Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Yeyɛ Gyihova, Nɔhalɛ Nyamenle Kokye Ne

Yeyɛ Gyihova, Nɔhalɛ Nyamenle Kokye Ne

Tile 2

Yeyɛ Gyihova, Nɔhalɛ Nyamenle Kokye Ne

1. Nwane a le nɔhalɛ Nyamenle kokye ne a?

ƆNVANE nwolɛ kɛ nyamenle bie mɔ dɔɔnwo wɔ ɛkɛ ne la, Baebolo ne ka kɛ “yɛmɛ yɛze Nyamenle kokye ne ala, yemɔ a le Selɛ ne.” (1 Kɔlentema 8:6) Zɔhane “Nyamenle kokye ne” a le Gyihova, mɔɔ bɔle ninyɛne kɔsɔɔti la. (Mɛla ne 6:4; Yekile 4:11) Gyisɛse hanle ɔ nwo edwɛkɛ kɛ “me Nyamenle nee bɛ Nyamenle.” (Dwɔn 20:17) Gyisɛse nee Mosisi yɛle adwenle kɛ: “[Gyihova] a le Nyamenle a; nyamenle bieko ɛnle ɛkɛ.” (Mɛla ne 4:35) Gyihova le kpole tɛla debie biala mɔɔ bɛsonle ye—awozonle, menli mɔɔ bɛyɛ bɛ nyamenle, anzɛɛ ye kpɔvolɛ Seetan Abɔnsam, “ɛtane ewiade ɛhye nyamenle ne.” (2 Kɔlentema 4:3, 4) Mɔɔ nee ɛhye mɔ amuala ɛnle ko la, Gyihova a le “nɔhalɛ Nyamenle kokye ne a,” kɛmɔ Gyisɛse hanle la.—Dwɔn 17:3.

2. Saa yɛsukoa Nyamenle anwo debie a, kɛzi ɔwɔ kɛ ɔka yɛ ɛbɛlabɔlɛ ɛ?

2 Saa menli mɔɔ kile anyezɔlɛ la sukoa Nyamenle subane ngɛnlɛma ne mɔ, mɔɔ yeyɛ nee mɔɔ ɔbayɛ yeamaa yɛ la a, bɛtwe bɛbikye ye. Mekɛ mɔɔ ɛlɔlɛ mɔɔ bɛlɛ bɛmaa Gyihova ɛlɛyɛ kpole la, ɔka bɛ ɔmaa bɛyeyɛ ye. Adenle boni azo? Adenle ne ko a le kɛ bɛkɛha ɔ nwo edwɛkɛ bɛkɛhile awie mɔ gyɛne. Wulomuma 10:10 ka kɛ: “Sonla fa ye ahonle die di a yɛɛ ɔka ye diedi ne ɔ nloa na ɔnyia ngoane a.” Adenle ne bieko a le kɛ bɛkɛzukuezukoa ye wɔ ye edwɛkɛhanlɛ nee ye nyɛleɛ nu. Ɛfɛsɛsema 5:1 ka kɛ: “Bɛle Nyamenle amra mɔɔ ɔkulo bɛ a, yemɔti bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛkɛyɛ kɛ ɔdaye ala la.” Amaa yɛahola ɛhye yɛ bɔkɔɔ la, ɔwɔ kɛ yɛnwu sonla holɛ ko mɔɔ Gyihova mumua ne de a.

3. Nyamenle subane titile ne mɔ a le boni?

3 Edwɛkɛ ngakyile dɔɔnwo wɔ Baebolo ne anu mɔɔ maa yɛnwu Nyamenle subane titile ne mɔ a. Nyamenle subane titile nna ne mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Baebolo ne anu la a le nrɛlɛbɛ, pɛlepɛlelilɛ, tumi, nee ɛlɔlɛ. “Nyamenle lɛ nrɛlɛbɛ.” (Dwobu 12:13) “Ɔdi pɛlepɛle.” (Mɛla ne 32:4) Ɔlɛ “tumi kpole.” (Ayezaya 40:26) “Nyamenle le ɛhulolɛ [“ɛlɔlɛ,” NW].” (1 Dwɔn 4:8) Noko akee, Nyamenle subane titile nna ne anu boni a kile kɛzi Nyamenle mumua ne de a?

