Skip to content

Skip to table of contents

Ue a le dumɛ

Ue a le dumɛ

 1 DAAKUU

Pya lok Bari dɛɛa nyɔɔ pya ye daakuu. Pya daakuu ama na pya kpog-bee kaka ue a le bu Baibol. Ba yerebah i nɛ kɔ i dābeeloo kɛ̄ Bari kɛɛrɛ nu doo le kɛ̄ nu ye tɔɔ̄ loo doo. Daakuu yerebah i nɛ kɔ i biaɛ nu fii leere bu dum sa doo nu a lee. Ba dɔbiī i nɛ bu pya kɛ̄tɔɔ̄ lok Bari naa aadee kɔ nu i doo.

1 ekobee, 8 barakpaɛ̄

 2 GBAƐ̄TƆ̄LOO

Gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova kura kɔ i doo nu a i kɔ nɛ kɔ i doo. Jɛhova gbī kɔ i gbaɛ̄ ye tɔ̄loo nyɔɔ wereloo i ye ɛrɛ kumaloo. (1 Jɔn 5:3) Lo i wereloo Bari sa ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ, i nyɔɔnɛ ye zuurabahtɔ̄ bu dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄tɔɔ̄. I gbaɛ̄ ye tɔ̄loo kere sɔ̄ a i aga bah edoo wo. A lee kɔ i gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova nyɔnɛbee a tɔgɛ i kɛ̄ etɔɔ̄dum a lee doo anyaawo, sa i yira yii nɛ kɔ enɛe i gbɛnɛ-edo leelee li deesī.—Aisaia 48:17.

1 ekobee, 10 barakpaɛ̄

 3 BIAƐFII NU O DOO

Jɛhova nɛ dee ziī ziī nɛɛ kɔ a biaɛfii nu edoo, ale ekpo lo esagɛ nu edoo. A naa dɛm i bee robot. (Deuteronomi 30:19; Joshua 24:15) I dap su i ɛrɛ loo biaɛmā fii lo edoo nu a lee. Mɛ lo ii nwaɛ̄dɛɛ̄, i biaɛ nu fii bu sīdee suānu naale loo. Kɔ i dap biaɛfii nu i doo a, kura kɔ taɛ ili na i biaɛfii lo i tɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova ale ii le etɔɔ̄ a, sa tɔgɛ kɔ bu kaka i weree ye loo.

1 ekobee, 12 barakpaɛ̄

 4 PYA DAAKUU NYƆƆ DOGO A ƐƐ

Jɛhova nɛ i pya daakuu nyɔɔ dogo a ɛɛ, ale pya ue a baɛloo i dogo le nu i doo. I dap nɔ sa suā pya daakuu ama aābu Baibol le kɛ̄ ba dap i yerebah nɛ lo etɔɔ̄dum a lee doo. (Kam 6:16-19; 1 Pya Kɔrint 6:9-11) Pya ue a i baɛloo ama yerebah i nɛ lo esuā pya nu Bari ɛmadɛɛ̄ kɔ a lee ale a bee piya. Ba yere nage bah i nɛ lo esuā kɛ̄ ewereloo pya nɛɛ doo, kɛ̄ ebiaɛ nu fii leere doo, le kɛ̄ elu fɛgɛ loo pya dɔɔ̄na doo. Kere pya daakuu tɔɔ̄dum bu nyɔuwe gaa agɛrɛbah bee piya, pya daakuu Jɛhova sii nyaa. (Deuteronomi 32:4-6; Malaki 3:6) Nyɔɔnɛ pya daakuu ama baɛ i loo doo kɔ i aa yii bu taāŋa bu namloo le bu ekɛɛrɛ.

