Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Bɛkyekye “Menli Mɔɔ Di Nyane La Arɛle”

Bɛkyekye “Menli Mɔɔ Di Nyane La Arɛle”

Bɛkyekye “Menli Mɔɔ Di Nyane La Arɛle”

“[Gyihova] ɛkpa nu ɛye me kɛ . . . menkyekye menli mɔɔ di nyane la arɛle.”—AYE. 61:1, 2.

1. Duzu a Gyisɛse yɛle manle menli mɔɔ ɛnee bɛlɛdi nyane la ɛ? Kɛmɔti ɛ?

GYISƐSE KELAESE hanle kɛ: “Me aleɛ a le kɛ menwɔli mɔɔ zoanle me la ɛhulolɛdeɛ zo na menwɔwie gyima mɔɔ ɔvale ɔmanle me kɛ menyɛ la.” (Dwɔn 4:34) Gyihova manle Gyisɛse gyima kɛ ɔyɛ. Mekɛ mɔɔ Gyisɛse yɛ gyima ɛhye la, ɔlale ɛlɔlɛ mɔɔ ɔ Ze lɛ maa menli la bie ali. (1 Dwɔn 4:7-10) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo manle yɛnwunle ndenle mɔɔ Gyihova dua zo da ye ɛlɔlɛ ali la anu ko ɔluakɛ ɔvɛlɛle Ye “arɛlekyekyelɛ Nyamenle.” (2 Kɔl. 1:3) Gyisɛse lale ɛlɔlɛ ko ne ala bie ali wɔ ye azɛlɛ ye azo ɛzonlenlɛ gyima ne anu, kɛmɔ Ayezaya hanle la. (Bɛgenga Ayezaya 61:1, 2.) Gyisɛse hanle kɛ Ayezaya ngapezo ne fane ɔ nwo. (Luku 4:16-21) Gyisɛse kyekyele menli mɔɔ ɛnee ɛlɛdi nyane la arɛle na ɔmanle bɛ anwosesebɛ nee anzondwolɛ wɔ ye ɛzonlenlɛ gyima ne anu.

2, 3. Duzu ati a ɔwɔ kɛ Gyisɛse ɛdoavolɛma kyekye awie mɔ arɛle ɛ?

2 Ɔwɔ kɛ Gyisɛse ɛdoavolɛma kɔsɔɔti kyekye bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛdi nyane la arɛle. (1 Kɔl. 11:1) Pɔɔlo hanle kɛ: “Bɛboa bɛ nwo [anzɛɛ, “bɛkyekye bɛ rɛle,” NW] ngoko, . . . na bɛmaa bɛ nwo anwosesebɛ.” (1 Tɛs. 5:11) Menli hyia arɛlekyekyelɛ ɔluakɛ “anwongyelelɛ dɔɔnwo” ɛra. (2 Tem. 3:1) Ahonlekpalɛma mɔɔ bɛwɔ ewiade amuala la de menli mɔɔ bɛ ɛdendɛlɛ nee bɛ nyɛleɛ fa amaneɛnwunlɛ nee alɔbɔlɛlilɛ ba la avinli.

3 Baebolo ne hanle kɛ wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu menli dɔɔnwo “bayɛ angomedi nee ezukoa nwo anyebolo, bɛbamemaa bɛ nwo zo na bɛazua anyetele; bɛbabɔ aholoba, bɛnrɛdie bɛ awovolɛma, bɛbakpo amunli, bɛnrɛzonle Nyamenle; bɛ ti bayɛ se, bɛnrɛze anwunvɔne, bɛbabɔ nzekue, bɛbali mgbonde, bɛbava ɛya mgbane mgbane na bɛahyi kpalɛ, bɛbaye bɛ gɔnwo mɔ bamaa, bɛbayɛ mgbaha na bɛ ti anu ayɛ bɛ fɛ; bɛbahulo anyelielɛ bɛadɛla Nyamenle.” Baebolo ne hanle kɛ, amumuyɛma bamaa “bɛ ti ayɛ se kpalɛ.”—2 Tem. 3:2-4, 13.

