Skip to content

Skip to table of contents

7 EKOBEE

O Ɛmage Dɛɛ̄ Dum Nua Nu A Kuī Dookɛ̄ Jɛhova Doo Ni?

O Ɛmage Dɛɛ̄ Dum Nua Nu A Kuī Dookɛ̄ Jɛhova Doo Ni?

“Loo olo na ezi-maā dum le a.”—LE-YƆƆ 36:9.

1, 2. Amunu keebee dɔɔ̄nu na Jɛhova i nɛ a?

ƐRƐ ziī keebee nu lo Jɛhova dɔɔ̄ nɛ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ. Ɛɛ na dɔɔ̄nu dum. (Jɛnɛsis 1:27) A gbī kɔ i tɔɔ̄dum a lee eera. Nyɔɔwo, a enɛa i zuurabahtɔ̄ eyerebah i nɛ kɔ i biaɛ nu fii leere. Lee kɔ i su pya lo zuurabahtɔ̄ daānu lokwa i “suā kee” a le yɛɛ “le le pɔrɔ.” (Pya Hibru 5:14) Sɔ̄ i doo wo, i su i loo nɛ Jɛhova kɔ a kpɔā i lokwa i dap kɛɛrɛ nu bu le sīdee. Kuma sɔ̄ i su pya zuurabahtɔ̄ Bari i nɛ ama yere bu i dum sa muɛ̄ kɛ̄ a i lee loo doo, i suā kɛ̄ pya lo ue dɔbiī doo.

2 Kɛ̄tɔɔ̄ dap i agaloo gbɛnɛ bu dum. A ɛrɛ pio kɛ̄tɔɔ̄ i kpesī bu dum lo Baibol naa aadee nɛ lok nyɔɔ taɛ nu i doo. Bu edoba, dap lu ebɛɛ̄ kɔ i biaɛfii nu i doo sɔ̄ ba gbī eyere i miī loo. I dap biaɛfii doodoo wa sa a nia Jɛhova ni? Baibol aara pya zuurabahtɔ̄ a i tɔgɛ kɛ̄ Bari ɛmadɛɛ̄ dum le miī doo. Lo i dābeeloo pya zuurabahtɔ̄ ama, i dap biaɛfii bu suānu sa i kiisī lo e’ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ. (Kam 2:6-11) Nyaawo, i naa ɛp pio lo zuurabahtɔ̄.

BARI ƐMADƐƐ̄ DUM LE MIĪ DOODOO WA?

3, 4. (a) Bari tɔgɛ kɔ a ɛmaedɛɛ̄ mii doodoo wa? (b) Miī yira dɔ e?

3 Baibol tɔgɛ i kɔ miī lu nu a le kaɛ nyɔnɛbee a yira dɔ dum. E dum lu nu a kuī loo Jɛhova. Sɔ̄ Ken efɛa ye wuga sah, Jɛhova bee ye kɔ nɛ kɔ: “Miī o wuga kue mɛ aā kɛnɛkɛ̄.” (Jɛnɛsis 4:10) Miī Ebɛl yira dɔ ye dum, sɔ̄ Ken bee fɛ Ebɛl, a bee su ye dum.

4 Sɔ̄ Yii Maā bu dee Noa etɛ̄na, Bari bee kɔ nɛ miɔŋɔ nɛɛ kɔ ba dap ba nam. Mɛ a bee kɔ: “Aba nu buii ɛrɛ edoo na eba namloo gbaāloo ye dum, lo a le ye miī.” (Jɛnɛsis 9:4) Lok ama le nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya mana mana Noa, gbaā nage loo ili. Bu kaka, Jɛhova ɛp kɔ miī yira dɔ dum. E alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛma nage dɛɛ̄ miī doo wo.—Le-yɔɔ 36:9.

5, 6. Bu mɛ sīdee na lok Mozis tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova ɛmadɛɛ̄ dum le miī doo a?

