Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Awieleɛdwɛkɛ

Awieleɛdwɛkɛ

 1 NGYINLAZO

Nyamenle mɛla ne mɔ gyi ye ngyinlazo ne mɔ azo. Ngyinlazo ɛhye mɔ le nɔhalɛ titili bie mɔ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la. Bɛboa yɛ bɛmaa yɛte adwenle mɔɔ Nyamenle lɛ ye wɔ ninyɛne nwo nee kɛzi ɔbu bɛ la abo. Ngyinlazo boa yɛ maa yɛsi kpɔkɛ kpalɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu na yɛyɛ mɔɔ le kpalɛ la. Bɛboa kpalɛ wɔ tɛnlabelɛ mɔɔ Nyamenle mɛla ne mɔ ɛnga nwolɛ edwɛkɛ fɔɔnwo la anu.

Tile 1, ɛdendɛkpunli 8

 2 TIEYƐ

Tieyɛ mɔɔ yɛyɛ yɛamaa Gyihova la kile kɛ yɛbavi yɛ ɛhulolɛ nu yɛayɛ mɔɔ ɔkɛha kɛ yɛyɛ la. Kɛmɔ yɛkulo Gyihova la ati, ɔkulo kɛ yɛtie ye. (1 Dwɔn 5:3) Saa yɛkulo Nyamenle na yɛfa yɛ nwo yɛto ɔ nwo zo a, yɛbadie ye folɛdulɛ wɔ tɛnlabelɛ kɔsɔɔti anu. Saa ɔyɛ se bɔbɔ a yɛbadie ye. Ɔle kpalɛ kɛ yɛbadie Gyihova ɔluakɛ ɔkilehile yɛ kɛzi yɛ ɛbɛlabɔlɛ bawie yɛ boɛ ɛnɛ la yɛɛ yebɔ yɛ ɛwɔkɛ kɛ yɛbanyia nyilalɛ dɔɔnwo kenle bie.​—Ayezaya 48:17.

Tile 1, ɛdendɛkpunli 10

 3 YƐ ƐHULOLƐ NU MƆƆ YƐFI YƐYƐ DEBIE

Gyihova maa yɛ nuhua ko biala kola fi ye ɛhulolɛ nu yɛ mɔɔ ɔkulo la anzɛɛ si ɔ ti anwo kpɔkɛ. Yeambɔ yɛ kɛ wulobɔto la. (Ditilɔnomi 30:19; Dwɔhyua 24:15) Yɛbahola yɛava fanwodi mɔɔ yɛlɛ la yɛazi kpɔkɛ kpalɛ. Noko saa yɛannea boɛ a, yɛbazi kpɔkɛ mɔɔ nrɛlɛbɛ ɛnle nu la. Yɛ ɛhulolɛ nu mɔɔ yɛfi yɛyɛ debie la kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛdayɛ a yɛsi kpɔkɛ kɛ saa yɛbali nɔhalɛ yɛamaa Gyihova na yɛahile kɛ amgba yɛkulo ye a.

Tile 1, ɛdendɛkpunli 12

 4 ƐBƐLABƆLƐ NWO NGYINLAZO

Gyihova ɛyɛ ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo anzɛɛ adehilelɛ mɔɔ yɛgyinla zo yɛbɔ yɛ ɛbɛla a. Yɛkola yɛsukoa ngyinlazo ɛhye mɔ nee kɛzi bɛkola bɛboa yɛ bɛmaa yɛbɔ ɛbɛla kpalɛ la yɛfi Baebolo ne anu. (Mrɛlɛbulɛ 6:16-19; 1 Kɔlentema 6:9-11) Adehilelɛ ɛhye mɔ boa yɛ maa yɛnwu mɔɔ Nyamenle bu ye kɛ ɔle kpalɛ anzɛɛ ɔle ɛtane la. Eza bɛboa yɛ bɛmaa yɛnwu kɛzi yɛbahulo awie mɔ, yɛazi kpɔkɛ kpalɛ na yɛala atiakunlukɛnlɛma ali yɛahile awie mɔ la. Ewiade ne ngyinlazo ɛlɛkɔ zo azɛkye ɛdeɛ, noko Gyihova ngyinlazo ne mɔ ɛngakyi. (Ditilɔnomi 32:4-6; Malakae 3:6) Saa yɛdi zo a ɔbɔ yɛ nwo bane na ɔmmaa yɛnyia ngyegyelɛ yɛɛ yɛnli nyane.

Tile 1, ɛdendɛkpunli 17

 5 ADWENLE NE

Yɛ adwenle anzɛɛ tiboa ne le tumi mɔɔ wɔ yɛ nu mɔɔ maa yɛnwu mɔɔ le kpalɛ anzɛɛ ɛtane la. Gyihova ɛmaa yɛ nuhua ko biala adwenle. (Wulomuma 2:14, 15) Amaa yɛ adwenle ne ayɛ gyima kpalɛ la, ɔwɔ kɛ yɛfa Gyihova ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo ne mɔ yɛtete ye. Akee yɛ adwenle ne baboa yɛ yeamaa yɛazi kpɔkɛ mɔɔ sɔ Nyamenle anye la. (1 Pita 3:16) Yɛ adwenle ne kola bɔ yɛ kɔkɔ wɔ mekɛ mɔɔ yɛkpondɛ kɛ yɛsi kpɔkɛ ɛtane la, anzɛɛ ɔkola ɔmaa yɛdi nyane kpole wɔ mekɛ mɔɔ yɛanyɛ debie kpalɛ la. Yɛ adwenle ne kola yɛ bɛtɛɛ noko ɔlua Gyihova moalɛ zo, yɛkola yɛmaa ɔyɛ gyima bieko. Adwenle kpalɛ maa yɛnyia anzodwolɛ na ɔmaa yɛnyia ɛbulɛ yɛmaa yɛ nwo.

Tile 2, ɛdendɛkpunli 3

 6 NYAMENLE ƐZULOLƐ

Yɛsulo Nyamenle a ɔkile kɛ yɛkulo ye yɛɛ yɛbu ye kpole kpalɛ, ɔti yɛngulo kɛ yɛyɛ debie mɔɔ ɔ nye ɛnlie nwolɛ la. Nyamenle ɛzulolɛ boa yɛ maa yɛyɛ mɔɔ le kpalɛ la na yɛtwe yɛ nwo yɛfi ɛtane nwo. (Edwɛne 111:10) Ɔka yɛ ɔmaa yɛtie edwɛkɛ biala mɔɔ Gyihova kɛha la. Eza ɔboa yɛ ɔmaa yɛdi ɛwɔkɛ mɔɔ yɛbɔ ye la azo ɔluakɛ yɛbu ye kpalɛ. Ɔka kɛzi yɛdwenle, kɛzi yɛ nee awie mɔ di nee kpɔkɛ mɔɔ yɛsi ye alehyenlɛ biala la.

