Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ɛlɛda Gyihova Anyunlunyia Ne Ali Ɔ?

Ɛlɛda Gyihova Anyunlunyia Ne Ali Ɔ?

Ɛlɛda Gyihova Anyunlunyia Ne Ali Ɔ?

“Yɛda Gyihova anyunlunyia ali kɛ neanleɛ la.”​—2 KƆL. 3:18, NW.

KƐZI ƐBAYE Ɔ NLOA Ɛ?

Ɔnva nwo kɛ yɛtɔ sinli la, kɛzi yɛkola yɛwula Gyihova anyunlunyia ɛ?

Kɛzi yɛ asɔneyɛlɛ nee debiezukoalɛ ɛhɔlɛ maa yɛda Nyamenle anyunlunyia ne ali ɛ?

Duzu a kola boa yɛ maa yɛkɔ zo yɛye Gyihova ayɛlɛ ɛ?

1, 2. Duzu ati a yɛbahola yɛazukoa Gyihova subane ne mɔ ɛ?

YƐ KƆSƆƆTI yɛzɔho yɛ awovolɛ wɔ adenle bie azo. Ɛhye ati, ɔnyɛ nwanwane kɛ ɛbade kɛ awie ɛlɛka ahile kakula nrenya bie kɛ, ‘Wɔva ɛ ze agyakɛ.’ Bie a bɛbaha bɛahile kakula raalɛ bie kɛ, ‘Wɔmaa mehakye ɛ nli.’ Ngakula ta sukoa ninyɛne mɔɔ bɛ awovolɛ yɛ la. Na yɛdayɛ noko ɛ? Yɛbahola yɛazukoa yɛ anwuma Selɛ Gyihova ɔ? Ɔnva nwo kɛ yɛnnwu Nyamenle la, yɛkola yɛdua ye Edwɛkɛ ne mɔɔ yɛsukoa, ninyɛne mɔɔ yebɔ, yɛɛ Ngɛlɛlera ne mɔɔ yɛdwenledwenle nwolɛ, titile, mɔɔ Ɔ Ra Gyisɛse Kelaese hanle na ɔyɛle la azo yɛnwu ye. (Dwɔn 1:18; Wulo. 1:20) Yɛbahola yɛala Gyihova anyunlunyia ne ali.

2 Kolaa na bɛabɔ Adam nee Yive la, Ɛnee Nyamenle lɛ anwodozo kɛ alesama bayɛ mɔɔ ɔkulo kɛ bɛyɛ la, bɛala ye subane ne mɔ ali na bɛawula ye anyunlunyia. (Bɛgenga Mɔlebɛbo 1:26, 27.) Kɛ Nyamenle azonvolɛ la, ɔwɔ kɛ yɛda ye subane ne mɔ ali. Saa yɛyɛ zɔ a, yɛbanyia adenle yɛala Nyamenle anyunlunyia ne ali ɔnva nwo yɛ amaamuo, yɛ nwomazukoalɛ, anzɛɛ abusua mɔɔ yɛvi nu. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ “Nyamenle bu menli kɔsɔɔti kɛ bɛsɛ. Awie biala mɔɔ sulo ye na ɔdi boɛ la ɔdie ye ɔto nu, yɛɛ ɔnnea ɛleka mɔɔ ɔvi nee maanle holɛ ko mɔɔ ɔvi nu la.”—Gyi. 10:34, 35.

