Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

TILE 17

“Awie Biala Ɛnlɛ Ɛlɔlɛ Kpole Ɛndɛla Ɛhye”

“Awie Biala Ɛnlɛ Ɛlɔlɛ Kpole Ɛndɛla Ɛhye”

1-4. (a) Mekɛ mɔɔ Paelɛte vale Gyisɛse hilele menli dɔɔnwo ne mɔɔ ɛva ɛya mɔɔ bɛgyi amɛnlado ne sua ne anyunlu la, duzu a zile a? (b) Duzu a Gyisɛse yɛle ye wɔ anyiemgba nee amaneɛnwunlɛ ne anwo a, na kpuya mɔɔ anwo hyia la boni mɔ a yɛbazuzu nwo a?

 “BƐNLEA! Nrenyia ne ɛne!” Edwɛkɛ ɛhye a Wulomu Amɛnlado Pɔnteɛse Paelɛte hanle wɔ mekɛ mɔɔ ɔvale Gyisɛse Kelaese ɔhilele menli mɔɔ ɛva ɛya na bɛgyi amɛnlado ne sua ne anyunlu wɔ Akpabɛnwo wɔ 33 Y.M. aleɛbahye ne a. (Dwɔn 19:5) Ɛnee ɔtɛkyɛle biala yɛɛ menli ne hanvole Gyisɛse wɔ mekɛ mɔɔ ɔrale Gyɛlusalɛm kɛ Belemgbunli mɔɔ Nyamenle ɛkpa ye la a. Noko kɛkala, menli ne adwenle ɛhakyi bɔkɔɔ.

2 Bɛva arelemgbunli tɛladeɛ kɔkɔlɛ nee buluwu afonla bɛwula Gyisɛse na bɛva abotile bɛkpolole ɔ ti. Noko ɛnee bɛlɛfa tɛladeɛ ne mɔɔ bɛva bɛheda ɔ nzi nganlɛ ne azo yɛɛ mbowule abotile ne mɔɔ ɛlɛmia ɔ ti ne mɔɔ ɛlɛtu mogya la bagolo ɔ nwo. Ɛsɔfo mgbanyima ne lile wulale menli ne maanle bɛkpole nrenyia ɛhye mɔɔ bɛbodɛboda ye na ɔgyi bɛ nyunlu ɛkɛ ne la. Ɛsɔfo ne mɔ deɛdeanle nu kɛ: “Bɔ ye baka nu! Bɔ ye baka nu!” Kɛmɔ ɛnee menli ne kulo kɛ bɛku ye la ati bɛdeanle nuhua kɛ: “Ɔwɔ kɛ ɔwu.”​—Dwɔn 19:1-7.

3 Gyisɛse ziele ɔ nwo dii na ɔvale akɛnrasesebɛ ɔgyinlanle anyiemgba nee amaneɛnwunlɛ ɛhye anloa mɔɔ yeandɛ ɔ nloa anu a. a Ɛnee yeziezie ɔ nwo bɔkɔɔ kɛ ɔmaa bahu ye. Nzinlii wɔ Akpabɛnwo Kenle ne, ɔmaanle adenle ɔmaanle bɛhunle ye wɔ amaneɛnwunlɛ baka zo.​—Dwɔn 19:17, 18, 30.

4 Gyisɛse lale ye ali kɛ ɔle agɔnwolɛ kpalɛ ɔmaa ye ɛdoavolɛma ɔlua ye ngoane mɔɔ ɔvale ɔbɔle afɔle la azo. Ɔhanle kɛ: “Awie biala ɛnlɛ ɛlɔlɛ kpole ɛndɛla ɛhye, kɛ awie kɛva ye ngoane kɛbɔ afɔle kɛmaa ɔ gɔnwo mɔ.” (Dwɔn 15:13) Ɔti yɛbazuzu kpuya bie mɔ mɔɔ anwo hyia la anwo. Asoo ɛnee ɔhyia kɛ Gyisɛse nwu amaneɛ zɛhae na ɔwu ɔ? Duzu ati a ɔmaanle nwolɛ adenle a? Kɛmɔ yɛle “ɔ gɔnwo mɔ” nee ye ɛdoavolɛma la ati, kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa ye neazo ne ɛ?

