Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

TILE 10

Agyalɛ​—Ahyɛlɛdeɛ Mɔɔ Vi Nyamenle Ɛkɛ

Agyalɛ​—Ahyɛlɛdeɛ Mɔɔ Vi Nyamenle Ɛkɛ

“Nyɛma mɔɔ bɔ nwolɛ nsa la anu ɛnde ndɛndɛ.”​—NOLOBƆVO 4:12.

1, 2. (a) Duzu a bɛdabɛ mɔɔ bɔ zo mɔɔ bɛgya la anye la ye ade a? (b) Kpuya boni mɔ a yɛbazuzu nwo wɔ tile ɛhye anu a?

PƐ ATƆFOLƐ raalɛ nee nrenyia mɔɔ anye ɛlie wɔ bɛ atɔfolɛlielɛ kenle ne la anwo nvoninli nea. Bɛ nye ɛlie ɛbɛla mɔɔ bɛbabɔ ye kenle bie la anwo yɛɛ ninyɛne dɔɔnwo gyi bɛ nye zo. Bɛ nye la kɛ bɛ agyalɛ ne bahyɛ na yeayɛ anyelielɛ.

2 Noko agyalɛ dɔɔnwo mɔɔ bɔ ɔ bo boɛ la ɛnyɛ zɔ dahuu. Amaa agyalɛ ahyɛ na anyelielɛ ara nu la, ɔwɔ kɛ agyalɛma ne di adehilelɛ mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ la azo. Ɔti maa yɛzuzu kɛzi Baebolo ne bua kpuya ɛhye mɔ la anwo: Nvasoɛ mɔɔ wɔ agyalɛ zo la bie mɔ a le boni? Saa ɛbagya a, kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia awie kpalɛ wɔagya ɛ? Kɛ ɔkɛyɛ na wɔayɛ kunli kpalɛ anzɛɛ yelɛ kpalɛ ɛ? Na duzu a baboa amaa agyalɛ ahyɛ a?​—Kenga Mrɛlɛbulɛ 3:5, 6.

ƆWƆ KƐ MEGYA Ɔ?

3. Ɛsuzu kɛ kyesɛ awie gya na ɔ nye alie ɔ? Kilehile nu.

3 Bie mɔ die di kɛ saa awie anye balie a, kyesɛ ɔgya. Noko ɛhye ɛnle nɔhalɛ. Gyisɛse hanle kɛ belazinlililɛ kola yɛ ahyɛlɛdeɛ. (Mateyu 19:11, 12) Na ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ nvasoɛ dɔɔnwo wɔ belazinlililɛ zo. (1 Kɔlentema 7:32-38) Saa ɛbagya anzɛɛ ɛnrɛgya a, ɔle wɔ kpɔkɛzilɛ. Ɔnle kɛ ɛmaa ɛ gɔnwo mɔ, wɔ abusua anzɛɛ wɔ amaamuo piepia wɔ maa ɛgya.

4. Nvasoɛ mɔɔ wɔ agyalɛ kpalɛ zo la bie mɔ a le boni?

4 Baebolo ne ka kɛ agyalɛ noko le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ na nvasoɛ wɔ zo. Gyihova hanle hilele Adam, nrenyia mɔɔ limoa la kɛ: “Ɔnle kpalɛ kɛ nrenyia ne angomekye kɛdɛnla. Mebayɛ ye boavolɛ, awie mɔɔ fɛta ye la meamaa ye.” (Gyɛnɛsese 2:18) Gyihova bɔle Yive kɛ ɔyɛ Adam aye, na bɛdabɛ a bɛrayɛle alesama abusua mɔɔ limoa a. Saa agyalɛma bie wo ngakula a, ɔwɔ kɛ bɛ agyalɛ tɛnlabelɛ ne yɛ kpalɛ mɔɔ bɛbatete bɛ wɔ nu a. Noko tɛ ngakula mɔɔ bɛbawo la ala a le agyalɛ bodane a.​—Edwɛne 127:3; Ɛfɛsɛsema 6:1-4.

