Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Maa Wɔ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Awulae Nzɛlɛlɛ Ne Ɛyia—Foa I

Maa Wɔ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Awulae Nzɛlɛlɛ Ne Ɛyia—Foa I

“Wɔ duma nwo ɛde.”MATEYU 6:9.

1. Yɛlɛdi daselɛ a, kɛzi yɛfa nzɛlɛlɛ mɔɔ wɔ Mateyu 6:9-13 la yɛdi gyima ɛ?

MENLI dɔɔnwo ze nzɛlɛlɛ mɔɔ wɔ Mateyu 6:9-13 la. Saa yɛlɛdi daselɛ a, yɛfa edwɛkɛ mɔɔ wɔ nzɛlɛlɛ ɛhye anu la yɛkilehile menli kɛ Belemgbunlililɛ ne le Nyamenle arane mɔɔ wɔ ɛkɛ a, na ɔbayɛ azɛlɛ ne paladaese. Eza yɛfa edwɛkɛ ɛhye, “Wɔ duma nwo ɛde” yɛdi gyima yɛkile kɛ Nyamenle lɛ duma na ɔwɔ kɛ yɛyɛ ye nwuanzanwuanza.Mateyu 6:9.

2. Kɛzi yɛkola yɛnwu kɛ ɛnee Gyisɛse ɛmkpondɛ kɛ yɛka edwɛkɛ ko ne ala wɔ mekɛ biala mɔɔ yɛlɛyɛ asɔne la ɛ?

2 Asoo ɛnee Gyisɛse kpondɛ kɛ yɛka ye edwɛkɛ ko ne ala wɔ mekɛ biala mɔɔ yɛlɛyɛ asɔne la, kɛmɔ bie mɔ yɛ la ɔ? Kyɛkyɛ. Gyisɛse hanle kɛ: “Wɔ bɛ nzɛlɛlɛ nu, bɛmmaka edwɛkɛ [ko ne ala].” (Mateyu 6:7) Mekɛ gyɛne mɔɔ ɛnee ɔlɛkile ye ɛdoavolɛma ne kɛzi bɛyɛ nzɛlɛlɛ la, ɔhanle nzɛlɛlɛ ko ne ala noko yeanva edwɛkɛ agbɔkɛ ko ne ala yeanli gyima. (Luku 11:1-4) Yemɔti ɛnee Gyisɛse ɛlɛmaa yɛ nzɛlɛlɛ nwo neazo mɔɔ bamaa yɛanwu ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ nwolɛ asɔne la.

3. Saa ɛlɛsukoa nzɛlɛlɛ nwo neazo ne a, kpuya boni mɔ a ɛbahola wɔabiza ɛ nwo a?

3 Wɔ edwɛkɛ ɛhye nee mɔɔ doa zo la anu, yɛbazukoa asɔneyɛlɛ nwo neazo ne kpalɛ. Saa yɛlɛsukoa a, biza ɛ nwo kɛ, ‘Kɛzi nzɛlɛlɛ ɛhye baboa me yeamaa meayɛ nzɛlɛlɛ kpalɛ ɛ?’ Mɔɔ hyia kpalɛ la, ‘Asoo melɛmaa me ɛbɛlabɔlɛ nee Awulae nzɛlɛlɛ ne ayia?’

“YƐ ZE MƆƆ WƆ ANWUMA”

4. Nzɔne a edwɛkɛ “Yɛ Ze” kakye yɛ a, na kɛzi Gyihova le yɛ Ze ɛ?

4 Gyisɛse vale “Yɛ Ze” bɔle nzɛlɛlɛ ne abo. Ɛhye kakye yɛ kɛ Gyihova le yɛ mediema kɔsɔɔti mɔɔ bɛwɔ ewiade la bɛ Ze. (1 Pita 2:17) Gyihova ɛva menli mɔɔ yekpa bɛ kɛ bɛhɔdɛnla anwuma la ɛyɛ ɔ mra, yemɔti ɔle bɛ Ze wɔ adenle titili bie azo. (Wulomuma 8:15-17) Menli mɔɔ bɛbadɛnla azɛlɛ ye azo dahuu la noko bahola avɛlɛ ye bɛ “Ze.” Gyihova maa bɛ ngoane na ɔfi ɛlɔlɛ nu ɔmaa bɛ sa ka mɔɔ bɛhyia nwo la. Saa bɛbadi munli na bɛdi nɔhalɛ bɛmaa Gyihova wɔ sɔnea mɔɔ li awieleɛ la anu a, bɛbavɛlɛ bɛ “Nyamenle amra.”Wulomuma 8:21; Yekile 20:7, 8.