“Nyamenle Le Ɛlɔlɛ”

4. Nyamenle subane boni a hanle ye manle ɔbɔle anwuma nee azɛlɛ ye nee abɔdeɛ mɔɔ ngoane wɔ nu la amuala a?

4 Suzu mɔɔ hanle Gyihova manle ɔbɔle anwuma nee azɛlɛ ye, sunsum abɔdeɛ mɔɔ ze nrɛlɛbɛ yɛɛ menli la anwo. Asoo ye nrɛlɛbɛ anzɛɛ ye tumi ne ɔ? Kyɛkyɛ. Ɔwɔ nuhua kɛ Nyamenle vale ɛhye mɔ lile gyima ɛdeɛ, noko tɛ subane ɛhye mɔ biala a manle ɔbɔle ninyɛne a. Ɛnee ye pɛlepɛlelilɛ ne noko ɛngile kɛ ɔwɔ kɛ ɔmaa awie ye ngoane mɔɔ ɔlɛ la bie. Emomu, Nyamenle ɛlɔlɛ kpole ne a hanle ye manle ɔbɔle abɔdeɛ mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la a. Ɛlɔlɛ a manle ɔbɔle kpɔkɛ kɛ ɔbamaa alesama mɔɔ yɛ tieyɛ la adɛnla Paladaese dahuu a. (Mɔlebɛbo 1:28; 2:15) Yɛɛ ɛlɔlɛ a hanle ye mɔɔ manle ɔyɛle nziezielɛ kɛ ɔbaye ewule fɔlɛbualɛ mɔɔ Adam ɛtane ne vale rale alesama anwo zo la a.

5. Kɛmɔ Baebolo ne kile la, subane mɔɔ tɛla biala la boni a kile kɛzi Gyihova mumua ne de a, na duzu ati ɔ?

5 Yemɔti, wɔ Nyamenle subane ngakyile ne amuala anu, ɛlɔlɛ a tɛla bɛ muala a. Ɛlɔlɛ a kile kɛzi ɔde a. Ɔwɔ nuhua kɛ Nyamenle nrɛlɛbɛ, ye pɛlepɛlelilɛ, yɛɛ ye tumi ne sonle bolɛ ɛdeɛ, noko Baebolo ne ɛnga kɛ Gyihova le ɛhye mɔ anu biala. Emomu ɔka kɛ ɔle ɛlɔlɛ. Ɛhɛe, Gyihova mumua ne a le ɛlɔlɛ a, na tɛ kɛ ɔlɛ ɛlɔlɛ. Ɛlɔlɛ ɛhye gyi ngyinlazo zo na tɛ nganeɛdelɛ ɔ. Nɔhalɛ nee tenlene nwo ngyinlazo a kile Nyamenle ɛlɔlɛ ne adenle a. Ɛlɔlɛ ɛhye le ɛlɔlɛ mɔɔ tɛla biala, kɛmɔ Gyihova Nyamenle mumua ne ɛla ye ali la. Angomedi biala ɛnle Gyihova ɛlɔlɛ nu, na dahuu ɔfa nyɛleɛ mɔɔ yɛnwu ye la a ɔda ɛlɔlɛ ɛhye ali a.

6. Ɔnvane nwolɛ kɛ Nyamenle le kpole tɛla yɛ la, duzu a maa yɛkola yɛsukuezukoa ye a?