5, 6. Kɛ ɔkɛyɛ na agyalɛ ayɛ kɛ “nyɛma mɔɔ bɔ nwolɛ nsa la” ɛ?

5 Belemgbunli Sɔlɔmɔn hɛlɛle kɛ: “Menli nwiɔ le kpalɛ tɛla sonla ko ɔluakɛ bɛnyia ahatualɛ kpalɛ wɔ bɛ gyima ɛsesebɛ nwo. Ɔluakɛ saa bɛ nuhua ko tɔ aze a, ko ne bahola aboa ye yeamaa yeadwazo. Noko duzu a bado sonla ko mɔɔ tɔ aze mɔɔ ɔnlɛ awie mɔɔ ɔboa ye yeamaa yeadwazo la ɛ? . . . Na nyɛma mɔɔ bɔ nwolɛ nsa la anu ɛnde ndɛndɛ.”​—Nolobɔvo 4:9-12.

6 Agyalɛ kpalɛ kola maa menli nwiɔ yɛ agɔnwolɛma kpalɛ mɔɔ fa moalɛ, arɛlekyekyelɛ nee anwobanebɔlɛ maa bɛ nwo la. Ɛlɔlɛ kola maa agyalɛ nu mia, noko saa kunli ne nee yelɛ ne sonle Gyihova a, nuhua mia kpalɛ. Akee bɛ agyalɛ ne bayɛ kɛ “nyɛma mɔɔ bɔ nwolɛ nsa la,” nyɛma nsa mɔɔ bɛnwo bɛbɔ nu la. Nyɛma zɛhae anu yɛ se tɛla nyɛma mɔɔ bɔ nwolɛ nwiɔ ala la. Saa Gyihova boka agyalɛ ne anwo a, agyalɛ ne anu bamia.

7, 8. Folɛ boni a Pɔɔlo dule wɔ agyalɛ nwo a?

7 Saa bɛgya bɛwie a, bɛ nuhua ko biala kola di ɔ gɔnwo nla nwo atiakunluwɔzo nwo gyima. (Mrɛlɛbulɛ 5:18) Noko saa awie gya kɛ ɔdi atiakunluwɔzo ɛhye ala anwo gyima a, bie a ɔnrɛmaa ɔnrɛkpa awie mɔɔ ɔbagya ye la nrɛlɛbɛ nu. Ɛhye ati a Baebolo ne ka kɛ ɔwɔ kɛ awie gya wɔ mekɛ mɔɔ “ɔnle kakula somaa” la, mekɛ mɔɔ nla nwo atiakunluwɔzo mɔɔ anu yɛ se kɛpɛ nu la. (1 Kɔlentema 7:36) Ɔle kpalɛ kɛ awie kɛhendɛ kɔkpula kɛ zɔhane nganeɛdelɛ ne anloa kɛha aze kolaa na yeagya. Akee ahenle bahola azuzu ninyɛne nwo kpalɛ na yeazi kpɔkɛ kpalɛ.​—1 Kɔlentema 7:9; Gyemise 1:15.

8 Saa ɛlɛdwenle nwo kɛ ɛbagya a, ɔle kpalɛ kɛ ɛbalie wɔado nu na wɔanwu kɛ ngyegyelɛ wɔ agyalɛ biala anu. Pɔɔlo hanle kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛgya la “anwo bahyele bɛ wɔ nwonane nu.” (1 Kɔlentema 7:28) Agyalɛ mɔɔ le kpalɛ bɔbɔ la bayia ngyegyelɛ dɔɔnwo. Ɔti saa wɔzi kpɔkɛ kɛ ɛbagya a, nea kɛ ɛbakpa awie mɔɔ ɛbagya ye la nrɛlɛbɛ nu.

NWANE A ƆWƆ KƐ MEGYA YE A?

9, 10. Saa yɛgya awie mɔɔ ɛnzonle Gyihova la a, duzu a bazi a?