3. Nganeɛ boni a Keleseɛnema mɔɔ ɛlɛsonle Gyihova la bahola ade a?

3 Keleseɛnema mɔɔ bɛkpokpa bɛ da Gyihova anyunlunyia ne ali. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo mɔɔ boka bɛ la hɛlɛle kɛ: “Na mekɛ mɔɔ yɛ kɔsɔɔti yɛfa yɛ nyunlu mɔɔ yɛtɛkedale la yɛda Gyihova anyunlunyia ali kɛ neanleɛ la, bɛkakyi yɛ bɛkɔ subane ko ne ala anu ɔfi anyunlunyia nu ɔkɔ anyunlunyia nu.” (2 Kɔl. 3:18, NW) Mɔɔ Mosisi vale awolɛ ndɛbandɛba nwiɔ ne mɔɔ Mɛla Bulu ne wɔ zolɛ la vi Saenae Boka ne azo dwule aze la, ɛnee ɔ nyunlu ɛlɛta, ɔboalekɛ ɛnee ɔ nee Nyamenle ɛdendɛ. (Ade. 34:29, 30) Ɔwɔ nuhua kɛ yɛtɛnyianle Mosisi anwubielɛ ne bie yɛɛ yɛ nyunlu ɛnda ɛdeɛ, noko saa yɛlɛka Gyihova, ye subane ne mɔ, nee ye bodane mɔɔ ɔlɛ ɔmaa alesama la anwo edwɛkɛ yɛahile awie mɔ a, yɛmaa bɛnwu ye wɔ yɛ nyunlu kɛ yɛ nye die. Kɛmɔ ɛnee tete neanleɛ bie mɔ ta la, zɔhane ala a menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la nee bɛ gɔnwo mɔ mɔɔ bɛbadɛnla azɛlɛ ye azo la dua bɛ ɛbɛlabɔlɛ nee bɛ ɛzonlenlɛ gyima ne azo da Gyihova anyunlunyia ne ali a. (2 Kɔl. 4:1) Asoo ɛlɛdua wɔ ɛbɛlabɔlɛ nee Belemgbunlililɛ edwɛkɛhanlɛ ne azo wɔala Gyihova anyunlunyia ne ali ɔ?

YƐKULO KƐ YƐDA GYIHOVA ANYUNLUNYIA NE ALI

4, 5. (a) Kɛmɔ Pɔɔlo yɛle la, duzu a yɛlɛdi nwolɛ apelepele a? (b) Kɛzi ɛtane ɛgyegye yɛ ɛ?

4 Kɛ Gyihova azonvolɛ la, yɛkulo kɛ yɛdi yɛ Bɔvolɛ ne eni na yɛwula ye anyunlunyia wɔ debie biala mɔɔ yɛyɛ la anu. Noko akee, mekɛ dɔɔnwo ne ala, yɛngola yɛnyɛ mɔɔ yɛkulo kɛ yɛyɛ la. Ɛnee Pɔɔlo lɛ zɔhane ngyegyelɛ ne bie. (Bɛgenga Wulomuma 7:21-25.) Pɔɔlo hilehilele deɛmɔti ɔle zɔ la anu kɛ: “Menli kɔsɔɔti ɛyɛ ɛtane na bɛnfɛta Nyamenle anyunlunyia ne.” (Wulo. 3:23) Nɔhalɛ nu, ɔlua ɛtane mɔɔ yɛnyianle yɛvile Adam ɛkɛ la ati, “ɛtane nyia [yɛ] nwo zo tumi.”—Wulo. 5:12; 6:12.

5 Ɛtane a le duzu? Yemɔ a le debie biala mɔɔ nee Gyihova subane, ye ndenle, ye ngyinlazo nee ye ɛhulolɛdeɛ ɛnnyia la. Ɛtane sɛkye agɔnwolɛvalɛ mɔɔ awie nee Nyamenle lɛ la. Kɛmɔ awie mɔɔ to ɛda la kola fo la, zɔhane ala a ɛtane noko ɛmmaa yɛndwu yɛ bodane nwo a. Yɛbahola yɛayɛ anye fuu ɛtane anzɛɛ ɛtane mɔɔ yɛ nye ɛnla nwo la. (Ɛdi. 15:27-31) Ɛtane ɛzɔ ndinli wɔ alesama anu na yemaa yɛ nee yɛ Bɔvolɛ ne avinli ɛde. (Edw. 51:5; Aye. 59:2; Kɔl. 1:21) Ɛhye ati, mɔɔ alesama kɔsɔɔti yɛ la nee Gyihova ɛhulolɛdeɛ ɛnyia fee yemɔti bɛngola bɛnla Nyamenle anyunlunyia ne ali. Kpolerazulɛ biala ɛnle nwolɛ kɛ, ɛtane a ɛzɛkye alesama bɔkɔɔ a.