5 Bu lok Jɛhova bee nɛ Mozis, a bee kɔ: “Lo a le ɛrɛgeba nɛɛ . . . ba ɛrɛgeba miī, m gaa le sere sī mɛ lo edoo nɛɛ a ba miī a, sa gaa le fii ye lɛɛ yɛɛ pya ye nɛɛ. Nyɔnɛbee dum namloo le bu miī.”—Levitikɔs 17:10, 11.

6 Lok Mozis kɔ sɔ̄ ziī nɛɛ fɛ nam a e ba, a ɛrɛ e’egara ye miī kɛnɛkɛ̄. Lo ama tɔgɛ kɔ dum lo nam bee lu e obara nɛ nɛɛ a bee ye dɛm, lo a le Jɛhova. (Deuteronomi 12:16; Ezekiel 18:4) Mɛ, Jɛhova naa ɛmadɛɛ̄ pya Izrɛl kɔ ba a lɛɛ miī loo nam bu sīdee a yeekɛ̄. Aba sɔ̄ ba dooge kumakɛ̄ ba doo lo elɛɛ miī loo a, ba dap ba lo nam bu le ekɛɛrɛ beenyiɛ. Tɛ̄maloo etɔgɛ enwadɛɛ̄ loo miī nam, ba tɔgɛ enwadɛɛ̄ loo Nɛɛ a bee nɛ dum, lo a le Jɛhova. Lo lok bee kɔnage nɛ pya Izrɛl kɔ ba a su nam wɔma zɔɔ lo e uu pɔrɔ.—Buū 19 le 20 Ue ale dumɛ.

7. Bu mɛ sīdee na Devid bee tɔgɛ enwadɛɛ̄ loo miī a?

7 I dap muɛ̄ kɛ̄ miī kuī doo aāloo nu Devid bee doo sɔ̄ a gaa bee be nɔ̄ loo pya Filistia. Pya nɛɛ Devid bee muɛ̄ kɔ maā taɛ ye gbɛnɛ, nyɔɔwo, ba bee si wee ibi maā ye ma kere sɔ̄ ba suā kɔ wa dum dap pe. Mɛ sɔ̄ ba su maā a nɛ Devid, a naa bee ɔ̄, a “bee ye egara kɛ̄sī Jɛhova.” Devid bee kɔ: “A binia mɛ loo, Aa Jɛhova, kɔ m doo nu ama. M ɔ̄ge miī pya nɛɛ a, pya a aara wa dum ba wa kiā?” Devid bee suā kɛ̄ dum le miī kuī loo Bari doo.—2 Samuel 23:15-17.

8, 9. Bu mɛ sīdee na pya Nɛɛ Kraist anii’ee e’ɛmadɛɛ̄ miī a?

8 Bu sɔ̄ pya tuatua Nɛɛ Kraist, naa bee kuu na pya nɛɛ Bari lo esu nam wɔma zɔɔ. Mɛ, a lege gaa lu ebɛɛ̄ kɔ ba a ɛmadɛɛ̄ miī bu le sīdee. Ziī yɛɛ pio nu Jɛhova bee gbī bah pya Nɛɛ Kraist na kɔ ba a kpooraloo “aaloo miī.” Lok ama bee kuī doodoo kiī dogo kunagā ale doo yɔ.—Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 15:28, 29.

M baatɛ̄ na biaɛfii akiiloo blood fraction doodoo wa?

9 Kɛ̄ a lenage doolo anii’ee. Doodoo pya Nɛɛ Kraist, i suā kɔ dum aabah Jɛhova, le kɔ dɛ̄dɛɛ̄ dum le ye nɛ. I suā nage kɔ miī le kaɛ sa yira dɔ dum. Nyɔɔwo, i ɛrɛ ekɛɛrɛ nu Baibol kɔ sɔ̄ i gaa biaɛfii sīdee dooa pie loo a gbī kɔ i yaa miī loo.