9 Baebolo ngyinlazo mɔɔ hyia mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛkakye wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛkpondɛ awie mɔɔ yɛbagya ye a le ɛhye: “Bɛ nee menli mɔɔ ɛnle diedima la mmatu.” (2 Kɔlentema 6:14) Debie mɔɔ bɛyɛ ye wɔ ɛyazonlɛ nu la azo a bɛgyinlanle bɛhanle edwɛkɛ ɛhye a. Saa nane nwiɔ mgbole nee bɛ anwosesebɛ ɛnle ko a, ɛyazonlɛnli ɛnva baka ɛndo bɛ kɔme zo ɛnkyekye bɛ ɛmbɔ nu ɛnyɛ gyima wɔ ɛya ne anu. Saa ɔyɛ zɔ a ɔngile atiakunlukɛnlɛma ɔmmaa nane nwiɔ ne ɔluakɛ bɛ mu nwiɔ bɛbanwu amaneɛ. Zɔhane ala a awie mɔɔ sonle Gyihova nee awie mɔɔ ɛnzonle ye la gya a, bɛbayia ngyegyelɛ dɔɔnwo a. Ɔti Baebolo ne tu yɛ folɛ mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu la kɛ yɛgya “Awulae anu ala.”​—1 Kɔlentema 7:39.

10 Ɔyɛ a Kilisienema bie mɔ te nganeɛ kɛ ɔle kpalɛ kɛ bɛbagya awie mɔɔ ɛnzonle Gyihova la tɛla kɛ bɛ ngome bɛkɛdɛnla. Noko saa yɛbu yɛ nye yɛgua Baebolo folɛdulɛ zo a, mɔɔ vi nu ba la ta yɛ nyanelilɛ nee alɔbɔlɛlilɛ. Kɛmɔ yɛle Gyihova azonvolɛ la ati, ye ɛzonlenlɛ a le debie mɔɔ hyia yɛ kpalɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a. Saa ɛngola ɛ nee ɛ ye anzɛɛ ɛ hu ɛmbɔ nu ɛnyɛ deɛ ɛhye mɔɔ hyia wɔ kpalɛ la a, kɛzi ɛbade nganeɛ ɛ? Menli dɔɔnwo ɛzi kpɔkɛ kɛ ɔle kpalɛ kɛ bɛ ngome bɛkɛdɛnla tɛla kɛ bɛkɛgya awie mɔɔ ɛngulo Gyihova na ɔnzonle ye la.​—Kenga Edwɛne 32:8.

11. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia awie kpalɛ mɔɔ ɛbagya ye ɛ?

11 Ɛhye ɛngile kɛ awie biala mɔɔ sonle Gyihova la bayɛ kunli anzɛɛ yelɛ kpalɛ amaa wɔ. Saa ɛlɛdwenle nwo kɛ ɛbagya a, kpondɛ awie mɔɔ ɛkulo ye kpalɛ na ɛ nee ye bɛ avinli le kɛnlɛma la. Kendɛ kɔkpula kɛ ɛbanyia awie mɔɔ kulo kɛ ɔyɛ ninyɛne mɔɔ ɛdawɔ noko ɛkulo kɛ ɛyɛ ye wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu na ɔfa Nyamenle ɛzonlenlɛ ɔdimoa la. Nyia mekɛ kenga na dwenledwenle agyalɛ nwo folɛdulɛ kpalɛ mɔɔ wɔ mbuluku mɔɔ akɛlɛ nɔhavo ne yɛ maa yɛ anu la anwo.​—Kenga Edwɛne 119:105.