6. Ɔnva nwo kɛ yɛle ɛtanevolɛma la, kɛzi yɛbahola yɛawula Nyamenle anyunlunyia ɛ?

6 Ɔnva nwo kɛ yɛwɔ ɛtane nu la, Gyihova ɛla ɔ nwo ali kɛ “Nyamenle mɔɔ le yɛ nzuzuguazo.” (Wulo. 15:13) Yeyɛ nziezielɛ mɔɔ ɔbalua zo yeaye ɛtane yeavi ɛkɛ a—Gyisɛse Kelaese ɛkpɔnelɛ afɔle ne. Ɔlua diedi mɔɔ yɛlɛ wɔ afɔlebɔlɛ zɔhane anu la ati, yɛnle “ɛtane ngɛkɛlɛ bieko,” emomu, yɛkola yɛda Gyihova anyunlunyia ne ali. (Wulo. 5:19; 6:6; Dwɔn 3:16) Saa yɛsɔ yɛ nee Nyamenle agɔnwolɛvalɛ ne anu boɛ a, Gyihova bayila yɛ ɛnɛ nee kenlebie, ɔbamaa yɛali munli na yɛanyia dahuu ngoane. Ɔnva nwo kɛ yɛle ɛtanevolɛma la, nea nyilalɛ mɔɔ yɛnyia kɛ Nyamenle bu yɛ kɛ yɛbahola yɛala ye anyunlunyia ne ali a!

ƆWƆ KƐ YƐDA NYAMENLE ANYUNLUNYIA NE ALI

7. Saa yɛbahola yɛala Nyamenle anyunlunyia ne ali a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛdie yɛto nu a?

7 Saa yɛbahola yɛala Nyamenle anyunlunyia ne ali a, ɔwɔ kɛ yɛdie yɛto nu kɛ yɛtɔ sinli. (2 Edk. 6:36) Ɔwɔ kɛ yɛdie yɛ sinlidɔlɛ yɛto nu na yɛdi nwolɛ gyima amaa yɛanyia anyuhɔlɛ yɛala Nyamenle anyunlunyia ne ali kpalɛ. Kɛ neazo la, saa yɛnlea nla nwo nvoninli a, ɔwɔ kɛ yɛnwu ye kɛ yɛhyia sunsum nu moalɛ—ɔnle kɛ yɛse nyiane na yɛmaa bɛboa yɛ. (Gye. 5:14, 15) Ɛhye a le debie mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛdumua yɛyɛ amaa yɛawula Nyamenle anyunlunyia a. Kɛ Gyihova azonvolɛ la, ɔwɔ kɛ yɛneɛnlea yɛ nwo nu dahuu saa yɛlɛyɛ mɔɔ nee ye tenlene ngyinlazo ne mɔ yia la a. (Mrɛ. 28:18; 1 Kɔl. 10:12) Ɔnva nwo kɛzi yɛ sinlidɔlɛ ne mɔ de la, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛkomo zo amaa yɛahola yɛala Nyamenle anyunlunyia ne ali.

8. Ɔnva nwo kɛ yɛtɔ sinli la, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?

8 Gyisɛse angomekye a le awie mɔɔ yɛle Nyamenle ɛhulolɛdeɛ hɔle ewule nu mɔɔ yeanyɛ ɛtane ɛlɛ na ɔlale Ye anyunlunyia ne ali a. Yɛnle kɛ Gyisɛse la, yɛtɔ sinli. Noko akee, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛsukoa ye neazo ne, yɛɛ yɛbahola. (1 Pita 2:21) Gyihova nwu yɛ mɔdenlebɔlɛ nee anyuhɔlɛ mɔɔ yɛnyia la, na ɔyila zolɛ amaa yɛawula ye anyunlunyia.

