Skip to content

Skip to table of contents

6 EKOBEE

Kɛ̄ Esagɛ Sīdee I Ɛrɛ Ekpeloo Doo

Kɛ̄ Esagɛ Sīdee I Ɛrɛ Ekpeloo Doo

“Dooraa dɛ̄dɛɛ̄ nu lo enɛ ka Bari.”—1 PYA KƆRINT 10:31.

1, 2. E na anua i ɛrɛ enwaɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ i gaa sagɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo a?

NAA su kɔ o esaa ede ziī beete, sa o muɛ̄ kɔ ziī kɛ̄ a le loo bɛm. E na o doo a? O aage dee de? Ale o top bie ni? Sɛh o kɛ kɛ̄ a bɛm a lɛɛloo sa o de lo kɛ̄ a lee ni?

2 Sīdee i ɛrɛ ekpeloo dap le doodoo bee-te ama. Pio ɛɛ dap kpeloo, mɛ a bɛm nyɔɔbee a tɔgɛ dogo kunagā, dogo lumiī, ale doo-yɔ. Nyɔɔwo, sɔ̄ o gaa sagɛ sīdee o ɛrɛ ekpeloo, o wee kɔ: “Bia mɛ bah. M dap sagɛ ɛrɛgeba lo a mɛ nia ni”? Sɛh o wee kɔ: “Dɛdɛɛ̄ sīdee ɛrɛ ekpeloo bee piya ni”? Sɛh o wee nwaɛ̄ge dɛɛ̄ lo esagɛ sīdee o ɛrɛ ekpeloo, kiī lo a bee piya sa ɛrɛ ekpeloo aāloo lo a lee ni?

3. E na i kɛɛrɛ bu sɔ̄ i gaa sagɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo a?

3 Nu a nɛ ɛɛbu le ekpeloo wee bɛɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ ii pio sɔ̄, sa a bɔloo kɔ i sagɛ lo a lee. Lo a le wo, lee kɔ i bip aba ii kɛ̄ dua sīdee ɛrɛ ekpeloo i sagɛ dap ɛrɛ pah nyɔɔ i taāŋabah Jɛhova doo.

“DOORAA DƐ̄DƐƐ̄ NU LO ENƐ KA BARI”

4. Ziī amunu zuurabahtɔ̄ a le bu Baibol na eyerebah i nɛ sɔ̄ i gaa sagɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo a?

4 Sɔ̄ i kiīloo nɛ Jɛhova, i yira yii ye nɛ kɔ i sue i dum ye siātam nɛ. (Buū Eklisiastis 5:4.) I yira yii kɔ i dooe “dɛ̄dɛɛ̄ nu lo enɛ ka Bari.” (1 Pya Kɔrint 10:31) Lo ama kura kɔ i lu pya i ekīna loo nɛ Bari kere sɔ̄ i gaa seea ale i gaa ɛrɛ ekpeloo, a naale aba sɔ̄ i le enɔānu ale uwe zue ue.

5. Mɛ dua taāŋabah na i nɛ Jɛhova a?

5 Dɛ̄dɛɛ̄ nu i doo bu dum ɛrɛ nu edoo kiiloo i taāŋabah Jɛhova. Pɔɔl doo kɔ i suā lo ama sɔ̄ a bee kɔ: “Su loo i nɛ doodoo zɔɔ a le dum, lo alu kaɛ sa nia Bari.” (Pya Rom 12:1) Jizɔs bee kɔ: “E o wereloo Nɛɛ-a-i-ɛrɛ o Bari aābu dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ, le bu dɛ̄dɛɛ̄ o piogi, le bu dɛ̄dɛɛ̄ o ekɛɛrɛ, le bu dɛ̄dɛɛ̄ o ekpo.” (Maak 12:30) Nu a lee eera na i gbī enɛ Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ a. Bie Izrɛl a dee kere sɔ̄ pya nɛɛ wee su nam wɔma zɔɔ nɛ Jɛhova, bee lu e’ɛmadɛɛ̄ kɔ ba a su nam loo nwaɛ̄ daā. Lo a le a ɛrɛ nu a naa lee a le loo lo zɔɔ, Bari naale esu. (Levitikus 22:18-20) Bu aba sīdee ama, Jɛhova dap kiī i taāŋabah. E na enua a?

