Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

TILE 17

Tɛnla Nyamenle Ɛlɔlɛ Ne Anu

Tɛnla Nyamenle Ɛlɔlɛ Ne Anu

‘Bɛnyi wɔ bɛ diedi nwuanzanwuanza ne anu, bɛva bɛ nwo bɛzie Nyamenle ɛlɔlɛ ne anu.’​—DWUUDU 20, 21.

1, 2. Duzu a yɛyɛ a yɛbadɛnla Nyamenle ɛlɔlɛ ne anu a?

YƐ MUALA yɛkulo kɛ yɛnyia anwosesebɛ na yɛte kpɔkɛ. Yemɔti yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbali aleɛ kpalɛ, yɛakpundikpundi yɛ agbɔkɛ nu na yɛanlea yɛ sonlabaka ne boɛ. Ɛhye hyia mɔdenlebɔlɛ ɛdeɛ, noko yɛyɛ zɔ a ɔboa yɛ, ɔti yɛngyakyi ye ɛyɛlɛ. Noko eza ɔwɔ kɛ yɛnyia anwosesebɛ na yɛte kpɔkɛ wɔ adenle fofolɛ zo.

2 Yɛbɔ ɔ bo kɛnlɛma yɛlɛnwu Gyihova ɛdeɛ, noko ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛmaa agɔnwolɛvalɛ mɔɔ yɛ nee Gyihova lɛ la anu mia kpalɛ. Mɔɔ Dwuudu dule Kilisienema folɛ kɛ, ‘Bɛva bɛ nwo bɛzie Nyamenle ɛlɔlɛ ne anu’ la, ɔhilehilele kɛzi bɛbahola bɛayɛ ɛhye la anu. Ɔhanle ɔhilele bɛ kɛ: “Bɛnyi wɔ bɛ diedi nwuanzanwuanza ne anu.” (Dwuudu 20, 21) Ɔti kɛ ɔkɛyɛ na yɛ diedi ne anyi ɛ?

KƆ ZO MAA WƆ DIEDI NE ƐNYI

3-5. (a) Kɛzi Seetan kulo kɛ ɛbu Gyihova ngyinlazo ne mɔ ɛ? (b) Kɛzi ɛbu Gyihova mɛla nee ye ngyinlazo ne mɔ ɛ?

3 Ɔhyia kɛ ɛdawɔ mumua ne ɛdie ɛdi kɛ Gyihova ndenle ne mɔ a le kpalɛ a. Seetan kulo kɛ ɛnyia adwenle kɛ Nyamenle ngyinlazo ne mɔ yɛ se somaa kɛ ɛbali zo, na saa ɛsi mɔɔ le kpalɛ nee ɛtane la anwo kpɔkɛ ɛmaa ɛ nwo a, ɛ nye balie kpalɛ. Ɔvi mekɛ mɔɔ Seetan yɛle zɔ wɔ Yidɛn tola ne anu la, yebɔ mɔdenle kɛ ɔmaa menli alie ɛhye ali. (Gyɛnɛsese 3:1-6) Na ɔlɛkɔ zo yeabɔ mɔdenle ɛsesebɛ yeayɛ zɔ ɛnɛ.

4 Asoo Seetan edwɛkɛ ne le nɔhalɛ? Asoo Gyihova ngyinlazo ne mɔ yɛ se somaa? Kyɛkyɛ. Kɛ neazo la, fa ye kɛ ɛlua ɛleka kɛnlɛma bie. Ɛnwu kɛ bɛlie bane tendenle bie wɔ ɛleka bie. Bie a ɛbadwenle kɛ, ‘Duzu ati a bɛlie bane ɛhye bɛzi me adenle a?’ Noko ɛkɛ ne ala, ɛdele kɛ awenade bie ɛlɛkpo wɔ bane ne anzi. Kɛzi ɛbabu bane ne kɛkala ɛ? Ɛ nye balie kpalɛ kɛ bane ne ɛlɛbɔ ɛ nwo bane amaa awenade ne angye wɔ anli a! Gyihova ngyinlazo ne mɔ le kɛ zɔhane bane ne la, yɛɛ Abɔnsam le kɛ awenade ne la. Nyamenle Edwɛkɛ ne bɔ yɛ kɔkɔ kɛ: “Bɛmaa bɛ nye ɛla ɛkɛ, bɛzinza! Bɛ kpɔvolɛ Abɔnsam luolua nu kɛ awenade mɔɔ ɛlɛkpo akpondɛ awie ahye ye ali la.”​—1 Pita 5:8.