9. Kɛzi Baebolo ne boa Keleseɛnema mɔɔ bɛkpondɛ kɛ bɛyɛ mɔɔ Nyamenle kulo la ɛ?

9 Gyihova Edwɛkɛ ne bahola amaa yɛanwu mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ na yɛanyia anyuhɔlɛ la. Ɔwɔ kɛ yɛsukoa Ngɛlɛlera ne kpalɛ na yɛdwenledwenle Baebolo ne mɔɔ yɛkenga la anwo. (Edw. 1:1-3) Ngɛlɛlera ne mɔɔ yɛbagenga ye alehyenlɛ biala la baboa yɛ yeamaa yɛanyia anyuhɔlɛ. (Bɛgenga Gyemise 1:22-25.) Baebolo nu nrɛlɛbɛ maa yɛnyia diedi na yɛsika yɛ bo kɛ yɛnrɛyɛ ɛtane kpole amaa yɛazɔ Gyihova anye.—Edw. 119:11, 47, 48.

10. Kɛzi asɔneyɛlɛ kola boa yɛ maa yɛsonle Gyihova kpalɛ ɛ?

10 Saa yɛbala Nyamenle anyunlunyia ne ali a, eza ɔwɔ kɛ yɛyɛ “nzɛlɛlɛ dahuu.” (Wulo. 12:12) Ɔwɔ kɛ yɛyɛ asɔne kɛ Gyihova ɛboa yɛ ɔmaa yɛzonle ye wɔ adenle mɔɔ ɔdie ɔto nu la azo yɛɛ yɛbahola. Yemɔti, yɛbahola yɛazɛlɛ Nyamenle kɛ ɔmaa yɛnyia sunsum nwuanzanwuanza, diedi kpole, anwosesebɛ mɔɔ yɛfa yɛagyinla sɔnea nloa na yɛahilehile ‘Nyamenle nɔhalɛ edwɛkɛ ne kpalɛ la.’ (2 Tem. 2:15; Mat. 6:13; Luku 11:13; 17:5) Kɛmɔ kakula fa ɔ nwo to ɔ ze anwo zo la, zɔhane ala a ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ nwo yɛto yɛ anwuma Selɛ Gyihova anwo zo a. Saa yɛsɛlɛ ye kɛ ɔboa yɛ ɔmaa yɛzonle ye kpalɛ a, yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ ɔbayɛ. Bɛmmamaa yɛte nganeɛ ɛlɛ kɛ yɛlɛgyegye ye! Emomu, bɛmaa yɛlua yɛ asɔneyɛlɛ zo yɛye ye ayɛlɛ, yɛyɛ ye mo, na yɛkpondɛ ye adehilelɛ, titile, wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛyia sɔnea la, na yɛzɛlɛ kɛ ɔboa yɛ ɔmaa yɛzonle ye wɔ adenle mɔɔ bawula ye duma nwuanzanwuanza ne anyunlunyia la azo.—Edw. 86:12; Gye. 1:5-7.

11. Kɛzi debiezukoalɛ ɛhɔlɛ boa yɛ maa yɛda Nyamenle anyunlunyia ne ali a?

11 Nyamenle ɛye “sonvolɛ nɔhavo mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la” kɛ ɔnlea ye mboane ne. (Mat. 24:45-47; Edw. 100:3) Akɛlɛ eku ne dwenle kɛzi bɛ gɔnwo mɔ diedima ɛlɛda Gyihova anyunlunyia ne ali la anwo kpalɛ. Kɛ Keleseɛnema la, bɛdua yɛ nyianu ne mɔ azo bɛsiezie yɛ kɛmɔ awie mɔɔ kpomgba ninyɛne kola kpomgba tɛladeɛ maa ɔfɛta yɛ la. (Hib. 10:24, 25) Yemɔti, bɛmaa yɛdwu ɛkɛ ne ndɛ, ɔluakɛ saa dahuu yɛka amozii a, yɛnrɛnyia sunsum nu ‘nziezielɛ’ mɔɔ baboa yɛ kɛ Gyihova azonvolɛ la bie mɔ azo nvasoɛ.

