ne mɔɔ bɛbɔ ye nolo wɔ ewiade amuala la aze. Gyihova Alasevolɛ ɛva trate, brohyua, nee magazine dɔɔnwo ɛmaa, noko bɛndɔne mbuluku ɛhye mɔ. Emomu, Alasevolɛ ne mɔ ye ndoboa boa gyima ɛhye. Bɛdi Gyisɛse adehilelɛ ɛhye azo: ‘Bɛnyianle ye mgbane, bɛva bɛmaa mgbane.’Mat. 10:8.

Menli mɔɔ kile edwɛkɛ bo la ɛlɛkile buluku bo ahɔ Low German aneɛ nu (Nea ɛdendɛkpunli 10)

Bɛfa Low German aneɛ nu mbuluku bɛdi gyima wɔ Paraguay (Eza nea mɔlebɛbo nvoninli ne)

11, 12. Kɛmɔ yɛka edwɛkɛ ne na yɛkilehile wɔ ewiade amuala la ati, duzu a menli dɔɔnwo ka a?

11 Gyihova Alasevolɛ die to nu bɔkɔɔ kɛ bɛnwu nɔhalɛ ne yemɔti bɛfa ninyɛne bɛbɔ afɔle amaa bɛahola bɛaha edwɛkɛ ne wɔ ewiade amuala. Alasevolɛ dɔɔnwo ɛtete ninyɛne zo, bɛzukoa aneɛ gyɛne, yɛɛ bɛdie amaamuo gyɛne bɛto nu. Kɛmɔ yɛka edwɛkɛ ne na yɛkilehile wɔ ewiade amuala la ati, menli dɔɔnwo ka kɛ Gyihova Alasevolɛ a le Gyisɛse Kelaese nɔhalɛ ɛdoavolɛma a.

12 Alasevolɛ ne mɔ yɛ ɛhye mɔ amuala ɔluakɛ bɛdie bɛto nu kɛ bɛnwu nɔhalɛ ne. Noko ninyɛne fɔɔnwo mɔɔ maa yɛ mediema ne mɔ die to nu kɛ bɛnwu nɔhalɛ ne la bie a le boni?Bɛgenga Wulomuma 14:17, 18.

DEƐMƆTI BƐDIE BƐTO NU LA

13. Kɛzi Alasevolɛ ne mɔ maa bɛ ahyehyɛdeɛ ne anwo kɔ zo te ɛ?

13 Ninyɛne mɔɔ maa yɛ mediema ne mɔ die to nu kɛ bɛnwu nɔhalɛ ne la zonle. Adiema nrenya ko mɔɔ ɛva ɛvolɛ dɔɔnwo ɛzonle Gyihova la hanle kɛ: “Yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbamaa Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anwo ade ɔnva nwo ahenle mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛtu ye folɛ anzɛɛ bɛka ɔ nyunlu la.” Kɛzi Gyihova menli kola di ngyinlazo ɛhye mɔɔ kpogya la azo ɛ? Yɛ nuhua ko biala bɔ mɔdenle kɛ ɔbali mɔɔ Nyamenle edwɛkɛ Baebolo ne ka la azo na yeazukoa Gyisɛse ɛdoavolɛ ne mɔ. Alasevolɛ ne mɔ anu ekyi ɛnli Nyamenle ngyinlazo ne mɔɔ fane kpalɛ nee ɛtane nwo la azo yemɔti bɛye bɛ bɛfi asafo ne anu. Gyihova Alasevolɛ ne mɔ dɔɔnwo bɔ ɛbɛla kpalɛ wɔ Gyihova anye zo. Ɛnɛ, menli mɔɔ ɛnee yɛ ninyɛne mɔɔ Nyamenle ɛngulo la ɛhakyi bɛlɛdi Nyamenle ngyinlazo ne mɔ azo.Bɛgenga 1 Kɔlentema 6:9-11.

