Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Bɛzinza—Seetan Kpondɛ Kɛ Ɔkye Bɛ Ɔdi!

Bɛzinza—Seetan Kpondɛ Kɛ Ɔkye Bɛ Ɔdi!

“Bɛyɛ bɛ nye gyɛlɛmgbɛɛnye na bɛzinza! Na bɛ kpɔvolɛ ne, mɔɔ le Abɔnsam, lua nu ɛlɛkpo kɛ awenade, ɔlɛkpondɛ awie yeahye ye yeali.”1 PITA 5:8.

1. Kɛzi anwumabɔvolɛ bie rayɛle Seetan ɛ?

MEKƐ bie, ɛnee anwumabɔvolɛ ɛhye nee Gyihova lɛ agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. Noko nzinlii ɛnee ɔkpondɛ kɛ alesama sonle ye. Kɛ anrɛɛ ɔbaye atiakunluwɔzo ɛtane ɛhye yeavi ɛkɛ ndɛndɛ la, ɔmaanle ɔyɛle kpole too ɔhɔdwule mekɛ mɔɔ ɔyɛle ɛtane la. (Gye. 1:14, 15) Yɛnze duma mɔɔ ɛnee bɛfa bɛfɛlɛ ye a, noko kɛkala yɛfɛlɛ ye Seetan. “Yeanli nɔhalɛ.” Ɔdwazole ɔtiale Gyihova na ɔrayɛle “adalɛ kɔsɔɔti bɛ ze.”Dwɔn 8:44.

2, 3. Nzɔne a edwɛkɛ agbɔkɛ “Seetan,” “Abɔnsam,” “ɛwɔlɛ” nee “nane anwo ɛzulolɛ ne mɔɔ le kɛ ɛlɛnrɛne la” maa yɛnwu ye wɔ Gyihova kpɔvolɛ kpole ne anwo a?

2 Ɔvi mekɛ mɔɔ Seetan dele atua tiale Gyihova la, yerayɛ Gyihova nee alesama kɔsɔɔti kpɔvolɛ. Saa yɛnea kɛzi Baebolo ne ka Seetan anwo edwɛkɛ la a, ɔmaa yɛnwu kɛzi ɔnlɛ subane la. Seetan abo kile “Dwazotiavolɛ,” mɔɔ kile kɛ anwumabɔvolɛ atisesebɛ ɛhye kyi Nyamenle tumililɛ ne na ɔfa ye anwosesebɛ muala ɔko ɔtia ye. Mɔɔ Seetan kpondɛ la ala a le kɛ ɔbanwu ye kɛ Gyihova tumililɛ ne ɛra awieleɛ.

3 Yekile 12:9, bɛfɛlɛ Seetan kɛ Abɔnsam, mɔɔ kile “Sokpavolɛ.” Seetan ɛgua Nyamenle anwo evinli ɔluakɛ ɔse ɔle adalɛ. Edwɛkɛ agbɔkɛ “mɔmoane ɛwɔlɛ ne” maa yɛkakye kɛzi Seetan luale ɛwɔlɛ nwo zo bɛlɛbɛlale Yive la. Edwɛkɛ, “nane anwo ɛzulolɛ ne mɔɔ le kɛ ɛlɛnrɛne la” noko fɛta Seetan kpalɛ. Ɔ nwo yɛ ɛzulolɛ, ɔ ti yɛ se yɛɛ eza ɔle amumuyɛ. Ɔmkpondɛ kɛ Gyihova bodane ne bara nu yɛɛ eza ɔkpondɛ kɛ ɔsɛkye Nyamenle menli.

4. Nzɔne a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

4 Seetan maa ɔyɛ se kɛ yɛbali nɔhalɛ. Yemɔti a Baebolo ne bɔ yɛ kɔkɔ kɛ: “Bɛyɛ bɛ nye gyɛlɛmgbɛɛnye na bɛzinza! Na bɛ kpɔvolɛ ne, mɔɔ le Abɔnsam, lua nu ɛlɛkpo kɛ awenade, ɔlɛkpondɛ awie yeahye ye yeali” la. (1 Pita 5:8) Ɛhye ati, edwɛkɛ ɛhye bahilehile Seetan subane nsa mɔɔ maa yɛnwu deɛmɔti ɔwɔ kɛ yɛbɔ yɛ nwo bane yɛfi anwumabɔvolɛ atisesebɛ ɛhye mɔɔ kpɔ Gyihova nee Ye menli anwo la anu.