12. Duzu a yɛsukoa yɛfi awovolɛ mɔɔ gyale raalɛ anzɛɛ nrenyia maanle bɛ mra wɔ Baebolo ne anu la anu a?

12 Wɔ ɛleka bie mɔ, awovolɛ a ta kpondɛ awie mɔɔ bɛ ra nrenyia anzɛɛ raalɛ bagya ye a. Bɛsuzu kɛ awovolɛ a ze awie mɔɔ le kpalɛ maa bɛ ra ne a. Ɛnee bɛdi amaamuo ɛhye azo wɔ Baebolo mekɛ nu. Ɔti saa wɔ abusua ne kulo kɛ bɛdi amaamuo ɛhye anzi a, Baebolo ne bahola aboa awovolɛ yeamaa bɛanwu subane mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛnea wɔ awie anwo la. Kɛ neazo la, mekɛ mɔɔ Ebileham ɛlɛkpondɛ raalɛ amaa ɔ ra Ayezeke la, ɛnee tɛ ezukoa anzɛɛ gyinlabelɛ a gyi ɔ nye zo a; ɛnee mɔɔ hyia ye la a le kɛ raalɛ ne kulo Gyihova.​—Gyɛnɛsese 24:3, 67; nea Awieleɛdwɛkɛ 25.

KƐZI MEBAZIEZIE ME NWO MEAMAA AGYALƐ Ɛ?

13-15. (a) Kɛ ɔkɛyɛ na nrenyia aziezie ɔ nwo amaa yeayɛ kunli kpalɛ ɛ? (b) Kɛ ɔkɛyɛ na raalɛ aziezie ɔ nwo amaa yeayɛ yelɛ kpalɛ ɛ?

13 Saa ɛlɛdwenle agyalɛ nwo a, nea kɛ wɔziezie ɛ nwo. Bie a ɛdwenle kɛ wɔziezie ɛ nwo, noko maa yɛzuzu mɔɔ kile kɛ amgba awie ɛziezie ɔ nwo ɛmaa agyalɛ la anwo. Bie a mualɛ ne bazi ɛ nwo.

Nyia mekɛ kenga na dwenledwenle folɛdulɛ mɔɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne fa maa wɔ agyalɛ nwo la anwo

14 Baebolo ne maa yɛnwu kɛ kunlima nee yelɛma yɛ gyima ngakyile wɔ abusua ne anu. Ɔti ndelebɛbo wɔ nu kɛ kɛzi nrenyia baziezie ɔ nwo amaa agyalɛ la bayɛ ngakyile avi kɛzi raalɛ baziezie ɔ nwo amaa agyalɛ la anwo. Saa nrenyia ɛlɛdwenle agyalɛ nwo a, ɔwɔ kɛ ɔbiza ɔ nwo kɛ saa yeziezie ɔ nwo kɛ ɔbayɛ abusua tile a. Gyihova anye la kɛ kunli banlea ɔ ye nee ɔ mra wɔ nwonane afoa nu nee nganeɛdelɛ nu. Mɔɔ hyia kpalɛ la, ɔwɔ kɛ kunli ne di ye abusua ne anyunlu maa bɛsonle Nyamenle. Baebolo ne ka nrenyia mɔɔ ɛnnea ye abusua ne la anwo edwɛkɛ kɛ “ɔle ɛtanevolɛ ɔtɛla sonla mɔɔ ɛnlɛ diedi la.” (1 Timote 5:8) Ɔti saa ɛle nrenyia mɔɔ ɛlɛdwenle agyalɛ nwo a, suzu kɛzi Baebolo ngyinlazo ɛhye bahola aboa la anwo: “Yɛ wɔ alienwo gyima nwo ngyehyɛleɛ, na boɔboa debie biala anloa wɔ wɔ ɛya nu; na akee si wɔ sua ne.” Ɔti kolaa na wɔagya la, nea kɛ ɛbahola wɔayɛ kunli mɔɔ Gyihova kulo kɛ ɛyɛ la a.​—Mrɛlɛbulɛ 24:27.