BƐMAA YƐZUKOA NYAMENLE

12. Kɛzi yɛkola yɛsukoa Nyamenle ɛ?

12 Saa yɛbala Gyihova anyunlunyia ne ali a, ɔwɔ kɛ yɛsukoa Nyamenle. (Ɛfɛ. 5:1) Adenle ko mɔɔ yɛdua zo yɛsukoa Gyihova la a le kɛ yɛbalie adwenle mɔɔ ɔlɛ wɔ ninyɛne nwo la yɛado nu. Saa yɛbɔ yɛ ɛbɛla wɔ adenle fofolɛ bie azo a ɔnrɛwula Nyamenle anyunlunyia yɛɛ ɔnrɛboa yɛ. Kɛmɔ Seetan Abɔnsam a di ɛtane ewiade ɛhye azo tumi la ati, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛkyi mɔɔ Gyihova kyi la na yɛkulo mɔɔ ɔkulo la. (Edw. 97:10; 1 Dwɔn 5:19) Ɔwɔ kɛ yɛnyia anwodozo mɔɔ vi ahonle nu la kɛ adenle kpalɛ kokye mɔɔ yɛdua zo yɛsonle Nyamenle la a le kɛ yɛbayɛ debie biala yɛawula ye anyunlunyia.—Bɛgenga 1 Kɔlentema 10:31.

13. Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ yɛkyi ɛtane ɛ, na duzu a ɛhye bamaa yɛayɛ a?

13 Gyihova kyi ɛtane, na zɔhane ala a ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛyɛ a. Ɔwɔ kɛ yɛnriandi yɛfi ɛtane nwo bɔkɔɔ, ɔnle kɛ yɛbikye nwo bɔbɔ na yeayɛ ngyegyelɛ. Kɛ neazo la, ɔnle kɛ yɛfa yɛ nwo yɛbɔ menli mɔɔ ɛkpɔkye la, ɔluakɛ bɛnrɛmaa yɛnrɛwula Nyamenle anyunlunyia. (Mɛla 13:6-9) Ɔwɔ kɛ yɛtwe yɛ nwo yɛfi menli mɔɔ ɛkpɔkye anzɛɛ awie biala mɔɔ fɛlɛ ɔ nwo kɛ adiema noko ɔnwula Nyamenle anyunlunyia la anwo. Saa ahenle wɔ yɛ abusua ne anu bɔbɔ a ɔwɔ kɛ yɛyɛ ye zɔ. (1 Kɔl. 5:11) Saa yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛkilehile edwɛkɛ nu yɛamaa menli mɔɔ ɛkpɔkye anzɛɛ bɛka Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anwo edwɛkɛ ɛtane la anwu kɛ bɛ adwenle ɛdeɛ ne ɛndenrɛ bɔbɔ a ɔnrɛboa yɛ. Nɔhalɛ nu, esiane kpole wɔ nu kɛ yɛkɛgenga bɛ mbuluku anzɛɛ bɛ edwɛkɛ mɔɔ wɔ Intanɛte zo la.—Bɛgenga Ayezaya 5:20; Mateyu 7:6.