SEETAN LƐ TUMI

5, 6. (a) Neazo boni mɔ a kile kɛ anwumabɔvolɛma le “katakyiema” anzɛɛ bɛlɛ tumi kpole a? (b) Kɛzi Seetan “kola fa ewule ba” ɛ?

5 Anwumabɔvolɛ ne mɔ le “katakyiema” anzɛɛ bɛlɛ tumi kpole. (Edwɛndolɛ 103:20) Bɛze nrɛlɛbɛ kpalɛ bɛtɛla menli yɛɛ bɛlɛ anwosesebɛ bɛtɛla bɛ. Anwumabɔvolɛ mgbalɛ ne mɔ fa bɛ tumi ne di gyima wɔ adenle kpalɛ zo. Kɛ neazo la, Gyihova anwumabɔvolɛ ne mɔ ko hunle Aselea sogyama 185,000. Sonla ko ɛnrɛhola ɛhye yɛ, yɛɛ ɛlɔne mumua bɔbɔ, ɔbayɛ se yeamaa bɛ. (2 Arelemgbunli 19:35) Wɔ mekɛ fofolɛ noko, anwumabɔvolɛ bie vale ye nrɛlɛbɛ nee ye tumi yele Gyisɛse ɛzoanvolɛ ne mɔ vile efiade. Ɛnee sinzavolɛma wɔ ɛkɛ ne ɛdeɛ, noko bɛannwu ye kɛ anwumabɔvolɛ ne ɛlɛbuke nlenkɛ ne yeamaa ɛzoanvolɛ ne mɔ avinde na yeatoto nu!Gyima ne 5:18-23.

6 Anwumabɔvolɛ nɔhavoma ne mɔ fa bɛ tumi ne yɛ debie kpalɛ, noko Seetan fa ye ɛdeɛ ne di ɛtane. Seetan lɛ tumi kpole na ɔkola ɔnyia menli anwo zo tumi. Baebolo ne se ɔdaye a ‘ɔsie ɛtane ewiade ɛhye’ a, eza ɔle “ɛtane ewiade ɛhye nyamenle.” (Dwɔn 12:31; 2 Kɔlentema 4:4) Seetan “kola fa ewule ba” bɔbɔ. (Hibuluma 2:14, NW) Ɛhye ɛngile kɛ ɔdaye mumua ne ɔku menli muala. Yemɔti, duzu a ɛhye kile a? Mɔɔ limoa, ɛkpɔlɛ nee basabasayɛlɛ subane mɔɔ Seetan lɛ la ɛbu ewiade ɛhye anu. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, yɛ muala yɛyɛ ɛtane na yɛwu ɔluakɛ Yive liele adalɛ mɔɔ Seetan bɔle la dole nu, yɛɛ Adam noko yɛle Nyamenle anwo anzosesebɛ. (Wulomuma 5:12) Gyisɛse vɛlɛle Seetan “kɔdiawu,” na ɔle zɔhane noko. (Dwɔn 8:44) Ɔle kpɔvolɛ mɔɔ ɔlɛ tumi kpalɛ.

Saa Gyihova amboa yɛ a, yɛnrɛhola Seetan anwo zo konim di ɛlɛ

7. Kɛzi mbɔnsam ne mɔ ɛhile kɛ bɛlɛ tumi ɛ?

7 Saa yɛko yɛtia Seetan a, ɛnee yɛlɛko yɛatia menli mɔɔ li ɔ nzi na bɛko bɛtia Nyamenle tumililɛ ne la noko. Anwumabɔvolɛma dɔɔnwo mɔɔ bɛdabɛ noko bɛde atua na bɛfɛlɛ bɛ mbɔnsam la noko boka nwo. (Yekile 12:3, 4) Bɛmaa alesama ɛnwu ye fane dɔɔnwo kɛ bɛlɛ tumi bɛtɛla bɛ ɔlua amaneɛ mɔɔ bɛmaa bɛnwu ye la azo. (Mateyu 8:28-32; Maake 5:1-5) Mmamaa ɛ rɛle fi tumi mɔɔ mbɔnsam ne mɔ nee bɛ kpanyinli ne lɛ la ɛlɛ. (Mateyu 9:34) Saa Gyihova amboa yɛ a, yɛnrɛhola Seetan anwo zo konim di ɛlɛ.