6, 7. Sīdee i ɛrɛ ekpeloo dap ɛrɛ pah nyɔɔ i taāŋabah Jɛhova doodoo wa ni?

6 Jɛhova kɔ i nɛ kɔ: “Bɔɔlo ele kaɛ, nyɔnɛbee mda le kaɛ.” (1 Pita 1:14-16; 2 Pita 3:11) Jɛhova esu i taāŋabah lo adoo a le kaɛ, sa ɛɛ. (Deuteronomi 15:21) I taāŋabah naale e’ɛɛ lo a le i doo pya nu Jɛhova baaloo, doodoo dogo kunagā, dogo lumiī, ale doo-yɔ. (Pya Rom 6:12-14; 8:13) Mɛ, ebiire nage bu Jɛhova lo a le i su pya nu ama ɛā ekpeloo. Lo ama dap doo kɔ i taāŋabah aa ɛɛ, lu lo Jɛhova naale esu sa dap gbee gbanialoo i ye ɛrɛ kumaloo.

7 Nyɔɔwo, bu mɛ sīdee na i su suānu saŋɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo a? Pya amunu ue na eyerebah i nɛ kɔ i suāloo sīdee ɛrɛ ekpeloo a nia Bari, le lo a naa nia ye a?

BAALOO PƆRƆ

8, 9. Mɛ dua sīdee ɛrɛ ekpeloo na i kiī a? E e na anua a?

8 Gbɛnɛ-edo sīdee ɛrɛ ekpeloo le bu nyɔuwe anii’ee. Pio ɛɛ lee sa bɔloo pya Nɛɛ Kraist, mɛ gbɛnɛkpo ɛɛ naa lee. Tuatua, doo i yere nukuādɛɛ̄ loo dua sīdee ɛrɛ ekpeloo a bɔloo kɔ i kiī.

9 Gbɛnɛ-edo fim, dɔ intanɛt, nu ba tɔgɛ nyɔɔ TV, vidio game, le yɔɔ lu lo a tɔgɛ dogo kunagā, dogo lumiī, ale doo-yɔ. Lu etɔgɛ pɔrɔ pɔrɔ nu bu sīdee a bee kɔ a kpeloo sa naa bee piya. Mɛ pya Nɛɛ Kraist ɛrɛ enwaɛ̄dɛɛ̄ lo ekiī pya sīdee ɛrɛ ekpeloo a naa gbaaloo pya daakuu Jɛhova a ɛɛ. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 15:28, 29; 1 Pya Kɔrint 6:9, 10) Sɔ̄ i kiī dua sīdee ɛrɛ ekpeloo ama, i tɔgɛ Jɛhova kɔ i baaloo pɔrɔ.—Le-yɔɔ 34:14; Pya Rom 12:9.

10. E na a dap sira a, lo a le i sagɛ pɔrɔ sīdee ɛrɛ ekpeloo a?

10 Mɛ pio nɛɛ kɛɛrɛ kɔ lɔgɔ nu a bee piya naale loo sīdee ɛrɛ ekpeloo ba doo dogo lumiī, kunagā, ale doo-yɔ bu. Ba kɛɛrɛ kɔ: ‘E na a bee piya a le loo a? Mm le edoo pya nu ama doo pippip.’ Lo i kɛɛrɛ doo wo, i gaa dag aba ii. Baibol kɔ: “Beenyiɛ lu nu dag eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu, e a bee piya ereloo.” (Jeremia 17:9) Lo i su nu a naa nia Jɛhova ɛā ekpeloo, i dap doodoo wa kɔ i baae loo pya lo nu ni? Kɛ̄ i wa su ɛā ekpeloo doo, kɛ̄ i ɛpnage nua nu a lee doolo. Sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī, i ekɛɛrɛ beenyiɛ e’ɔloo sa naa bege na i ue sɔ̄ i gbī edoo nu a naa lee.—Le-yɔɔ 119:70; 1 Timɔti 4:1, 2.