4. Kɛzi ninyɛne ɛlɛkɔ zo wɔ azɛlɛ ye azo ɛnɛ ɛ?

4 Ɛhye ɛnyɛ yɛ azibɛnwo ɔluakɛ Baebolo ne se: “Abɔnsam di ɛtane ewiade ye azo belemgbunli.” (1 Dwɔn 5:19) “Ɛtane ewiade” ne foa bie a le maanyɛlɛ, ɛzonlenlɛ, nee ewiade gualilɛ ne, yɛɛ ndenle mɔɔ Seetan dua zo da ye adwenle ali la. Ɔda ali kɛ Seetan Abɔnsam a “sie ɛtane ewiade ɛhye” a, yɛɛ ɔle “ewiade ɛhye nyamenle.” (Dwɔn 14:30; 2 Kɔl. 4:4) Ninyɛne mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la ɛlɛsɛkye ɔboalekɛ Seetan ɛva ɛya kpole. Ɔze kɛ yeha ye mekɛ ekyi bie ala. (Yek. 12:12) Ɔle arɛlekyekyelɛ kɛ Nyamenle ɛnrɛmaa Seetan nee ye ngyehyɛleɛ ne ɛnrɛhyɛ la. Bɛbaziezie Gyihova tumililɛ ne anwo edwɛkɛ ne!—Mɔl., tile 3; Dwo., tile 2.

Bɛlɛbɔ Edwɛkpa Ne Nolo Wɔ Aleɛabo

5. Kɛzi ngapezo mɔɔ fane edwɛkɛhanlɛ gyima ne anwo la ɛlɛba nu wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu ɛ?

5 Gyisɛse hanle kɛ: “Bɛbabɔ Edwɛkpa ɛhye mɔɔ fane Anwuma Belemgbunlililɛ ne anwo la nolo wɔ aleɛabo amuala, amaa yeayɛ daselɛlilɛ yeamaa aleɛabo amra kolaa na awieleɛ ne ara.” (Mat. 24:14) Kɛmɔ Gyisɛse hanle la, Gyihova menli mɔɔ wɔ aleɛabo la ɛlɛbɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa ne nolo. Ɛnɛ, Gyihova Alasevolɛ mɔɔ bɛbo 7,500,000 mɔɔ bɛwɔ asafo mɔɔ bo 107,000 anu la ɛlɛyɛ gyima ɛhye. Gyisɛse bɔle Nyamenle Belemgbunlililɛ ne nolo na ɔhilehilele, Gyihova Alasevolɛ noko ɛlɛyɛ zɔ. (Mat. 4:17) Bɛdua gyima ɛhye azo bɛkyekye nyanelilɛma dɔɔnwo arɛle. Wɔ ɛvolɛ nwiɔ pɛ anu, bɛzɔnenle menli 570,601 kɛ Gyihova Alasevolɛ!

6. Kɛ wɔ adwenle se wɔ wɔ anyuhɔlɛ mɔɔ yɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne ɛlɛnyia la anwo ɛ?

6 Ɛnɛ, Gyihova Alasevolɛ kile Baebolo nwo mbuluku bo kɔ aneɛ mɔɔ bo 500 la anu. Awie biala ɛtɛyɛle gyima zɛhae bie ɛlɛ! Ɔnva nwo kɛ bɛde Seetan ewiade nu la, Gyihova menli ɛlɛbɔ mɔdenle ayɛ Ye gyima ne na bɛlɛnyia anyuhɔlɛ. Saa Nyamenle sunsum ne moalɛ nee ye adehilelɛ ɛnle nu a, anrɛɛ ɛhye ɛnrɛyɛ boɛ. Kɛmɔ bɛlɛbɔ edwɛkpa ne nolo wɔ aleɛabo la ati, menli mɔɔ die Belemgbunlililɛ edwɛkɛ ne to nu la nyia arɛlekyekyelɛ kɛ Gyihova menli ne mɔ la.

Mediema Kola Kyekye Yɛ Rɛle

7. (a) Kɛmɔti a yɛ nye ɛnla kɛ Gyihova baye mɔɔ maa menli di nyane la kɔsɔɔti ɛkɛ ɛnɛ ɛ? (b) Duzu a maa yɛnwu kɛ yɛbahola yɛagyinla ɛkpɔlɛ nee amaneɛnwunlɛ nloa a?