SEETAN ATI YƐ SE

8. (a) Seetan bodane a le boni? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.) (b) Kɛzi ninyɛne mɔɔ wɔnwu bɛ la maa ɛdie ɛdi kɛ ewiade ne ati yɛ se kɛ Seetan ɛ?

8 Ɛzoanvolɛ Pita vale Seetan totole ‘awenade mɔɔ ɛlɛkpo’ la anwo. Neɛnleanu buluku ko kilehile nu kɛ Giliki edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo kɛ “ɛlɛkpo” la kile “nane kpole anwo ɛzulolɛ mɔɔ ɛhɔne ɛlɛku ye kpalɛ la ɛzunlɛ.” Nea kɛzi edwɛkɛ ɛhye fɛta Seetan atisesebɛ nee amumuyɛ subane ne a! Ewiade ne amuala wɔ ɔ sa nu noko ɔ kunlu ɛtɛdwole. Seetan le kɛ awenade mɔɔ ɛhɔne ɛlɛku ye na ɔkpondɛ nane dɔɔnwo yeahye bɛ la. (1 Dwɔn 5:19) Menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛwɔ azɛlɛ ye azo nee ‘mboane gyɛne’ ne a ɔ nye sa bɛ kpalɛ a. (Dwɔn 10:16; Yekile 12:17) Seetan bodane a le kɛ ɔsɛkye Gyihova menli. Ɛkpɔlɛ mɔɔ rale nɔhalɛ Keleseɛnema anwo zo wɔ ɛvoya mɔɔ limoa anu badwu ɛnɛ la maa yɛnwu kɛzi Seetan ati yɛ se la.

9, 10. (a) Kɛzi Seetan tetale Yizilayɛ maanle ne ɛ? (Maa neazo.) (b) Bodane titili boni ati a Seetan tetale tete Yizilayɛ ɛ? (d) Saa Gyihova sonvolɛ bie yɛ ɛtane kpole a, kɛzi Abɔnsam te nganeɛ ɛ?

9 Seetan ɛla ye atisesebɛ nyɛleɛ ne ali wɔ adenle fofolɛ zo. Saa ɛhɔne ɛlɛku awenade a, nane biala anwo ɛnyɛ ye anwunvɔne. Ɔlɛku nane a ɔnyɛ ye nyane, yɛɛ ɔku ye ɔwie a ye adwenle ɛmbua ye fɔlɛ. Zɔhane ala a Seetan ɛnze menli mɔɔ ɔteta bɛ la anwunvɔne a. Kɛ neazo la, ɛnea a kɛzi Seetan dele nganeɛ wɔ mekɛ biala mɔɔ Yizilayɛma kɛva bɛ nwo kɛwula nla nu ɛbɛlatane nee angomedi nu la ɛ? Asoo ɛbahola wɔapɛ kɛzi Seetan anye liele mɔɔ vile Zemelae adwɔmanebɔlɛ ne nee Gɛheezae angomedi ne anu rale anwo la anwo nvoninli ɔ?Ɛdianlɛ 25:6-8, 14, 15; 2 Arelemgbunli 5:20-27.

Saa Gyihova sonvolɛ bie yɛ ɛtane a, Seetan anye die kpole (Nea ɛdendɛkpunli 10)

10 Ɛnee Seetan lɛ bodane titili mɔɔ ɔti ɔvale ɔ nye ɔziele tete Yizilayɛma anwo zo a. Kakye kɛ Mɛzaya ne vi maanle zɔhane anu a bara a, na ɔdaye a ɔbazɛkye Seetan na yeahile kɛ Gyihova a fɛta kɛ ɔdi tumi a. (Mɔlebɛbo 3:15) Ɛnee Seetan ɛngulo kɛ Nyamenle die Yizilayɛma ne to nu, ɔti ɔbɔle mɔdenle biala kɛ ɔfa ɛtane yeagua bɛ nwo evinli. Mmanyia adwenle kɛ ɔyɛle Seetan nyane kɛ Devidi zɛkyele agyalɛ la. Mmadwenle kɛ ɔyɛle Seetan nyane kɛ Mosisi angɔ Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo bie la. Saa Nyamenle sonvolɛ bie yɛ ɛtane kpole a, Seetan anye die kpole. Nɔhalɛ nu, Seetan fa konimlilɛ ɛhye mɔ golo Gyihova anwo.Mrɛlɛbulɛ 27:11.