Tile 2, ɛdendɛkpunli 9

 7 ANLUBƐNWO

Anlubɛnwo kile nyane kpole mɔɔ awie di wɔ ɛtane bie mɔɔ yeyɛ la anwo la. Saa menli mɔɔ kulo Nyamenle la nwu kɛ bɛyɛ debie mɔɔ tia ye ngyinlazo ne mɔ la a, bɛdi nyane kpole. Saa yɛyɛ ɛtane a, ɔwɔ kɛ yɛsɛlɛ Gyihova kɛ ɔgyinla Gyisɛse ɛkpɔnelɛ afɔlebɔlɛ ne azo ɔva ɔhyɛ yɛ. (Mateyu 26:28; 1 Dwɔn 2:1, 2) Saa yɛnu yɛ nwo nɔhalɛ nu na yɛgyakyi ɛtaneyɛlɛ a, yɛlɛ anwodozo kɛ Gyihova bava ahyɛ yɛ. Ɔngyia kɛ yɛmaa yɛ adwenle kɔ zo bua yɛ fɔlɛ wɔ mɔɔ yɛyɛ ye dɛba la anwo. (Edwɛne 103:10-14; 1 Dwɔn 1:9; 3:19-22) Ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛsukoa debie yɛfi yɛ nvonleɛ ne mɔ anu, yɛkakyi adwenle ɛtane biala mɔɔ yɛlɛ la na yɛfa Gyihova ngyinlazo ne mɔ yɛbɔ yɛ ɛbɛla.

Tile 2, ɛdendɛkpunli 18

 8 AWIE MƆƆ BƐTU YE BƐFI ASAFO NE ANU LA

Saa awie mɔɔ ɛyɛ ɛtane kpole la annu ɔ nwo na ɔkpo kɛ ɔbali Gyihova ngyinlazo zo a, ɔnrɛhola ɔnrɛdɛnla asafo ne anu bieko. Ɔwɔ kɛ bɛtu ye. Saa bɛtu awie a, yɛ nee ye ɛndu yɛɛ yɛ nee ye ɛndendɛ bieko. (1 Kɔlentema 5:11; 2 Dwɔn 9-11) Ɛdulɛ ngyehyɛleɛ ne bɔ Gyihova duma ne nee asafo ne anwo bane. (1 Kɔlentema 5:6) Eza saa bɛtu awie a, ɔle ndeanlɛ mɔɔ kola boa ye maa ɔnu ɔ nwo amaa yeahola yeazia yeara Gyihova ɛkɛ a.​—Luku 15:17.

Tile 3, ɛdendɛkpunli 19

 9 ADEHILELƐ NEE FOLƐDULƐ

Gyihova kulo yɛ yɛɛ ɔkpondɛ kɛ ɔboa yɛ. Ɛhye ati a ɔdua Baebolo ne nee menli mɔɔ kulo Nyamenle la anwo zo ɔmaa yɛ adehilelɛ nee folɛdulɛ a. Kɛmɔ yɛnli munli la ati, yɛhyia moalɛ ɛhye kpalɛ. (Gyɛlɛmaya 17:9) Saa yɛfi ɛbulɛ nu yɛtie menli mɔɔ Gyihova dua bɛ nwo zo kile yɛ adenle la a, ɔkile kɛ yɛbu ye na yɛkulo kɛ yɛtie ye.​—Hibuluma 13:7.

Tile 4, ɛdendɛkpunli 2

 10 ANWOMEMAAZO NEE MƐLƐBƐNWOAZE

Kɛmɔ yɛnli munli la ati, ɔnyɛ se kɛ yɛbayɛ angomedi nee anwomemaazo. Noko Gyihova kpondɛ kɛ yɛbɛlɛ yɛ nwo aze. Fane dɔɔnwo ne ala, saa yɛfa yɛ nwo yɛtoto Gyihova anwo na yɛnwu kɛzi yɛle ekyi la a, yɛbɔ ɔ bo yɛsukoa mɛlɛbɛnwoaze. (Dwobu 38:1-4) Mɛlɛbɛnwoaze nwo debie bieko mɔɔ hyia la a le kɛ yɛbadwenle awie mɔ anwo na yɛakpondɛ bɛ boɛyɛlɛ yɛadɛla yɛ nwo. Anwomemaazo ta maa awie bu ɔ nwo kɛ ɔle kpalɛ ɔtɛla awie mɔ. Awie mɔɔ le bɛlɛvo la fa nɔhalɛlilɛ neɛnlea ye nu na ɔnwu ɛleka mɔɔ ɔbɔ mɔdenle nee ɛleka mɔɔ ɔtɔ sinli la. Ɔnzulo kɛ ɔbalie ye nvonleɛ yeado nu, yeakpa kyɛlɛ na yealie awie mɔ nzuzulɛ nee folɛdulɛ yeado nu. Awie mɔɔ le bɛlɛvo la fa ɔ nwo to Gyihova anwo zo na ɔdi ye adehilelɛ nzi.​—1 Pita 5:5.

Tile 4, ɛdendɛkpunli 4

 11 TUMI

Tumi kile adenle mɔɔ awie lɛ fa adehilelɛ maa na ɔsi kpɔkɛ la. Gyihova a le awie mɔɔ lɛ tumi kpole wɔ anwuma nee azɛlɛ ye azo a. Kɛmɔ ɔdaye a ɔbɔle ninyɛne kɔsɔɔti la ati, ɔdaye a ɔle Awie mɔɔ lɛ tumi kpole wɔ aleɛabo amuala a. Ɔfa ye tumi ne ɔboa awie mɔ dahuu. Gyihova ɛmaa alesama bie mɔ gyima kɛ bɛnlea yɛ nwo zo. Kɛ neazo la, awovolɛ, asafo nu mgbanyima nee arane ne mɔ lɛ tumi na Gyihova kulo kɛ yɛdie bɛ yɛto nu. (Wulomuma 13:1-5; 1 Timote 5:17) Noko saa sonla mɛla tia Nyamenle mɛla ɛdeɛ a, yɛtie Nyamenle na tɛ menli ɔ. (Gyima ne 5:29) Saa yɛdie tumi mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa menli mɔɔ ɔlɛfa bɛ yeali gyima la yɛto nu a, ɔkile kɛ yɛdie Gyihova kpɔkɛzilɛ ne yɛto nu.

Tile 4, ɛdendɛkpunli 7

 12 ASAFO NU MGBANYIMA

Gyihova maa asafo nu mgbanyima, mediema mrenyia mɔɔ lɛ anwubielɛ la nea asafo ne azo. (Ditilɔnomi 1:13; Gyima ne 20:28) Mrenyia ɛhye mɔ boa yɛ maa agɔnwolɛvalɛ mɔɔ yɛ nee Gyihova lɛ la anu amia na yɛsonle Gyihova wɔ anzodwolɛ nee adenle kɛnlɛma zo. (1 Kɔlentema 14:33, 40) Saa bɛbalua sunsum nwuanzanwuanza ne azo bɛakpa asafo nu mgbanyima a, ɔwɔ kɛ bɛnwu ninyɛne titili bie mɔ mɔɔ bɛhile ye wɔ Baebolo ne anu la wɔ bɛ nwo. (1 Timote 3:1-7; Taetɛse 1:5-9; 1 Pita 5:2, 3) Yɛfi anyelielɛ nu yɛ nee asafo nu mgbanyima yɛ ko ɔluakɛ yɛlɛ anwodozo wɔ Nyamenle ahyehyɛdeɛ ne anu yɛɛ yɛboa ye.​—Edwɛne 138:6; Hibuluma 13:17.