7 Yɛde ɛtane ewiade nu, yemɔti yɛ kɔsɔɔti yɛbanwu amaneɛ wɔ adenle bie azo. Yɛ nye ɛnla kɛ Nyamenle baye debie biala mɔɔ maa yɛdi nyane la yeavi ɛkɛ kolaa na yeazɛkye ewiade ɛhye. Mekɛ mɔɔ yɛlɛkendɛ kenle zɔhane la, ɛkpɔlɛ bamaa yɛanwu ye saa yɛdi nɔhalɛ na yɛgyi Gyihova tumililɛ ne anzi a. (2 Tem. 3:12) Noko ɔlua yɛ anwuma Selɛ ne moalɛ nee ye arɛlekyekyelɛ zo, yɛbahola yɛayɛ kɛ tete Tɛsalonaeka Keleseɛnema mɔɔ ɛnee bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛ abotane nee “bɛ diedi” manle bɛgyinlanle nyanenwunlɛ nee abodelɛ nloa la.—Bɛgenga 2 Tɛsalonaekama 1:3-5.

8. Kɛzi Baebolo ne da ye ali kɛ Gyihova kyekye ye azonvolɛ rɛle ɛ?

8 Nɔhalɛ nu, Gyihova kyekye ye azonvolɛ mɔɔ bɛhyia arɛlekyekyelɛ la arɛle. Kɛ neazo la, mekɛ mɔɔ Belemgbunli Raalɛ Gyɛzɛbɛle kpondɛ kɛ ɔku ngapezonli Yilaegya la, ɛzulolɛ hanle ye na ɔnriandile. Ɔhanle kɛ saa ɔwule bɔbɔ a anrɛɛ ɔle kpalɛ. Gyihova andendɛ antia Yilaegya, emomu, ɔkyekyele ɔ rɛle na ɔmanle ye akɛnrasesebɛ ɔmanle ɔyɛle ye ngapezo gyima ne. (1 Arl. 19:1-21) Neazo bieko mɔɔ kile kɛzi Gyihova kyekye ye menli arɛle la a le kɛzi ɔboale asafo ne wɔ ɛzoanvolɛ ne mɔ mekɛ zo la. Baebolo ne ka kɛ asafo mɔɔ ɛnee wɔ Dwudiya nee Galeli nee Samɛlea la kɔsɔɔti nyianle anzondwolɛ na bɛ nwo yɛle se. Na “ɔlua Sunsum Nwuanzanwuanza ne [arɛlekyekyelɛ] zo . . . menli dɔɔnwo rale nu na bɛvale Nyamenlezulolɛ bɛluale.” (Gyi. 9:31) Yɛdayɛ noko yɛ nye sɔ kɛ sunsum nwuanzanwuanza ne kyekye yɛ rɛle la!

9. Kɛzi Gyisɛse anwo debiezukoalɛ kola kyekye yɛ rɛle ɛ?

9 Kɛ Keleseɛnema la, Gyisɛse Kelaese anwo debie mɔɔ yɛsukoa nee ye neazo ne mɔɔ yɛdi ɔ nzi la maa yɛ rɛle kyekye. Gyisɛse hanle kɛ: “Bɛdabɛ mɔɔ bɛzo ɛnlomboɛ na bɛvɛ la, bɛ muala bɛrɛla me nwo ɛke, na menwɔmaa bɛ ɛnwomenlelielɛ. Bɛva me gyɛnvayile ne bɛdo bɛ kɔme zo na bɛzukoa mɔɔ meyɛ la, ɔluakɛ mele bɛtɛɛ, yɛɛ memmemaa me nwo zo, na bɛ ɛkɛla ne mɔ anwo kɛdɔ bɛ. Ɔluakɛ me gyɛnvayile ne le felafela, yɛɛ bɔlɛ mɔɔ mebava meazoa bɛ la ɛnyɛ ɛnlomboɛ.” (Mat. 11:28-30) Saa yɛsukoa Gyisɛse atiakunlukɛnlɛma ne nee ɛlɔlɛ mɔɔ ɔnyianle ɔmanle menli la na yɛbɔ mɔdenle yɛyɛ bie a, ɔbamaa yɛ nwo adɔ yɛ wɔ yɛ ngyegyelɛ nwo.