11. Nzɔne ati a ɔbayɛ kɛ Seetan vale ɔ nye ziele Sɛla anwo zo ɛ?

11 Seetan kpɔle abusua ɛlɔnwɔne ne mɔɔ ɛnee Mɛzaya ne bavi nu ara la kpole kpalɛ. Kɛ neazo la, dwenle mɔɔ zile wɔ mekɛ mɔɔ Gyihova zele Ebileham kɛ ɔbayɛ “maanle kpole” la anwo nea. (Mɔlebɛbo 12:1-3) Mekɛ mɔɔ ɛnee Ebileham nee Sɛla wɔ Yigyibiti la, ɛnee Falo kpondɛ kɛ ɔfa Sɛla ɔyɛ ɔ ye yemɔti ɔvale ye ɔhɔle ye sua nu. Noko Gyihova bɔle Sɛla anwo bane na ɔliele ye ɔvile tɛnlabelɛ ɛsesebɛ ɛhye anu. (Kenga Mɔlebɛbo 12:14-20.) Kolaa na bɛawo Ayezeke la, ɛhye bie zile wɔ suakpole Gilaa azo. (Mɔlebɛbo 20:1-7) Asoo Seetan a maanle edwɛkɛ ɛhye mɔ sisile ɔ? Kakye kɛ ɛnee Sɛla ɛvi suakpole Yule mɔɔ bɛdi boɛ la azo ɛradɛnla tɛnte nu. Yemɔti, asoo ɛnee Seetan kpondɛ kɛ ɔfa Falo nee Abemɛlɛke arelemgbunli awuke ngɛnlɛma ne ɔsɔ ye ɔnea ɔ? Asoo Seetan dwenlenle kɛ bie a Sɛla bagya arelemgbunli ɛhye mɔ anu ko na yeakpo ɔ hu nee Gyihova ɔ? Baebolo ne anga, noko saa Mɛzaya ne anvi Sɛla abusua ɛlɔnwɔne ne anu amba a, anrɛɛ Abɔnsam anye balie kpole kpalɛ. Saa zɔhane raalɛ kpalɛ ne agyalɛ, duma mɔɔ ɔlɛ nee agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɛnee ɔ nee Gyihova lɛ la zɛkyele a, anrɛɛ Seetan adwenle ɛnrɛbua ye fɔlɛ fee. Nea kɛzi Seetan le amumuyɛ na ɔ ti yɛ se a!

Kpalɛ o, ɛtane o, Seetan ɛndwenle nwo

12, 13. (a) Bɛwole Gyisɛse la anzi, kɛzi Seetan lale ye atisesebɛ ne ali ɛ? (b) Ɛnea a kɛzi Seetan te nganeɛ wɔ ngakula mɔɔ bɛkulo Gyihova na bɛlɛbɔ mɔdenle kɛ bɛbazonle Ye la anwo ɛ?

12 Ebileham wule la ɛvolɛ ɛya dɔɔnwo anzi yɛɛ bɛwole Gyisɛse a. Mmadwenle kɛ Seetan bule kakula ɛhye kɛ ɔ nwo yɛ fɛ. Ɛnee Seetan ze kɛ kakula ɛhye banyi arayɛ Mɛzaya ne mɔɔ bɛbɔle ɔ nwo ɛwɔkɛ la. Ebileham abozonli titili ne a le Gyisɛse, na kenle bie “ɔbazɛkye Abɔnsam gyima biala mɔɔ yeli la.” (1 Dwɔn 3:8) Ɛnea a Seetan badwenle kɛ kakula mɔɔ ɔku ye la le atisesebɛ ɔ? Kyɛkyɛ. Kpalɛ o, ɛtane o, ɔndwenle nwo. Yemɔti, ɔbɔle mɔdenle kɛ ɔku kakula Gyisɛse ndɛndɛ. Wɔ adenle boni azo?

13 Mɔɔ belemgbunli Hɛlɔdo dele vile nwɔlɔra kengavoma ne ɛkɛ ne kɛ bɛwo “Dwuuma belemgbunli ne” la, ɔvale ɛya kpole na ɛnee ɔkpondɛ kɛ ɔku kakula ne. (Mateyu 2:1-3, 13) Yemɔti ɔhanle kɛ bɛhu kakula nrenyia biala mɔɔ wɔ Bɛtelɛhɛm nee ye maangyeba ne anu mɔɔ yeli ɛvolɛ nwiɔ anzɛɛ ɔndwu zɔ la. (Kenga Mateyu 2:13-18.) Gyisɛse nyianle ɔ ti, noko boni a ɛhye maa yɛnwu ye wɔ yɛ kpɔvolɛ Seetan anwo a? Abɔnsam ɛmbu sonla ngoane. Ɔndwenle ngakula nwo bɔbɔ. Amgba Seetan “ɛlɛkpo kɛ awenade.” Mmamaa ɛ rɛle fi kɛzi ɔ ti yɛ se la ɛlɛ!