5 Gyihova kulo kɛ yɛ ɛbɛlabɔlɛ wie yɛ boɛ. Ɔngulo kɛ Seetan bɛlɛbɛla yɛ. Ɛhye ati a yemaa yɛ mɛla nee ngyinlazo mɔɔ bɔ yɛ nwo bane na ɔmaa yɛ nye die la. (Ɛfɛsɛsema 6:11) Gyemise hɛlɛle kɛ: “Awie mɔɔ neɛnlea fanwodi mɛla ne mɔɔ di munli la anu na ɔdi zo . . . la; anye balie mɔɔ ɔyɛ la anwo.”​—Gyemise 1:25.

6. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanwu kɛ Nyamenle ndenle le kpalɛ ɛ?

6 Saa yɛdi Gyihova adehilelɛ zo a, yɛ ɛbɛlabɔlɛ yɛ kpalɛ yɛɛ agɔnwolɛvalɛ mɔɔ yɛ nee ye lɛ la anu mia. Kɛ neazo la, saa yɛdie ɛsalɛ mɔɔ ɔto ɔfɛlɛ yɛ kɛ yɛda yɛyɛ asɔne la yɛto nu a, ɔboa yɛ. (Mateyu 6:5-8; 1 Tɛsalonaekama 5:17) Saa yɛdi adehilelɛ mɔɔ yeva yemaa yɛ kɛ yɛyia nu yɛzonle ye na yɛmaa yɛ nwo anwosesebɛ ngoko la azo, na yɛfa yɛ nwo yɛwula edwɛkɛhanlɛ nee ngilehilelɛ gyima ne anu kpalɛ a, yɛ nye die. (Mateyu 28:19, 20; Galeehyeama 6:2; Hibuluma 10:24, 25) Saa yɛdwenledwenle kɛzi ninyɛne ɛhye mɔ ɛboa yɛ ɛmaa yɛ diedi ɛyɛ kpole la anwo a, ɔmaa yɛnwu ye bɔkɔɔ kɛ Gyihova ndenle le kpalɛ.

7, 8. Duzu a baboa yɛ amaa sɔnea mɔɔ bie a yɛbayia ye kenle bie la anyɛ yɛ adwenleadwenle a?

7 Bie a ɔbayɛ yɛ adwenleadwenle kɛ kenle bie yɛbayia yɛ diedi ne anwo sɔnea mɔɔ bahola ayɛ se amaa yɛ a. Mekɛ biala mɔɔ ɛkɛde nganeɛ zɔhane la, kakye Gyihova edwɛkɛ ɛhye: “Medame Gyihova a mele wɔ Nyamenle a, Ahenle mɔɔ kilehile wɔ ɔmaa ɔwie wɔ boɛ, Ahenle mɔɔ kile wɔ adenle mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛdua nu la. Saa ɛyɛ ɛnzolɛ wɔadie me mɛla ne mɔ a, anrɛɛ wɔ anzodwolɛ bayɛ kɛ azule na wɔ tenleneyɛlɛ ayɛ kɛ nyevile azɛlɛkye.”​—Ayezaya 48:17, 18.

8 Saa yɛtie Gyihova a, yɛ anzodwolɛ bayɛ kɛ azule mɔɔ ɛnsesa la, yɛɛ yɛ tenleneyɛlɛ bayɛ kɛ nyevile azɛlɛkye mɔɔ dahuu bu gua file zo la. Ɔnva nwo biala mɔɔ bazi yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu la, yɛbahola yɛali nɔhalɛ. Baebolo ne ka kɛ: “Fuandi wɔ adesoa to Gyihova anwo zo, na ɔbazɔ wɔ nu. Ɔnrɛmaa tenlenenli ɛnrɛdɔ aze ɛlɛ.”​—Edwɛne 55:22.

‘BƆ MƆDENLE NYI SUNSUM NU’

9, 10. Duzu a kile kɛ awie ɛnyi sunsum nu a?

9 Mekɛ mɔɔ ɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne anu ɛlɛmia la, ‘ɛbanyi sunsum nu.’ (Hibuluma 6:1) Duzu a kile kɛ wɔnyi sunsum nu a?