1 ekobee, 17 barakpaɛ̄

 5 EKƐƐRƐ BEENYIƐ

I ekɛɛrɛ beenyiɛ na nu a i le bu lo a i kɔ nɛ sɔ̄ i doo le ale piya nu. Jɛhova nɛ ekɛɛrɛ beenyiɛ ziī ziī ii. (Pya Rom 2:14, 15) Lokwa i ekɛɛrɛ beenyiɛ si tam leere, i ɛrɛ ekpɔā ye kɔ a nyɔɔnɛ pya daakuu Jɛhova. Lo sɔ̄ i ekɛɛrɛ beenyiɛ edap i yerebah nɛ lo ebiaɛ nu fii bu sīdee e’ɛɛrɛ bu Bari. (1 Pita 3:16) I ekɛɛrɛ beenyiɛ dap i zuurabahtɔ̄ sɔ̄ i gbī edoo nu alu ezu, ale a dap doo kɔ i ɛrɛ ekiɛ̄nu sɔ̄ i doo nu a naa lee. I ekɛɛrɛ beenyiɛ dap ɔloo, mɛ tɛ̄maloo yerebah Jɛhova, i dap doo kɔ a sikɛ̄ agaloo. Le ekɛɛrɛ beenyiɛ doo kɔ i ɛrɛ efɛɛloo bu i beenyiɛ sa doo kɔ i yere ka loo aba ii.

2 ekobee, 3 barakpaɛ̄

 6 ƐRƐ BƆƆ LOO BARI

Ɛrɛ bɔɔ loo Bari kura kɔ i were ye loo sa ye nwadɛɛ̄ gbɛnɛ mmɛ lo dɔ ii gbī edoo lɔgɔ nu ebiire ye bu. Bɔɔ Bari eyerebah i nɛ kɔ i doo le sa ɔbɛ edoo nu a naa lee. (Le-yɔɔ 111:10) A zū i kɔ i gbaɛ̄tɔ̄loo dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova kɔ kaāna. A yere nage bah i nɛ kɔ i doo pya yii i bee ye yira nɛ nyɔnɛbee i nwa ye dɛɛ̄. Ɛrɛ bɔɔ loo Bari ɛrɛ pah nyɔɔ kɛ̄ i kɛɛrɛ ekɛɛrɛ doo, kɛ̄ i aara pya dɔɔ̄na doo, le pya nu i sagɛ lo edoo dɛ̄dɛɛ̄ biradee.

2 ekobee, 9 barakpaɛ̄

 7 KIKIIYA

Kikiiya na ɛrɛ kaāna ekiɛ̄nu kumaloo pɔrɔ nu nɛɛ bee doo. Pya ba wereloo Bari wee ɛrɛ gbɛnɛ ekiɛ̄nu sɔ̄ ba suā kɔ ba dooe ziī nu a naa nia Bari. Lo i doo nu a bee piya i bara Jɛhova kɔ a aaloo i nɛ nyɔɔbee waara zɔɔ Jizɔs. (Matiu 26:28; 1 Jɔn 2:1, 2) Sɔ̄ i kiiya kaāna sa ɔbɛ edoo nu a bee piya, i suā leere kɔ Jɛhova e’aaloo i nɛ. Naa lu na ebɛɛ̄ kɔ i ekɛɛrɛ a bege i ue loo nu i bee doo sɔ̄ akii adumɛ. (Le-yɔɔ 103:10-14; 1 Jɔn 1:9; 3:19-22) I ɛrɛ epiiga lo enɔ nu aāloo ekwɔ i bee tɛɛ̄, nyaana ɛrɛgeba pɔrɔ ekɛɛrɛ i bee ɛrɛ, sa tɔɔ̄dum dookɛ̄ Jɛhova gbī doo.

2 ekobee, 18 barakpaɛ̄

 8 KPO NƐƐ

Sɔ̄ nɛɛ a si gbɛnɛ pɔrɔ amana lo enyɔɔnɛ daakuu Jɛhova, naa dapna lu nɛɛ ele bu bɔŋanaloo. Alu ebɛɛ̄ kɔ alu ekpo ye lɛɛ bu bɔŋanaloo. Sɔ̄ alu ekpo ziī nɛɛ, ii le enyɔɔnɛ na ye dania lɔgɔ nu, e i ɔbɛ enyɔɔnɛ ye kɔnia ue. (1 Pya Kɔrint 5:11; 2 Jɔn 9-11) Lu ekpega bee Jɛhova le bɔŋanaloo sɔ̄ alu ekpo nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo. (1 Pya Kɔrint 5:6) Kpo nɛɛ lunage kakamɛnɛ lo a dap yerebah nɛ lo nɛɛ kɔ a kiiya lokwa a dap obia pii Jɛhova.—Luk 15:17.