11. Bu mɛ sīdee na kpa Pya Galetia 6:7 i yerebah nɛ lo esagɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo a?

11 Muɛ̄ Ue Bari kɔ i nɛ kɔ: “Ɛrɛgeba nu nɛɛ egara, lo nu ama na efiinage a.” (Pya Galetia 6:7) Lu kaka kɔ, lo i ɛrɛ ekpeloo aāloo pɔrɔ pɔrɔ nu, deesī li i doo pya lo nu. Bu edoba, pɔrɔ sīdee ɛrɛ ekpeloo e’ɛrɛ pah nyɔɔ pio nɛɛ mmɛ kɛ̄ ba eyira bu dogo kunagā. Mɛ Jɛhova gaa i nɛ yerebah a i bɛɛ̄ lokwa i su suānu saŋɛ sīdee i ɛā ekpeloo.

SU PYA DAAKUU BAIBOL BIAƐMA NU FII

12. E na eyerebah i nɛ kɔ i sagɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo a bɔloo a?

12 I suā leere kɔ pio sīdee ɛrɛ ekpeloo naa nia Jɛhova, Nyɔɔwo i ɛrɛ ekiī wa. E lo alu lo ii suā leere a? Jɛhova naa nɛ i lok nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu i si ee, gbaɛ̄tɔ̄loo, nu i buū ale lo ii le ebuū. Taāwo, a gbī kɔ i su i ekɛɛrɛ beenyiɛ elua ekpɔā tɛ̄maloo Baibol daānu leere. (Buū Pya Galetia 6:5.) Jɛhova nɛ i pya daakuu Baibol, lo a le pya kpog-bee kaka ue a i tɔgɛ kɛ̄ alɛ ɛp nu doo. Pya kpog-bee kaka ue ama yerebah lo ekpɔā i ekɛɛrɛ beenyiɛ. A yerebah i nɛ kɔ i suā “nu Nɛɛ-a-i-ɛrɛ gbī” lokwa i dap sagɛ pya nu enia ye.—Pya Ɛfɛsɔs 5:17.

Pya daakuu Baibol eyerebah i nɛ kɔ i sagɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo

13. E na anua sīdee ɛrɛ ekpeloo pya Nɛɛ Kraist lugara kee loo ziī ani? Mɛ e na dɛ̄dɛɛ̄ pya Nɛɛ Kraist esuā a?

13 Gbɛnɛ-edo sɔ̄, sīdee ɛrɛ ekpeloo ziī Nɛɛ Kraist sagɛ wee lu kee loo lo dɔɔ̄na Nɛɛ Kraist. E na anua a? Kɛādoo, pya nu a i nia lugara keekee. Lo dɔɔ̄na na bee, nu a nia ziī nɛɛ, naa dap nia dɔɔ̄na nɛɛ. Kerewo, dɛ̄dɛɛ̄ Nɛɛ Kraist ɛrɛ esu pya ue a le bu Baibol baɛma loo wa lokwa wa biaɛfii lee. (Pya Filipai 1:9) Lo ama eyerebah i nɛ kɔ i sagɛ sīdee ɛrɛ ekpeloo a nia Bari.—Le-yɔɔ 119:11, 129; 1 Pita 2:16.

14. (a) E na a bɔloo kɔ i kɛɛrɛ akiiloo kɛ̄ i su i sɔ̄ daānu doo a? (b) Amunu zuurabahtɔ̄ na Pɔɔl bee nɛ pya Nɛɛ Kraist a?