10, 11. Nwane a bahola akyekye awie arɛle wɔ asafo ne anu a?

10 Menli mɔɔ wɔ asafo ne anu la noko bahola akyekye yɛ rɛle. Kɛ neazo la, suzu kɛzi mgbanyima ne mɔ bahola aboa bɛdabɛ mɔɔ bɛ diedi ɛlɛyɛ bɛtɛɛ la anwo. Gyemise hɛlɛle kɛ: “Bɛ nuhua bie ɛnde kpɔkɛ ɔ? Bɛmaa ɔvɛlɛ asɔne mgbanyima ne mɔ na bɛzɛlɛ bɛmaa ye.” Duzu a fi bɛ moalɛ ne anu ba a? “Saa bɛfa diedi bɛyɛ nzɛlɛlɛ ɛhye a, wuleravolɛ ne anwo baza; Awulae badwazo ye, na saa yeyɛ ɛtane a yeava ye ɛtane yeahyɛ ye.” (Gye. 5:14, 15) Noko tɛ mgbanyima ne mɔ angome a bahola akyekye yɛ rɛle wɔ asafo ne anu a.

11 Ɔnyɛ se kɛ mraalɛ baha bɛ ngyegyelɛ nwo edwɛkɛ ahile bɛ gɔnwo mɔ mraalɛ. Mraalɛ mɔɔ bɛnyi na bɛlɛ anwubielɛ la bɛahola adu mbɛlɛra folɛ kpalɛ. Bie a Keleseɛne mraalɛ ɛhye mɔ mɔɔ bɛ nye ɛvi la hɔle ngyegyelɛ zɔhane bie anu. Saa bɛtie mbɛlɛra ne mɔ na bɛdwenle bɛ nwo a, bɛbahola bɛayɛ bɛ moalɛ. (Bɛgenga Taetɛse 2:3-5.) Yemɔti, ɔwɔ kɛ yɛ kɔsɔɔti yɛdi edwɛkɛ ɛhye azo: “Bɛboa mɔɔ ɛnlɛ anwosesebɛ la.” (1 Tɛs. 5:14, 15) Ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ Nyamenle kyekye “yɛ rɛle wɔ amaneɛnwunlɛ kɔsɔɔti anu na yɛdua ye arɛlekyekyelɛ ne azo yɛkyekye bɛdabɛ mɔɔ bɛ nwo ɛhyele bɛ wɔ ndenle ngakyile dɔɔnwo anu la arɛle.”—2 Kɔl. 1:4.

12. Duzu ati a ɔhyia kɛ yɛkɔ debiezukoalɛ dahuu ɛ?

12 Adenle mɔɔ anwo hyia mɔɔ yɛdua zo yɛnyia arɛlekyekyelɛ la a le kɛ yɛbahɔ Keleseɛnema ayia. Baebolo nu edwɛkɛ mɔɔ yɛte ye wɔ debiezukoalɛ bo la maa yɛ anwosesebɛ. Yɛkenga kɛ Dwudase nee Saelase “dendɛle dɔɔnwo hilele [mediema ne mɔ] manle bɛnyianle anwosesebɛ.” (Gyi. 15:32) Kolaa na bɛabɔ ayia ne abo nee mekɛ mɔɔ bɛkpɔne la, asafo ne anu amra bɔ adawu mɔɔ maa anwosesebɛ la. Ɛhye ati, saa yɛlɛnwu amaneɛ ɔlua ngyegyelɛ bie bɔbɔ ati a, ɔle kpalɛ kɛ yɛ nee yɛ mediema Keleseɛnema bɛayia. Saa yɛte yɛ nwo a, ɔmaa ninyɛne sɛkye. (Mrɛ. 18:1) Emomu, ɔwɔ kɛ yɛyɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle la: “Bɛmaa yɛdwenle yɛkpondɛ adenle mɔɔ yɛdua zolɛ a yɛkɛhulo yɛ nwo ngoko ngoko, na yɛkɛyɛ gyima kpalɛ la. Bɛmmamaa yɛgyakyi kɛ yɛkɛhɔ yɛ nyianu ne, kɛmɔ bie mɔ yɛ la. Bɛdabɛ bɛkola bɛnwu kɛ Awulae Kenle ne ɛbikye, yemɔti bɛmaa yɛsosɔ yɛ nwo ngoko ngoko.”—Hib. 10:24, 25.