SU MIĪ DAĀ PIE LOO NƐƐ

10, 11. (a) Bu mɛ sīdee na pya Ekeebee Jɛhova ɛmadɛɛ̄ yaa miī loo ale nia gbɛnɛ nu alu esu aābu miī ani? (b) Amunu biaɛfii na alu ebɛɛ̄ kɔ ziī ziī Nɛɛ Kraist a doo a?

10 Pya Ekeebee Jɛhova dābeeloo kɔ kpooraloo “aaloo miī” eenyɔɔ aba kɔ ii le eba ale ɔ̄ miī. A kura kɔ ii le eyaa miī loo, ii le e dɔɔ̄ i miī, le kɔ ii le ekpooge ilii miī sa i sikɛ̄ yaaloo sɔ̄ esaa. A kura nage kɔ ii le eyaa nia gbɛnɛ nu alu esu aā bu miī loo i, lo a le red cell, white cell, platelet, le plasma.

11 Dap nage lu edɔɔ̄ lo nia gbɛnɛ nu alu esu aā bu miī ama nua epɛɛ epɛɛ, e lo ama na alu ekue blood fraction. Ziī ziī Nɛɛ Kraist na ebiaɛfii lo esu blood fraction ale a naale esu a. Ziī ziī nɛɛ na ebiaɛ nage fii taɛ kɛ̄ alu esu ye miī daānu doo sɔ̄ loo ye dumɛ a. Ziī ziī nɛɛ ɛrɛ ebiaɛfii kɛ̄ alu esu ye miī daānu doo sɔ̄ ba gaa ye baaloo, sɔ̄ ba gaa doo tɛst lo esuā nu a ye dumɛ, ale lo esuā kɛ̄ elua eboh ye doo.—Buū 21 Ue ale dumɛ.

12. (a) E na anua nu i biaɛfii aābu i beenyiɛ kuī loo Jɛhova a? (b) Bu mɛ sīdee na i dap su suānu biaɛma fii kɛ̄ i dooa pie loo doo a?

12 Bu kaka, ekɔ nu i biaɛfii aābu i beenyiɛ kuīge loo Jɛhova ni? Aiī, a kuī. Jɛhova ɛrɛ nia bu nu i kɛɛrɛ le nu anua i doo ziī nu. (Buū Kam 17:3; 24:12.) Kuma sɔ̄ a le doo wo a, sɔ̄ i ɛrɛ biaɛfii akiiloo kɛ̄ alu eboh i doo, a lu ebɛɛ̄ kɔ i yere kara bara baɛloo a aabah Jɛhova lɛɛ i gbītɛ̄ nu akiiloo lo sīdee dooa pie loo. Sɔ̄ i edora wo sah, i su i ekɛɛrɛ beenyiɛ elua ekpɔā tɛ̄maloo Baibol biaɛma fii nu i doo. Ii le ebip pya dɔɔ̄na nu ba e bee doo lo ba bee le bu dua i kɛ̄tɔɔ̄, e pya dɔɔ̄na aa gbī ekɔ kɛ̄ i biaɛfii doo i nɛ. Ziī ziī Nɛɛ Kraist “ɛrɛ etoora alɛɛ toh.”—Pya Galetia 6:5; Pya Rom 14:12.