Tile 4, ɛdendɛkpunli 8

 13 ABUSUA TILE

Gyihova ɛmaa awovolɛ gyima kɛ bɛnlea bɛ mra nee bɛ sua nu amra. Noko Baebolo ne ka kɛ kunli ne a le abusua tile ne a. Saa nrenyia ɛnle sua nu ɛkɛ a, raalɛ a bayɛ abusua tile ne a. Abusua tile ne gyima a le kɛ ɔbamaa ye abusua ne aleɛ, adɛladeɛ nee ɛleka mɔɔ bɛbadɛnla la. Ɔhyia kpole kɛ abusua tile ne bali abusua ne anyunlu yeamaa bɛazonle Gyihova. Kɛ neazo la, ɔbanlea kɛ bɛbahɔ debiezukoalɛ, bɛahɔ daselɛlilɛ na bɛabɔ nu bɛazukoa Baebolo ne dahuu. Abusua tile ne noko a si kpɔkɛ maa abusua ne a. Dahuu ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔbazukoa Gyisɛse na yeayɛ atiakunlukɛnlɛma na yeade edwɛkɛ bo, ɔnrɛyɛ atisesebɛ anzɛɛ kyengye ɛlɛ. Ɛhye maa ɛlɔlɛ tɛnla abusua ne anu, amaa abusua ne anu amra anyia banebɔlɛ na bɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne anu amia.

Tile 4, ɛdendɛkpunli 12

 14 NEAZO EKU

Neazo Eku ne a le mrenyia ekpunli bie mɔɔ lɛ anwuma anyelazo mɔɔ Nyamenle dua bɛ nwo zo kile gyima mɔɔ ye menli ne ɛlɛyɛ la adenle la. Wɔ ɛvoya ne mɔɔ limoa la anu, Gyihova luale neazo eku ne anwo zo hilele alimoa Kilisiene asafo ne adenle wɔ bɛ ɛzonlenlɛ nee bɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne anu. (Gyima ne 15:2) Ɛnɛ, mediema mrenyia ekpunli mɔɔ le Neazo Eku ne anu amra la di Nyamenle menli ne anyunlu kile bɛ adenle na bɛbɔ bɛ nwo bane. Mediema mrenyia ɛhye mɔ fa bɛ nwo to Nyamenle Edwɛkɛ ne nee ye sunsum nwuanzanwuanza ne azo wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛsi kpɔkɛ la. Gyisɛse hanle menli ekpunli ɛhye mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anwo edwɛkɛ kɛ “akɛlɛ nɔhavo nee badwema.”​—Mateyu 24:45-47.

Tile 4, ɛdendɛkpunli 15

 15 BƐ TI ZO ƐHEDALƐ

Ɔdwu mekɛ ne bie a bɛmaa adiema raalɛ yɛ debie mɔɔ ɔwɔ kɛ adiema nrenyia a yɛ la wɔ asafo ne anu. Saa ɔlɛyɛ gyima ɛhye a, ɔkeda ɔ ti zo ɔfa ɔkile kɛ ɔbu Gyihova ngyehyɛleɛ ne. Noko tɛ tɛnlabelɛ biala anu a ɔhyia kɛ ɔkeda ɔ ti zo a. Kɛ neazo la, adiema raalɛ baheda ɔ ti zo wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛyɛ Baebolo Ɛzukoalɛ na ɔ hu anzɛɛ adiema nrenyia mɔɔ bɛzɔne ye la wɔ ɛkɛ la.​—1 Kɔlentema 11:11-15.

Tile 4, ɛdendɛkpunli 17

 16 YƐNGYINLA AFOA BIALA

Saa yɛngyi afoa biala a, yɛkpo kɛ yɛbava yɛ nwo yɛawula maanyɛlɛ nu. (Dwɔn 17:16) Gyihova menli gyi ye Belemgbunlililɛ ne anzi. Yɛngyinla afoa biala wɔ ewiade edwɛkɛ nu kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la.

Gyihova ɛha ɛhile yɛ kɛ ‘yɛyɛ tieyɛ yɛmaa arane nee tumivolɛma.’ (Taetɛse 3:1, 2; Wulomuma 13:1-7) Noko Nyamenle mɛla ne eza ka kɛ ɔnle kɛ yɛku sonla. Ɔti Kilisienenli adwenle ne ɛmmaa ye adenle kɛ ɔhɔ konle. Saa bɛmaa Kilisienenli bie adenle kɛ ɔyɛ maanle gyima gyɛne ɔzie sogya gyima bo zo a, ɔwɔ kɛ ɔsuzu nwo ɔnea kɛ ye adwenle maa ye adenle maa ɔkola ɔyɛ zɔ a.

Yɛsonle Gyihova angomekye ɔluakɛ ɔdaye a ɔbɔle yɛ a. Yɛbu maanle sɛkɛlɛneɛ ne mɔ ɛdeɛ, noko yɛmbiza fɛlɛnra ahye anzɛɛ yɛndo maanle edwɛne. (Ayezaya 43:11; Daneɛle 3:1-30; 1 Kɔlentema 10:14) Eza Gyihova menli si bɛtianwo kpɔkɛ kɛ bɛnrɛdo ɛra bɛnrɛmaa maanyɛlɛ eku anzɛɛ maanyɛlɛ nu sonla bie. Yɛyɛ ɛhye ɔluakɛ yɛwɔ Nyamenle arane ne afoa dɛbadɛba.​—Mateyu 22:21; Dwɔn 15:19; 18:36.

Tile 5, ɛdendɛkpunli 2

 17 EWIADE SUNSUM NE

Ewiade ne si Seetan adwenle adua. Menli mɔɔ ɛngulo Gyihova, bɛnzukoa ye na bɛkpo ye ngyinlazo ne mɔ la lɛ adwenle zɛhae bie. (1 Dwɔn 5:19) Adwenle zɛhae nee nyɛleɛ mɔɔ ɔmaa bɛda ye ali la a bɛha nwolɛ edwɛkɛ kɛ ewiade sunsum la. (Ɛfɛsɛsema 2:2) Gyihova menli nea kɛ bɛnrɛmaa sunsum ɛhye ɛnrɛnyia bɛ nwo zo tumi. (Ɛfɛsɛsema 6:10-18) Emomu, yɛkulo Gyihova ndenle ne mɔ na yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbanyia ye adwenle ne bie.

Tile 5, ɛdendɛkpunli 7

 18 ƐKPƆKYELƐ

Ɛkpɔkyelɛ kile Baebolo ne anu nɔhalɛ ne mɔɔ bɛdwazo bɛtia la. Kpɔkyevolɛma te Gyihova nee Gyisɛse, ahenle mɔɔ bɛkpa ye kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne azo Belemgbunli la anwo atua na bɛbɔ mɔdenle bɛbɛlɛbɛla awie mɔ bɛmaa bɛdi bɛ nzi. (Wulomuma 1:25) Bɛkulo kɛ bɛmaa bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛsonle Gyihova la adwenle nu yɛ bɛ kesee. Menli bie mɔɔ ɛnee wɔ alimoa Kilisiene asafo ne anu la yɛle kpɔkyevolɛma, na zɔhane ala a bie mɔ ɛyɛ ye ɛnɛ noko a. (2 Tɛsalonaekama 2:3) Bɛdabɛ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ bɛmaa Gyihova la twe bɛ nwo fi kpɔkyevolɛma anwo. Yɛnrɛmaa akpɔsemadiyɛlɛ anzɛɛ awie mɔ ɛnrɛtinlitinli yɛ ɛnrɛmaa yɛnrɛgenga anzɛɛ yɛnrɛdie kpɔkyevolɛma edwɛkɛ. Yɛdi nɔhalɛ yɛmaa Gyihova yɛɛ yɛsonle ɔ ngomekye.