Duzu Ati A Ɛnee Ɔhyia Kɛ Gyisɛse Nwu Amaneɛ Na Ɔwu A?

5. Kɛ ɔyɛle mɔɔ Gyisɛse nwunle sɔnea mɔɔ la ɔ nyunlu la ɛ?

5 Kɛmɔ Gyisɛse le Mɛzaya ne mɔɔ bɛbɔ ɔ nwo ɛwɔkɛ la ati, ɛnee ɔze mɔɔ ɔbado ye a. Ɛnee ɔze Hibulu Ngɛlɛlera ne anu ngapezo mɔɔ fale Mɛzaya ne amaneɛnwunlɛ nee ye ewule nwo la kpalɛ. (Ayezaya 53:3-7, 12; Daneɛle 9:26) Ɔhɔle zo ɔzieziele ye ɛdoavolɛma ne ɔmaanle sɔnea mɔɔ ɔbado ye la. (Maake 8:31; 9:31) Mekɛ mɔɔ bɛlɛkɔ Gyɛlusalɛm bɛahɔli Akpabɛnwo mɔɔ li awieleɛ la, ɔzele ye ɛzoanvolɛma ne kɛ: “Bɛbaye sonla Ra ne bɛamaa ɛsɔfo mgbanyinli nee mɛla kilehilevolɛma ne mɔ. Bɛbabua ye ewule fɔlɛ na bɛava ye bɛawula maanle maanle ne anu amra asa anu, na menli ɛhye mɔ bagolo ɔ nwo, atoto nyɛlɛ wɔ ɔ nwo, abila ye empele na bɛahu ye.” (Maake 10:33, 34) Ɛnee edwɛkɛ ɛhye ɛnle ngoayɛ. Kɛ mɔɔ yɛnwu ye la, bɛgolole Gyisɛse anwo, bɛtotole nyɛlɛ bɛguale ɔ nwo, bɛbilale ye mbaka na bɛhunle ye.

6. Duzu ati a ɛnee ɔhyia kɛ Gyisɛse nwu amaneɛ na ɔwu a?

6 Noko duzu ati a ɛnee ɔhyia kɛ Gyisɛse nwu amaneɛ na ɔwu a? Ɔlua edwɛkɛ bie mɔ mɔɔ anwo hyia kpalɛ la ati ɔ. Mɔɔ limoa, saa Gyisɛse gyinla kpundii kɔ awieleɛ a, ɔbahile kɛ ɔdi nɔhalɛ na yeade Gyihova duma nwo. Kakye kɛ Seetan bɔle adalɛ hanle kɛ angomedi ti a alesama sonle Nyamenle a. (Dwobu 2:1-5) Nɔhalɛ mɔɔ Gyisɛse lile ‘hɔle ewule nu na ɔwule amaneɛnwunlɛ baka zo’ la ɔmaanle ɔlale ali bɔkɔɔ kɛ Seetan ɛzonledolɛ ne le adalɛ. (Felepaema 2:8; Mrɛlɛbulɛ 27:11) Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, Mɛzaya ne amaneɛnwunlɛ nee ye ewule ne bamaa menli anyia bɛ ɛtane nwo mgbɔdalɛ. (Ayezaya 53:5, 10; Daneɛle 9:24) Gyisɛse vale ‘ye ngoane yɛle ɛkpɔnedeɛ liele menli dɔɔnwo,’ amaa yɛ nee Nyamenle anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. (Mateyu 20:28) Mɔɔ tɔ zo nsa, amaneɛnwunlɛ nee ngyegyelɛ kɔsɔɔti mɔɔ Gyisɛse gyinlanle nu la maanle “bɛzɔle ye bɛnleanle kɛ yɛdayɛ la.” Ɔti ɔle Ɛsɔfo Kpanyinli mɔɔ se anwunvɔne ‘mɔɔ ɔte yɛ bɛtɛɛyɛlɛ bo a.’​—Hibuluma 2:17, 18; 4:15.

