Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Gyihova a Le Nwane?

Gyihova a Le Nwane?

Gyihova a Le Nwane?

KƐYƐ ɛvolɛ 150 mɔɔ ɛze ɛhɔ la, Felanzenli Henri Mouhot mɔɔ kpɔsa neɛnlea azɛlɛ ye azo ninyɛne la hɔle akpɔsa wɔ Cambodia kpɔkɛmile bie anu, na ɔhɔdwule kuma bie mɔɔ bɛdu bɛbɛnga ɛzonlenlɛ sua bie anwo la anloa. Ɛzonlenlɛ nu edike mɔɔ bɛyɛ ye azɛlɛ ye azo la biala kpole ɛndɛla mɔɔ ɔnwunle ye la. Bɛyɛle ye ɛvolɛ 1100 mekɛ ne anu kɛ bɛfa bɛawula Hinduma bozonle bie anyunlunyia. Mouhot anye bɔle zolɛ ala la ɔnwunle kɛ sua ne mɔɔ ndile ɛheda zolɛ la le sonla sa anloa gyima. Ɔnwunle kɛ menli mɔɔ dɛnlanle aze tete ne la bie a zile a, na ɔhɛlɛle kɛ, “ɔle kɛnlɛma ɔtɛla debie biala mɔɔ Gilisima nee Wulomuma ɛyɛ la.” Ɔwɔ nuhua kɛ sua ne ɛha kpɔkɛ nu ɛvolɛ dɔɔnwo ɛdeɛ, noko Mouhot nwunle kɛ awie a zile zɔhane sua kpole ne a.

Ɔyɛ anyelielɛ kɛ, nrɛlɛbɛ buluku bie mɔɔ bɛhɛlɛle la ɛhyɛ la noko ka kɛ: “Sonla ala a si sua a, yɛɛ Nyamenle noko a ɛyɛ ninyɛne muala a.” (Hibuluma 3:4) Noko bie mɔ baha kɛ, ‘Nyamenle gyima nee sonla ɛdeɛ le ngakyile.’ Noko akee, tɛ abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvoma amuala a die edwɛkɛ ɛhye to nu a.

Michael Behe mɔɔ wɔ Lehigh University, Pennsylvania, U.S.A. mɔɔ ɛbe abɔdeɛ mɔɔ ngoane wɔ nu nwo edwɛkɛ nu la liele dole nu kɛ “ngoane wɔ ngitanwolilɛ mɔɔ kɔ zo wɔ tease abɔdeɛ ne mɔ anu la anu.” Akee ɔbizale kɛ: “Asoo bɛkola bɛfi nrɛlɛbɛ nu bɛhyehyɛ abɔdeɛ mɔɔ ngoane wɔ nu la?” Ɔdoale zo kɛ, abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvoma ɛlɛdua adenle bie azo ayɛ nzenzaleɛ bie wɔ abɔdeɛ mɔɔ ngoane wɔ nu la anu. Ɔda ali kɛ, bɛkola “bɛhyehyɛ” abɔdeɛ mɔɔ ngoane wɔ nu nee mɔɔ ngoane ɛnle nu la! Behe ka ngoane ngɛkɛba mɔɔ ɛnyelɛ ɛnnwu bɛ anwo edwɛkɛ la, ɔhilele kɛ debie mɔɔ yɛ nwanwane la wɔ ngɛkɛba ɛhye mɔ anu mɔɔ di boa bɛ nwo amaa bɛahola bɛayɛ gyima a. Kɛzi ɔdwulale ye edwɛkɛ ne ɛ? “Mɔɔ bɛnwu ye wɔ ngoane ngɛkɛba ngyikyi ngyikyi anu neɛnleanu mɔɔ bɛyɛ la di daselɛ kpole kɛ awie a ‘hyehyɛle’ a!”

Ɛnee akee, nwane a hyehyɛle ninyɛne kpomgbondee ɛhye mɔ amuala a?

Nwane a Hyehyɛle A?

Nyelebɛnloa ne wɔ zɔhane tete nrɛlɛbɛ buluku ne mɔɔ yɛhanle nwolɛ edwɛkɛ la—Baebolo ne anu. Ngyɛnu mɔɔ lumua wɔ Baebolo ne anu la ye ahenle mɔɔ hyehyɛle ninyɛne muala la anwo kpuyia ne anloa sikalɛ maa nuhua da ɛkɛ ne kɛ: “Mɔlebɛbo ne Nyamenle bɔle anwuma nee aze.”—Mɔlebɛbo 1:1.