Tile 5, ɛdendɛkpunli 9

 19 MGBƆDALƐ

Wɔ Mosisi Mɛla ne abo, Yizilayɛ maanle ne zɛlɛle Gyihova kɛ ɔva bɛ ɛtane ɔhyɛ bɛ. Bɛvale mgbɔdalɛ afɔlebɔdeɛ mɔɔ bie a le ma ngakyile, nwole nee nane la bɛrale ɛzonlenlɛsua ne anu. Wɔ adenle ɛhye azo, Yizilayɛma hakyele kɛ Gyihova lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbava maanle ne amuala anzɛɛ sonla ko biala ɛtane yeahyɛ ye. Nzinlii mɔɔ Gyisɛse vale ye ngoane kpɔdale yɛ ɛtane ne mɔ la, mgbɔdalɛ afɔlebɔdeɛ ɛhye mɔ anwo angyia bieko. Gyisɛse bɔle afɔle mɔɔ di munli la “kokye.”​—Hibuluma 10:1, 4, 10.

Tile 7, ɛdendɛkpunli 6

 20 BU NANE NGOANE

Wɔ Mosisi Mɛla ne abo, bɛmaanle menli adenle kɛ bɛhu nane bɛli. Eza bɛhanle bɛhilele bɛ kɛ bɛva nane bɛbɔ afɔle. (Lɛvitikɔso 1:5, 6) Noko Gyihova ammaa ye menli ne adenle kɛ bɛyɛ nane amumuyɛ. (Mrɛlɛbulɛ 12:10) Nɔhalɛ nu, ɛnee adehilelɛ bie mɔ wɔ Mɛla ne anu mɔɔ bɔ nane nwo bane amaa bɛanyɛ bɛ amumuyɛ a. Bɛhanle bɛhilele Yizilayɛma kɛ bɛnlea bɛ nane ne mɔ boɛ.​—Ditilɔnomi 22:6, 7.

Tile 7, ɛdendɛkpunli 6

 21 MOGYA NU NINYƐNE NGYIKYI NEE AYILEYƐLƐ

Mogya nu ninyɛne ngyikyi. Ninyɛne titili nna a wɔ mogya nu a​—ngoane ngɛkɛba kɔkɔlɛ, ngoane ngɛkɛba fufule, ngoane ngɛkɛba ndɛbandɛba yɛɛ mogya nu nzule. Bɛkola bɛkyehyɛ ninyɛne titili nna ɛhye mɔ anu ngyikyi mɔɔ bɛfɛlɛ ye mogya nu ninyɛne ngyikyi la. *

Kilisienema ɛnlie mogya anzɛɛ nuhua ninyɛne titili nna ne anu biala. Noko asoo ɔwɔ kɛ bɛdie mogya nu ninyɛne ngyikyi ne mɔ bie ɔ? Baebolo ne ɛnga nwolɛ edwɛkɛ fɔɔnwo. Ɔti ɔwɔ kɛ Kilisienenli biala gyinla ye adwenle ne mɔɔ yeva Baebolo ne yetete ye la azo si ɔ ti anwo kpɔkɛ.

Kilisienema bie mɔ ɛnlie mogya nu ninyɛne ngyikyi ne mɔ anu biala. Bie a bɛsuzu kɛ Mɛla mɔɔ Nyamenle vale maanle Yizilayɛma la kile kɛ ɔwɔ kɛ bɛwola mogya biala mɔɔ kɛvi nane bie anu la ‘bɛgua aze.’​—Ditilɔnomi 12:22-24.

Bie mɔ noko si kpɔkɛ ngakyile. Bɛ adwenle maa bɛ adenle kɛ bɛlie mogya nu ninyɛne ngyikyi ne mɔ bie. Bie a bɛsuzu kɛ mogya nu ninyɛne ngyikyi ne mɔ ɛngyi ɛkɛ ne ɛmmaa abɔdeɛ ne mɔɔ bɛyele mogya ne bɛvile ye nu la ngoane bieko.

Saa ɛlɛsi mogya nu ninyɛne ngyikyi ne mɔ anwo kpɔkɛ a, suzu kpuya ɛhye mɔ anwo:

  • Asoo meze kɛ saa mekpo mogya nu ninyɛne ngyikyi ne mɔ amuala a, ɔkile kɛ menrɛlie nyile bie mɔ mɔɔ ko tia ewule ngakyile anzɛɛ ɔmaa mogya pɛ la ɔ?

  • Kɛzi mebahilehile deɛmɔti menlie mogya nu ninyɛne ngyikyi ne mɔ anzɛɛ deɛmɔti medie bie mɔ la anu meahile dɔketa bie ɛ?

Ayileyɛlɛ. Kɛmɔ yɛle Kilisienema la ati, yɛndwe yɛ mogya yɛmmaa awie anzɛɛ yɛndwe yɛ mogya yɛnzie ɛkɛ ne dapɛne bie mɔ anu kolaa na bɛayɛ yɛ apelehyɛne. Noko, ndenle ngakyile wɔ ɛkɛ mɔɔ bɛdua zo bɛfa wuliravolɛ mumua ne mogya bɛyɛ ye ayile a. Ɔwɔ kɛ Kilisienenli biala si kpɔkɛ wɔ kɛzi ɔwɔ kɛ bɛfa ye mogya bɛdi gyima wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛyɛ ye apelehyɛne, bɛlɛneɛnlea ye mogya nu anzɛɛ wɔ ayileyɛlɛ bie mɔɔ bɛgua zo bɛlɛyɛ ye la anwo. Saa bɛlɛyɛ apelehyɛne ɛhye a, bɛtwe wuliravolɛ ne mogya bɛfi ye nu mekɛ bie.​—Ɛkpondɛ nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo a, nea The Watchtower, October 15, 2000, mukelɛ 30-31.

Kɛ neazo la, ayileyɛlɛ ne ko a le hemodilution, kolaa na bɛayɛ wuliravolɛ ne apelehyɛne la, bɛtwe ye mogya ne bie bɛfi ye nu na bɛfa ayile bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye volume expander la bɛsie ɔ gyakɛ anu. Nzinlii, saa bɛlɛyɛ apelehyɛne ne anzɛɛ bɛyɛ bɛwie ala a, bɛfa wuliravolɛ ne mogya ne bɛsia bɛmaa ye.

Bieko noko a le cell salvage. Wɔ ɛhye anu, bɛsɔ wuliravolɛ mumua ne mɔɔ bɛlɛyɛ ye apelehyɛne la mogya ne mɔɔ ɛlɛtwi agua la, bɛwowo nu na nzinlii bɛava bɛamaa ye wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛyɛ apelehyɛne ne anzɛɛ bɛyɛ bɛwie ala la.