Duzu Ati A Ɛnee Gyisɛse Kulo Kɛ Ɔfa Ye Ngoane Ɔbɔ Afɔle A?

7. Duzu a Gyisɛse vale bɔle afɔle na yeara azɛlɛ ye azo a?

7 Amaa yɛade mɔɔ Gyisɛse yɛle la abo kpalɛ la, suzu edwɛkɛ ɛhye anwo nea: Nwane a bagyakyi ye abusua nee ye sua ɛkɛ yeahɔ maanle fofolɛ zo mɔɔ ɔze kɛ maanle ne anu amra dɔɔnwo bakpo ye, bɛabɔ ye anyiemgba, yeanwu amaneɛ, na awieleɛ kolaa ne bɛahu ye bɔbɔ a? Akee nea mɔɔ Gyisɛse yɛle la. Kolaa na yeara azɛlɛ ye azo la, ɛnee ɔlɛ gyinlabelɛ kpalɛ wɔ ɔ Ze anwo lɔ wɔ anwuma. Noko, Gyisɛse vile ye ɛhulolɛ nu gyakyile ye anwuma tɛnlabelɛ ne na ɔrale azɛlɛ ye azo kɛ sonla. Ɔyɛle ɛhye wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔze kɛ menli dɔɔnwo bakpo ye, bɛabɔ ye anyiemgba, bɛayɛ ye kpɔdekpɔde na bɛahu ye bɔbɔ la. (Felepaema 2:5-7) Duzu a hanle Gyisɛse maanle ɔbɔle afɔle zɛhae a?

8, 9. Duzu a hanle Gyisɛse maanle ɔvale ye ngoane ɔbɔle afɔle a?

8 Mɔɔ hyia kpalɛ la, ɛlɔlɛ mɔɔ Gyisɛse lɛ maa ɔ Ze la a hanle ye a. Gyisɛse gyinlanle kpundii ɔluakɛ ɛnee ɔkulo Gyihova. Zɔhane ɛlɔlɛ ne maanle Gyisɛse dwenlenle ɔ Ze duma ne nee kɛzi menli banwu ye la anwo. (Mateyu 6:9; Dwɔn 17:1-6, 26) Nɔhalɛ nu, ɛnee Gyisɛse kulo kɛ ɔte ɔ Ze duma ne anwo ɔluakɛ bɛgua nwolɛ evinli. Ɔti, Gyisɛse bule tenleneyɛlɛ nwo amaneɛ mɔɔ ɔnwunle ye la kɛ nwolɛ adenle mɔɔ sonle bolɛ kpalɛ, ɔluakɛ ɛnee ɔze kɛ ye nɔhalɛlilɛ ne baboa yeamaa ɔ Ze duma nwuanzanwuanza ne anwo ade.​—1 Edwɛkɛsisilɛ 29:13.

9 Debie fofolɛ wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔti Gyisɛse vale ye ngoane bɔle afɔle a​—alesama anwo ɛlɔlɛ. Ɛlɔlɛ ɛhye bɔle ɔ bo wɔ alesama abusua ne mɔlebɛbo. Mekɛ tendenle kolaa na Gyisɛse ara azɛlɛ ye azo la, Baebolo ne hanle kɛzi ɔte nganeɛ la: “Ɛnee mekulo alesama edwɛkɛ kpalɛ.” (Mrɛlɛbulɛ 8:30, 31) Ye ɛlɔlɛ ne lale ali wienyi wɔ mekɛ mɔɔ ɔwɔ azɛlɛ ye azo la. Kɛ mɔɔ yɛnwunle ye wɔ tile nsa mɔɔ li ɛhye anyunlu anu la, Gyisɛse lale ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛ ɔmaa alesama, titili ye ɛdoavolɛma la ali wɔ ndenle ngakyile zo. Noko wɔ Naesan 14, 33 Y.M., ɔvile ye ɛhulolɛ nu ɔvale ye ngoane ɔbɔle afɔle ɔmaanle yɛ. (Dwɔn 10:11) Nɔhalɛ nu, ɛhye a le adenle mɔɔ tɛla biala mɔɔ ɔluale zo ɔhilele kɛ ɔkulo alesama a. Asoo ɔwɔ kɛ yɛsukoa mɔɔ ɔyɛle la ɔ? Ɛhɛe. Nɔhalɛ nu, ɔse yɛyɛ zɔ.