5, 6. Ahyɛlɛdeɛ mɔɔ tɛla biala mɔɔ awovolɛ bahola ava amaa bɛ mra la a le boni, na nzɔne a ɔwɔ kɛ kakula biala yɛ ye wɔ nwo a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

5 Saa awovolɛ boa bɛ mra bɛmaa bɛnwu kɛ Gyihova le bɛ anwuma Selɛ na bɛkilehile bɛ bɛmaa bɛfa bɛ nzɛlɛlɛ bɛto ɔ nyunlu a, ɛnee bɛmaa bɛ ahyɛlɛdeɛ kpole. Maangyebakyi zo neavolɛ bie mɔɔ wɔ South Africa la ka kɛ: “Mekɛ mɔɔ yɛwole yɛ mra mraalɛ ne mɔ ala la, ɛnee me nee bɛ yɛ asɔne nɔsolɛ biala, kyesɛ menle sua nu. Yɛ mra ne mɔ ta ka kɛ bɛngakye asɔneyɛlɛ zɔhane mɔ anu edwɛkɛ agbɔkɛ ne. Noko bɛkakye tɛnlabelɛ mɔɔ yɛyɛ asɔne ne wɔ nu, kɛzi ɔwɔ kɛ yɛ nee yɛ Ze Gyihova tendɛ wɔ enililɛ nu nee kɛzi bɛ ahonle tɔ bɛ azule nu na bɛte nganeɛ kɛ bɛlɛ banebɔlɛ la. Bɛnwunle asɔne yɛ ala la, memaanle bɛ anwosesebɛ kɛ bɛlɛyɛ asɔne a bɛha bɛ edwɛkɛ ne kpole amaa meade mɔɔ bɛka bɛkile Gyihova la. Ɛhye le nwolɛ adenle kpole mɔɔ maa menwu bɛ ahonle nu a. Akee meboa bɛ memaa bɛfa Awulae nzɛlɛlɛ ne anu edwɛkɛ titili bie mɔ bɛboka nwo amaa ndelebɛbo ara bɛ nzɛlɛlɛ nu.”

6 Ɔ mra ne mɔ nyinle bɔbɔ la, bɛhɔle zo bɛbikyele Gyihova. Kɛkala bɛgya na bɛ nee bɛ hu mɔ ɛlɛyɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne bie. Ahyɛlɛdeɛ mɔɔ tɛla biala mɔɔ awovolɛ bahola ava amaa bɛ mra la a le kɛ bɛbahilehile bɛ kɛ Gyihova le Awie mɔɔ wɔ ɛkɛ yɛɛ bɛbahola bɛayɛ ɔ gɔnwo kpalɛ. Noko ɔnle kɛ kakula biala maa agɔnwolɛ ɛhye mɔɔ ɔ nee Gyihova lɛ la sɛkye.Edwɛndolɛ 5:11, 12; 91:14.

“WƆ DUMA NWO ƐDE”

7. Nwolɛ adenle boni a yɛnyia a, noko nzɔne a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?

7 Ɔle nwolɛ adenle kɛ yɛze Nyamenle duma ne na ‘yɛrayɛ ye ɛdeɛ la.’ (Gyima ne 15:14; Ayezaya 43:10) Yɛsɛlɛ kɛ “Wɔ duma nwo ɛde,” kile kɛ, bɛyɛ ye nwuanzanwuanza. Eza yɛsɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa yɛ amaa yɛanyɛ debie anzɛɛ yɛanga edwɛkɛ mɔɔ ɔbagua ɔ nwo evinli la. Ɔnle kɛ yɛyɛ kɛ ɛvoya mɔɔ limoa la anu menli bie mɔ mɔɔ ɛnee bɛnyɛ mɔɔ bɛkilehile awie mɔ kɛ bɛyɛ la. Pɔɔlo hɛlɛle bɛ kɛ: “Bɛmɛ Dwuuma bɛ ti, bɛdabɛ mɔɔ bɛnle Dwuuma la tendɛ tia Nyamenle.”Wulomuma 2:21-24.