6 Nyamenle subane kɛnlɛma ɛhye a maa yɛkola yɛsukuezukoa ye a. Ɔluakɛ yɛnli munli na yɛfo la ati, ɔyɛ a yɛdwenle kɛ yɛnrɛhola yɛnrɛzukoa ye kpalɛ. Gyihova ɛlɔlɛ kpole ne anwo neazo bieko ɛne: Ɔze kɛ yɛnli munli yemɔti ɔ nye ɛnla kɛ yɛbayɛ menli mɔɔ nvonleɛ biala ɛnle yɛ nwo a. Ɔze kɛ bɛwole yɛ ɛtane nu. (Edwɛndolɛ 51:5) Ɛhye ati a Edwɛndolɛ 130:3, 4 ka kɛ: “O [Gyihova], saa ɛse ɛdi ɛtane nzi a, Awulae, anrɛɛ nwane a kɛhola kɛgyinla a? Na wɔmɔ, ɛlɛ fakyɛ.” Ɛhɛe, Gyihova le “anwunvɔnezelɛ nee atiakunlukɛnlɛma Nyamenle” ɔnva ɛya mgbane mgbane, “yɛɛ ɛhulolɛ kpundii nee nɔhalɛlilɛ” ɛyi ye tɛkɛɛ. (Adendulɛ 34:6) “O Awulae [Gyihova], ɛle kpalɛ yɛɛ fakyɛ wɔ wɔ afoa, ɛkile wɔ ɛhulolɛ kpundii ne wɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛsu bɛfɛlɛ wɔ la anwo zo.” (Edwɛndolɛ 86:5) Nea kɛ ɛhye si kyekye yɛ rɛle a! Na nea kɛ yɛ ahonle si tɔ yɛ azule nu wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛsonle nwanwane Nyamenle ɛhye na yɛanyia ye ɛlɔlɛ nee ye anwunvɔnezelɛ ne la!

7. Kɛzi Gyihova ɛlɔlɛ ne da ali wɔ ninyɛne mɔɔ yebɔ la anu ɛ?

7 Eza yɛkola yɛnwu Gyihova ɛlɔlɛ ne wɔ ninyɛne mɔɔ yebɔ la anu. Nea ninyɛne mgbalɛ dɔɔnwo mɔɔ le kɛ awoka, ɛhoayelɛ, azule, nee nyevile mɔɔ Gyihova ɛbɔ amaa yɛ nye alie la. Yebɔ aleɛ ngakyile dɔɔnwo mɔɔ yɛ fɛ na ɔmaa yɛkola yɛtɛnla aze a. Eza Gyihova ɛbɔ felawɔse ngakyile mɔɔ yɛ ahomeka na bɛbɔ evuanlɛ yɛɛ nane nane. Ɔwɔ nuhua kɛ ɛnee ɔnle mɛla bo kɛ ɔkɛyɛ ɛhye mɔ noko ɔbɔle ninyɛne mɔɔ bamaa alesama anye alie a. Ɔluakɛ yɛde ewiade ɛtane nu la ati, yɛngola yɛnyia ninyɛne ɛhye mɔ anu nvasoɛ kpalɛ. (Wulomuma 8:22) Noko suzu mɔɔ Gyihova bayɛ ye wɔ Paladaese amaa yɛ la anwo nea! Edwɛndolɛnli ne kyekye yɛ rɛle kɛ: “Ɛbuke ɛ sa nu, ɛmaa tease abɔdeɛ biala akunlu dwo ɔ nwo.”—Edwɛndolɛ 145:16.