“Bɛhulo Bɛ Nwo Ngoko . . . Kɛ Mɔɔ Mehulo Bɛ La”

10, 11. Mɛla fofolɛ boni a Gyisɛse vale maanle ye ɛdoavolɛma a, duzu a ɛhye kile a, na kɛmɔti a ɔhyia kɛ yɛdi zo ɛ?

10 Nɔe ne mɔɔ aleɛ kye a Gyisɛse bawu la, ɔhanle ɔhilele ye ɛdoavolɛma ne kɛ: “Melɛmaa bɛ mɛla fofolɛ kɛ bɛhulo bɛ nwo ngoko; kɛ mɔɔ mehulo bɛ la, bɛdabɛ noko bɛhulo bɛ nwo ngoko. Saa bɛkulo bɛ nwo a​—menli kɔsɔɔti banwu kɛ bɛle me ɛdoavolɛma.” (Dwɔn 13:34, 35) “Bɛhulo bɛ nwo ngoko”​—duzu ati a ɛhye le “mɛla fofolɛ” a? Ɛnee bɛhɛlɛ ye dɛba wɔ Mosisi Mɛla ne anu kɛ: “Ɔwɔ kɛ ɛkulo ɛ gɔnwo kɛ ɛ nwo.” (Lɛvitikɔso 19:18) Noko mɛla fofolɛ ɛhye kile ɛlɔlɛ kpole, ɛlɔlɛ mɔɔ baha yɛ yeamaa yɛava yɛ ngoane yɛabɔ afɔle yɛamaa awie mɔ la. Gyisɛse mumua ne hilele ɛhye anu wɔ mekɛ mɔɔ ɔhanle kɛ: “Me mɛla ne a le ɛhye, bɛhulo bɛ nwo kɛ mɔɔ mehulo bɛ la. Awie biala ɛnlɛ ɛlɔlɛ kpole ɛndɛla ɛhye, kɛ awie kɛva ye ngoane kɛbɔ afɔle kɛmaa ɔ gɔnwo mɔ.” (Dwɔn 15:12, 13) Ɔti mɔɔ mɛla fofolɛ ne kile la a le kɛ: “Kulo ɛ gɔnwo mɔ, tɛ kɛ ɛ nwo, emomu tɛla ɛ nwo.” Gyisɛse luale ye ɛbɛlabɔlɛ nee ye ewule ne azo yɛle ɛlɔlɛ ɛhye anwo neazo.

11 Duzu ati a ɔhyia kɛ yɛdi mɛla fofolɛ ɛhye azo a? Kakye kɛ Gyisɛse hanle kɛ: “Saa bɛkulo bɛ nwo a​—menli kɔsɔɔti banwu kɛ bɛle me ɛdoavolɛma.” Ɛhɛe, saa yɛkulo awie mɔ kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la a, ɔda ali kɛ yɛle nɔhalɛ Kilisienema. Yɛbahola yɛava ɛlɔlɛ ɛhye yɛado baagye mɔɔ yɛbɔ la anwo. Menli mɔɔ kɔ Gyihova Alasevolɛ maanzinli nyianu ɛvolɛ biala la bɔ baagye. Baagye ne maa bɛnwu ahenle mɔɔ bɔ la duma nee asafo mɔɔ ɔwɔ nu la. Tunwomaa ɛlɔlɛ mɔɔ yɛnyia yɛmaa yɛ nwo la a le “baagye” ne mɔɔ maa menli nwu kɛ yɛle nɔhalɛ Kilisienema a. Ɔti, ɔwɔ kɛ bɛnwu ɛlɔlɛ mɔɔ yɛda ye ali yɛkile yɛ nwo ngoko ngoko la kɛ sɛkɛlɛneɛ anzɛɛ baagye la, amaa menli anwu kɛ amgba yɛle Kelaese nɔhalɛ ɛdoavolɛma. Ɔwɔ kɛ yɛ nuhua ko biala biza ɔ nwo kɛ, ‘Asoo meda ɛlɔlɛ ɛhye ali wɔ me ɛbɛlabɔlɛ nu memaa menli nwu ye kɛ mele Kelaese ɛdoavolɛ ɔ?