Dɔketa biala lɛ adenle ngakyile mɔɔ ɔdua zo ɔyɛ ayile ɛhye mɔ a. Ɔti kolaa na Kilisienenli bie alie ado nu kɛ bɛyɛ ye apelehyɛne, bɛnleɛnlea ye mogya nu anzɛɛ bɛdoa zo bɛyɛ ye ayile bie la, ɔwɔ kɛ ɔnwu adenle fɔɔnwo mɔɔ bɛbalua zo bɛava ye mogya bɛali gyima la.

Saa ɛlɛsi ayileyɛlɛ bie mɔɔ bɛbava wɔ mogya bɛali gyima wɔ nu la anwo kpɔkɛ a, suzu kpuya ɛhye mɔ anwo:

  • Saa bɛbahwe me mogya ne bie bɛavi me nu mekɛ ekyi bie ala bɔbɔ a, asoo me adwenle ne bamaa me adenle yeamaa meabu mogya ɛhye kɛ ɔtɛde me ɛdeɛ, mɔɔ ɔnle kɛ ‘bɛwola bɛgua aze’ ɔ?​—Ditilɔnomi 12:23, 24.

  • Saa bɛlɛyɛ me ayile na me mogya ne bie fi me nu, bɛwowo nu na eza bɛsia bɛfa bɛwula me sonlabaka ne anu a, asoo me adwenle ne mɔɔ meva Baebolo ne metete ye la ɛnrɛgyegye me ɔ?

  • Asoo meze kɛ saa mekpo ayileyɛlɛ biala mɔɔ bɛfa me mogya bɛdi gyima wɔ nu la a ɔkile kɛ menrɛmaa bɛnrɛnleɛnlea me mogya nu, menrɛyɛ hemodialysis anzɛɛ menrɛmaa bɛnrɛva heart-lung bypass milahyinli bɛnrɛyɛ me ayile ɔ?

Kolaa na yɛazi kpɔkɛ wɔ mogya nu ninyɛne ngyikyi nee ayileyɛlɛ mɔɔ bɛbava yɛdayɛ mumua ne yɛ mogya bɛali gyima wɔ nu la anwo la, ɔwɔ kɛ yɛsɛlɛ Gyihova adehilelɛ na yɛyɛ neɛnleanu. (Gyemise 1:5, 6) Ɛhye anzi, ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ adwenle ne mɔɔ yɛva Baebolo ne yɛtete ye la yɛsi nwolɛ kpɔkɛ. Ɔnle kɛ yɛbiza awie mɔ mɔɔ saa bɛdabɛ a bɛwɔ yɛ tɛnlabelɛ ne anu a anrɛɛ bɛbayɛ la, yɛɛ ɔnle kɛ awie mɔ bɔ mɔdenle kɛ bɛbazi kpɔkɛ bɛamaa yɛ.​—Wulomuma 14:12; Galeehyeama 6:5.

Tile 7, ɛdendɛkpunli 11

 22 ƐBƐLABƆLƐ NU ANWODELƐ

Saa yɛ ɛbɛlabɔlɛ nwo te a, ɔkile kɛ yɛ subane nee yɛ nyɛleɛ nwo te wɔ Nyamenle anye zo. Mɔɔ yɛdwenle nwo nee mɔɔ yɛka yɛɛ mɔɔ yɛyɛ la boka ɛbɛlabɔlɛ nu anwodelɛ nwo. Gyihova se ɔwɔ kɛ yɛtwe yɛ nwo yɛfi adwɔmane ɛbɛla nee ɛbɛlatane nwo. (Mrɛlɛbulɛ 1:10; 3:1) Ɔwɔ kɛ yɛsi kpɔkɛ kɛ yɛbava Gyihova ngyinlazo mɔɔ anwo te la yɛali gyima kolaa na tɛnlabelɛ mɔɔ bahola amaa yɛayɛ debie ɛtane la ara. Ɔwɔ kɛ yɛyɛ asɔne dahuu yɛkpondɛ Nyamenle moalɛ amaa yɛ adwenle nu ade na yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛbakpo ɛbɛlatane nwo sɔnea.​—1 Kɔlentema 6:9, 10, 18; Ɛfɛsɛsema 5:5.

Tile 8, ɛdendɛkpunli 11

 23 ANYIEMGBA ƐBƐLA NEE EVINLI NYƐLEƐ

Anyiemgba ɛbɛla kile ɛdendɛlɛ anzɛɛ nyɛleɛ mɔɔ tia Nyamenle ngyinlazo ne mɔ bɔkɔɔ na ɔda subane mɔɔ kile kɛ bɛnze nyiane ali la. Awie mɔɔ yɛ ɛhye la maa ɔda ali kɛ ɔmbu Nyamenle mɛla ne mɔ. Saa awie di fɔlɛ wɔ anyiemgba ɛbɛla nwo a, edwɛkɛlilɛ kɔmatii bali ye edwɛkɛ. Evinli nyɛleɛ gua ye ngakyile. Edwɛkɛlilɛ kɔmatii bahola ali evinli nyɛleɛ bie mɔ mɔɔ kɛhɔ zo wɔ asafo ne anu la anwo gyima a, ɔbagyinla kɛzi edwɛkɛ ne kpole de la azo.​—Galeehyeama 5:19-21; Ɛfɛsɛsema 4:19; saa ɛkpondɛ nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo a, nea “Questions From Readers” mɔɔ wɔ July 15, 2006, The Watchtower ne anu la.

Tile 9, ɛdendɛkpunli 7; Tile 12, ɛdendɛkpunli 10

 24 BƐNWOBƆLƐ

Gyihova yɛle nla kɛ ɔyɛ adenle kpalɛ mɔɔ kunli nee yelɛ dua zo da ɛlɔlɛ ali kile bɛ nwo a. Noko saa awie bɔ ɔ nwo anzɛɛ ɔfa ye mrenyianu anzɛɛ ye mraalɛnu ɔdi nla nu atiakunluwɔzo nwo gyima wɔ adenle ɛtane zo a, ɛnee ɔlɛbɔ ɛbɛlatane. Subane ɛhye bahola azɛkye agɔnwolɛvalɛ mɔɔ awie nee Gyihova lɛ la. Ɔbahola yeamaa awie anyia nla nwo atiakunluwɔzo ɛtane na yeanyia nla nwo adwenle mɔɔ ɛndenrɛ la. (Kɔlɔsaema 3:5) Ɔnle kɛ awie mɔɔ lɛ subane ɛtane ɛhye na ɔyɛ se ɔmaa ye kɛ ɔbagyakyi la maa ɔ sa nu to. (Edwɛne 86:5; 1 Dwɔn 3:20) Saa ɛlɛyia tɛnlabelɛ ɛhye bie a, fi ahonle nu sɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa wɔ. Twe ɛ nwo fi ninyɛne mɔɔ le kɛ nlanwonvoninli ɛnleanlɛ mɔɔ bamaa wɔanyia adwenle mɔɔ anwo ɛnde la anwo. Ka nwolɛ edwɛkɛ kile wɔ awovolɛ mɔɔ bɛle Kilisienema la anu ko anzɛɛ agɔnwolɛ bie mɔɔ ɛnyi sunsum nu mɔɔ ɔbu Gyihova mɛla ne mɔ la. (Mrɛlɛbulɛ 1:8, 9; 1 Tɛsalonaekama 5:14; Taetɛse 2:3-5) Ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ Gyihova nwu mɔdenle mɔɔ ɛlɛbɔ kɛ ɛmaa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nwo ade la.​—Edwɛne 51:17; Ayezaya 1:18.