PYA LOK JƐHOVA TƆGƐ KƆ A WERE I LOO

13. E na i nɔ akiiloo Jɛhova aāloo pya lok le zuurabahtɔ̄ a i nɛ kiiloo miī ani?

13 Ɛrɛgeba nu Jɛhova kɔ i doo elee i loo, e a tɔgɛ kɔ a were i loo. (Le-yɔɔ 19:7-11) Naale aba bee pya ye lok dɔbiī i nɛ na anua i gbaɛ̄tɔ̄loo a. I gbaɛ̄ ye tɔ̄loo nyɔɔbee i were ye loo. Wereloo i ɛrɛ loo Jɛhova zū i kɔ i amana lo eyaa miī loo. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 15:20) Lo ama kpega nage i lɛɛ loo dumɛnu. Nii’ee gbɛnɛ-edo nɛɛ suā pio taāŋa a wee sira sɔ̄ nɛɛ yaa miī loo, sa gbɛnɛ-edo pya dɔktɔ yiga kɔ baaloo nɛɛ sa oo ye yere miī loo lee loo pya ba gaa doo pie loo. Sirapie kɔ, suānu le wereloo le bu kɛ̄ Jɛhova kɔ i doo nu doo.—Buū Aisaia 55:9; Jɔn 14:21, 23.

14, 15. (a) Pya amunu lok na Jɛhova nɛ pya ye nɛɛ lo ebaɛ wa loo a? (b) Bu mɛ sīdee na o dap su suānu a le bu pya lok ama yere bu dogo ani?

14 Pya lok Bari nɛ wee lee loo pya ye nɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Jɛhova bee nɛ pya lok e baɛloo pya Izrɛl a dee kere lo edoo kɔ ba aa yii bu bugia siranu alu kiri-kiri. Bu edoba, ziī ye lok kɔ nɛɛ a top tɔ a kwa nu kpega tɛ̄ma ɛŋɛnɛ egā ye tɔ lokwa lɔgɔ nɛɛ naa dɔ aa nyɔɔ. (Deuteronomi 22:8) Dɔɔ̄na lok kiiloo nam. Lo ziī nɛɛ ɛrɛ nam a si giā, a kuu ye dɛɛ̄loo lokwa a naa yere muū loo ale fɛ lɔgɔ nɛɛ. (A’aa 21:28, 29) Lo a le ziī nɛɛ Izrɛl naa gbaɛ̄tɔ̄loo pya lok ama, sa a doo kɔ ziī nɛɛ a u, a le ye bee.

15 Aāloo pya lok ama, i dap muɛ̄ kɔ dum lu nu a kuī loo Jɛhova. Susuā lo ama e’ɛrɛ i pah nyɔɔ doodoo wa? I ɛrɛ etɔgɛ enwadɛɛ̄ kumaloo dum tɛ̄maloo kɛ̄ i kuūdɛɛ̄loo i be, i fah, kɛ̄ i ɔp fah le sīdee i sagɛ lo e ɛrɛ ekpeloo doo. Pio pya nɛɛ, eetɔɔ̄ na pya zege, kɛɛrɛ kɔ lɔgɔ pɔrɔ nu naale edap wa sira loo, nyɔɔwo, ba doo nu a dap su wa dum sa ɛp nu a dap nua lumiī tɛrɛ. Mɛ a naale kɛ̄ Jɛhova gbī kɔ i doo dogo doolo. A gbī kɔ i su dɛ̄dɛɛ̄ dum nua nu a kuī—ilii dum le dum pya dɔɔ̄na.—Eklisiastis 11:9, 10.

16. Bu mɛ sīdee na Jɛhova ɛmadɛɛ̄ lɛa bu loo a?

16 Dum dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ kuī loo Jɛhova. Kere dum nwiī a le bu ka kuī nage ye loo. Kɛɛ̄ lok Mozis, lo ziī nɛɛ doo ziī nu loo wa bu le loo sɔ̄ a naa suā sa alɛ ale ye nwiī u, Jɛhova buū kɔ ue bee ye kɔ a fɛ nɛɛ. Lo ama kura kɔ kere a naa bee suā, elua efɛ nɛɛ sa elu ekpɛ nu loo lo dum. (Buū A’aa 21:22, 23.) Bari ɛmadɛɛ̄ nwiī a le bu ka a sii mɛā nua nɛɛ a le dum. Sɔ̄ o esuā doo wo a, o kɛɛrɛ kɔ a tɔɔ̄ ye loo doodoo wa sɔ̄ nɛɛ lɛa bu loo? O kɛɛrɛ kɔ a tɔɔ̄ ye loo doodoo wa sɔ̄ a muɛ̄ kɔ bu dɛ̄dɛɛ̄ zua a gaa lu efɛ gbɛnɛ-edo miliɔn pya miɔŋɔ a sii mɛā ni?