14 Dɔɔ̄na nu i kɛɛrɛ bu na kuma sɔ̄ i pee lo e’ɛrɛ ekpeloo. Lo ama dap tɔgɛ kɛ̄ ɛrɛ ekpeloo i kuī loo doo. Doodoo pya Nɛɛ Kraist, i esiatam nɛ Jɛhova kuī i loo ee dɛ̄dɛɛ̄ nu bu i dum. (Buū Matiu 6:33.) Mɛ sɔ̄ ii suā, i dap doo kɔ ɛrɛ ekpeloo a wee su gbɛnɛ-edo i sɔ̄. Pɔɔl bee zuurabahtɔ̄ pya Nɛɛ Kraist kɔ: “Ɛbaa leere kɛ̄ bui kiā doo, naale doodoo pya a naa suānu, mɛ doodoo pya a suānu, bui suaa bui sɔ̄ leere.” (Pya Ɛfɛsɔs 5:15, 16) Nyɔɔwo, lee kɔ i ɛp kuma sɔ̄ i ɛā ekpeloo, sa su i esiatam nɛ Bari nua tuatua dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Pya Filipai 1:10.

15. Bu mɛ sīdee na i dap baɛloo i lɛɛloo sīdee ɛrɛ ekpeloo a dap gbee gbanialoo i ɛrɛ kumaloo Jɛhova a?

15 Sirapie kɔ, i ɛrɛ ekiī sīdee ɛrɛ ekpeloo i suā kɔ a naa nia Jɛhova. E lo sīdee ɛrɛ ekpeloo ii dābeeloo leere a? Luge ebɛɛ̄ kɔ i nwaɛ̄dɛɛ̄ loo ni? Naa kɛɛrɛ ue ama. Lo o gaa kiā nyɔɔ egu, o kiāge kii dee ye bee egā kɛ̄ o dap dɔ ni? Eeye. Lo o dum kuī a loo, o kii ebini aaloo nu a dap su o dum. Kɛ̄ a lenage doolo loo sīdee ɛrɛ ekpeloo i sagɛ. Muɛ̄ Ue Bari kɔ: “Kiira o ekaɛtɔ lɛɛ loo pɔrɔ.” (Kam 4:25-27) Nyɔɔwo, naale aba sīdee ɛrɛ ekpeloo i suā kɔ a bee piya na i kiī a, mɛ, i kiī nage ɛrɛgeba sīdee ɛrɛ ekpeloo i kɛɛrɛ kɔ a naa lee sa dap gbee i gbanialoo kumaloo Jɛhova.

ƐMADƐƐ̄ NU DOOKƐ̄ JƐHOVA DOO

16. (a) Pio e na Jɛhova baaloo a? (b) Bu mɛ sīdee na i tɔgɛ kɔ i baaloo pya nu Jɛhova baaloo a?

16 Nɛɛ uɛ le-yɔɔ ɛm kɔ: “Jɛhova wereloo dɛ̄dɛɛ̄ pya a baaloo pɔrɔ.” (Le-yɔɔ 97:10) Baibol tɔgɛ i kɛ̄ nu tɔɔ̄loo Jɛhova doo le kɛ̄ a kɛɛrɛ nu doo. Bip aba ɔɔ kɛ̄ nu o enɔā eyerebah a nɛ kɔ o dap ɛp nu dookɛ̄ Jɛhova ɛp nu doo. Bu edoba, i nɔ kɔ Jɛhova baaloo “edɛm a kɔ esah, baɛ bah a egara miī nɛɛ a naa doo pɔrɔ, beenyiɛ a bura ekɛɛrɛ bag dogo, baɛ tɔ a nwaaba teera lo edoo pɔrɔ.” (Kam 6:16-19) I nɔ kɔ i ɛrɛ ekiī “kue wa, . . . taāŋabah yɔ, do nam, . . . wiibu, ebɛamiā beenyiɛ, . . . manyiɛ nɛɛ, ɔ̄ miī tɛɛā dɛɛ̄, yep, le nu a le doo wo ama.” (Pya Galetia 5:19-21) O muɛ̄ge kɛ̄ pya ue a le bu Baibol ama dap a yerebah nɛ lo esagɛ sīdee o ɛrɛ ekpeloo doo ni? I gbī enyɔɔnɛ daakuu Jɛhova bu dɛ̄dɛɛ̄ gah i tɔɔ̄dum, sɔ̄ i le kpaɛ̄ pya dɔɔ̄na le sɔ̄ i le aba ii. (2 Pya Kɔrint 3:18) Bu kaka, pya nu i sagɛ sɔ̄ i le aba ii tɔgɛ taɛ nɛɛ i lu.—Le-yɔɔ 11:4; 16:8.