8. Gyihova ɛlɔlɛ kpole kpalɛ mɔɔ yela ye ali yehile yɛ la a le boni?

8 Gyihova ɛlɔlɛ kpole kpalɛ mɔɔ yela ye ali yehile alesama la a le boni? Baebolo ne kile nu kɛ: “Ɔluakɛ Nyamenle hulole ewiade amra kpole kpalɛ la ati yɛɛ ɔvale Ɔ Ra kokye ne ɔmanle a, amaa awie biala mɔɔ kɛlie ye kɛli la anwu na yeanyia ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ.” (Dwɔn 3:16) Asoo alesama kpalɛ ti a Gyihova yɛle ɛhye a? Wulomuma 5:8 ye ɔ nloa kɛ: “Nyamenle ɛhile kɛ ɔsi ɔkulo yɛ la, na yemɔ a le kɛ, mɔɔ ɛnee yɛtɛda nwo yɛtɛde ɛtaneyɛlɛma la, Kelaese wule manle yɛ!” Ɛhɛe, Nyamenle zoanle ɔ Ra ne mɔɔ di munli la wɔ azɛlɛ ye azo amaa yeava ye ngoane yeabɔ ɛkpɔnelɛ afɔle yealie yɛ yɛavi ewule nee ɛtane fɔlɛbualɛ bo. (Mateyu 20:28) Ɛhye bamaa menli mɔɔ kulo Nyamenle la anyia dahuu ngoane. Yɛyɛ Nyamenle mo kɛ ye ɛlɔlɛ ne wɔ ɛkɛ ne maa awie biala mɔɔ kulo kɛ ɔyɛ ye ɛhulolɛdeɛ la, ɔluakɛ Baebolo ne ka kɛ: “Nyamenle bu menli kɔsɔɔti kɛ bɛsɛ. Awie biala mɔɔ sulo ye na ɔdi boɛ la ɔdie ye ɔto nu, yɛɛ ɔnnea ɛleka mɔɔ ɔvi nee maanle holɛ ko mɔɔ ɔvi nu la.”—Gyima ne 10:34, 35.

9. Kɛzi ɔwɔ kɛ Gyihova Ara ne mɔɔ yeva yemaa kɛ ɛkpɔnedeɛ la ka yɛ ɛ?

9 Kɛzi ɔwɔ kɛ Gyihova Ara ne mɔɔ yeva yemaa yɛ kɛ ɛkpɔnedeɛ, mɔɔ bamaa yɛanyia dahuu ngoane la ka yɛ ɛbɛlabɔlɛ ɛ? Ɔwɔ kɛ ɛhye maa ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova, nɔhalɛ Nyamenle ne la yɛ kpole. Eza ɔwɔ kɛ ɛhye ka yɛ maa yɛtie Gyisɛse mɔɔ gyi Nyamenle agyakɛ anu la. Gyisɛse wule manle “menli muala, amaa bɛdabɛ mɔɔ bɛde ngoane nu la andɛnla ammaa bɛ ngome bɛ nwo, na bɛadɛnla bɛamaa sonla ne mɔɔ bɛ ti a ɔwule” la. (2 Kɔlentema 5:15) Nea ahomeka mɔɔ ɔyɛ kɛ yɛkɛva Gyisɛse agyakɛ a, ɔluakɛ yemɔ a yɛle Gyihova ɛlɔlɛ nee ye anwunvɔnezelɛ ne anwo neazo kpalɛ a! Yɛnwu ɛhye wɔ edwɛkɛ mɔɔ Gyisɛse hanle hilele menli mɔɔ bɛlɛ bɛ nwo aze la anu: “Bɛdabɛ mɔɔ bɛzo ɛnlomboɛ na bɛvɛ la, bɛ muala bɛrɛla me nwo ɛke, na menwɔmaa bɛ ɛnwomenlelielɛ. Bɛva me gyɛnvayile ne bɛdo bɛ kɔme zo na bɛzukoa mɔɔ meyɛ la, ɔluakɛ mele bɛtɛɛ, yɛɛ memmemaa me nwo zo, na bɛ ɛkɛla ne mɔ anwo kɛdɔ bɛ. Ɔluakɛ me gyɛnvayile ne le felafela, yɛɛ bɔlɛ mɔɔ mebava meazoa bɛ la ɛnyɛ ɛnlomboɛ.”—Mateyu 11:28-30.