Baebolo Ne Kyekye Yɛ Rɛle

13, 14. Kɛzi Ngɛlɛlera ne kola kyekye yɛ rɛle ɛ?

13 Saa yɛle Keleseɛnema mɔɔ bɛzɔne bɛ anzɛɛ bɔ zo mɔɔ yɛbɔ ɔ bo yɛlɛsukoa Nyamenle nee ye bodane ne mɔ anwo debie a, yɛbahola yɛanyia arɛlekyekyelɛ yɛavi Baebolo ne anu. Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Debie biala mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la wɔ ɛkɛ ne kilehile yɛ, amaa yɛagyinla kpundii, . . . yɛalua mɔɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne fa maa yɛ la azo yɛanyia anyelazo.” (Wulo. 15:4) Baebolo ne bahola akyekye yɛ rɛle na yeamaa yɛali munli na “bɛaziezie” yɛ bɛamaa yɛayɛ “gyima kpalɛ.” (2 Tem. 3:16, 17) Yɛbahola yɛalua Baebolo ne nee asafo mbuluku mɔɔ yɛbagenga na yɛazukoa la azo yɛanyia Nyamenle bodane ne mɔ nee nɔhalɛ anyelazo nwo ndelebɛbo kpalɛ. Saa yɛyɛ zɔ a, yɛbahola yɛanyia arɛlekyekyelɛ nee nvasoɛ bieko mɔɔ Baebolo nu anyelazo maa bɛnyia la.

14 Gyisɛse luale Ngɛlɛlera ne mɔɔ ɔvale ɔhilehilele na ɔkyekyele awie mɔ arɛle la azo ɔgyakyile yɛ neazo kɛnlɛma. Ɔyele ɔ nwo ɔhilele ye ɛdoavolɛ ne mɔ nwiɔ wɔ ye ewudwazo ne anzi. Ɔhilehilele Nyamenle Edwɛkɛ ne anu wienyi ɔhilele bɛ. Ɔda ali kɛ ɛhye kyekyele bɛ rɛle. (Luku 24:32) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo zukoale Gyisɛse neazo kɛnlɛma ne na ɔluale Ngɛlɛlera ne azo ɔ nee menli zuzule edwɛkɛ nwo. Menli mɔɔ diele ye wɔ Bɛlia la liele “Edwɛkpa ne na dahuu bɛnleɛnleanle Nyamenle Edwɛkɛ ne anu kpalɛ.” (Gyi. 17:2, 10, 11) Zɔhane ati ɔhyia kpalɛ kɛ yɛkenga Baebolo ne dahuu na yɛmaa ɔ nee asafo mbuluku ne mɔ boa yɛ! Bɛmaa yɛnyia arɛlekyekyelɛ nee anyelazo wɔ ngyegyelɛ mekɛ ɛhye anu.

Arɛlekyekyelɛ Ndenle Gyɛne

15, 16. Ninyɛne mɔɔ yɛbahola yɛayɛ yɛaboa yɛ mediema anzɛɛ yɛakyekye bɛ rɛle la bie a le boni?

15 Ninyɛne dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ yɛbahola yɛayɛ yɛaboa yɛ mediema na yɛakyekye bɛ rɛle a. Kɛ neazo la, yɛbahola yɛahɔli menli mɔɔ bɛ nye ɛvi anzɛɛ bɛnde kpɔkɛ la gua yɛamaa bɛ. Yɛbahola yɛaboa bie mɔ wɔ bɛ sua nu gyima ɛyɛlɛ nu. Ɛhye kile kɛ yɛdwenle bɛ nwo. (Fel. 2:4) Yɛbahola yɛahanvo yɛ mediema wɔ mɔɔ bɛkola bɛyɛ, nee bɛ subane kpalɛ mɔɔ bɛda ye ali, mɔɔ bie a le ɛlɔlɛ, akɛnrasesebɛ, nee diedi la anwo.