17. Lɛɛ i gae sagɛ sīdee ɛrɛ ekpeloo, pya amunu ebip na i bip aba ii a?

17 Nyɔɔwo, sɔ̄ o sagɛ sīdee o ɛā ekpeloo, bip aba ɔɔ kɔ: ‘Bu mɛ sīdee na nu m sagɛ e’ɛrɛ pah nyɔɔ na gbanialoo kumaloo Jɛhova a? E ɛrɛ pah nyɔɔ na ekɛɛrɛ beenyiɛ doodoo wa?’ Doo i naa ɛp pya dɔɔ̄na ue a i dap yerebah nɛ sɔ̄ i gaa sagɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo.

18, 19. (a) Amunu zuurabahtɔ̄ na Pɔɔl bee nɛ pya Nɛɛ Kraist a? (b) Pya amunu ue na eyerebah i nɛ lo esagɛ pya sīdee i ɛrɛ ekpeloo a?

18 Sɔ̄ i gaa sagɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo, i gaa sagɛ nu etɔɔ̄ i bu beenyiɛ. Pɔɔl bee ɛm kɔ: “Ɛrɛgeba nu a lu kaka, ɛrɛgeba nu a bɔloo enwadɛɛ̄, ɛrɛgaba nu a lu kaāna, ɛrɛgeba nu a ɛɛ, ɛrɛgeba nu a lee ereloo, ɛrɛgeba nu a nɛ le kpɛa ue, lo a le ɛrɛgeba nu a lee le, e lo a le ɛrɛgeba nu a bɔloo le, kɛɛrɛbu pya lo nu ama.” (Pya Filipai 4:8) Sɔ̄ i su pya lele nu ama mmɛ bu i beenyiɛ, i dap kɔ: “Doolo dɛ̄dɛɛ̄ na muɛ̄ ue, le na ekɛɛrɛ beenyiɛ, elu nu a bɔloo o kɛ̄sī, Aa Jɛhova.”—Le-yɔɔ 19:14.

19 Bip aba ɔɔ kɔ: ‘E na m gaa yere bu na beenyiɛ a? Sɔ̄ m si ee ziī fim ale vidio sah, loo mɛ wee suge kɛ̄ ni? M wee lege gaa ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ ni? (Pya Ɛfɛsɔs 5:5; 1 Timɔti 1:5, 19) M ɛrɛge puɛ ekɛɛrɛ lo eyere kara nɛ Jɛhova ni? Sɛh nyiɛ mɛ wee mɛ begee ue ni? Lo sīdee ɛrɛ ekpeloo doo kɔ m kɛɛrɛ bu dogo lumiī ale kunagā ni? (Matiu 12:33; Maak 7:20-23) Sīdee ɛrɛ ekpeloo m sagɛ gaa doo kɔ m “su loo biiloo nyɔuwe ama” ni?’ (Pya Rom 12:2) Kaāna ture a i aa bu beenyiɛ loo pya ebip ama, dap yerebah kɔ i muɛ̄ nu alu ebɛɛ̄ kɔ i doo lo enyɔɔnɛ Jɛhova ɛrɛ kaāna gbanialoo. Lu ebɛɛ̄ kɔ i yere kara doodoo nɛɛ ɛm le-yɔɔ kɔ: “Kiira na baɛ dɛɛ̄ lɛɛ loo ɛ’ɛp yɔrɔ nu.” *Le-yɔɔ 119:37.

PYA NU I BIAƐFII ƐRƐ PAH NYƆƆ PYA DƆƆ̄NA

20, 21. E na anua alu ebɛɛ̄ kɔ i kɛɛrɛ bu kɛ̄ etɔɔ̄loo pya dɔɔ̄na doo sɔ̄ i gaa sagɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo a?