8, 9. Maa neazo mɔɔ kile kɛzi Gyihova boa menli mɔɔ kulo kɛ bɛte ye duma nwo la.

8 Yɛbɔ mɔdenle biala kɛ yɛbali Gyihova duma ne eni. Mekɛ mɔɔ adiema raalɛ bie mɔɔ wɔ Norway ahu wule la, ɛnee ɔlɛ ɔ ra nrenyia mɔɔ yeli ɛvolɛ nwiɔ. Ɔka kɛ: “Ɛnee ɔle mekɛ mɔɔ nuhua yɛ se. Menyɛle asɔne dahuu, asɛɛ dɔnehwele biala, kɛ mebanyia anwosesebɛ meagyinla kɛzi mete nganeɛ la anloa amaa meazi kpɔkɛ kpalɛ anzɛɛ meali nɔhalɛ na Seetan annyia debie angyinla zo anga Gyihova anwo edwɛkɛ ɛtane. Ɛnee mekulo kɛ mete Gyihova duma ne anwo yɛɛ mekpondɛ kɛ me ra ne nwu ye papa bieko wɔ Paladaese.”Mrɛlɛbulɛ 27:11.

9 Asoo Gyihova buale ye nzɛlɛlɛ ne? Ɛhɛe. Mediema mɔɔ ɛnee ɔ nee bɛ tu la maanle ye anwosesebɛ. Ɛvolɛ nnu anzi, asafo nu kpanyinli bie gyale ye. Bɛzɔne ɔ ra ne mɔɔ kɛkala ɛnyia ɛvolɛ 20 la. Ɔka kɛ: “Me nye ɛlie kɛ me hu boale me ɔmaanle mentetele me ra ne la.”

10. Kɛzi Nyamenle bade ye duma nwo bɔkɔɔ ɛ?

10 Gyihova bade ye duma nwo bɔkɔɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɔbaye menli mɔɔ gua ɔ nwo evinli na bɛkpo ye kɛ bɛ Belemgbunli la yeavi ɛkɛ la. (Kenga Yizikeɛle 38:22, 23.) Mekɛ zɔhane, alesama bali munli, na awie biala mɔɔ wɔ anwuma nee azɛlɛ ye azo la bazonle Gyihova na bɛali ye duma nwuanzanwuanza ne eni. Akee yɛ ɛlɔlɛ Selɛ ne bali “ninyɛne kɔsɔɔti azo belemgbunli.”1 Kɔlentema 15:28.

“WƆ BELEMGBUNLILILƐ ƐRƐLA”

11, 12. Nzɔne a Gyihova boale ye menli ɔmaanle bɛdele ɔ bo wɔ 1876 a?

11 Kolaa na Gyisɛse azia ahɔ anwuma la, ye ɛdoavolɛma ne bizale ye kɛ: “Awulae, akee mekɛ ɛdwu mɔɔ ɛbava Belemgbunlililɛ ne wɔamaa Yizilayɛma bieko ɔ?” Gyisɛse zele bɛ kɛ mekɛ ɛtɛdwule mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛnwu mekɛ mɔɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne babɔ ɔ bo ali tumi a. Ɔzele ye ɛdoavolɛma ne kɛ bɛva bɛ adwenle bɛzie edwɛkɛhanlɛ gyima ne mɔɔ anwo hyia la azo. (Kenga Gyima ne 1:6-8.) Noko eza ɔhilehilele bɛ kɛ bɛzɛlɛ kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne bara na bɛmaa bɛ nye ɛla ye ade. Ɛhye ati a yɛtɛsɛlɛ kɛ Belemgbunlililɛ ne ɛrɛla la.

12 Mɔɔ ɔka ekyii Gyisɛse bɔ ye tumililɛ bo wɔ anwuma la, Gyihova boale ye menli ɔmaanle bɛnwunle ɛvolɛ mɔɔ ɛhye bazi la. Wɔ 1876, Charles Taze Russell hɛlɛle edwɛkɛ bie mɔɔ ɔ ti se “Kenlenzu A Maanle Maanle Mekɛ Ne Bara Awieleɛ A?” la. Ɔhilehilele nuhua kɛ “ɛvolɛ nsuu” ne mɔɔ wɔ Daneɛle ngapezo ne anu la nee ‘menli mɔɔ ɛnze Nyamenle mekɛ ne’ mɔɔ wɔ Gyisɛse ngapezo ne anu la le ko. Edwɛkɛ ne hilehilele nuhua kɛ mekɛ zɔhane bara awieleɛ wɔ 1914. * (Nea ɔbo kɛ ne edwɛkɛ.)Daneɛle 4:16; Luku 21:24.