Bɛhulo Bɛ Gɔnwo Mɔ

10. Ndenle boni a yɛbahola yɛava zo yɛahile kɛ yɛkulo yɛ gɔnwo mɔ Keleseɛnema ɛ?

10 Duzu a yɛbayɛ yɛahile kɛ yɛkulo yɛ gɔnwo mɔ Keleseɛnema kɛmɔ Gyihova nee Gyisɛse kulo yɛ la ɛ? Yɛ ndenle ngakyile mɔɔ yɛbahola yɛava zo yɛayɛ ɛhye la nzonlɛ: “Ɛhulolɛ lɛ abotane, ɔ ti akunlu le kɛnlɛma; ɛhulolɛ ɛnle anyebolo, ɔmbu ɔ nwo, yɛɛ ɔmmemaa ɔ nwo zo; ɛhulolɛ ɛnyɛ ninyɛne mgbane mgbane, yɛɛ ɔndendɛ ɛtane ɔntia awie; ɔnle angomedi, ɔnva ɛya yɛɛ ɔmbu ɛtane nwo mgbonda; ɛhulolɛ anye ɛnlie ninyɛndane nwo, ɔdi fɛlɛko wɔ mɔɔ le nɔhalɛ la anwo. Ɛhulolɛ ɛmkpo aze ɛlɛ; ɔlɛ diedi wɔ debie biala anu, ɔlɛ debie biala anwo anyelazo yɛɛ ye abotane bo ɛndu ɛlɛ. Ɛhulolɛ ɛmbɔ aze ɛlɛ.”—1 Kɔlentema 13:4-8; 1 Dwɔn 3:14-18; 4:7-12.

11. Nwane mɔ bieko a ɔwɔ kɛ yɛkulo bɛ a, na kɛzi yɛbayɛ ɛhye ɛ?

11 Nwane mɔ bieko a ɔwɔ kɛ yɛkulo bɛ a, na kɛzi yɛbayɛ ɛhye ɛ? Gyisɛse hanle kɛ: “Bɛhɔ maanle ti nee maanle bo, bɛmaa menli ɛrayɛ me ɛdoavolɛma; bɛzɔne bɛ wɔ Selɛ ne, Ralɛ ne nee Sunsum Nwuanzanwuanza ne duma nu, na bɛhilehile bɛ bɛmaa bɛli debie biala mɔɔ meha mehile bɛ la azo.” (Mateyu 28:19, 20) Ɛhye kile kɛ yɛbaha Nyamenle paladaese ewiade fofolɛ ne mɔɔ ɛlɛba la anwo edwɛkpa yɛahile bɛdabɛ mɔɔ yɛ nee bɛ ɛnlɛ diedi ko la. Gyisɛse lale ye ali wienyi kɛ ɔnle kɛ yɛkulo bɛdabɛ mɔɔ yɛ nee bɛ lɛ diedi ko la angome, ɔluakɛ ɔzele kɛ: “Saa bɛkulo menli mɔɔ kulo bɛ la angome a, ɛnee duzu ahatualɛ a bɛnyia ye wɔ Nyamenle ɛkɛ a? Anzɛɛ tɛ mɔɔ adwuledievolɛma yɛ la ala ɛne? Na saa bɛbiza bɛ gɔnwo mɔ angome ahye a, ɛnee duzu debie ngakyile a bɛyɛ bɛmaa yebo zo a? Bɛdabɛ mɔɔ bɛnze Nyamenle bɔbɔ la noko yɛ ye zɔhane ala.”—Mateyu 5:46, 47; 24:14; Galeehyeama 6:10.