Kɛzi Yɛda Tunwomaa Ɛlɔlɛ Ali Ɛ?

12, 13. (a) Duzu a ɔwɔ kɛ yɛfi yɛ ɛhulolɛ nu yɛyɛ amaa yɛahile kɛ yɛkulo yɛ nwo ngoko a? (b) Duzu a tunwomaa ɛlɔlɛ kile a?

12 Kɛ Gyisɛse ɛdoavolɛma la, ɔwɔ kɛ yɛkulo yɛ nwo ngoko kɛ mɔɔ ɔhulole yɛ la. Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛfa ninyɛne bie mɔ yɛbɔ afɔle yɛmaa yɛ mediema. Duzu a yɛbava yɛabɔ afɔle a? Baebolo ne ka kɛ: “Ɛhye a ɛmaa yɛnwu ɛlɔlɛ a, ɔluakɛ yemɔ a ɔvale ye ngoane ɔbɔle afɔle ɔmaanle yɛ a, na ɔle yɛ gyima kɛ yɛdayɛ noko yɛkɛva yɛ ngoane yɛkɛbɔ afɔle yɛkɛmaa yɛ mediema.” (1 Dwɔn 3:16) Kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la, ɔwɔ kɛ yɛnyia ɛhulolɛ kɛ yɛbawu yɛamaa yɛ gɔnwo mɔ saa nwolɛ hyia a. Wɔ kpɔdekpɔdeyɛlɛ mekɛ nu, yɛbahulo kɛ yɛbava yɛ ngoane yɛabɔ afɔle tɛla kɛ yɛbaye yɛ mediema Kilisienema yɛamaa na yɛava bɛ ngoane yɛado esiane nu. Wɔ maanle mɔɔ mgbakyemgbakyenu wɔ nu la anu, yɛbahola yɛava yɛ ngoane yɛabɔ afɔle yɛabɔ yɛ mediema nwo bane ɔnva nwo kɛ asolo bɛ kɔla anzɛɛ abusua mɔɔ bɛvi nu la. Saa konle si a, yɛbahulo kɛ bɛkɛdo yɛ efiade anzɛɛ bɛkɛhu yɛ tɛla kɛ yɛbava adu yɛahɔ konle yɛahu yɛ mediema anzɛɛ awie mɔ gyɛne la.​—Dwɔn 17:14, 16; 1 Dwɔn 3:10-12.

13 Tɛ yɛ ngoane mɔɔ yɛfa yɛabɔ afɔle yɛamaa yɛ mediema la angome a le adenle mɔɔ yɛdua zo yɛda tunwomaa ɛlɔlɛ ali a. Nɔhalɛ nu, yɛ nuhua ekyi bie ala a ɛhye bie bado yɛ a. Noko akee, saa yɛlɛ yɛ mediema nwo ɛlɔlɛ mɔɔ bamaa yɛawu yɛamaa bɛ a, asoo ɔnle kɛ ɛhye ka yɛ maa yɛyɛ ninyɛne ngyikyi yɛfa yɛboa bɛ kɛkala ɔ? Saa yɛlɛ tunwomaa ɛlɔlɛ a yɛbava ninyɛne mɔɔ baboa awie mɔ la yɛalimoa yɛ ɛdeɛ nyunlu. Yɛfa awie mɔ ngyianlɛ nee bɛ boɛyɛlɛ yɛdimoa yɛ ɛdeɛ nyunlu saa bɔbɔ ɔnla aze kɛ yɛbayɛ zɔ a. (1 Kɔlentema 10:24) Adenle boni a yɛbalua zo yɛala tunwomaa ɛlɔlɛ ali a?