10 Saa yɛle mgbanyinli a, ɔngile kɛ yɛle Kilisienema mɔɔ yɛnyi sunsum nu a. Amaa yɛanyi sunsum nu la, ɔwɔ kɛ yɛfa Gyihova yɛyɛ yɛ Gɔnwo kpalɛ na yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbabu ninyɛne kɛ mɔɔ ɔbu ye la. (Dwɔn 4:23) Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Bɛdabɛ mɔɔ bɛde aze wɔ nwonane nu la adwenle wɔ nwonane nu ninyɛne zo, noko bɛdabɛ mɔɔ bɛde aze wɔ sunsum nu la adwenle wɔ sunsum nu ninyɛne zo.” (Wulomuma 8:5) Awie mɔɔ ɛnyi sunsum nu la ɛnva ye adwenle ɛnzie anyelielɛ anzɛɛ nwonane afoa nu ninyɛne zo. Emomu, ɔfa ye adwenle ɔsie Gyihova ɛzonlenlɛ zo na ɔsi kpɔkɛ ngakyile mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu la. (Mrɛlɛbulɛ 27:11; kenga Gyemise 1:2, 3.) Ɔmmaa bɛmpiepia ye bɛmmaa ɔnyɛ ɛtane. Awie mɔɔ ɛnyi sunsum nu la ze mɔɔ le kpalɛ la na ɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɔbayɛ.

11, 12. (a) Duzu a Pɔɔlo hanle ye wɔ Kilisienenli “adwenle” ne anwo a? (b) Kɛzi Kilisienenli mɔɔ ɛnyi sunsum nu la le kɛ awie mɔɔ su ɛnriandilɛ la ɛ?

11 Ɔhyia mɔdenlebɔlɛ amaa awie anyi sunsum nu. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Aleɛ mɔɔ anu yɛ ɛlomboɛ la wɔ ɛkɛ maa menli mɔɔ bɛnyi, bɛdabɛ mɔɔ bɛfa bɛ adwenle bɛyɛ gyima la ati bɛtete ye bɛmaa ɔkola ɔnwu ngakyile mɔɔ wɔ kpalɛ nee ɛtane nu la.” (Hibuluma 5:14) Edwɛkɛ “bɛtete ye” maa yɛ adwenle kɔ awie mɔɔ bɛtete ye amaa yeazu ɛnriandilɛ la anwo zo.

12 Saa yɛnwu awie mɔɔ ze nriandi kpalɛ la a, yɛze kɛ ɔliele mekɛ nee ndetelɛ amaa yeanwu ɔ nye zo kpalɛ. Bɛanva bɛanwo ye. Saa bɛwo kakula a, ɔnze kɛzi ɔbatoto ɔ sa na yeadudu ɔ gyakɛ a. Noko mekɛ ɛlɛkɔ la, ɔsukoa kɛzi ɔbasosɔ ninyɛne nu nee kɛzi ɔbadia la. Saa bɛtete ye a, ɔbahola yeayɛ awie mɔɔ su ɛnriandilɛ a. Zɔhane ala a ɔdie mekɛ nee ndetelɛ amaa yɛayɛ Kilisienema mɔɔ yɛnyi sunsum nu a.

13. Duzu a baboa yɛ amaa yɛazukoa kɛ yɛbadwenle kɛ mɔɔ Gyihova dwenle la ɛ?

13 Wɔ buluku ɛhye anu, yɛzuzu kɛzi yɛbahola yɛadwenle kɛ Gyihova na yɛabu ninyɛne kɛ mɔɔ ɔbu ye la anwo. Yɛzukoa kɛzi yɛbahulo Gyihova ngyinlazo ne mɔ na yɛahile nwolɛ anyezɔlɛ la. Yɛlɛsi kpɔkɛ a, yɛbiza yɛ nwo kɛ: ‘Baebolo ne anu mɛla anzɛɛ ngyinlazo boni a fale tɛnlabelɛ ɛhye anwo a? Kɛ ɔkɛyɛ na meava meali gyima ɛ? Duzu a Gyihova kulo kɛ meyɛ a?’​—Kenga Mrɛlɛbulɛ 3:5, 6; Gyemise 1:5.

14. Saa yɛ diedi ne anu bamia a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?

14 Yɛngyakyi kɛ yɛbamaa diedi mɔɔ yɛlɛ wɔ Gyihova anu la anu amia ɛlɛ. Kɛ mɔɔ yɛdi aleɛ kpalɛ a ɔboa yɛ ɔmaa yɛ nwo yɛ se la, zɔhane ala a yɛsukoa Gyihova anwo debie a ɔboa yɛ ɔmaa yɛ diedi nu yɛ se a. Mekɛ mɔɔ yɛbɔle ɔ bo kɛ yɛsukoa Baebolo ne la, yɛnwunle nɔhalɛ titili bie mɔ mɔɔ fale Gyihova nee ye ndenle ne mɔ anwo la. Noko mekɛ ɛlɛkɔ la, ɔhyia kɛ yɛte ninyɛne mɔɔ anu le kuloonwu la abo. Ɛhye a ɛnee Pɔɔlo ɛlɛkile wɔ mekɛ mɔɔ ɔhanle kɛ, “Aleɛ mɔɔ anu yɛ ɛlomboɛ la wɔ ɛkɛ maa menli mɔɔ bɛnyi” la a. Saa yɛfa ninyɛne mɔɔ yɛsukoa la yɛdi gyima a, yɛnwu nrɛlɛbɛ. Baebolo ne ka kile yɛ kɛ: “Nrɛlɛbɛ a nwolɛ hyia kpalɛ a.”​—Mrɛlɛbulɛ 4:5-7; 1 Pita 2:2.