Bɛlua Gyihova Duma Nu

12. Duzu ati a Nyamenle duma ne fɛta ɔ ngomekye a?

12 Adenle bieko mɔɔ hyia mɔɔ yɛbahola yɛava zo yɛayeyɛ nɔhalɛ Nyamenle ne la a le kɛ yɛbanwu ye duma Gyihova ne mɔɔ ɛnlɛ ye ɛsaso la, na yɛava yɛali gyima yɛahilehile menli gyɛne amaa bɛanwu ye. Edwɛndolɛnli ne lale ye ɛhulolɛ ali kɛ: “Maa bɛnwu kɛ ɛdawɔ ɛ ngomekye, mɔɔ wɔ duma a le Gyihova la a ɛle Anwuma Anwumanli wɔ azɛlɛ ye amuala azo a.” (Edwɛndolɛ 83:18, NW) Duma Gyihova ne abo kile “Mɔɔ Maa Ɔyɛ Ɛkɛ.” Gyihova le Atiakunlukpɔkɛ Menle, mɔɔ dahuu ɔmaa ye atiakunlukpɔkɛ ba nu a. Nɔhalɛ Nyamenle ne angomekye a duma ɛhye fɛta ye a, ɔluakɛ sonla ɛngola ɛnzi ye pi kɛ ye atiakunlukpɔkɛ bayɛ zɔ. (Gyemise 4:13, 14) Gyihova angomekye a kola ka kɛ “edwɛkɛ mɔɔ vi me nloa anu kɛvinde la . . . Ɔbayɛ mɔɔ medwenle nwo kɛ ɔrayɛ la.” (Ayezaya 55:11) Saa menli nwu Nyamenle duma ne wɔ Baebolo ngilebɛbo ngakyile nu anzɛɛ wɔ edwɛbohilelɛ buluku bie anu na bɛnwu mɔɔ ɔ bo kile la a, bɛ nye die. Noko saa bɛbanyia ɛhye azo nvasoɛ a ɛnee ɔwɔ kɛ bɛdua Gyihova duma nu dahuu.—Maeka 4:5.

13. Duzu a Gyihova duma mɔɔ yɛbanwu ye na yɛalua nu la kile a?

13 Edwɛndolɛ 9:10 ka Nyamenle duma ne anwo edwɛkɛ kɛ: “Menli mɔɔ ze wɔ [duma] la fa bɛ rɛle wula wɔ nu.” Ɛhye ɛngile kɛ ɛnwu Gyihova duma ala a ɛnee ɔkile kɛ wɔva ɛ rɛle wɔwula ye nu. Nyamenle duma mɔɔ yɛnwu ye la kile kɛ yɛbanwu Nyamenle holɛ ko mɔɔ Gyihova de, yɛabu ye tumililɛ, yɛadie ye edwɛkɛ na yɛava yɛ rɛle yɛawula ye nu wɔ ninyɛne kɔsɔɔti anu. (Mrɛlɛbulɛ 3:5, 6) Zɔhane ala yɛɛ Gyihova duma nu mɔɔ yɛdua la kile kɛ yɛbayila yɛ nwo zo yɛamaa ye, yɛagyinla ɔ gyakɛ anu kɛ ye azonvolɛ ne mɔ anu ko, na yɛabɔ yɛ ɛbɛla yɛamaa ɔ nee Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ayɛ ko wɔ nɔhalɛ nu a. (Luku 10:27) Asoo ɛlɛyɛ ɛhye?

14. Saa ɛye ɛzonlelilɛ mɔɔ la yɛ nwo zo la ɛsie ahane a, duzu a anwo hyia amaa yɛahola yɛazonle Gyihova dahuu a?

14 Saa yɛbazonle Gyihova dahuu a, ɔwɔ kɛ yɛfi ahonle nu a yɛyɛ zɔ a. Ɔnle kɛ yɛsonle ye ɔluakɛ ɛzonlelilɛ la yɛ nwo zo la ati ɔ. Pɔɔlo dule Temɔte mɔɔ ɛnee ɛva mekɛ dɔɔnwo ɛzonle Gyihova la folɛ kɛ: “Mia ɛ nwo sonle Nyamenle kpalɛ.” (1 Temɔte 4:7) Nyamenlezonlenlɛ kpalɛ kile kɛ yɛbavi ahonle nu yɛava anyezɔlɛ yɛazonle Nyamenle. Eza ɔkile kɛ yɛbava ɛbulɛ nee enililɛ kpole yɛamaa Gyihova. Ɔkile kɛ yɛbavi ɛlɔlɛ nu yɛahile anyezɔlɛ kpole yɛamaa ye nee ye ndenle ne mɔ na yɛahwe yɛabikye ye. Ɛhye maa yɛnyia ɛhulolɛ kɛ yɛkɛboa awie mɔ yɛkɛmaa bɛkɛnyia ɛbulɛ kpole bɛkɛmaa ye duma ne. Saa yɛkulo kɛ yɛdua Gyihova, nɔhalɛ Nyamenle kokye ne duma nu dahuu a, ɛnee ɔwɔ kɛ yɛfa nyamenlezonlenlɛ kpalɛ yɛbɔ yɛ ɛbɛla.—Edwɛndolɛ 37:4; 2 Pita 3:11.