Tile 9, ɛdendɛkpunli 9

 25 MRAALƐ DƆƆNWO ƐGYALƐ

Gyihova hyehyɛle kɛ nrenyia ɛgya raalɛ ko. Wɔ tete Yizilayɛ, Nyamenle maanle adenle kɛ mrenyia kola gya mraalɛ dɔɔnwo, noko ɛnle tɛ kɛ ye bodane ne de wɔ mɔlebɛbo ne la ɛne. Ɛnɛ, Gyihova ɛmmaa ye menli adenle kɛ bɛgya mraalɛ dɔɔnwo. Nrenyia bahola agya raalɛ ko yɛɛ raalɛ bahola agya nrenyia ko.​—Mateyu 19:9; 1 Timote 3:2.

Tile 10, ɛdendɛkpunli 12

 26 EWOLEBƆLƐ NEE AGYALƐ NU ƐTETELƐ

Gyihova hyehyɛle kɛ kunli nee yelɛ ɛbɔ nu ɛdɛnla mekɛ tendenle ala mɔɔ bɛde aze la. (Gyɛnɛsese 2:24; Malakae 2:15, 16; Mateyu 19:3-6; 1 Kɔlentema 7:39) Ɔmaa ewolebɔlɛ nwo adenle wɔ mekɛ mɔɔ bɛ nuhua ko kɛzɛkye agyalɛ la. Saa ɔba ye zɔ a, Gyihova maa bɛ nuhua ne mɔɔ edwɛkɛ ɛnle ɔ nwo la adenle kɛ ɔzi kpɔkɛ kɛ ɔbabɔ ewole anzɛɛ ɔnrɛbɔ ewole a.​—Mateyu 19:9.

Ɔdwu mekɛ ne bie a, Kilisienema bie mɔ si kpɔkɛ kɛ bɛbatete bɛ agyalɛ ne anu ɔnva nwo kɛ ɛbɛlatane biala ɛtɛkɔle zo la. (1 Kɔlentema 7:11) Wɔ tɛnlabelɛ ɛhye mɔ mɔɔ doɔdoa zo la anu, Kilisienenli bie bahola azuzu agyalɛ nu ɛtetelɛ nwo.

  • Ɔ nye fuu ɔnnea abusua ne: Mekɛ mɔɔ kunli bie kɛkpo kɛ ɔbava abusua ne nwonane afoa nu ngyianlɛ yeamaa bɛ, na ɔyɛ se kɛ bɛbanyia ezukoa bɛadɔ aleɛ bɛali la.​—1 Timote 5:8.

  • Ɛbolɛ mɔɔ anu yɛ se la: Ɔbo ɔ ye anzɛɛ ɔ hu too ɔmaa ɔte nganeɛ kɛ ye kpɔkɛdelɛ anzɛɛ ye ngoane la esiane nu.​—Galeehyeama 5:19-21.

  • Ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔmaa agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ahenle nee Gyihova lɛ la azɛkye bɔkɔɔ: Kunli anzɛɛ yelɛ kola maa ɔyɛ se kɛ ɔ ye anzɛɛ ɔ hu bazonle Gyihova.​—Gyima ne 5:29.

Tile 11, ɛdendɛkpunli 19

 27 NGANVOLƐ NEE ANWOSESEBƐMAANLƐ

Yɛ muala yɛhyia nganvolɛ nee anwosesebɛmaanlɛ. (Mrɛlɛbulɛ 12:25; 16:24) Yɛkola yɛfi ɛlɔlɛ nee atiakunlukɛnlɛma nu yɛka edwɛkɛ yɛfa yɛmaa yɛ nwo anwosesebɛ na yɛkyekye yɛ rɛle ngoko. Edwɛkɛ zɛhae mɔ kola boa yɛ mediema mrenyia nee mraalɛ maa bɛgyinla kpundii na bɛkɔ zo bɛsonle Gyihova ɔnva nwo ngyegyelɛ mgbole mɔɔ bɛlɛyia la. (Mrɛlɛbulɛ 12:18; Felepaema 2:1-4) Saa awie te nganeɛ kɛ ɔ sa nu ɛdo a, ɔwɔ kɛ yɛfi ɛbulɛ nu yɛtie ye na yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbade kɛzi ɔte nganeɛ la abo. Ɛhye baboa yɛ yeamaa yɛanwu mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛka yɛfa yɛboa ye la. (Gyemise 1:19) Fa yɛ wɔ bodane kɛ ɛbanwu ɛ mediema kpalɛ amaa wɔade mɔɔ bɛhyia nwolɛ la abo kpalɛ. Akee ɛbahola wɔaboa bɛ wɔamaa bɛava bɛ nye bɛado Ahenle mɔɔ arɛlekyekyelɛ nee anwosesebɛmaanlɛ kɔsɔɔti vi ye ɛkɛ, ɛleka mɔɔ bɛbanyia nɔhalɛ anyelielɛ la.​—2 Kɔlentema 1:3, 4; 1 Tɛsalonaekama 5:11.

Tile 12, ɛdendɛkpunli 16

 28 ATƆFOLƐLIELƐ

Baebolo ne ɛnlɛ atɔfolɛlielɛ nwo mɛla fɔɔnwo bie. Asolo nwolɛ amaamuo nee nwolɛ mɛla wɔ ɛleka ngakyile. (Gyɛnɛsese 24:67; Mateyu 1:24; 25:10; Luku 14:8) Atɔfolɛlielɛ nwo debie mɔɔ hyia kpalɛ la a le ndane ne mɔɔ agyalɛma ne ka ye wɔ Gyihova anyunlu la. Agyalɛma dɔɔnwo si kpɔkɛ kɛ bɛbaha bɛ ndane ne wɔ bɛ mbusuafoɔ nee bɛ gɔnwo mɔ anyunlu na bɛamaa asafo nu kpanyinli amaa nwolɛ ɛdendɛlɛ mɔɔ gyi Baebolo ne azo la. Saa bɛyɛ atɔfolɛlielɛ ne bɛwie na bɛbado nwolɛ ɛkponle a, ɔwɔ kɛ agyalɛma ne a si nwolɛ kpɔkɛ a. (Luku 14:28; Dwɔn 2:1-11) Kɛzi bɛkulo kɛ atɔfolɛlielɛ ne anwo ngyehyɛleɛ yɛ biala la, ɔwɔ kɛ agyalɛma ne nea kɛ ɔbawula Gyihova anyunlunyia. (Gyɛnɛsese 2:18-24; Mateyu 19:5, 6) Baebolo ngyinlazo bahola aboa bɛ yeamaa bɛazi kpɔkɛ kpalɛ. (1 Dwɔn 2:16, 17) Saa agyalɛma ne si kpɔkɛ kɛ bɛbava nza bɛara atɔfolɛlielɛ ne abo a, ɔwɔ kɛ bɛnea kɛ bɛbamaa awie anlea ɛkponledolɛ ne azo kpalɛ. (Mrɛlɛbulɛ 20:1; Ɛfɛsɛsema 5:18) Saa bɛsi kpɔkɛ kɛ bɛbabɔ edwɛne anzɛɛ bɛbalielie menli nye wɔ ɛkɛ a, ɔwɔ kɛ bɛnea kɛ ninyɛne ɛhye mɔ bawula Gyihova anyunlunyia. Ɔwɔ kɛ Kilisienema mɔɔ ɛlɛgya la fa bɛ adwenle sie agɔnwolɛvalɛ mɔɔ bɛ nee Gyihova lɛ yɛɛ agɔnwolɛvalɛ mɔɔ wɔ bɛ avinli la azo tɛla atɔfolɛlielɛ kenle ne.​—Mrɛlɛbulɛ 18:22; ɛkpondɛ nwolɛ nzuzulɛ dɔɔnwo a, nea The Watchtower, October 15, 2006, mukelɛ 18-23, 23-27 nee 28-31.