15 Ɔwɔ kɛ raalɛ mɔɔ ɛlɛdwenle agyalɛ nwo la biza ɔ nwo kɛ saa yeziezie ɔ nwo yemaa ɛzonlelilɛ mɔɔ la ɔ nwo zo kɛ ɔbayɛ yelɛ nee bie a ɛrɛladane la a. Baebolo ne ka ndenle dɔɔnwo mɔɔ yelɛ kpalɛ bava zo anlea ɔ hu nee ɔ mra la bie mɔ anwo edwɛkɛ. (Mrɛlɛbulɛ 31:10-31) Ɛnɛ, mrenyia nee mraalɛ dɔɔnwo dwenle mɔɔ awie mɔɔ bɛkɛgya ye la bayɛ amaa bɛ la ala anwo. Noko Gyihova kulo kɛ yɛdwenle mɔɔ yɛbahola yɛayɛ yɛamaa awie mɔɔ yɛkɛgya ye la anwo.

16, 17. Saa ɛlɛsuzu agyalɛ nwo a, duzu a ɔwɔ kɛ ɛdwenledwenle nwo a?

16 Kolaa na wɔagya la, dwenledwenle mɔɔ Gyihova ka ye wɔ kunlima nee yelɛma anwo la anwo. Saa nrenyia le abusua tile a ɔngile kɛ ɔkola ɔkile bɛ ateetee anzɛɛ ɔmaa bɛdi nyane. Abusua tile kpalɛ sukoa Gyisɛse mɔɔ dahuu da ɛlɔlɛ nee atiakunlukɛnlɛma ali kile bɛdabɛ mɔɔ ɔnea bɛ nwo zo la. (Ɛfɛsɛsema 5:23) Wɔ raalɛ ne afoa nu, ɔwɔ kɛ ɔdwenle debie mɔɔ bahile kɛ ɔboa ɔ hu wɔ ye kpɔkɛzilɛ nu na ɔ nee ye yɛ ko la anwo. (Wulomuma 7:2) Ɔwɔ kɛ ɔbiza ɔ nwo kɛ saa ɔ nye die nwo kɛ ɔbabɛlɛ ɔ nwo aze yeamaa nrenyia mɔɔ ɛnli munli la a. Saa ɔdwenle kɛ ɔnrɛhola ye zɔ yɛ a, bie a ɔle kpalɛ kɛ ɔbazi kpɔkɛ kɛ ɔbali belazinli kɛkala.

17 Ɔwɔ kɛ kunlima nee yelɛma dwenle kɛzi bɛbamaa menli mɔɔ bɛgya bɛ la anye alie adɛla bɛdabɛ mumua ne la anwo. (Kenga Felepaema 2:4.) Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Ɔwɔ kɛ bɛ nuhua ko biala kulo ɔ ye kɛ ɔdaye ɔ nwo la; na yelɛ noko nyia ɛbulɛ kpole maa ɔ hu.” (Ɛfɛsɛsema 5:21-33) Ɔwɔ kɛ mraalɛ nee mrenyia te nganeɛ kɛ bɛkulo bɛ na bɛbu bɛ. Noko amaa agyalɛ ayɛ kpalɛ la, ɔwɔ kɛ nrenyia ne titili nwu ye kɛ ɔ ye bu ye na raalɛ ne noko titili nwu ye kɛ ɔ hu kulo ye.