15. Duzu a ahonle muala nu mɔɔ yɛfi yɛazonle Nyamenle la kile a?

15 Saa yɛ ɛzonlenlɛ bazɔ Nyamenle anye a, ɔwɔ kɛ ɔyɛ mɔɔ vi ahonle muala nu, ɔluakɛ ɔle “nungule Nyamenle,” mɔɔ kile kɛ ɔ ngomekye ala a ɔwɔ kɛ yɛsonle ye a. (Adendulɛ 20:5) Yɛnrɛhola yɛnrɛhulo Nyamenle na eza yɛnrɛhulo ɛtane ewiade ne mɔɔ ye nyamenle a le Seetan la. (Gyemise 4:4; 1 Dwɔn 2:15-17) Gyihova ze kɛzi yɛ nuhua ko biala de la. (Gyɛlɛmaya 17:10) Saa amgba yɛkulo tenleneyɛlɛ a, ɔnwu ye na ɔbaboa yɛ yeamaa yɛagyinla sɔnea mɔɔ yɛyia ye alehyenlɛ biala la anloa. Ɔbalua ye sunsum nwuanzanwuanza ne tumi kpole ne azo yeaboa yɛ yeamaa yɛali ninyɛndane mɔɔ ɛbu zo wɔ ewiade ye la azo konim. (2 Kɔlentema 4:7) Eza ɔbamaa anyelazo mɔɔ yɛlɛ kɛ yɛbadɛnla aze dahuu wɔ paladaese azɛlɛ ne azo la ayɛ kpole. Anyelazo kɛnlɛma boni a le ɛhye! Ɔwɔ kɛ yɛnyia ɛhye anwo anyezɔlɛ kpole na yɛnyia ɛhulolɛ kɛ yɛbazonle Gyihova, nɔhalɛ Nyamenle ne mɔɔ bayɛ ɛhye la.

16. Duzu a ɛbahulo kɛ ɛ nee menli mgbe mgbe mɔɔ vi maanle ngakyile nu la bɔ nu yɛ a?

16 Azɛlɛ ye azo menli mgbe mgbe ɛva anyelielɛ ɛlie edwɛndolɛnli ne ɛvɛlɛlɛ ne azo. Ɔhɛlɛle kɛ: “O bɛ nee me ɛyeyɛ [Gyihova]; bɛmaa yɛbɔ nu yɛkpogya ye duma ne zo.” (Edwɛndolɛ 34:3) Gyihova ɛlɛto ɛsalɛ avɛlɛ wɔ kɛ ɛraboka menli pemgbenleamgbe mɔɔ vi maanle ngakyile nu mɔɔ ɛlɛyeyɛ ye na bɛakpogya ye duma ne zo la anwo.

Suzu nwo Fa Ti Nu

• Gyihova subane ne mɔ a le boni? Saa yɛnwu ye subane ne mɔ kpalɛ a, kɛzi ɔbaboa yɛ ɛ?

• Duzu a yɛbayɛ yɛahile kɛ yɛkulo awie mɔ gyɛne a?

• Duzu a Gyihova mɔɔ yɛnwu ye na yɛalua ye duma nu la kile a?

[Debiezukoalɛ kpuyia ne mɔ]

[Nvoninli ne mɔ wɔ mukelɛ 14]

Gyihova bavi ɛlɔlɛ nu amaa “tease abɔdeɛ biala akunlu adwo ɔ nwo”