Amaa Bɔvolɛ ne ayɛ ngakyile avi bɛdabɛ mɔɔ bɛkile kɛ bɛle Nyamenle la anwo la, ɔfa duma titile bie ɔfɛlɛ ɔ nwo: “[Gyihova, NW] Nyamenle ne mɔɔ bɔle anwuma na ɔdɛlɛle ye, mɔɔ bɔle azɛlɛ ye nee zolɛ debie biala, na ɔmaa menli mɔɔ de azɛlɛ ye azo la ɛnwomenle nee sunsum la se.” (Ayezaya 42:5, 8) Nyamenle ne mɔɔ hyehyɛle maanzaleɛ ye na ɔbɔle mrenya nee mraalɛ ɔguale azɛlɛ ye azo la duma a le Gyihova. Noko Gyihova a le nwane? Duzu Nyamenle ɔ? Na duzu ati a ɔwɔ kɛ ɛtie ye a?

Mɔɔ Ye Duma ne Kile La

Mɔɔ lumua la, duzu a Bɔvolɛ ne duma Gyihova ne kile a? Bɛvale Hibulu ngɛlɛlerakpɔkɛ nna (יהוה) a bɛhɛlɛle Nyamenle duma ne a, na ɔfinde kɛyɛ 7,000 wɔ Ngyekyeleɛ Dɛba ne anu. Duma ɛhye vi Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ ha·wahʹ (“ɔyɛ”) anu na ɔkile kɛ “Mɔɔ Maa Ɔyɛ Ɛkɛ.” Ɛhye ati, Gyihova fi nrɛlɛbɛ nu yɛ ɔ nwo biala mɔɔ ɔkulo la amaa ye atiakunlukpɔkɛ ne mɔ ayɛ ɛkɛ. Ɔyɛ ɔ nwo Bɔvolɛ, Ndɛnebuavolɛ, Ngoanedievolɛ, Ngoane Maavolɛ nee mɔɔ bokɛboka nwo la amaa ye atiakunlukpɔkɛ ne mɔ ayɛ ɛkɛ. Bieko, zɔhane Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ ne kile debie mɔɔ bɛlɛkɔ zo bɛayɛ. Ɛhye kile kɛ Gyihova ɛlɛkɔ zo ayɛ ɔ nwo biala mɔɔ ɔkulo la amaa ye atiakunlukpɔkɛ ne mɔ ayɛ ɛkɛ. Ɛhɛe, ɔle tease Nyamenle!

Gyihova Subane Titile ne Mɔ

Baebolo ne da ye ali kɛ Bɔvolɛ ɛhye mɔɔ maa ye ɛwɔkɛ ne mɔ ba nu la lɛ subane ngɛnlɛma. Gyihova mumua ne lale ye subane ne mɔ ali na ɔhanle kɛ: “Medame a mele [Gyihova] a, . . . mele anwunvɔnezelɛ nee atiakunlukɛnlɛma Nyamenle, menva ɛya mgbane mgbane, yɛɛ ɛhulolɛ kpundii nee nɔhalɛlilɛ ɛyi me tɛkɛɛ. Me ɛhulolɛ kpole ne keda apenle apenle nwo zo. Mefa amumuyɛ, mɛladonlɛ yɛɛ ɛtane mekyɛ.” (Adendulɛ 34:6, 7) Gyihova le ɛhulolɛ kpundii Nyamenle. Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛvale bɛlile gyima wɔ ɛke la eza kola kile “nɔhalɛ ɛlɔlɛ.” Mekɛ mɔɔ Gyihova ɛlɛmaa ye atiakunlukpɔkɛ ne mɔ ara nu la, ɔkɔ zo ɔdi nɔhalɛ ɔda ɛlɔlɛ ali ɔkile ye abɔdeɛ ne mɔ. Ɛ nye ɛnzɔ ɛlɔlɛ ɛhye ɔ?

Gyihova ɛnva ɛya mgbane mgbane na eza ɔyɛ ye ndɛ ɔfa yɛ ɛtane ɔkyɛ yɛ. Ɔyɛ anyelielɛ kɛ yɛ nee awie mɔɔ bu ɔ nye gua yɛ sinlidɔlɛ zo na ɔfa yɛ ɛtane ɔkyɛ la kɛlua. Noko ɛhye ɛngile kɛ Gyihova di boa ɛtaneyɛlɛ. Ɔse: ‘Medame Gyihova mekulo pɛlepɛlelilɛ, Mekyi awule nee ninyɛndaneyɛlɛ.’ (Ayezaya 61:8) Kɛ pɛlepɛlelilɛ Nyamenle la, ɔnrɛmaa ɛtanevolɛma mɔɔ ɛnlu bɛ nwo la ɛnrɛdɛnla ɛkɛ dahuu. Ɛhye ati, yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ wɔ Gyihova mekɛ kpalɛ nu ɔbaye ɛtanelilɛ yeavi ewiade amuala.

