Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Nwane A Le Nzɛlɛlɛ Tievolɛ Ne?

Nwane A Le Nzɛlɛlɛ Tievolɛ Ne?

Nwane A Le Nzɛlɛlɛ Tievolɛ Ne?

SAA nzɛlɛlɛ Tievolɛ bie wɔ ɛkɛ a, ɛnee ɔbayɛ yɛ Bɔvolɛ ne. Asoo awie wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔbahola yeade yɛ nzuzulɛ bo yeadɛla Ahenle mɔɔ yɛle sonla adwenle ne la? Nwane bieko a bahola adie alesama nzɛlɛlɛ na yeamaa bɛ mɔɔ bɛhyia nwo a? Noko bie a ɛbabiza kɛ, ‘Asoo nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ mebalie meali kɛ Bɔvolɛ bie wɔ ɛkɛ?’

Menli dɔɔnwo lɛ adwenle kɛ saa ɛbalie Bɔvolɛ bie wɔali a, ɛnee ɔwɔ kɛ ɛkpo ninyɛne mɔɔ ɛnɛ mekɛ ye abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma ɛnwu bɛ la. Noko adwenle mɔɔ menli lɛ kɛ Nyamenle anu diedi nee abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ ɛnnyia la ɛnle nɔhalɛ. Suzu ɛhye anwo.

▪ Kilehilevolɛma 1,646 mɔɔ bɛwɔ yunivɛsiti 21 anu wɔ United States mɔɔ bɛbizebizale bɛ edwɛkɛ la anu 550 pɛ a hanle kɛ ‘bɛnlie Nyamenle bɛnli a.’

Nɔhalɛ nu, abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma dɔɔnwo die di kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ.

Daselɛ Mɔɔ Kile Kɛ Bɔvolɛ Bie Wɔ Ɛkɛ La

Asoo ɔwɔ kɛ yɛdie nzɛlɛlɛ Tievolɛ ne yɛdi mɔɔ yɛmkpondɛ nwolɛ daselɛ biala ɔ? Kyɛkyɛ. Adwenle mɔɔ menli lɛ kɛ diedi a le kɛ yɛbalie debie mɔɔ daselɛ ɛnle nwo yɛali la ɛnle nɔhalɛ. Baebolo ne ka kɛ “diedi a le kɛ yɛkɛzi pi wɔ ninyɛne mɔɔ yɛ nye la zolɛ la anwo, na yɛkɛlie ninyɛne [anzɛɛ, “daselɛ,” NW] mɔɔ ɛnyelɛ ɛnnwu bɛ la yɛkɛdo nu kɛ bɛwɔ ɛkɛ.” (Hibuluma 11:1) Baebolo ngilebɛbo fofolɛ ka kɛ diedi “maa yɛnwu kɛ ninyɛne mɔɔ ɛnyelɛ ɛnnwu bɛ la wɔ ɛkɛ amgba.” (The New English Bible) Kɛ neazo la, yɛngola yɛnnwu anwoma noko yɛkola yɛnwu gyima mɔɔ ɔdi la ɔlua nya mɔɔ ɔmaa bɛkeha bɛ nwo la azo. Yemɔti yɛdie yɛdi kɛ anwoma wɔ ɛkɛ. Zɔhane ala a, ɔnva nwo kɛ yɛngola yɛnnwu nzɛlɛlɛ Tievolɛ ne la, ninyɛne wɔ ɛkɛ mɔɔ di daselɛ kɛ ɔwɔ ɛkɛ a.

Nienwu a yɛbanyia daselɛ mɔɔ ɔkile kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ a? Ninyɛne mɔɔ ɛbɔ yɛ ɛyia la bɔbɔ kola boa yɛ. Baebolo ne ka kɛ: “Sonla ala a si sua a, yɛɛ Nyamenle noko a ɛyɛ ninyɛne muala a.” (Hibuluma 3:4) Asoo ɛdie edwɛkɛ ɛhye ɛdi kɛ ɔle nɔhalɛ? Bie a saa ɛsuzu kɛzi bɛbɔle ewiade, ɛleka mɔɔ ngoane vi rale, anzɛɛ kɛzi bɛyɛle sonla amelɛ ne mɔɔ le kpomgbondee tɛla debie biala wɔ azɛlɛ ye azo la anwo a, ɔbamaa wɔanyia adwenle kɛ ɔbayɛ kɛ debie mɔɔ le kpole tɛla sonla la wɔ ɛkɛ. *