Wɔ Asafo Ne Nee Abusua Ne Anu

14. (a) Afɔle boni mɔ a ɔwɔ kɛ asafo nu mgbanyima bɔ a? (b) Kɛzi ɛbu mgbanyima mɔɔ yɛ gyima ɛsesebɛ wɔ wɔ asafo ne anu la ɛ?

14 Asafo nu mgbanyima fa ninyɛne dɔɔnwo bɔ afɔle ‘nea mboane ne.’ (1 Pita 5:2, 3) Bɛnea bɛ mbusua, noko bɛnyia mekɛ nɔsolɛ nu anzɛɛ dapɛne awieleɛ bɛfa bɛdi asafo ninyɛne nwo gyima, le kɛ gyimalilɛ mɔɔ bɛlɛ ye wɔ debiezukoalɛ bo, mboane ne ɛkpɔlalɛ, yɛɛ edwɛkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛdi la. Asafo nu mgbanyima dɔɔnwo eza yɛ gyima ɛsesebɛ wɔ nyianu ngyikyi nee mgbole bo, bɛsonle kɛ Asopiti Ngitanwolilɛ Kɔmatii anzɛɛ Wuliravolɛ Ɛkpɔlalɛ Eku ne anu amra. Bie mɔ noko yɛ gyima boa Local Design/Construction ne. Mgbanyima ne mɔ kakye kɛ saa bɛfi bɛ ɛhulolɛ nu bɛfa bɛ mekɛ, bɛ anwosesebɛ nee bɛ ninyɛne bɛnea mboane ekpunli ne a ɛnee bɛlɛda ye ali kɛ bɛlɛ tunwomaa ɛlɔlɛ. (2 Kɔlentema 12:15) Tɛ Gyihova angome ala a nwu mɔdenle mɔɔ bɛfi bɛ ɛhulolɛ nu bɛbɔ la a, emomu asafo ne anu amra mɔɔ bɛlɛnea bɛ la noko anye sɔ bɛ mɔdenlebɔlɛ ne.​—Felepaema 2:29; Hibuluma 6:10.

15. (a) Afɔle mɔɔ asafo nu mgbanyima aye mɔ bɔ la bie mɔ a le boni? (b) Kɛzi ɛbu yelɛma mɔɔ boa bɛ hu mɔ maa bɛfa bɛ mekɛ bɛboa wɔ asafo ne la ɛ?

15 Na asafo nu mgbanyima aye mɔ noko ɛ​—asoo mraalɛ ɛhye mɔ ɛnva ninyɛne ɛmbɔ afɔle amaa bɛ hu mɔ ahola anlea mboane ne ɔ? Nɔhalɛ nu, yelɛma boa bɛ hu mɔ maa bɛfa abusua ne mekɛ ne bie bɛdi asafo ne anu ninyɛne nwo gyima. Eza dwenle maangyebakyi zo neavolɛma aye mɔ mɔɔ bɔ afɔle nee bɛ hu mɔ kɔkpɔla asafo nee maangyebakyi ngakyile la anwo nea. Bɛnlɛ bɛ ti anwo sua yɛɛ bie a ɔwɔ kɛ bɛda ɛkpa ngakyile zo dapɛne biala. Yelɛma mɔɔ fi bɛ ɛhulolɛ nu fa asafo ne ngyianlɛ dimoa bɛ ɛdeɛ nyunlu la hyia nganvolɛ wɔ tunwomaa ɛlɔlɛ zɛhae mɔɔ bɛda ye ali la anwo.​—Felepaema 2:3, 4.