17. E na a dap gbɔ̄nyiɛ wa a bee lɛa bu loo lɛɛ a gae suā loo Jɛhova a?

17 E lo a le ziī wa bee lɛa bu loo lɛɛ a gae suā kɛ̄ Jɛhova ɛmadɛɛ̄ doo a? A dap suā leere kɔ nyɔɔbee waara zɔɔ Jizɔs, Jɛhova dap ye aaloo nɛ. (Luk 5:32; Pya Ɛfɛsɔs 1:7) Naa lu ebɛɛ̄ kɔ wa a bee tɛɛ̄ dua ekwɔ ama sɔ̄ akii adumɛ a kiisī lo ebegee ue aba ɛɛ lo ekiiya kaāna lo. “Jɛhova ɛrɛ toesaɛ̄ le ewonu . . . Dookɛ̄ kɛ̄ enaani wee sira aa binia loo kɛ̄ enaani wee dɛp kii doo, kɛ̄ a bee su dɛ̄dɛɛ̄ i doo gbee i lɛɛ loo doolo.”—Le-yɔɔ 103:8-14.

KIĪ PƆRƆ EKƐƐRƐ

18. E na anua i doo dɛ̄dɛɛ̄ nu i dap lo elɛa baaloo bu nyiɛ i a?

18 Enwadɛɛ̄ i ɛrɛ kumaloo dum lo a aabah Bari bɔātɛ̄ aābu i beenyiɛ. A ina nage loo kɛ̄ i ɛmadɛɛ̄ pya dɔɔ̄na doo. “Ɛrɛgeba nɛɛ a baaloo ye wuga lu nɛɛ fɛ nɛɛ,” kɛ̄ nɛɛ lɛɛratam Jɔn bee kɔ doolo. (1 Jɔn 3:15) Lo bu i naa ɛɛ loo ziī nɛɛ, lɛɛ i gae suā, a dap nyim sa lu baaloo. Sɔ̄ nɛɛ baaloo pya dɔɔ̄na, dap doo kɔ ba aa wa nwadɛɛ̄, wa dɛrɛ ue, ale e’ina kɛ̄ ba egbī kɔ ba ebee u. Jɛhova suā kɛ̄ nyiɛ i le doo kumaloo pya dɔɔ̄na. (Levitikɔs 19:16; Deuteronomi 19:18-21; Matiu 5:22) Lo i gbī muɛ̄ kɔ i baaloo ziī nɛɛ bu i beenyiɛ, alu ebɛɛ̄ kɔ i piiga lo elɛa ekɛɛrɛ ama bu.—Jemes 1:14, 15; 4:1-3.

19. Bu mɛ sīdee na kɛ̄ Jɛhova ɛmadɛɛ̄ dogo lumiī doo i ɛrɛ pah nyɔɔ a?

19 Ɛrɛ nage dɔɔ̄na sīdee i dap tɔgɛ kɔ i ɛmadɛɛ̄ dum nua nu a kuī. Bu kpa Le-yɔɔ 11:5, i nɔ kɔ Jɛhova “baaloo nɛɛ a wereloo nu daā ekpo.” Lo i sagɛ sīdee ɛrɛ ekpeloo alu etɔgɛ dogo lumiī bu, dap tɔgɛ kɔ i wereloo dogo lumiī. E na anua i gbī esu ue, ekɛɛrɛ, le foto akiiloo lumiī seea bu i beenyiɛ a? Taā i doo wo, i gbī esu ekɛɛrɛ a ɛɛ le efɛɛloo mmɛ bu beenyiɛ i.—Buū Pya Filipai 4:8, 9.