14. Saa yɛkulo kɛ yɛda Nyamenle anyunlunyia ne ali a, subane boni a ɔwɔ kɛ yɛnyia a, na duzu ati ɔ?

14 Ɛlɔlɛ mɔɔ yɛda ye ali la le adenle titile ko mɔɔ yɛdua zo yɛsukoa yɛ anwuma Selɛ ne a. Yemɔti, ɔwɔ kɛ yɛnyia ɛlɔlɛ kɛ ɔdaye la. (1 Dwɔn 4:16-19) Ɛlɔlɛ mɔɔ wɔ yɛ avinli la maa menli nwu kɛ yɛle Gyisɛse ɛdoavolɛma nee Gyihova azonvolɛ. (Dwɔn 13:34, 35) Ɔyɛ a yɛ sinlidɔlɛ bie mɔ bagyegye yɛ ɛdeɛ, noko ɔwɔ kɛ yɛfa yɛsie ahane na yɛda ɛlɔlɛ ali mekɛ biala. Ɛlɔlɛ nee subane kpalɛ mɔɔ yɛbanyia la babɔ yɛ nwo bane avi atisesebɛ nee ɛtane ɛyɛlɛ nwo.—2 Pita 1:5-7.

15. Kɛzi ɛlɔlɛ ka agɔnwolɛvalɛ mɔɔ wɔ yɛ nee awie mɔ avinli la ɛ?

15 Ɛlɔlɛ bamaa yɛayɛ ninyɛne mɔɔ le kpalɛ la yɛamaa awie mɔ. (Wulo. 13:8-10) Kɛ neazo la, ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa yɛ bokavolɛ la ɛnrɛmaa yɛnrɛgua agyalɛ ɛkpa ne anwo evinli. Mgbanyima ne mɔ anwo ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa bɛ gyima ne la baboa yɛ yeamaa yɛabɛlɛ yɛ nwo aze na yɛalie bɛ adehilelɛ yɛado nu. Ngakula mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ maa bɛ awovolɛ la tie bɛ na bɛbu bɛ yɛɛ bɛnga bɛ nwo edwɛkɛ ɛtane. Saa yɛkulo yɛ gɔnwo mɔ menli a, yɛnrɛbu bɛ kɛ bɛ nwo ɛngyia anzɛɛ yɛnrɛdendɛ ɛtane yɛnrɛhile bɛ. (Gye. 3:9) Mgbanyima mɔɔ lɛ Nyamenle mboane ne anwo ɛlɔlɛ la baze bɛ anwunvɔne.—Gyi. 20:28, 29.

16. Kɛzi ɛlɔlɛ mɔɔ yɛda ye ali la baboa yɛ wɔ yɛ daselɛlilɛ gyima ne anu ɛ?

16 Ɔwɔ kɛ yɛda ɛlɔlɛ ali wɔ yɛ daselɛlilɛ gyima ne noko anu. Ɔlua Gyihova anwo ɛlɔlɛ kpole mɔɔ yɛlɛ la ati, yɛnrɛmaa anyetele anzɛɛ subane ɛtane mɔɔ sua menle bie mɔ da ye ali la ɛnrɛdo yɛ sa nu. Emomu, yɛbahɔ zo yɛabɔ edwɛkpa ne nolo. Ɛlɔlɛ bamaa yɛaziezie yɛ nwo kpalɛ na yɛayɛ dɔɔnwo wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anu. Saa yɛlɛ Nyamenle nee yɛ gɔnwo mɔ anwo ɛlɔlɛ amgba a, yɛnrɛbu Belemgbunlililɛ edwɛkɛhanlɛ ne kɛ debie mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ ala anzɛɛ ɔle gyima. Emomu, yɛbabu ye kɛ ɔle nwolɛ adenle kpole na yɛava anyelielɛ yɛayɛ.—Mat. 10:7.