15. Kɛzi ɔhyia kɛ yɛkulo Gyihova nee yɛ mediema nɔhalɛ nu ɛ?

15 Awie anwo bahola ayɛ se na yeanyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ, noko amaa dahuu yeanyia anwosesebɛ zɔhane la, ɔze kɛ ɔwɔ kɛ ɔkɔ zo ɔnea ɔ nwo boɛ. Zɔhane ala a awie mɔɔ ɛnyi sunsum nu la ze kɛ ɔwɔ kɛ ɔyɛ gyima ɛsesebɛ amaa ɔ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne anu ayɛ se a. Pɔɔlo kakye yɛ kɛ: “Bɛhɔ zo bɛzɔ bɛ nwo bɛnlea saa bɛwɔ diedi ne anu a; bɛhɔ zo bɛnleɛnlea bɛ nu.” (2 Kɔlentema 13:5) Noko tɛ diedi mɔɔ anu yɛ se la ala a yɛhyia a. Ɔwɔ kɛ ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova nee yɛ mediema la kɔ zo yɛ kpole. Pɔɔlo hanle kɛ: “Saa . . . melɛ ndelebɛbo kɔsɔɔti, na melɛ diedi kɔsɔɔti mɔɔ maa mekola metudu awoka, na menlɛ ɛlɔlɛ a, menle ɛhwee.”​—1 Kɔlentema 13:1-3.

FA WƆ ADWENLE SIE WƆ ANYELAZO NE AZO

16. Kɛzi Seetan kulo kɛ yɛte nganeɛ ɛ?

16 Seetan kulo kɛ yɛnyia adwenle kɛ yɛnrɛhola yɛnrɛyɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye la ɛlɛ. Ɔkulo kɛ yɛ sa nu to na yɛnyia adwenle kɛ yɛnlɛ yɛ ngyegyelɛ ne mɔ anwo sɔbelɛ. Ɔngulo kɛ yɛdie yɛ mediema Kilisienema yɛdi yɛɛ ɔngulo kɛ yɛ nye die. (Ɛfɛsɛsema 2:2) Seetan ze kɛ adwenle mɔɔ ɛnle kpalɛ la bahola agyegye yɛ na yeazɛkye yɛ nee Nyamenle agɔnwolɛvalɛ ne. Noko Gyihova ɛmaa yɛ debie mɔɔ boa yɛ maa yɛko yɛtia adwenle mɔɔ ɛnle kpalɛ la. Yemaa yɛ anyelazo.

17. Kɛzi anyelazo hyia ɛ?

17 1 Tɛsalonaekama 5:8, Baebolo ne fa yɛ anyelazo ne toto kyɛlɛ mɔɔ bɔ sogyanli bie ati nwo bane wɔ konle nu la anwo, ɔfɛlɛ zɔhane kyɛlɛ ne “ngoanelielɛ anyelazo ne.” Anyelazo mɔɔ yɛlɛ wɔ Gyihova ɛwɔkɛ ne mɔ anu la bɔ yɛ adwenle ne anwo bane na ɔboa yɛ ɔmaa yɛkpo adwenle mɔɔ ɛnle kpalɛ la.

18, 19. Kɛzi anyelazo maanle Gyisɛse nyianle anwosesebɛ ɛ?

18 Anyelazo mɔɔ ɛnee Gyisɛse lɛ la maanle ɔ nwo yɛle se. Nɔe ne mɔɔ aleɛ kye a ɔbawu la, ɔgyinlanle tɛnlabelɛ dɔɔnwo mɔɔ anu yɛ se la anloa. Ɔ gɔnwo kpalɛ yele ye maanle. Ko noko hanle bɔbɔ kɛ ɔnze ye. Bie mɔ kpole ye na bɛnriandile. Ye sua zo amra dwazole tiale ye, na bɛhanle kɛ bɛhile ye nyane bɛmaa ɔwu. Duzu a boale ye maanle ɔgyinlanle nyanelilɛ zɛhae mɔ anloa a? “Ɔlua anyelielɛ ne mɔɔ bɛvale bɛziele ɔ nyunlu la ati, ɔgyinlanle ewule nloa wɔ amaneɛnwunlɛ baka zo, yeandwenle anyiemgba nwo, na yehɔdɛnla Nyamenle belemgbunli ebia ne fema zo.”​—Hibuluma 12:2.