Nrɛlɛbɛ nwo hyia amaa ɛlɔlɛ nee pɛlepɛlelilɛ ayɛ mɔɔ fɛta. Saa Gyihova nee yɛ ɛlɛdi a ɔfa subane nwiɔ ɛhye ɔdi gyima wɔ adenle kɛnlɛma zo. (Wulomuma 11:33-36) Nɔhalɛ nu, yɛnwu ye nrɛlɛbɛ ne wɔ ɛleka biala. Nyamenle abɔdeɛ mɔɔ ɛbɔ yɛ nwo ɛyia la di ɛhye anwo daselɛ.—Edwɛndolɛ 104:24; Mrɛlɛbulɛ 3:19.

Noko ye nrɛlɛbɛ ne angomekye ɛngola ɛnyɛ ninyɛne muala. Bɔvolɛ ne hyia tumi amaa yeahola yeayɛ mɔɔ ɔkɛdwenle nwolɛ la. Baebolo ne kile kɛ ɔle Nyamenle mɔɔ lɛ tumi: “Bɛdo bɛ nye anwuma na bɛnlea, nwane a bɔle ɛhye mɔ a? Yemɔ [Nyamenle] yɛɛ ɔbɔle bɛ kɔsɔɔti a . . . Ye tumi kpole ne ati, . . . ko bɔbɔ ɛmminli.” (Ayezaya 40:26) Nɔhalɛ nu, Gyihova lɛ “tumi kpole” mɔɔ ɔkola ɔfa ɔdi ye atiakunlukpɔkɛ nwo gyima a. Asoo subane ɛhye mɔ ɛndwe wɔ ɛmbikye Gyihova?

Nvasoɛ wɔ zo kɛ Ɛkɛnwu Gyihova

Gyihova ambɔ ‘azɛlɛ ye mgbane,’ ɔbɔle amaa alesama mɔɔ nee ye lɛ abusuabɔlɛ kpalɛ la ‘adɛnla zo.’ (Ayezaya 45:18; Mɔlebɛbo 1:28) Ɔdwenle ye abɔdeɛ mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la anwo. Ɔmanle alesama mɔlebɛbo mɔɔ di munli la wɔ tola kɛnlɛma bie mɔɔ le paladaese la anu. Noko alesama ɛlɛsɛkye azɛlɛ ne na Gyihova anye ɛnlie nwo. Noko akee, kɛmɔ ye duma ne kile la, Gyihova bamaa atiakunlukpɔkɛ mɔɔ ɛnee ɔlɛ ɔmaa alesama nee azɛlɛ ne la ara nu. (Edwɛndolɛ 115:16; Yekile 11:18) Ɔbazia yeayɛ azɛlɛ ye Paladaese yeamaa menli mɔɔ lɛ ɛhulolɛ kɛ bɛkɛdie ye kɛ ɔ mra la.—Mrɛlɛbulɛ 8:17; Mateyu 5:5.

Buluku mɔɔ li awieleɛ wɔ Baebolo ne anu la ka asetɛnla mɔɔ ɔyɛ anyelielɛ mɔɔ ɛbahola wɔanyia wɔ Paladaese la anwo edwɛkɛ kɛ: “Ɔbakyikyi bɛ nye anwo monle. Ewule ɛnle ɛkɛ bieko, monle ɛnle ɛkɛ, nyane ɛnle ɛkɛ, ɛzunlɛ ɛnle ɛkɛ ne bieko. Ɔluakɛ alumua ninyɛne ne mɔ ɛze ɛhɔ.” (Yekile 21:3, 4) Ɛhye a le nɔhalɛ ngoane ne mɔɔ Gyihova kulo kɛ ɛnyia ye a. Selɛ mɔɔ ɔle atiakunlukɛnlɛma la boni ɛne! Asoo ɛbahulo kɛ ɛkɛzukoa ɔ nwo edwɛkɛ dɔɔnwo nee mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ na wɔanyia Paladaese asetɛnla ne la ɔ?

Kyesɛ bɛhile ye ngakyile, Baebolo nu edwɛkɛ ne amuala vi Nzema Baebolo ne anu. Ɛleka mɔɔ NW li edwɛkɛ ne anzi la ɔkile kɛ ɔvi Nrelenza aneɛ nu New World Translation of the Holy Scriptures—With References ne anu.