Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Mosisi—Nrenya Mɔɔ Lɛ Ɛlɔlɛ

Mosisi—Nrenya Mɔɔ Lɛ Ɛlɔlɛ

ƐLƆLƐ A LE DUZU?

Ɛlɔlɛ kile ɛhulolɛ kpole mɔɔ yɛnyia yɛmaa awie mɔ la. Awie mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la dua ye edwɛkɛ nee ye nyɛleɛ zo kile kɛzi ɔte nganeɛ ɔmaa bɛdabɛ mɔɔ ɔkulo bɛ, wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔfa ninyɛne ɔbɔ afɔle na yeayɛ zɔ la.

KƐZI MOSISI LALE ƐLƆLƐ ALI Ɛ?

Mosisi nyianle Nyamenle anwo ɛlɔlɛ. Adenle boni azo? Kakye edwɛkɛ mɔɔ bɛhɛlɛ wɔ 1 Dwɔn 5:3 la: “Saa yɛdi Nyamenle mɛla ne mɔ azo a ɛnee yɛkulo Nyamenle.” Mosisi vale ngyinlazo ɛhye bɔle ye ɛbɛla. Mɔɔ Gyihova zele Mosisi kɛ ɔyɛ la amuala—ɔvi gyima mɔɔ yɛ se kɛ tumivolɛ Falo anyunlu mɔɔ ɔkɔ kɔdwu gyima mɔɔ ɛnyɛ se kɛ ye kpɔma ne mɔɔ ɔtende ye wɔ Nyevile Kɔkɔlɛ ne azo la—ɔdiele. Saa edwɛkɛ ne yɛ se o, ɔnyɛ se o, Mosisi liele dole nu. “Mosisi yɛle debie biala.”—Adendulɛ 40:16.

Mosisi nyianle ɔ gɔnwo mɔ Yizilayɛma anwo ɛlɔlɛ. Bɛnwunle kɛ Gyihova ɛlɛdua Mosisi anwo zo ahile ye menli ne adenle, yemɔti bɛvale bɛ ngyegyelɛ biala bɛhɔle Mosisi ɛkɛ. Yɛkenga kɛ: ‘Menli ne gyinlanle Mosisi anyunlu nwonlomɔ toonwo aleɛ dwole bɔkɔɔ.’ (Adendulɛ 18:13-16) Nea kɛzi ɔbayɛ ɛvɛlɛ yeamaa Mosisi kɛ Yizilayɛma baha bɛ ngyegyelɛ ahile ye alehyenlɛ biala la! Noko, ɛnee Mosisi anye die kɛ ɔbaboa menli ɛhye mɔɔ ɔkulo bɛ la.

Mosisi andie bɛ ala, eza ɔyɛle nzɛlɛlɛ ɔmanle ye kulovolɛma. Ɔzɛlɛle bɔbɔ ɔmanle bɛdabɛ mɔɔ bɛvo ye la! Kɛ neazo la, mekɛ mɔɔ Mosisi adiema ralɛ Meleam, dendɛle tiale Mosisi la, Gyihova manle kokobɛ guale ye. Kɛ anrɛɛ Mosisi bali fɛlɛko wɔ mɔɔ ɛdo ye anwo la, ɛkɛ ne ala ɔzɛlɛle ɔmanle ye kɛ: “O Nyamenle, mebodo wɔ, yɛ ye ayile.” (Ɛdianlɛ 12:13) Asoo tɛ ɛlɔlɛ a hanle Mosisi manle ɔyɛle asɔne ɛhye a?

DUZU A YƐSUKOA YƐFI NU A?

Yɛbahola yɛazukoa Mosisi ɔlua Nyamenle anwo ɛlɔlɛ kpole mɔɔ yɛbanyia la azo. Ɛlɔlɛ zɛhae ka yɛ maa ‘yɛfi ahonle nu’ yɛyɛ tieyɛ yɛmaa ye mɛla ne mɔ. (Wulomuma 6:17) Saa yɛfi ahonle nu yɛtie Gyihova a, yɛmaa ɔ nye die. (Mrɛlɛbulɛ 27:11) Ɔboa yɛdayɛ mumua ne noko. Kɛ ɔde ye biala la, saa yɛfi ɛlɔlɛ nu yɛsonle Nyamenle a, yɛnrɛyɛ ninyɛne mɔɔ le kpalɛ la ala na yɛ nye balie kɛ yɛlɛyɛ zɔ la!—Edwɛndolɛ 100:2.

Adenle bieko mɔɔ yɛkola yɛdua zo yɛsukoa Mosisi la a le kɛ yɛbanyia anwofamaa ɛlɔlɛ yeamaa awie mɔ. Saa yɛ gɔnwo mɔ anzɛɛ yɛ mbusua ka bɛ ngyegyelɛ kile yɛ a, ɛlɔlɛ ka yɛ maa (1) yɛfi ahonle nu yɛtie bɛ, (2) yɛte nganeɛ yɛmaa bɛ, na (3) yɛmaa bɛnwu kɛ yɛdwenle bɛ nwo.

Kɛmɔ Mosisi yɛle la, yɛkola yɛyɛ asɔne yɛmaa yɛ kulovolɛma. Saa bɛka bɛ ngyegyelɛ bɛkile yɛ na saa yɛangola bɛ boa a yɛdi nyane. Bie a Yɛbaha kɛ, “Ɔyɛ me nyane kɛ mɔɔ mebahola meayɛ ala la a le kɛ mebayɛ asɔne meamaa wɔ.” Noko kakye kɛ: “Saa tenlenenli yɛ asɔne a, tumi kpole wɔ ye asɔneyɛlɛ ne anu.” (Gyemise 5:16, The Kingdom New Testament) Bie a yɛ asɔneyɛlɛ ne bamaa Gyihova ayɛ debie mɔɔ anrɛɛ ɔnrɛyɛ la yeamaa ahenle. Asoo tɛ debie kpalɛ mɔɔ yɛbahola yɛayɛ yɛamaa yɛ kulovolɛma la a le kɛ yɛbayɛ asɔne yeamaa bɛ? *

Ɛnlie ɛndo nu kɛ yɛkola yɛsukoa dɔɔnwo yɛfi Mosisi ɛkɛ ɔ? Ɛnee ɔle sonla kɛ yɛdayɛ la ɛdeɛ, noko ɔyɛle diedi, mɛlɛbɛnwoaze nee ɛlɔlɛ nwo neazo kɛnlɛma. Saa yɛsukoa ye neazo ne kpalɛ a, ɔbaboa yɛ nee awie mɔ.—Wulomuma 15:4.

^ ɛden. 8 Amaa Nyamenle adie yɛ asɔneyɛlɛ la, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛyɛ mɔɔ ɔkpondɛ la. Saa ɛkpondɛ nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo a, nea Duzu A Baebolo ne Kilehile Amgba A? buluku ne, mɔɔ Gyihova Alasevolɛ ɛyɛ la tile 17.