BƐHƆ ZO BƐWULA GYIHOVA ANYUNLUNYIA

17. Kɛmɔti a saa yɛdie yɛto nu kɛ yɛnfɛta Nyamenle anyunlunyia ne a ɔboa yɛ ɛ?

17 Ewiade amra ɛmbu anyebolo mɔɔ wɔ ɛtaneyɛlɛ nu la anwo mgbonda, noko yɛmɛ, yɛbu nwolɛ mgbonda. Ɛhye maa yɛnwu ye kɛ ɔhyia kɛ yɛko yɛtia yɛ sinlidɔlɛ. Saa yɛdie yɛ sinlidɔlɛ yɛto nu a, ɔbamaa yɛatete yɛ adwenle ne na yɛayɛ mɔɔ le kpalɛ la wɔ mekɛ mɔɔ ɛtaneyɛlɛ nwo atiakunluwɔzo kɛra yɛ adwenle nee yɛ ahonle nu la. (Wulo. 7:22, 23) Nɔhalɛ nu, bie a yɛbayɛ bɛtɛɛ, noko Nyamenle kola maa yɛ anwosesebɛ maa yɛyɛ mɔɔ le kpalɛ la wɔ tɛnlabelɛ biala anu.—2 Kɔl. 12:10.

18, 19. (a) Duzu a boa yɛ maa yɛko yɛtia sunsum ɛtane ne mɔ a? (b) Duzu a ɔwɔ kɛ yɛsika yɛ bo kɛ yɛbayɛ a?

18 Saa yɛbawula Gyihova anyunlunyia a, ɔwɔ kɛ yɛko yɛtia sunsum ɛtane ne mɔ noko. Sunsum nu konle tɛladeɛ ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛmaa yɛ la maa yɛkola yɛyɛ ɛhye bɔkɔɔ. (Ɛfɛ. 6:11-13) Seetan bɔ mɔdenle dahuu kɛ ɔbalie anyunlunyia mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛfa yɛmaa Gyihova angomekye la. Eza Abɔnsam bɔ mɔdenle dahuu kɛ ɔbazɛkye yɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne. Saa menli mgbe dɔɔnwo mɔɔ bɛtɔ sinli, mrenya, mraalɛ, nee ngakula gyinla bɛ munlililɛ nu na bɛwula Nyamenle anyunlunyia a, nea kɛzi ɔbayɛ Seetan nyane a! Ɛhye ati, bɛmaa yɛhɔ zo yɛhanvo Gyihova, kɛmɔ abɔdeɛ mɔɔ bɛwɔ anwuma la yɛle la: “Yɛ Awulae nee yɛ Nyamenle! Ɛfɛta anyunlunyia, enililɛ, nee tumi. Ɔluakɛ ɛdawɔ a ɛbɔle ninyɛne kɔsɔɔti a. Wɔ ɛhulolɛ zo yɛɛ ɛbɔle bɛ a. Wɔ ɛhulolɛ zo yɛɛ bɛwɔ ɛkɛ a.”—Yek. 4:11.

19 Bɛmaa yɛsika yɛ bo kɛ yɛbahɔ zo yɛawula Gyihova anyunlunyia ɔnva nwo mɔɔ bazi biala la. Ɔ nye die kɛ menli dɔɔnwo mɔɔ di nɔhalɛ la ɛlɛbɔ mɔdenle azukoa ye na bɛala ye anyunlunyia ne ali la. (Mrɛ. 27:11) Ɔrɛla ye kɛ yɛbamaa yɛ nzuzulɛ ayɛ kɛ Devidi mɔɔ dole edwɛne ɛhye la: “O Awulae me Nyamenle, mefa me ahonle muala meyɛ wɔ mo, yɛɛ mebaye wɔ duma ne ayɛlɛ dahuu.” (Edw. 86:12) Nea kɛzi yɛ nye la mekɛ mɔɔ yɛbala Gyihova anyunlunyia ne ali bɔkɔɔ na yɛaye ye ayɛlɛ dahuu la ade a! Alesama mɔɔ yɛ tieyɛ la bɛanyia asetɛnla ɛhye mɔɔ yɛ anyelielɛ la. Asoo ɛlɛda Gyihova anyunlunyia ne ali ɛnɛ, mɔɔ ɛlɛ anyelazo kɛ ɛbayɛ ye zɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ ɔ?

[Debiezukoalɛ kpuyia ne mɔ]

[Nvoninli ne mɔ wɔ mukelɛ 31]

Ɛlɛda Gyihova anyunlunyia ne ali wɔ ndenle ɛhye mɔ azo ɔ?