16. Ninyɛne boni mɔ a Kilisiene awovolɛ fa bɔ afɔle maa bɛ mra a?

16 Kɛzi yɛbahola yɛala tunwomaa ɛlɔlɛ ali wɔ abusua ne anu ɛ? Awovolɛ fa ninyɛne dɔɔnwo bɔ afɔle amaa bɛahola bɛanlea bɛ mra na ‘bɛava Gyihova folɛdulɛ nee ye ngilehilelɛ bɛatete bɛ.’ (Ɛfɛsɛsema 6:4) Bie a ɔwɔ kɛ bɛfa dɔnehwele dɔɔnwo bɛyɛ gyima ɛsesebɛ kpalɛ amaa bɛanyia aleɛ, adɛladeɛ yɛɛ dabelɛ bɛamaa bɛ mra. Bɛkulo kɛ bɛ mra nyia ninyɛne mɔɔ bɛhyia nwo la ɔnva kɛ ɛhye bamaa bɛ ɛdeɛ zo ade la. Eza bɛbɔ mɔdenle bɛnyia mekɛ bɛ nee bɛ mra sukoa, bɛfa bɛ bɛkɔ debiezukoalɛ yɛɛ daselɛlilɛ. (Ditilɔnomi 6:6, 7) Ahenle mɔɔ hyehyɛle abusua ne la anye sɔ tunwomaa ɛlɔlɛ zɛhae mɔɔ bɛda ye ali la na ɔbamaa bɛ mra anyia dahuu ngoane.​—Mrɛlɛbulɛ 22:6; Ɛfɛsɛsema 3:14, 15.

17. Kɛ ɔkɛyɛ na Kilisiene kunlima azukoa Gyisɛse ɛlɔlɛ ne ɛ?

17 Kunlima, kɛ ɔkɛyɛ na bɛazukoa Gyisɛse na bɛala tunwomaa ɛlɔlɛ ali ɛ? Baebolo ne bua kɛ: “Kunlima, bɛhɔ zo bɛhulo bɛ ye mɔ, kɛ mɔɔ Kelaese noko hulole asafo ne na ɔwule ɔmaanle ye la.” (Ɛfɛsɛsema 5:25) Kɛ mɔ yɛnwu ye la, Gyisɛse hulole ye ɛdoavolɛma ne too ɔwule ɔmaanle bɛ. Kunli mɔɔ le Kilisienenli la sukoa Gyisɛse mɔɔ ‘yeanzɔ ɔdaye mumua ne ɔ nye’ la subane ne. (Wulomuma 15:3) Kunli zɛhae kulo kɛ ɔ ye anye die na ɔ kunlu dwo kolaa na yeadwenle ye ɛdeɛ nwo. Ɔnyɛ kyengye wɔ ninyɛne mɔɔ ɔkulo la anwo, emomu ɔmaa ninyɛne nwo adenle wɔ mekɛ mɔɔ ɛhye ɛntia Ngɛlɛlera ne anu ngyinlazo biala la. Kunli mɔɔ da tunwomaa ɛlɔlɛ ali la nyia Gyihova anyunlu ɛlolɛ na ɔ ye nee ɔ mra kulo ye na bɛbu ye kpole.

Duzu A Ɛbayɛ A?