Tile 13, ɛdendɛkpunli 18

 29 SI KPƆKƐ KPALƐ

Yɛkulo kɛ yɛgyinla ngyinlazo mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la azo yɛsi kpɔkɛ kpalɛ. Kɛ neazo la, Kilisienenli bie aye anzɛɛ ahu mɔɔ ɛnle Gyihova Dasevolɛ la bahola ado ɛsalɛ avɛlɛ ye kɛ ɔmaa bɛhɔli aleɛ wɔ ye mbusuafoɔ ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛdi ɛvoyia bie la. Saa ɛwɔ tɛnlabelɛ ɛhye anu a, kɛ ɛbayɛ ye ɛ? Saa wɔ adwenle maa wɔ adenle kɛ ɛhɔ a, ɛbahola wɔahilehile nu wɔahile ɛ ye anzɛɛ ɛ hu kɛ saa awozonlezonlenlɛ nu amaamuo bie boka aleɛlilɛ ne anwo a, ɛnrɛva ɛ nwo ɛnrɛwula nu. Eza ɔwɔ kɛ ɛsuzu nwo kɛ saa ɛkɔdi aleɛ ne bie a ɔnrɛdenda awie mɔ agyakɛ anu a.​—1 Kɔlentema 8:9; 10:23, 24.

Anzɛɛ bie a wɔ gyimamenle bahola ahyɛ wɔ debie wɔ ɛvoyialilɛ bie anu. Ɔnle kɛ ɛdie ahyɛlɛdeɛ ne ɔ? Tɛ zɔhane ɔ. Saa ɛbalie anzɛɛ ɛnrɛlie a ɔbagyinla kɛzi wɔ gyimamenle ne bu ahyɛlɛdeɛ ne la azo. Asoo ɔbu ahyɛlɛdeɛ ne kɛ ɔboka ɛvoyialilɛ ne anwo? Anzɛɛ ɔlɛfa yeahile anyezɔlɛ ala? Saa ɛsuzu edwɛkɛ ɛhye mɔ nee ninyɛne gyɛne nwo a, ɛbahola wɔazi kpɔkɛ kɛ ɛbalie ahyɛlɛdeɛ ne anzɛɛ ɛnrɛlie.

Wɔ tɛnlabelɛ fofolɛ nu, awie bahola ahyɛ wɔ debie wɔ ɛvoyialilɛ mekɛ nu na yeaha kɛ: “Meze kɛ ɛnli ɛvoyia ɛhye bie noko mekulo kɛ mefa ɛhye memaa wɔ.” Bie a ahenle ɛlɛda atiakunlukɛnlɛma ali ala. Na saa ɛsuzu kɛ ɔlɛbɔ mɔdenle kɛ ɔsɔ wɔ diedi yeanlea anzɛɛ ɔkulo kɛ ɔmaa ɛfa ɛ nwo ɛwula ɛvoyialilɛ ne anu ɛ? Saa ɛsuzu ɛhye anwo ɛwie a, ɛbahola wɔazi kpɔkɛ kɛ ɛbalie ahyɛlɛdeɛ ne anzɛɛ ɛnrɛlie. Yɛkulo kɛ yɛnyia adwenle mɔɔ anu te la na yɛdi nɔhalɛ yɛmaa Gyihova wɔ yɛ kpɔkɛzilɛ kɔsɔɔti anu.​—Gyima ne 23:1.

Tile 13, ɛdendɛkpunli 22

 30 GYIMA NEE MƐLA NU EDWƐKƐ

Fane dɔɔnwo ne ala, saa bɛsiezie akɛsakɛsa ndɛndɛ wɔ anzodwolɛ nu a, ɔngyia kɛ ɔyɛ edwɛkɛ kpole. (Mateyu 5:23-26) Wɔ Kilisienema kɔsɔɔti afoa nu, debie mɔɔ hyia kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ la a le kɛ bɛbawula Gyihova anyunlunyia na bɛamaa koyɛlɛ adɛnla asafo ne anu.​—Dwɔn 13:34, 35; 1 Kɔlentema 13:4, 5.

Saa akɛsakɛsa ba Kilisienema avinli wɔ gyima nu edwɛkɛ nwo a, ɔwɔ kɛ bɛbɔ mɔdenle bɛsiezie na ɔnle kɛ bɛfa bɛkɔ kɔɔto. Wɔ 1 Kɔlentema 6:1-8, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo dule Kilisienema folɛ wɔ bɛ avinli edwɛkɛ mɔɔ bɛfa bɛkɔ kɔɔto la anwo. Saa yɛfa yɛ diema bie yɛkɔ kɔɔto a, ɔbamaa bɛaha Gyihova nee asafo ne anwo edwɛkɛ ɛtane. Wɔ Mateyu 18:15-17, bɛhile ndenle nsa mɔɔ ɔwɔ kɛ Kilisienema dua zo siezie ɛzonledolɛ kpole mɔɔ le kɛ dumazɛkyelɛ anzɛɛ nzisi la. (1) Ɔwɔ kɛ bɛdabɛ mumua ne bɛdimoa bɛbɔ mɔdenle bɛsiezie edwɛkɛ ne. (2) Saa yeanzɛ bɛ nloa a, bɛbahola bɛakpondɛ moalɛ bɛavi adiema ko anzɛɛ mediema nwiɔ mɔɔ ɛnyi sunsum nu wɔ asafo ne anu la ɛkɛ. (3) Akee saa nwolɛ hyia a, bɛbahola bɛava edwɛkɛ ne bɛado asafo nu mgbanyima ne mɔ anyunlu bɛamaa bɛali nwolɛ gyima. Saa edwɛkɛ ne dwu moa zɛhae a, mgbanyima ne mɔ bɛava Baebolo ngyinlazo ali gyima na bɛabɔ mɔdenle bɛaboa bɛ muala bɛamaa bɛaziezie edwɛkɛ ne wɔ anzodwolɛ nu. Saa menli mɔɔ anwo wɔ edwɛkɛ ne anu la bie mɔ ɛngulo kɛ bɛfa Baebolo ngyinlazo bɛdi gyima a, bie a ɔbahyia kɛ asafo nu mgbanyima di edwɛkɛ ne.