13. Nzɔne a zile wɔ 1914 a, na nzɔne a ninyɛne mɔɔ sisile ɔvi 1914 la maa ɔda ali a?

13 Wɔ 1914, konle bɔle ɔ bo wɔ Europe na yeangyɛ ɔdɛlɛle ɔhɔle ewiade amuala. Ɛhye ati, ɛhɔne kpole rale. Noko konle ne kara awieleɛ wɔ 1918 la, ewule anwo ɛzulolɛ bie hunle menli dɔɔnwo wɔ ewiade amuala dɛlale konle mumua ne. Ɛhye mɔ amuala boka “sɛkɛlɛneɛ” ne mɔɔ Gyisɛse hanle la anwo. Sɛkɛlɛneɛ ne hilele kɛ Gyisɛse bɔle ɔ bo kɛ ɔdi tumi wɔ anwuma wɔ 1914. (Mateyu 24:3-8; Luku 21:10, 11) Wɔ ɛvolɛ zɔhane anu, ɔhonle “kɛ katakyie mɔɔ ɛli konim dɔɔnwo na eza ɔlɛkɔ yeahɔho yeali konim bieko la.” (Yekile 6:2) Gyisɛse vuandinle Seetan nee ye mbɔnsam ne mɔ vile anwuma guale azɛlɛ ye azo. Yemɔ anzi, ngapezo ne bɔle ɔ bo kɛ ɔba nu: “Na bɛmɛ azɛlɛ nee nyevile, bɛ gyakɔ! Ɔluakɛ Abɔnsam ɛdwu ɛra bɛ nwo lɔ, na ɛya kpole wɔ ye nuhua, ɔboalekɛ ɔze kɛ ye mekɛ ɛha ekyi bie ala.”Yekile 12:7-12.

14. (a) Nzɔne ati a yɛtɛkɔzo yɛtɛsɛlɛ kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ɛrɛla ɛ? (b) Gyima mɔɔ hyia la boni a ɔwɔ kɛ yɛyɛ ye kɛkala a?

14 Ngapezo zɔhane mɔɔ wɔ Yekile tile 12 la boa yɛ maa yɛte deɛmɔti ngyegyelɛ mɔɔ anu yɛ se la bɔle ɔ bo wɔ azɛlɛ ye azo wɔ mekɛ mɔɔ Gyisɛse rayɛle Nyamenle Belemgbunlililɛ ne azo Belemgbunli la abo. Gyisɛse ɛlɛdi tumi wɔ anwuma, noko Seetan tɛdi tumi wɔ azɛlɛ ye azo. Noko ɔnrɛhyɛ Gyisɛse ‘bali konim bieko’ ɔlua ninyɛndane mɔɔ ɔbaye yeavi azɛlɛ ye azo la azo. Kolaa na zɔhane mekɛ ne ara la, yɛkɔ zo yɛsɛlɛ kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ɛrɛla na yɛbɔ nwolɛ nolo anyebolo zo. Yɛ gyima ne maa Gyisɛse ngapezo ne ba nu: “Bɛbabɔ Edwɛkpa ɛhye mɔɔ fane Anwuma Belemgbunlililɛ ne anwo la nolo wɔ aleɛabo amuala, amaa yeayɛ daselɛlilɛ yeamaa aleɛabo amra kolaa na awieleɛ ne ara.”Mateyu 24:14.

“BƐYƐ WƆ ƐHULOLƐDEƐ WƆ AZƐLƐ YE AZO”

15, 16. Saa yɛsɛlɛ kɛ bɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ wɔ azɛlɛ ye azo a, ɛnee yewie ɔ? Kilehile nu.