14. Nzenzaleɛ boni a menli dɔɔnwo mɔɔ bɛyele bɛ bɛvile asafo ne anu la ɛyɛ a? Duzu a ɛvi nu ɛra a?

14 Baebolo ne ka kɛ Keleseɛnema ɛye bɛdabɛ mɔɔ bɛndie Nyamenle la ɛvi asafo ne anu. Ɔyɛ yɛ fɛ kɛ bɛ nuhua dɔɔnwo nzinlii nu bɛ nwo na bɛsia bɛba la. (Bɛgenga 2 Kɔlentema 2:6-8.) Alasevolɛ ne mɔ di mɔɔ Baebolo ne ka la azo yemɔti asafo ne anwo kɔ zo te. Ɛhye maa bɛnwu kɛ bɛ ahyehyɛdeɛ ne ala a Nyamenle die to nu a. Ɔnva nwo kɛ asɔne dɔɔnwo maa bɛ menli yɛ mɔɔ bɛkulo la, Alasevolɛ ne mɔ di Gyihova ngyinlazo zo. Ɛhye ɛmaa menli dɔɔnwo ɛlie ɛdo nu kɛ Gyihova Alasevolɛ ɛnwu nɔhalɛ ne.

15. Duzu a ɛmaa adiema nrenya ko ɛnwu kɛ yenwu nɔhalɛ ne ɛ?

15 Duzu a maa Alasevolɛ gyɛne die di kɛ bɛnwu nɔhalɛ ne a? Adiema nrenya ko mɔɔ yenyia ɛvolɛ 54 la ɛzonle Gyihova sumunli ye ngakula nu. Ɔka kɛ ye diedi ne gyi sika nsa ɛhye mɔ azo: (1) Nyamenle wɔ ɛkɛ, (2) Baebolo ne vi Nyamenle, yɛɛ (3) Gyihova Alasevolɛ a ɛlɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ wɔ azɛlɛ ye azo ɛnɛ a. Ɔka kɛ: “Saa melɛsukoa debie a, mesɔ sika ɛhye mɔ menea na mebiza me nwo saa bɛgyi ye kpundii amgba a. Daselɛ mɔɔ kile kɛ biala le nɔhalɛ la yɛ kpole ɛvolɛ biala na ɛhye ɛmaa me diedi ɛyɛ se na anwodozo mɔɔ melɛ kɛ menwu nɔhalɛ ne la ɛyɛ kpole kpalɛ.”

16. Duzu ati a adiema raalɛ ko liele lile kɛ yenwu nɔhalɛ ne ɛ?

16 Adiema raalɛ ko mɔɔ yegya na ɔlɛsonle wɔ Gyihova Alasevolɛ gyima ne ati wɔ New York la hanle mɔɔ ɛmaa ɔdie ɔto nu kɛ yenwu nɔhalɛ ne la. Ɔse Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ala a ka Gyihova duma ne mɔɔ ɔfinde Baebolo ne anu 7,000 la anwo edwɛkɛ kile menli a. Edwɛkɛ ɛhye mɔɔ wɔ 2 Edwɛkɛsisilɛ 16:9 la noko ɛboa ye: “[Gyihova] fa ɔ nye bɔ ewiade ye anwo mgbɔlɔka, na ɔfa tumi ɔdie bɛdabɛ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ bɛmaa ye,” anzɛɛ bɛ ahonle di munli wɔ ɔ nwo la. Eza ɔhanle kɛ: “Nɔhalɛ ne ɛmaa menwu kɛzi mebanyia ahonle mɔɔ di munli na Gyihova amaa me anwosesebɛ la. Agɔnwolɛvalɛ mɔɔ me nee Gyihova lɛ la tɛla debie biala. Na me nye sɔ gyima mɔɔ Gyisɛse ɛlɛdi yeamaa yɛanyia Nyamenle anwo ndelebɛbo ne mɔɔ ɔlɛ me nu la.”

17. Duzu a manle adiema ko mɔɔ ɛnee ɛnlie Nyamenle ɛnli la liele dole nu kɛ yenwu nɔhalɛ ne a, na duzu ati ɔ?

17 Adiema nrenya ko mɔɔ ɛnee ɛnlie Nyamenle ɛnli la ka kɛ: “Abɔdeɛ maa medie meto nu kɛ Nyamenle kpondɛ kɛ alesama anye die yemɔti ɔnrɛmaa yɛnrɛnwu amaneɛ dahuu. Bieko, ewiade ne ɛbɛla ɛlɛsɛkye noko Gyihova menli ɛlɛnyi wɔ diedi, mɔdenlebɔlɛ, nee ɛlɔlɛ nu. Gyihova sunsum ne ala a kola yɛ nwanwane deɛ ɛhye ɛnɛ a.”Bɛgenga 1 Pita 4:1-4.