O AA LE BU LƆGƆ BƆŊANALOO A NAA NWADƐƐ̄ DUM

20-22. (a) Bu mɛ sīdee na Jɛhova ɛmadɛɛ̄ nyɔuwe Setan a? (b) Bu mɛ sīdee na pya nɛɛ Bari dap tɔgɛ kɔ “ba naale loo nyɔuwe” a?

20 Nyɔuwe Setan naa nwadɛɛ̄ dum, e Jɛhova ɛma wa dɛɛ̄ kɔ beebee ue miī le wa bee, lo a kura kɔ a ɛma wa dɛɛ̄ nua pya fɛ nɛɛ. Aā dee kere, pya ba gaa bɛɛ edoora kɔ gbɛnɛ-edo miliɔn pya nɛɛ alu efɛ, gbaāloo pya zooro Jɛhova. Bu Baibol, pya ekpo bɛbɛɛ, ale pya bɛbɛɛ lu ekɔ ba le doodoo nam kuɛ a yere bɔɔ sa lu lumiī. (Daniel 8:3, 4, 20-22; Mumuuna 13:1, 2, 7, 8) Bu nyɔuwe anii’ee, oo nu beā nɔ̄ lu gbɛnɛ gbora. Pya nɛɛ ɛrɛ gbɛnɛ-edo kpugi aāloo oo pya nu nɔ̄ a fɛ nɛɛ. Bu kaka, “nyɔuwe tɔɔ̄ kɛ̄ bah nɛɛ pɔrɔ a.”—1 Jɔn 5:19.

21 Mɛ pya kaka Nɛɛ Kraist “naale loo nyɔuwe.” Pya nɛɛ Jɛhova tɔɔ̄ kee aaloo bɛbɛɛ le be nɔ̄. Dookɛ̄ ba naa wee fɛ nɛɛ doo, kɛ̄ ba naa wee yere nage kpotɛ̄ ɛrɛgeba bɔŋanaloo a fɛ nɛɛ doolo. (Jɔn 15:19; 17:16) Sɔ̄ alu etɛ̄ŋaloo pya Nɛɛ Kraist, ba naa wee obara kpɛ. Jizɔs bee kɔ i wereloo kunɛ pya a i baaloo.—Matiu 5:44; Pya Rom 12:17-21.

22 Pya yiga bari le nage tɛ̄ luh gbɛnɛ-edo miliɔn pya nɛɛ alu efɛ. Sɔ̄ a gaa kɔ ue kumaloo Babilɔn lo gbɛnɛ, lo a le dɛ̄dɛɛ̄ ekwɔ sīdee taāŋabah Bari, Baibol kɔ: “E bu ye bee lu emuɛ̄ miī pya zue ue le pya kaɛ, le dɛ̄dɛɛ̄ pya a bee lu efɛ wa bu nyɔuwe ama.” O dapge muɛ̄ nu anua Jɛhova nɛ i lok kɔ: “Pya mda, luaa ye aabu” ni? Pya a taāŋabah Jɛhova naa luuna ekwɔ sīdee taāŋabah.—Mumuuna 17:6; 18:2, 4, 24.

23. E na a kura ‘aabu’ Babilɔn lo gbɛnɛ a?

23 “Aabu” Babilɔn lo gbɛnɛ kura kɔ i doo kɔ a sira leere kɔ ii lenae bu lɔgɔ ekwɔ sīdee taāŋabah. Bu edoba, i ɛrɛ emuɛ̄ kɔ i bee alu elɛɛ bu kpa pya lo yiga bari. Mɛ i doo eewo. Lunage ebɛɛ̄ lo ebaaloo sa amana pya pɔrɔ pɔrɔ nu pya ekwɔ sīdee taāŋabah doo. Pya ekwɔ sīdee taāŋabah nɛ dee sa yere kpotɛ̄ dogo kunagā, bira bɛbɛɛ, le yɔgɔ-oo. (Buū Le-yɔɔ 97:10; Mumuuna 18:7, 9, 11-17) Aā dee kere a, wa dogo ama edoora kɔ gbɛnɛ-edo miliɔn pya nɛɛ alu efɛ.