Noko tɛ Nyamenle anwo debie biala a abɔdeɛ maa yɛkola yɛnwu ye a. Abɔdeɛ angome mɔɔ bɛgyinla zo bɛsukoa Nyamenle anwo debie la le kɛ ɛvea wɔ sua nu na wɔde awie agyakɛ abo kɛ ɔlɛba la. Ɛze kɛ awie gyi ɛkɛ noko ɛnrɛnwu ahenle holɛ ko kyesɛ ɛbuke anlenkɛ ne. Zɔhane ala a saa yɛbanwu Ahenle mɔɔ bɔle ninyɛne kɔsɔɔti la a, ɔwɔ kɛ yɛyɛ a.

Baebolo ne le anlenkɛ mɔɔ saa yɛbuke a ɔmaa yɛnwu Nyamenle anwo ninyɛne dɔɔnwo a. Saa ɛbuke anlenkɛ zɔhane na ɛsuzu ngapezo mɔɔ wɔ nu nee kɛzi bɛra nu la anwo kpalɛ a, ɔbamaa wɔanwu kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ. * Noko, mɔɔ tɛla ɛhye la, kɛzi Nyamenle nee menli luale mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ nu la maa yɛnwu nzɛlɛlɛ Tievolɛ ne subane.

Kɛzi Nzɛlɛlɛ Tievolɛ Ne De Ɛ?

Baebolo ne maa ɔda ali kɛ nzɛlɛlɛ Tievolɛ ne le awie mɔɔ yɛkola yɛnwu ye. Nɔhalɛ nu, sonla ala a kola tie edwɛkɛ na ɔte ɔ bo a. Edwɛkɛ ɛhye maa anwosesebɛ: “Wɔmɔ mɔɔ ɛtie yɛ nzɛlɛlɛ la! Wɔ ɛkɛ ne yɛɛ menli kɔsɔɔti ba wɔ bɛ ɛtane ne mɔ ati a.” (Edwɛndolɛ 65:2) Ɔtie bɛdabɛ mɔɔ bɛfa diedi bɛsɛlɛ debie bɛfi ye ɛkɛ la. Yɛɛ ɔlɛ ye duma. Baebolo ne ka kɛ: “[Gyihova] nee amumuyɛma ɛmbɔ ɛweɛne, na ɔtie tenlenema nzɛlɛlɛ.”—Mrɛlɛbulɛ 15:29.

Gyihova lɛ nganeɛdelɛ. Ɔle ‘ɛhulolɛ Nyamenle’ yɛɛ bɛfɛlɛ ye ‘anyelielɛ Nyamenle.’ (2 Kɔlentema 13:11; 1 Temɔte 1:11) Mekɛ mɔɔ ɛtaneyɛlɛ bule la, Baebolo ne hanle kɛ: “Ɔyɛle ye nyane somaa.” (Mɔlebɛbo 6:5, 6) Menli ka kɛ Nyamenle maa yɛnwu amaneɛ ɔfa ɔsɔ yɛ ɔnea noko ɛhye ɛnle nɔhalɛ. Baebolo ne se: “Ɔle bɛkyi kɛ Nyamenle kɛyɛ amumuyɛ, anzɛɛ Tumivolɛ ne kɛyɛ ɛtane.” (Dwobu 34:10) Noko akee, bie a yɛbabiza kɛ, ‘Saa Nyamenle le Bɔvolɛ bedevinli a, duzu ati a yemaa amaneɛnwunlɛ nwo adenle a?’

Gyihova ɛmaa alesama adenle mɔɔ bɛkola bɛkpa mɔɔ bɛkulo. Yelua ɛhye ɛyɛlɛ zo yeli yɛ eni. Asoo yɛ nye ɛnlie adenle mɔɔ yɛlɛ yɛkpa kɛzi yɛbabɔ yɛ ɛbɛla la anwo? Noko mɔɔ yɛ alɔbɔlɛ la, menli dɔɔnwo fa adenle ɛhye mɔɔ bɛlɛ la di gyima wɔ adenle ɛtane zo, yemɔti ɔmaa bɛ nee awie mɔ nwu amaneɛ. Ɛhye ati ɔwɔ kɛ yɛsuzu kpuyia ɛhye anwo kpalɛ: Kɛzi Nyamenle baye amaneɛnwunlɛ ɛkɛ mɔɔ ɔnrɛzɛkye fanwodi mɔɔ alesama lɛ la ɛ? Yɛbahilehile kpuyia ɛhye anu wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu.