SEETAN LE MƐLƐBƐLA

14, 15. Kɛzi Seetan ɛzi bɛdabɛ mɔɔ bɛnlie bɛnli la “adwenle ne anye” ɛ?

14 Adenle ko mɔɔ Seetan bahola alua azo ahwe menli avi Gyihova, yɛ ɛlɔlɛ Nyamenle ne anwo la a le kɛ ɔbabɛlɛbɛla bɛ. (1 Dwɔn 4:8) Seetan bɛlɛbɛla menli na ɔmmaa bɛnnwu ye kɛ “bɛhyia Nyamenle ,” kile kɛ, bɛnnwu ye kɛ ɔwɔ kɛ bɛ nee Nyamenle nyia agɔnwolɛvalɛ. (Mateyu 5:3, NW) Abɔnsam ɛzi bɛdabɛ mɔɔ bɛnlie bɛnli la “adwenle ne anye” yemɔti bɛnnwu nɔhalɛ ne mɔɔ fane Gyihova anwo la.2 Kɔlentema 4:4.

15 Ndenle mɔɔ Seetan ɛlɛdua zo abɛlɛbɛla menli la anu kpole kpalɛ ne a le adalɛ ɛzonlenlɛ. Ɔze ye kɛ Gyihova kpondɛ kɛ yɛsonle ɔ ngomekye ala. (Adendulɛ 20:5) Yemɔti nea kɛzi Seetan anye die wɔ mekɛ mɔɔ ɔkɛnwu kɛ menli ɛlɛsonle bɛ nlenyia mɔ, abɔdeɛ anzɛɛ nyɛmoa la, kile kɛ bɛgyakyi Gyihova na bɛlɛsonle ninyɛne gyɛne la. Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ menli dɔɔnwo mɔɔ bɛdwenle kɛ Nyamenle die bɛ ɛzonlenlɛ ne to nu la fa adalɛ diedi nee amaamuo mgbane mgbane a di gyima wɔ bɛ ɛzonlenlɛ nu a. Tɛnlabelɛ ɛhye bie anu a ɛnee Ayezaya mekɛ zo Yizilayɛma ne wɔ nu a. Gyihova bizale bɛ kɛ: “Duzu ati a bɛsɛkye bɛ ezukoa wɔ mɔɔ ɛnle aleɛ la anwo, na bɛsɛkye bɛ anwosesebɛ wɔ mɔɔ ɛmmaa ahunlundwolɛ la anwo ɛ? Bɛdie me kpalɛ, bɛli mɔɔ le kpalɛ la, na bɛmaa bɛ nye ɛlie aleɛ sosɔɔ nwo na bɛyɛ mbelane.”Ayezaya 55:2.

Seetan bahola abɛlɛbɛla Gyihova azonvolɛ mɔɔ bɔ mɔdenle bɔbɔ la

16, 17. (a) Nzɔne ati a Gyisɛse zele Pita kɛ: “Seetan, se di me nzi nehae!” ɛ? (b) Kɛzi Seetan bahola abɛlɛbɛla yɛ amaa yɛanzinza ɛ?

16 Seetan bahola abɛlɛbɛla Gyihova azonvolɛ mɔɔ bɛbɔ mɔdenle bɔbɔ la. Kɛ neazo la, dwenle mɔɔ zile wɔ mekɛ mɔɔ Gyisɛse zele ye ɛdoavolɛma ne kɛ ɔnrɛhyɛ bɛbahu ye la anwo nea. Ɛzoanvolɛ Pita mɔɔ kulo Gyisɛse la hanle kɛ: “Awulae, kosoɛ! Nyamenle ɛkpa ɛgua! Ɛhye ɛnrɛzi ɛ nwo zo ɛlɛ!” Gyisɛse zele Pita kɛ: “Seetan, se di me nzi nehae!” (Mateyu 16:22, 23) Nzɔne ati a Gyisɛse vɛlɛle Pita “Seetan” ɛ? Ɔluakɛ ɛnee Gyisɛse ze mɔɔ ɔlɛba yearazi la. Ɔnrɛhyɛ, Gyisɛse bawu adua ɛkpɔnedeɛ ne na yeahile kɛ Abɔnsam le adalɛ. Ɛnee Gyisɛse ewule ne hyia wɔ alesama tetedwɛkɛ nu, ɔti ɛnee ɔnle mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ ɔ nwo “kosoɛ” anzɛɛ ɔdwenle adwenle kpalɛ ɔmaa ɔ nwo a. Saa Gyisɛse ammaa ɔ nye anla ɛkɛ a, anrɛɛ Seetan anye balie kpole.