24, 25. Bu mɛ sīdee na suāloo Jɛhova edoo kɔ i ɛrɛ efɛɛloo le le ekɛɛrɛ beenyiɛ a?

24 Lɛɛ i gae suāloo Jɛhova, ziī ziī ii bee yerekpotɛ̄ pɔrɔ pɔrɔ nu nyɔuwe Setan gaa doo. Mɛ nyaawo, i enyaa. I esua waara zɔɔ a’agara sa kiī i loo nɛ Bari. I “ɛrɛ aā mɛm . . . a aa kɛ̄sī Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.” I ɛrɛ efɛɛloo le le ekɛɛrɛ beenyiɛ, sɔ̄ i suā kɔ i gaa doo nu a nia Bari.—Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 3:19; Aisaia 1:18.

25 Kere adoo tua sɔ̄, i bee le bu bɔŋanaloo a naa ɛrɛ enwadɛɛ̄ kumaloo dum, Jɛhova dap i aaloo nɛ nyɔɔ waara zɔɔ a’agara. Bu kaka, i tɔgɛ nia loo dɔɔ̄nu dum lo Jɛhova i nɛ. I tɔgɛ nia tɛ̄maloo edoo dɛ̄dɛɛ̄ nu i dap lo eyerebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a nɔ nu akiiloo Jɛhova, aabu nyɔuwe Setan, sa ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Jɛhova Bari.—2 Pya Kɔrint 6:1, 2.

KƆ NU AKIILOO BUƐ̄-MƐNƐ NƐ PYA DƆƆ̄NA

26-28. (a) Amunu keebee tam na Jɛhova bee nɛ Ezekiel a? (b) Amunu tam na Jɛhova kɔ i si anii’ee a?

26 Bu Izrɛl a dee kere, Jɛhova bee kɔ nɛ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Ezekiel kɔ a zuurabahtɔ̄ pya nɛɛ kɔ esaa elu egbeesī Jerusalɛm, le lo ekɔ nu ba edoo lokwa ba ɛrɛ kpɔā. Lo Ezekiel naa zuurabahtɔ̄ pya lo nɛɛ, Jɛhova ebip ue ye aābah nyɔɔ wa dum. (Ezekiel 33:7-9) Ezekiel bee tɔgɛ kɔ a ɛp e dum nua nu a kuī tɛ̄maloo edoo dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ a dap doo lo ekɔ yere ue a kuī ama wa nɛ.

27 Jɛhova enɛā i tam zuurabahtɔ̄ pya nɛɛ kɔ nyɔuwe Setan esaa elu egbeesī, le kɔ i yerebah wa nɛ lo esuā loo Jɛhova sa tɛɛ̄ yeebah yii bu aā nyɔuwe. (Aisaia 61:2; Matiu 24:14) Lu ebɛɛ̄ kɔ i doo dɛ̄dɛɛ̄ nu i dap lo ezue yereue ama nɛ pya dɔɔ̄na. Ebee i nia lo ekɔ dookɛ̄ Pɔɔl bee kɔ doo kɔ: “M ɛɛ loo miī lo dɛ̄dɛɛ̄ bui, nyɔnɛbee mm bee aaloo ekɔ yaari i nɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu Bari gbī.”—Doonu pya nɛɛ lɛɛratam 20:26, 27.

28 Alu nage ebɛɛ̄ kɔ i lu pya a tɔɔ̄ ɛɛ bu pya dɔɔ̄na kɛ̄tɔɔ̄. I naa ɛp pio ɛɛ bu ekobee ue i yii ama.