[Ɔ bo ɛkɛ ne edwɛkɛ ne mɔ]

^ ɛden. 8 Saa ɛkpondɛ kɛ ɛnwu ninyɛne mɔɔ di daselɛ kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo a, nea brohyua The Origin of Life—Five Questions Worth Asking nee Is There a Creator Who Cares About You? buluku ne mɔɔ Gyihova Alasevolɛ ɛyɛ la.

^ ɛden. 10 A Book for All People brohyua ne nee The Bible—God’s Word or Man’s? buluku ne mɔɔ Gyihova Alasevolɛ ɛyɛ la maa yɛnyia daselɛ mɔɔ kile kɛ Baebolo ne vi Nyamenle a.

[Ɛlɛka wɔ mukelɛ 5]

Asoo Ɛzonlenlɛ Ɛmaa Wɔ Adwenle Nu Ɛyɛ Wɔ Kesee?

Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ ɛzonlenlɛ ɛmaa menli dɔɔnwo adwenle ɛyɛ bɛ kesee saa nzɛlɛlɛ Tievolɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la wɔ ɛkɛ a. Ɛzonlenlɛ mɔɔ ɛva ɔ nwo ɛwulowula konle nee amumuyɛyɛlɛ nu, na yemaa ngakula mɔɔ bɛyɛ bɛ basabasa nwo adenle la, ɛmaa menli mɔɔ yɛ nzɛlɛlɛ la bɔbɔ ɛha kɛ, ‘Bɛnlie Nyamenle bɛnli.’

Kɛmɔti a ɛzonlenlɛ maa menli di ɛtane zɛhae ɛ? Ye sikalɛ a le kɛ: Amumuyɛma emomu a ɛlua ɛzonlenlɛ zo ɛli ɛtane dɔɔnwo a. Baebolo ne hanle dole ɛkɛ ne kɛ menli balua Keleseɛne ɛzonlenlɛ ne azo ali ɛtane. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo zele Asafo ne anu mgbanyima kɛ: “Menli vi bɛ avinli badwazo araha edwɛkɛ adalɛ ahwe diedima ne bie mɔ ahɔli bɛ nzi.”—Gyima ne 20:29, 30.

Nyamenle kyi adalɛ ɛzonlenlɛ. Ɛhɛe, Nyamenle Edwɛkɛ, Baebolo ne ka kɛ adalɛ ɛzonlenlɛ di “bɛdabɛ mɔɔ bɛhunle bɛ wɔ ewiade la amuala mogya” nwo fɔlɛ. (Yekile 18:24) Ɔluakɛ adalɛ ɛzonlenlɛ ɛngilehile menli Nyamenle mɔɔ ɔlɛ ɛlɔlɛ la anwo nɔhalɛ edwɛkɛ la ati, ɛzonlenlɛ zɔhane mɔ di mogya nwo fɔlɛ wɔ Nyamenle anyunlu.—1 Dwɔn 4:8.

Nzɛlɛlɛ Tievolɛ ne di menli mɔɔ ɛzonlenlɛ yɛ bɛ kpɔdekpɔde la anwo nyane. Ɔnrɛhyɛ, ɛlɔlɛ mɔɔ Nyamenle lɛ maa alesama la bamaa yealua Gyisɛse anwo zo yeabua ɛzonlenlɛ kɔsɔɔti ndɛne wɔ bɛ nabalaba nyɛleɛ ne anwo. Gyisɛse hanle kɛ: “Saa Ndɛnebualɛ Kenle ne dwu a, dɔɔnwo ne ala baha ahile me kɛ, ‘Awulae, Awulae! Yɛluale wɔ duma nu yɛbɔle Edwɛkpa ne nolo,’ . . . Na mebaze bɛ kɛ, ‘Menze bɛ. Bɛvi ɛkɛ ne bɛhɔ. Nindavoma!’”—Mateyu 7:22, 23.