20 Dɔɔ̄na daakuu a kuī i seea nyiɛ na lo a kɔ: “Dɛ̄dɛɛ̄ nu dap dooa bu lok, mɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu naa lu ewu agɛrɛ. Doolo lɔgɔ nɛɛ naa gbī alɛɛ nu, mɛ nu a lee nɛ nɛɛ yɛrɛ le.” (1 Pya Kɔrint 10:23, 24) Kere i ɛrɛ dee lo edoo ziī nu, naa kura kɔ i ɛrɛ edoo lo nu. I ɛrɛ edasī kɛɛrɛ dua pah i biaɛfii e’ɛrɛ nyɔɔ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa.

21 Ekɛɛrɛ beenyiɛ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ naa lu aba etɛɛ̄nɛ. Bu edoba, oloo ekɛɛrɛ beenyiɛ dap a nɛ dee kɔ o sī ee ziī nu ba tɔgɛ nyɔɔ TV. Lɛɛ o sikɛ̄ muɛ̄ kɔ nu ba tɔgɛ ama nɛ taāŋa ekɛɛrɛ beenyiɛ pya dɔɔ̄na wuga nɛɛdam ale nɛɛwa. E na o doo a? Kere adoo o ɛrɛ bah ekpo lo esi ee, o dap biaɛfii lo elɛɛbaloo. E na anua a? Nyɔnɛbee oo gbī e “doo pɔrɔ kumaloo wuga”—ale kunɛ “doo pɔrɔ nɛ Kraist.” (1 Pya Kɔrint 8:12) Ii gbī edoo lɔgɔ nu edoo kɔ pya i wuga a dɔ.—Pya Rom 14:1; 15:1; 1 Pya Kɔrint 10:32.

22. Bu mɛ sīdee na i tɔgɛ kɔ i su suānu daānu kiiloo nu pya dɔɔ̄na Nɛɛ Kraist sagɛ a?

22 Bu dɔɔ̄na sīdee, e lo o ekɛɛrɛ beenyiɛ naa nɛ a dee kɔ o si ee, o buū, ale o doo nu dɔɔ̄na nɛɛ kɛɛrɛ kɔ a lee a? Nyɔɔbee o wereloo sa nwadɛɛ̄ o wuga a, oo le esu ba ekpo ye aā kɔ a doo nu a a nia. Nɛɛ a gaa ɔp fah suā kɔ pya dɔɔ̄na dap kɛɛrɛloo ale ɔp bu gbaragbara ee alɛ, kerewo dɛ̄dɛɛ̄ aba para ɔp fah. Bu aba sīdee ama, olo le dɔɔ̄na wuga dap le gaa nyɔɔnɛ nu Baibol kɔ, mɛ bui dap ɛrɛ kina kee ekɛɛrɛ nyɔɔ sīdee ɛrɛ ekpeloo a lee.—Eklisiastis 7:16; Pya Filipai 4:5.

23. E na eyerebah i nɛ lo esagɛ i sīdee ɛrɛ ekpeloo leere ani?

23 Nyɔɔwo, e na eyerebah i nɛ lo esagɛ i sīdee ɛrɛ ekpeloo leere a? Sɔ̄ i nyɔɔnɛ i ekɛɛrɛ beenyiɛ aāloo nu i nɔ aābu Baibol sa kɛɛrɛ bu pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa kaāna, nu i sagɛ elee. E bu i e’ɛɛ kɔ i gaa doo “dɛ̄dɛɛ̄ nu lo enɛ ka Bari.”

^ bar. 19 I dap muɛ̄ pya dɔɔ̄na daakuu Baibol a dap i yerebah nɛ lo esagɛ sīdee i ɛrɛ ekpeloo bu kpa Kam 3:31; 13:20; Pya Ɛfɛsɔs 5:3, 4; le Pya Kɔlɔsi 3:5, 8, 20.