18. Duzu a manle mediema mrenya nwiɔ bie liele dole nu kɛ bɛnwu nɔhalɛ ne ɛ? Kɛzi ɛnwu ye ɛ?

18 Adiema nrenya bieko mɔɔ ɛdɛnla nɔhalɛ ne anu ɛhyɛ la noko ka deɛmɔti ɔdie ɔdi kɛ yɛnwu nɔhalɛ ne la, ɔhanle kɛ: “Debie mɔɔ mezukoa ye wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu la ɛmaa menwu kɛ Alasevolɛ ne mɔ bɔ mɔdenle kɛ bɛbali ɛvoya mɔɔ lumua Keleseɛnema neazo ne anzi. Saa metu adenle a menwu koyɛlɛ mɔɔ wɔ Gyihova Alasevolɛ avinli la wɔ ewiade amuala. Baebolo nu nɔhalɛ ne ɛmaa menyia ahunlundwolɛ nee anyelielɛ.” Adiema nrenya ko mɔɔ yebo ɛvolɛ 60 la hanle kɛ Gyihova Alasevolɛ die Gyisɛse di amgba. Ɔhilehilele nu kɛ: “Yɛzukoa Gyisɛse ɛbɛlabɔlɛ nee ye ɛzonlenlɛ gyima ne anwo debie na yɛ nye ɛlie ye neazo ne anwo. Yɛyɛ nzenzaleɛ wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu amaa yɛalua Kelaese Gyisɛse anwo zo yɛabikye Nyamenle. Yɛnwu kɛ Kelaese ɛkpɔnelɛ afɔle ne azo a bɛbagyinla bɛalie ngoane a. Yɛɛ yɛze kɛ bɛdwazole ye bɛvile ewule nu. Menli mɔɔ vale bɛ nye nwunle ɛhye la lile nwolɛ daselɛ.”Bɛgenga 1 Kɔlentema 15:3-8.

KA NƆHALƐ NE ANWO EDWƐKƐ KILE AWIE MƆ

19, 20. (a) Gyima boni a Pɔɔlo hanle nwolɛ edwɛkɛ wɔ ye kɛlata ne mɔɔ ɔhɛlɛle Wulomuma asafo ne la anu a? (b) Duzu a ɔwɔ kɛ Gyihova azonvolɛ kɔsɔɔti yɛ a?

19 Nɔhalɛ Keleseɛnema kulo menli. Ɛhye ati a ɔwɔ kɛ yɛka nɔhalɛ ne anwo edwɛkɛ yɛkile la. Pɔɔlo zele Wulomuma asafo ne kɛ ɔle Gyisɛse nɔhalɛ azonvolɛ gyima kɛ bɛbabɔ edwɛkpa ne nolo. Ɔhɛlɛle kɛ: “Saa bɛdie bɛto nu na bɛka ye bɛ nloa kɛ, ‘Gyisɛse le Awulae’ na bɛdie bɛdi wɔ bɛ ahonle nu kɛ Nyamenle dwazole ye vile mɔwuamra anu a, bɛbanyia ngoane. Ɔluakɛ saa sonla fa ye ahonle die di a yɛɛ ɔka ye diedi ne ɔ nloa na ɔnyia ngoane a.”Wulo. 10:9, 10.

20 Gyihova Alasevolɛ die di kɛ bɛnwu nɔhalɛ ne yɛɛ bɛze kɛ ɔle enililɛ kpole kɛ bɛbahilehile awie mɔ edwɛkpa ne mɔɔ fane Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anwo la. Yemɔti, bɛmaa ɔyɛ yɛ bodane kɛ yɛbahilehile awie mɔ Baebolo ne na eza yɛva yɛ nyɛleɛ yɛhile kɛ yɛdie yɛto nu kɛ yɛnwu nɔhalɛ ne.

^ ɛden. 3 Nea Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom, mukelɛ 191-198, 448-454.