16 Debie ko mɔɔ yɛbahola yɛayɛ yɛakyekye bɛdabɛ mɔɔ bɛ nye ɛvi arɛle la a le kɛ, yɛbahɔkpɔla bɛ na yɛadie bɛ anwubielɛ nee nyilalɛ mɔɔ bɛnyia ye wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la. Ɔlua zo, bɛbahola bɛakyekye yɛ rɛle na bɛamaa yɛ anwosesebɛ! Yɛbahola yɛagenga Baebolo ne anzɛɛ yɛ mbuluku ne bie yɛahile menli mɔɔ yɛkɔkpɔla bɛ la. Yɛbahola yɛ nee bɛ azukoa Ɛzinzalɛ Arane ne anzɛɛ Asafo Baebolo Ɛzukoalɛ ne mɔɔ bɛbayɛ ye dapɛne ne anu la. Yɛbahola yɛ nee bɛ anlea yɛ DVD ne mɔ ko. Eza yɛbahola yɛagenga anzɛɛ yɛaha yɛ mbuluku ne mɔ anu anwubielɛ bie mɔ mɔɔ maa anwosesebɛ la yɛahile bɛ.

17, 18. Duzu a maa yɛdie yɛdi kɛ Gyihova baboa ye nɔhalɛ azonvolɛ na yeakyekye bɛ rɛle a?

17 Saa yɛze kɛ yɛ diema bie hyia arɛlekyekyelɛ a, yɛsɛlɛ yɛmaa ye. (Wulo. 15:30; Kɔl. 4:12) Saa yɛnwu amaneɛ ɔlua tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se nee mɔdenle mɔɔ yɛbɔ yɛkyekye awie mɔ arɛle la ati a, yɛbahola yɛanyia Devidi diedi ne bie: “Fa wɔ adesoa ne maa [Gyihova], na ɔbazɔ wɔ nu; ɔnrɛmaa tenlenenli ɛnrɛkpo aze.” (Edw. 55:22) Gyihova bakyekye yɛ rɛle na yeaboa yɛ dahuu. Ɔnrɛye ye nɔhalɛ azonvolɛ arɛle ɔnrɛdo bɛ sa nu ɛlɛ.

18 Nyamenle zele ye tete azonvolɛ kɛ: “Medame a mele Nyamenle mɔɔ kyekye bɛ rɛle a.” (Aye. 51:12) Gyihova bakyekye yɛdayɛ noko yɛ rɛle na yeayila mɔdenle mɔɔ yɛbɔ yɛkyekye awie mɔ arɛle la noko azo. Ɔnva nwo yɛ anyelazo, yɛ nuhua ko biala bahola anyia arɛlekyekyelɛ wɔ Pɔɔlo edwɛkɛ mɔɔ ɔhɛlɛle Keleseɛnema mɔɔ ɛnee bɛkpokpa bɛ wɔ ye mekɛ zo la anu: “Yɛ Awulae Gyisɛse Kelaese mumua ne nee yɛ Ze Nyamenle ne, mɔɔ hulole yɛ na ye ɛlolɛ ti yemaa yɛ [arɛlekyekyelɛ] mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ nee anyelazo kpalɛ la, ɛmaa bɛ [ahonle arɛlekyekyelɛ] na ɔmaa bɛyɛ se, bɛyɛ nla, bɛha na bɛyɛ mɔɔ le kpalɛ la amuala.”—2 Tɛs. 2:16, 17.

Asoo Ɛkakye?

• Anyuhɔlɛ boni a yɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne ɛnyia a?

• Ninyɛne boni mɔ a yɛbahola yɛayɛ yɛakyekye awie mɔ arɛle a?

• Kɛzi Baebolo ne kile kɛ Gyihova kyekye ye menli arɛle ɛ?

[Debiezukoalɛ kpuyia ne mɔ]

[Nvoninli wɔ mukelɛ 26]

Asoo ɛboka menli mɔɔ ɛlɛkyekye bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛdi nyane arɛle la anwo?

[Nvoninli wɔ mukelɛ 28]

Ngakula nee mgbanyinli bahola akyekye bɛ gɔnwo mɔ arɛle?