Tɛnlabelɛ bie mɔ wɔ ɛkɛ mɔɔ bɛbahola bɛava edwɛkɛ bɛahɔ kɔɔto a, bie a edwɛkɛ ne fale ewolebɔlɛ, awie mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔnea kakula bie, ezukoa mɔɔ bɛbɔ ewole a ɔwɔ kɛ yelɛ anzɛɛ kunli tua, ezukoa mɔɔ ɔwɔ kɛ gyima bie tua maa awie, awie ezukoa mɔɔ wɔ gyima bie mɔɔ ɛgu la anu la ɛlielɛ anzɛɛ wele nwo. Saa Kilisienenli dua mɛla adenle zo kɛ ɔsiezie edwɛkɛ ne amaa anzodwolɛ ara a, ɔngile kɛ ɔnli Pɔɔlo folɛdulɛ ne azo.

Saa awie yɛ ɛtane kpole bie mɔɔ le kɛ awie mɔɔ bɛkye ye mialeranu bɛ nee ye da, kakula mɔɔ bɛyɛ ye basabasa, asayɛlɛ, awule anzɛɛ kodiawu a, Kilisienenli mɔɔ baha edwɛkɛ zɛhae mɔ ahile arane nu mgbanyima la ɛtɛbule ɔ nye ɛtɛguale Pɔɔlo folɛdulɛ ne azo.

Tile 14, ɛdendɛkpunli 14

 31 SEETAN MƐLƐBƐLA NE MƆ

Ɔvi mɔɔ Seetan yɛle ye wɔ Yidɛn tola ne anu mɔɔ ba la azo, ɔlɛbɔ mɔdenle kɛ ɔbɛlɛbɛla alesama. (Gyɛnɛsese 3:1-6; Yekile 12:9) Ɔze kɛ saa ɔkola ɔsɛkye yɛ adwenle a, ɔbahola yeabɛlɛbɛla yɛ yeamaa yɛayɛ ɛtane. (2 Kɔlentema 4:4; Gyemise 1:14, 15) Ɔdua maanyɛlɛ, ɛzonlenlɛ, gualilɛ, ninyɛne mɔɔ yɛfa yɛdielie yɛ nye, nwomazukoalɛ nee ninyɛne gyɛne dɔɔnwo azo ɔsi adwenle mɔɔ ɔlɛ la adua na ɔmaa ɔyɛ kɛ asɛɛ ɔle kpalɛ la.​—Dwɔn 14:30; 1 Dwɔn 5:19.

Seetan ze kɛ yeha ye mekɛ ekyi bie mɔɔ ɔbava yeabɛlɛbɛla menli a. Ɔti ɔlɛyɛ biala mɔɔ ɔbahola la kɛ ɔbɛlɛbɛla menli dɔɔnwo. Menli mɔɔ sonle Gyihova la titili a ɔkulo kɛ ɔbɛlɛbɛla bɛ a. (Yekile 12:12) Saa yɛannea boɛ a, ngyikyi ngyikyi Abɔnsam bahola azɛkye yɛ adwenle. (1 Kɔlentema 10:12) Kɛ neazo la, Gyihova kulo kɛ agyalɛ kyɛ. (Mateyu 19:5, 6, 9) Noko ɛnɛ, menli dɔɔnwo bu agyalɛ kɛ ɔle ngyehyɛleɛ bie mɔɔ bɛkola bɛpɛ nu a. Vidio nee TV zo gyimalilɛ dɔɔnwo si adwenle ɛhye adua. Ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ kɛ yɛnrɛnyia adwenle mɔɔ ewiade ne lɛ ye wɔ agyalɛ nwo la bie.

Adenle bieko mɔɔ Seetan bɔ mɔdenle kɛ ɔdua zo yeabɛlɛbɛla yɛ la a le kɛ ɔmaa yɛali yɛ ti anwo. (2 Timote 3:4) Saa yɛannea boɛ a, yɛnrɛbu tumi mɔɔ menli mɔɔ Gyihova ɛkpa bɛ la lɛ la. Kɛ neazo la, adiema nrenyia bie bahola abɔ ɔ bo adwazo atia adehilelɛ mɔɔ asafo nu mgbanyima fa maa la. (Hibuluma 12:5) Anzɛɛ adiema raalɛ bie bahola abɔ ɔ bo adwazo atia tileyɛlɛ nwo ngyehyɛleɛ mɔɔ Gyihova ɛyɛ wɔ abusua ne anu la.​—1 Kɔlentema 11:3.

Ɔwɔ kɛ yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛnrɛmaa Abɔnsam adenle yɛnrɛmaa ɔnrɛzɛkye yɛ adwenle. Emomu, yɛkulo kɛ yɛnyia Gyihova adwenle ne bie na ‘yɛfa yɛ adwenle yɛsie ninyɛne mɔɔ wɔ anwuma lɔ la azo.’​—Kɔlɔsaema 3:2; 2 Kɔlentema 2:11.

Tile 16, ɛdendɛkpunli 9

 32 AYILEYƐLƐ

Yɛ muala yɛkulo kɛ yɛte kpɔkɛ, yɛɛ saa yɛ nwo to yɛ a, yɛnyia ayileyɛlɛ kpalɛ. (Ayezaya 38:21; Maake 5:25, 26; Luku 10:34) Ɛnɛ, dɔketama nee menli gyɛne dua ndenle ngakyile dɔɔnwo azo yɛ ayile. Saa yɛlɛsi ayileyɛlɛ mɔɔ yɛkulo la anwo kpɔkɛ a, ɔhyia kɛ yɛfa Baebolo ngyinlazo yɛdi gyima. Yɛkakye kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ala a bamaa yɛ nwo adɔ yɛ bɔkɔɔ a. Yɛngulo kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie yɛ kpɔkɛdelɛ zo somaa na yɛbu yɛ nye yɛgua Gyihova ɛzonlenlɛ zo.​—Ayezaya 33:24; 1 Timote 4:16.

Ɔwɔ kɛ yɛnea kɛ yɛbakpo ayileyɛlɛ biala mɔɔ ɔzɔho kɛ bɛfa sunsum ɛtane tumi bɛdi gyima wɔ nu la. (Ditilɔnomi 18:10-12; Ayezaya 1:13) Ɔti kolaa na yɛalie ayile anzɛɛ ayileyɛlɛ bie yɛado nu la, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle biala kɛ yɛbanwu nwolɛ edwɛkɛ biala nee adwenle mɔɔ wɔ ɔ nzi la. (Mrɛlɛbulɛ 14:15) Ɔnle kɛ yɛ rɛle fi kɛ Seetan kulo kɛ ɔbɛlɛbɛla yɛ ɔmaa yɛfa yɛ nwo yɛwula sunsum ɛtane nyɛleɛ nu. Saa yɛnyia adwenle bɔbɔ kɛ sunsum ɛtane nyɛleɛ beta ayileyɛlɛ bie anwo a, ɔle kpalɛ kɛ yɛbahwe yɛ nwo yɛavi nwolɛ.​—1 Pita 5:8.

Tile 16, ɛdendɛkpunli 18

^ ɛden. 98 Dɔketama bie mɔ bahola abu mogya nu ninyɛne titili nna ne kɛ ɔle mogya nu ninyɛne ngyikyi. Ɛhye ati, bie a ɔwɔ kɛ ɛkilehile kpɔkɛ mɔɔ wɔzi kɛ ɛnrɛlie mogya anzɛɛ nuhua ninyɛne titili nna ne, mɔɔ le ngoane ngɛkɛba kɔkɔlɛ, ngoane ngɛkɛba fufule, ngoane ngɛkɛba ndɛbandɛba yɛɛ mogya nu nzule la anu.