18. Duzu ati a ɔwɔ kɛ menli mɔɔ ɛlɛtu kɛ bɛgya la nea boɛ a?

18 Ɔwɔ kɛ mekɛ mɔɔ nrenyia nee raalɛ ɛlɛtu kɛ bɛgya la yɛ anyelielɛ, titili mekɛ mɔɔ bɛlɛnwu bɛ nwo kpalɛ la. Eza ɔwɔ kɛ ɔyɛ mekɛ mɔɔ bɛ mu nwiɔ bɛbanwu ninyɛne mɔɔ bɛbahola ye yɛ la na bɛali nɔhalɛ amaa bɛahola bɛazi kpɔkɛ saa amgba bɛkulo kɛ bɛbɔ nu bɛtɛnla a. Ɔwɔ kɛ nrenyia nee raalɛ mɔɔ ɛlɛtu kɛ bɛgya la sukoa kɛ bɛbali adwelie na bɛabɔ mɔdenle bɛanwu mɔɔ wɔ bɛ nuhua ko biala ahonle nu la kpalɛ. Mekɛ mɔɔ bɛ agɔnwolɛvalɛ ne anu ɛlɛmia la, bɛbade nganeɛ kɛ bɛ nye die bɛ nwo kpalɛ. Noko ɔwɔ kɛ bɛkomo bɛ nwo zo wɔ kɛzi bɛbala nganeɛdelɛ zɛhae ali la anwo kolaa na bɛagya amaa bɛambɔ ɛbɛlatane. Nɔhalɛ ɛlɔlɛ baboa bɛ yeamaa bɛahomo bɛ nwo zo na ɔnrɛmaa bɛnrɛyɛ debie mɔɔ bazɛkye bɛ agɔnwolɛvalɛ ne nee agɔnwolɛvalɛ mɔɔ bɛ nee Gyihova lɛ la.​—1 Tɛsalonaekama 4:6.

Ɔwɔ kɛ nrenyia nee raalɛ mɔɔ ɛlɛtu kɛ bɛgya la sukoa kɛ bɛbali adwelie

KƐ ƆKƐYƐ NA MEAMAA ME AGYALƐ AHYƐ Ɛ?

19, 20. Kɛzi Kilisienema bu agyalɛ ɛ?

19 Mbuluku nee vidio dɔɔnwo ka atɔfolɛlielɛ kpole mɔɔ yɛ anyelielɛ la anwo edwɛkɛ fa dwula bɛ adawu ne. Noko nɔhalɛ ne a le kɛ, atɔfolɛlielɛ ne le mɔlebɛbo ala. Gyihova kulo kɛ agyalɛ yɛ agɔnwolɛvalɛ mɔɔ badɛnla ɛkɛ ne dahuu a.​—Gyɛnɛsese 2:24.

20 Ɛnɛ, menli dɔɔnwo bu agyalɛ kɛ ɔle mekɛ ezinra nu ngyehyɛleɛ. Ɔnyɛ se kɛ awie bagya yɛɛ ɔnyɛ se kɛ awie babɔ ewole. Bie mɔ te nganeɛ kɛ saa ngyegyelɛ ba a, ɔwɔ kɛ bɛgyakyi ahenle mɔɔ bɛgya ye la na bɛbɔ ewole. Noko kakye Baebolo ne ndonwo mɔɔ fale nyɛma mɔɔ bɔ nwolɛ nsa mɔɔ bɛnwo bɛmaa nuhua ɛyɛ se la. Debie mɔɔ yɛ se bɔbɔ la ɛnrɛmaa nyɛma zɛhae anu ɛnrɛde. Saa yɛkpondɛ moalɛ yɛfi Gyihova ɛkɛ a, yɛ agyalɛ ne bahyɛ. Gyisɛse hanle kɛ: “Mɔɔ Nyamenle ɛha ɛbɔ nu la, mmamaa awie biala kpakye nu.”​—Mateyu 19:6.