18. Duzu a ka yɛ maa yɛdi mɛla fofolɛ ne mɔɔ se yɛhulo yɛ nwo ngoko la azo a?

18 Mɛla fofolɛ ne mɔɔ se yɛhulo yɛ nwo ngoko la azo ɛlilɛ ɛnla aze, noko yɛlɛ debie mɔɔ maa yɛ anwosesebɛ kpole ɔmaa yɛyɛ zɔ a. Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Kelaese ɛlɔlɛ ne ka yɛ, ɔluakɛ ɛhye a yɛlie yɛdo nu a, kɛ sonla ko wule maanle menli kɔsɔɔti . . . , na ɔwule ɔmaanle menli kɔsɔɔti amaa bɛdabɛ mɔɔ bɛde aze la andɛnla aze ammaa bɛ nwo bieko, emomu bɛadɛnla aze bɛamaa mɔɔ wule maanle bɛ na bɛdwazole ye la.” (2 Kɔlentema 5:14, 15) Kɛmɔ Gyisɛse wule maanle yɛ la ati, asoo ɔnle kɛ ɛhye ka yɛ maa yɛtɛnla aze yɛmaa ye ɔ? Yɛbahola yɛayɛ ɛhye ɔlua ye tunwomaa ɛlɔlɛ ne mɔɔ yɛbazukoa la azo.

19, 20. Ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ la boni a Gyihova ɛva ɛmaa yɛ a, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛahile kɛ yɛkulo ahyɛlɛdeɛ ne ɛ?

19 Gyisɛse anwudu ye edwɛkɛ nu wɔ mekɛ mɔɔ ɔhanle kɛ: “Awie biala ɛnlɛ ɛlɔlɛ kpole ɛndɛla ɛhye, kɛ awie kɛva ye ngoane kɛbɔ afɔle kɛmaa ɔ gɔnwo mɔ” la. (Dwɔn 15:13) Ɛhulolɛ mɔɔ ɔnyianle kɛ ɔbava ye ngoane yeabɔ afɔle yeamaa yɛ la a le adenle mɔɔ ɔluale zo ɔlale ye ɛlɔlɛ kpole ali ɔhilele yɛ a. Noko, awie gyɛne ɛla ɛlɔlɛ kpole mɔɔ tɛla ɛhye la ali. Gyisɛse hanle kɛ: “Nyamenle hulole ewiade ne kpole kpalɛ yemɔti ɔvale ɔ Ra kokye ne ɔmaanle, amaa awie biala mɔɔ kɛla ye ali kɛ ɔlɛ diedi wɔ ye nu la bɛanzɛkye ye na yeanyia dahuu ngoane.” (Dwɔn 3:16) Nyamenle hulole yɛ kpole kpalɛ la ati a ɔvale ɔ Ra ne ɔmaanle yɛ kɛ ɛkpɔnedeɛ a, amaa yealie yɛ yeavi ɛtane nee ewule nu. (Ɛfɛsɛsema 1:7) Ɛkpɔnedeɛ ne le Gyihova ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ a, noko ɔnyɛ ye kyengye kɛ yɛlie.

20 Ɔwɔ kɛ yɛdayɛ mumua ne yɛsi kpɔkɛ kɛ yɛbalie Gyihova ahyɛlɛdeɛ ne. Wɔ adenle boni azo? Ɔlua ɔ Ra ne mɔɔ ‘yɛbala ye ali kɛ yɛlɛ diedi wɔ ye nu’ la azo. Noko, yɛnva yɛ nloa mgbane yɛnga kɛ yɛlɛ diedi ala. Ɔwɔ kɛ ɔda ali wɔ yɛ nyɛleɛ, yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. (Gyemise 2:26) Saa yɛtoa Gyisɛse Kelaese alehyenlɛ biala a ɔda ali kɛ yɛlɛ diedi wɔ ye nu. Saa yɛyɛ ɛhye a yɛbanyia nyilalɛ dɔɔnwo ɛnɛ nee kenle bie kɛ mɔɔ buluku ɛhye tile mɔɔ li awieleɛ bahilehile nu la.

a Bɛdole nyɛlɛ bɛguale ɔ nwo fane nwiɔ wɔ kenle ko zɔhane, ɛzonlenlɛ nu mgbanyima ne a limoale yɛle zɔ a yɛɛ akee Wulomu sogyama. (Mateyu 26:59-68; 27:27-30) Ɔnva nwo kɛ bɛanli ye eni la, yeandɛ ɔ nloa anu, ɔmaanle ngapezo ɛhye rale nu kɛ: “Meanva me nyunlu meanvea anyiemgba nee nyɛlɛ.”​—Ayezaya 50:6.