17 Ewiade ɛhye awieleɛ mekɛ ne ɛbikye, ɔti yɛdayɛ noko yɛde anwongyelelɛ mekɛ nu. Seetan kpondɛ kɛ yɛyɛ yɛ nwo “kosoɛ” anzɛɛ yɛdwenle adwenle kpalɛ yɛmaa yɛ nwo na yɛfa yɛ nye yɛsie yɛ nwo mɔɔ yɛbanyia wɔ ewiade ɛhye anu la azo. Ɔkpondɛ kɛ yɛ rɛle fi kɛ yɛde awieleɛ mekɛ nu amaa yɛanzinza. Bɛmmamaa ɛhye bie to bɛ! Emomu, “bɛzinza.” (Mateyu 24:42) Mmadie adalɛ mɔɔ Seetan bɔ kɛ awieleɛ ne ɛtɛnyianle ɛtɛbale anzɛɛ ɔnrɛra bɔbɔ la ɛdi.

18, 19. (a) Kɛzi Seetan bahola abɛlɛbɛla yɛ yeamaa yɛadwenle kɛ yɛnfɛta Gyihova ɛlɔlɛ ne ɛ? (b) Amaa yɛahɔ zo yɛazinza la, kɛzi Gyihova boa yɛ ɛ?

18 Seetan bɔ mɔdenle kɛ ɔdua adenle fofolɛ zo yeabɛlɛbɛla yɛ. Ɔkpondɛ kɛ yɛnyia adwenle kɛ yɛnfɛta Gyihova ɛlɔlɛ ne na ɔnrɛva yɛ ɛtane ɔnrɛhyɛ yɛ ɛlɛ. Ɛhye mɔ le adalɛ mɔɔ Seetan ɛlɛbɔ a. Dwenle nwolɛ nea, nwane a amgba ɔnfɛta Gyihova ɛlɔlɛ ne a? Seetan ɔ. Nwane a Nyamenle ɛnrɛva ye ɛtane ɛnrɛhyɛ ye ɛlɛ a? Seetan ɔ. Na yɛmɛ, Baebolo ne ka kile yɛ kɛ: “Nyamenle ɛnli nzisi. Ɔ rɛle ɛnrɛvi gyima mɔɔ bɛyɛle nee ɛhulolɛ mɔɔ bɛhile wɔ ɔ nwo” la. (Hibuluma 6:10) Gyihova anye sɔ debie biala mɔɔ yɛyɛ yɛmaa ɔ nye die la na ɛzonlenlɛ mɔɔ yɛfa yɛmaa ye la ɛnrɛyɛ gyɛne. (Kenga 1 Kɔlentema 15:58.) Yemɔti mmamaa Seetan fa ye adalɛ ne bɛlɛbɛla wɔ.

19 Kɛmɔ yɛnwu ye la, Seetan lɛ tumi, ɔ ti yɛ se yɛɛ ɔle mɛlɛbɛla. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛali kpɔvolɛ zɛhae anwo zo konim ɛ? Gyihova boa yɛ. Ye Edwɛkɛ ne maa yɛnwu Seetan kpalɛ yemɔti “yɛze ye ndenle ne mɔ amuala.” (2 Kɔlentema 2:11) Saa yɛnwu ndenle ngakyile mɔɔ Seetan dua zo bɛlɛbɛla yɛ la a, ɔnrɛyɛ se kɛ yɛbazinza. Noko saa yɛnwu Seetan ndenle ne mɔ a ɛnee yɛtɛwiele. Baebolo ne se: “Bɛmmamaa Abɔnsam adenle, na ɔvi bɛ nwo ɔbanriandi.” (Gyemise 4:7) Edwɛkɛ mɔɔ doa zo la bamaa yɛanwu ndenle nsa mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛali Seetan anwo zo konim la.