21. Duzu a baboa kunli nee yelɛ yeamaa bɛahulo bɛ nwo a?

21 Yɛ muala yɛlɛ ɛleka mɔɔ yɛbɔ mɔdenle nee ɛleka mɔɔ yɛtɔ sinli a. Ɔnyɛ se kɛ yɛbava yɛ adwenle yɛazie awie mɔ sinlidɔlɛ zo, titili menli mɔɔ yɛgya bɛ la. Noko saa yɛyɛ zɔ a yɛ nye ɛnrɛlie. Emomu saa yɛfa yɛ adwenle yɛsie ye subane mgbalɛ ne mɔ azo a, yɛ agyalɛ ne bayɛ anyelielɛ. Asoo yɛbahola yɛanyia awie mɔɔ yɛgya ye mɔɔ tɔ sinli la anwo adwenle zɛhae ɔ? Ɛhɛe! Gyihova ze kɛzi yɛtɔ sinli la, noko ɔfa ye adwenle ɔsie yɛ subane mgbalɛ ne mɔ azo. Saa ɔnyɛ ye zɔ a anrɛɛ nea mɔɔ bazi la! Edwɛndolɛnli ne hanle kɛ: “O Gyaa, saa nvonleɛ yɛɛ ɛnea a, O Gyihova, anrɛɛ nwane a kɛhola gyinla a?” (Edwɛne 130:3) Kunlima nee yelɛma bahola azukoa Gyihova na bɛava bɛ adwenle bɛazie subane kpalɛ mɔɔ menli mɔɔ bɛgya bɛ lɛ la azo na bɛayɛ ye ndɛ bɛava ɛtane bɛahyɛ.​—Kenga Kɔlɔsaema 3:13.

22, 23. Kɛzi Ebileham nee Sɛla yɛle neazo kpalɛ maanle agyalɛma ɛ?

22 Mekɛ ɛlɛkɔ la agyalɛ ne anu bahola amia. Ebileham nee Sɛla gyale bɛ nwo hyɛle na bɛ nye liele. Mekɛ mɔɔ Gyihova hanle hilele Ebileham kɛ ɔvi ye sua zo Ɛɛle la, ɔbayɛ kɛ ɛnee Sɛla ɛbo ɛvolɛ 60. Dwenle kɛzi ɛnee ɔbayɛ se kɛ ɔbavi ye sua ne mɔɔ ɔ nwo tɔ ye wɔ nu la anu yeahɔdɛnla ɛdanlɛ azua nu la anwo nea. Noko ɛnee Sɛla nee ɔ hu le agɔnwolɛ yɛɛ ɔle ye boavolɛ na ɔbule ye kpalɛ. Ɔti ɔliele Ebileham kpɔkɛzilɛ ne ɔdole nu na ɔboale ɔmaanle ninyɛne yɛle boɛ.​—Gyɛnɛsese 18:12; 1 Pita 3:6.

23 Nɔhalɛ nu, agyalɛ kpalɛ ɛngile kɛ kunli nee yelɛ adwenle bayɛ ko wɔ debie biala anwo. Mekɛ bie mɔɔ Ebileham nee Sɛla anyɛ adwenle la, Gyihova zele ye kɛ: “Tie ye.” Ebileham yɛle ye zɔ, na debie kpalɛ vi nu rale. (Gyɛnɛsese 21:9-13) Saa ɔdwu mekɛ ne bie na ɛ nee ahenle mɔɔ wɔgya ye la adwenle ɛnyia a, mmamaa ɛ sa nu to. Mɔɔ hyia la a le kɛ saa bɛ adwenle ɛnyia bɔbɔ a, ɔwɔ kɛ bɛkɔ zo bɛnyia ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ bɛmaa bɛ nwo.

Fa Nyamenle Edwɛkɛ ne boka wɔ agyalɛ ne anwo wɔ mɔlebɛbo ne ala

24. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛ agyalɛ awula Gyihova anyunlunyia ɛ?

24 Agyalɛma mɔɔ bɛ nye die la dɔɔnwo wɔ Kilisiene asafo ne anu. Saa ɛkulo kɛ ɛgya a, kakye kɛ awie mɔɔ ɛkpondɛ kɛ ɛgya ye la a le kpɔkɛ mɔɔ hyia kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛsi la anu ko a. Ɔbaha wɔ ngoane mekɛ mɔɔ ɛha la amuala, ɔti kpondɛ nwolɛ adehilelɛ fi Gyihova ɛkɛ. Akee ɛbahola wɔakpondɛ ahenle mɔɔ ɛkulo kɛ ɛgya ye la nrɛlɛbɛ nu, wɔaziezie ɛ nwo kpalɛ wɔamaa agyalɛ, na wɔamaa ɛlɔlɛ kpole adɛnla bɛ avinli mɔɔ bawula Gyihova anyunlunyia la.