19 Ɛnee Gyisɛse ze kɛ saa ɔdi nɔhalɛ a, ɔbawula ɔ Ze anyunlunyia na yeahile kɛ Seetan le adalɛ. Anyelazo ɛhye maanle ɔ nye liele kpole. Ɛnee eza ɔze kɛ, ɔnrɛhyɛ ɔbazia yeahɔ ɔ Ze anwo lɔ wɔ anwuma. Anyelazo ɛhye boale ye maanle ɔgyinlanle kpundii. Ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie yɛ anyelazo ne azo kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la. Ɔbaboa yɛ yeamaa yɛagyinla kpundii ɔnva nwo biala mɔɔ bazi la.

20. Duzu a baboa wɔ amaa wɔanyia adwenle kpalɛ a?

20 Gyihova nwu wɔ diedi nee wɔ kpundiigyinlanlɛ ne. (Ayezaya 30:18; kenga Malakae 3:10.) Yebɔ ɛwɔkɛ kɛ “ɔbamaa wɔanyia mɔɔ wɔ ahonle kulo la.” (Edwɛne 37:4) Ɔti fa wɔ adwenle sie wɔ anyelazo ne azo. Seetan kulo kɛ wɔ anyelazo minli na ɛte nganeɛ kɛ Gyihova ɛwɔkɛ ne mɔ ɛnrɛra nu ɛlɛ. Noko mmamaa adwenle mɔɔ ɛnle kpalɛ la ba ɛ ti anu! Saa ɛnwu kɛ anyelazo mɔɔ ɛlɛ la ɛlɛminli a, sɛlɛ Gyihova moalɛ. Kakye edwɛkɛ mɔɔ wɔ Felepaema 4:6, 7 la: “Bɛmmadwenledwenle debie biala anwo, emomu wɔ debie biala anu bɛlua asɔneyɛlɛ nee modolɛ nee moyɛlɛ zo bɛva bɛ nzɛlɛlɛ bɛdo Nyamenle anyunlu; na Nyamenle anzodwolɛ ne mɔɔ bo ndelebɛbo muala azo la balua Kelaese Gyisɛse anwo zo abɔ bɛ ahonle nee bɛ adwenle nzuzulɛ nwo bane.”

21, 22. (a) Bodane boni a Gyihova lɛ maa azɛlɛ ye a? (b) Duzu a wɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɛbayɛ a?

21 Nyia mekɛ dwenledwenle kɛzi kenle bie bayɛ anyelielɛ la anwo dahuu. Ɔnrɛhyɛ, awie biala mɔɔ de aze la bazonle Gyihova. (Yekile 7:9, 14) Dwenle kɛzi ɛbɛlabɔlɛ bayɛ wɔ ewiade fofolɛ ne anu la anwo nea. Ɔbayɛ kpalɛ yeadɛla kɛzi yɛdwenle kɛ ɔbayɛ la! Seetan, ye sunsum ɛtane ne mɔ nee ɛtaneyɛlɛ muala bavi ɛkɛ. Ɛ nwo ɛnrɛdo wɔ yɛɛ ɛnrɛwu. Emomu, dahuu biala mɔɔ ɛbadwazo la ɛnee ɛlɛ anwosesebɛ na ɛ nye balie kɛ ɛde ngoane nu la. Awie biala bayɛ gyima yeamaa azɛlɛ ye ayɛ paladaese. Yɛ muala yɛbanyia aleɛ kpalɛ yɛali na yɛanyia ɛleka kpalɛ yɛadɛnla. Menli ati ɛnrɛyɛ se yɛɛ bɛnrɛyɛ basabasa, emomu bɛbala ɛlɔlɛ ali bɛahile bɛ nwo ngoko. Akee alesama kɔsɔɔti mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la banyia “anyunlunyia fanwodi ne mɔɔ Nyamenle amra lɛ la bie.”​—Wulomuma 8:21.

22 Gyihova kulo kɛ ɛfa ye ɛyɛ ɛ Gɔnwo kpalɛ. Ɔti yɛ biala mɔɔ ɛbahola la tie Gyihova na bikye ye kpalɛ alehyenlɛ biala. Ɛhɛe, bɛmaa yɛ muala yɛdɛnla Nyamenle ɛlɔlɛ ne anu dahuu!​—Dwuudu 21.