15 Kɛyɛ ɛvolɛ 6,000 mɔɔ ɛze la, ɛnee bɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ wɔ azɛlɛ ye azo. Yemɔti a Gyihova hanle kɛ debie biala “le kpalɛ kpole” la. (Mɔlebɛbo 1:31) Akee Seetan dele atua, na ɔvi zɔhane mekɛ ne, menli dɔɔnwo ɛnyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ. Noko ɛnɛ, menli kɛyɛ mgbe mɔtwɛ ɛlɛsonle Gyihova. Bɛyɛ asɔne kɛ bɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ wɔ azɛlɛ ye azo yɛɛ bɛdabɛ noko bɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ. Bɛbɔ ɛbɛla mɔɔ sɔ Nyamenle anye la na bɛkilehile menli ye Belemgbunlililɛ ne anwo debie anyebolo zo.

Ɛlɛkilehile ɛ mra wɔamaa bɛayɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ɔ? (Nea ɛdendɛkpunli 16)

16 Kɛ neazo la, edwɛkpatɛlɛvolɛ bie mɔɔ yeli ɛvolɛ 80 mɔɔ wɔ Africa na bɛzɔnenle ye 1948 la ka kɛ: “Dahuu meyɛ asɔne kɛ yɛbanwu menli mɔɔ lɛ ahonle kpalɛ la amuala na yɛaboa bɛ yɛamaa bɛanwu Gyihova kolaa na yeaha amozi. Eza melɛdi awie daselɛ a, mesɛlɛ Nyamenle nrɛlɛbɛ amaa me edwɛkɛ ne aha ye ahonle. Akee mesɛlɛ Gyihova kɛ ɔyila mɔdenle mɔɔ yɛlɛbɔ kɛ yɛbanlea menli mɔɔ yɛ sa ɛha bɛ la azo.” Adiema raalɛ kpanyinli ɛhye ɛboa menli dɔɔnwo ɛmaa bɛzukoa Gyihova anwo debie. Ɛze mediema mgbanyinli gyɛne mɔɔ bɛlɛyɛ Gyihova ɛhulolɛdeɛ anyebolo zo la ɔ?Kenga Felepaema 2:17.

17. Kɛzi ɛte nganeɛ wɔ mɔɔ Gyihova bayɛ ye kenle bie amaa alesama nee azɛlɛ ne la anwo ɛ?

17 Dahuu yɛbazɛlɛ kɛ bɛyɛ Gyihova ɛhulolɛdeɛ wɔ azɛlɛ ye azo kɔkpula kɛ ɔbaye ye agbɔvolɛ yeavi ɛkɛ. Akee azɛlɛ ne bayɛ paladaese yɛɛ bɛbadwazo menli mgbe mgbe dɔɔnwo. Gyisɛse hanle kɛ “mekɛ ɛlɛba mɔɔ mɔwuamra amuala bade ɔ ne wɔ bɛ nla ne mɔ anu, na bɛvi bɛ nla ne mɔ anu bɛbavinde.” (Dwɔn 5:28, 29) Nea kɛzi yɛ nye balie kɛ yɛbanwu yɛ alɔvolɛ bieko a! Nyamenle ‘bakyikyi yɛ nye anwo monle’ muala. (Yekile 21:4) “Ɛtanevolɛma” dɔɔnwo mɔɔ bɛanzukoa Gyihova nee Gyisɛse anwo nɔhalɛ ne ɛlɛ la boka menli mɔɔ bɛbadwazo bɛ la anwo. Yɛ nye balie kɛ yɛbahilehile bɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ amaa bɛahola bɛanyia “ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ.”Gyima ne 24:15; Dwɔn 17:3.

18. Nzɔne a alesama hyia nwo kpalɛ a?

18 Saa Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ba a, ɔbade ye duma nwo na menli kɔsɔɔti mɔɔ wɔ aleɛabo la babɔ nu azonle Gyihova. Nyamenle bamaa alesama anyia ninyɛne mɔɔ bɛhyia nwolɛ kpalɛ la wɔ mekɛ mɔɔ ɔbabua modolɛ nsa ne mɔɔ limoa wɔ Awulae nzɛlɛlɛ ne anu la. Wɔ edwɛkɛ bieko anu, yɛbazuzu ninyɛne gyɛne mɔɔ hyia mɔɔ Gyisɛse hanle kɛ yɛyɛ nwolɛ asɔne la anwo.

^ ɛden. 12 Saa ɛkpondɛ kɛ ɛnwu kɛzi yɛnwunle kɛ ngapezo ɛhye rale nu wɔ 1914 la a, nea Duzu A Baebolo ne Kilehile Amgba A? buluku ne mukelɛ 215-218.