3 ekobee, 19 barakpaɛ̄

 9 BAƐLOO, TƆGƐ DEE, LE ZUURABAHTƆ̄

Jɛhova were i loo sa gbī eyerebah i nɛ. Ɛɛ na anua a nɛ i baɛloo, tɔgɛ dee, le zuurabahtɔ̄ tɛ̄maloo Baibol le tɛ̄maloo pya nɛɛ ba wereloo Bari a. Doodoo miɔŋɔ nɛɛ a naa mmana, yerebah bɛɛ̄ i gbɛnɛ. (Jeremia 17:9) Sɔ̄ i gbaɛ̄tɔ̄loo pya Jɛhova i su baɛma loo bu enwadɛɛ̄, i tɔgɛ kɔ i nwa ye dɛɛ̄ sa ye gbaɛ̄tɔ̄loo.—Pya Hibru 13:7.

4 ekobee, 2 barakpaɛ̄

 10 EELOO NƐ NYƆƆ LE KUMALOOKƐ̄

Kuma sɔ̄ ii mmana a, a waɛ i bah lo e’eeloo nɛ nyɔɔ sa gbī aba nu elee i loo. Mɛ Jɛhova ɛmadɛɛ̄ kɔ i kumalookɛ̄. Gbɛnɛ-edo sɔ̄, i bɔātɛ̄ nɔ kumalookɛ̄ sɔ̄ i su i loo dooreloo Jɛhova sa muɛ̄ kɛ̄ i kiikɛ̄ doo. (Job 38:1-4) Dɔɔ̄na gbɛnɛ gah a le loo kumalookɛ̄ na nɔ lo ekɛɛrɛ nu akiiloo pya dɔɔ̄na le nu elee wa loo ee ilii loo. Sɔ̄ nɛɛ eeloo nɛ nyɔɔ wee doo kɔ a kɛɛrɛ kɔ a lee ee pya dɔɔ̄na. Nɛɛ a kumalookɛ̄ wee ɛp aba ɛɛ leere sa muɛ̄ kɛ̄ a agaloo le kɛ̄ a ɔloo. Bɔɔ naa aa ye lo eyiga kɔ a tɛɛ̄e ekwɔ, bara aaloo, sa su kɛ̄ alu edoba ye nɛ doo le zuurabahtɔ̄ alu enɛ ye. Nɛɛ a kumalookɛ̄ wee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova sa nyɔɔnɛ ye tɔgɛ dee.—1 Pita 5:5.

4 ekobee, 4 barakpaɛ̄

 11 DƆ EKPO

Dɔ ekpo na a wee lu esu nɛa lok sa biaɛma nu fii a. Dɔ ekpo Jɛhova kii nyɔɔ ee lo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a le bunyɔɔ le kɛnɛkɛ̄. Nyɔnɛbee alɛ na a dɛm dɛ̄dɛɛ̄ nu a, a ɛrɛ ekpo ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ bu nyɔuwe. Dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, a wee su ye ekpo daānu elee loo pya dɔɔ̄na. Jɛhova nɛ ekpo pio miɔŋɔ nɛɛ kɔ ba a kuū i dɛɛ̄ loo. Bu edoba, pya tɛ le ka, pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo, le pya bɛbɛɛ ɛrɛ pio dɔ ekpo, e Jɛhova gbī kɔ i doo kɛ̄ bah kɔ doo. (Pya Rom 13:1-5; 1 Timɔti 5:17) Mɛ sɔ̄ lok miɔŋɔ nɛɛ gbanasī lok Bari, i gbaɛ̄tɔ̄loo Bari ee pya nɛɛ. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 5:29) Sɔ̄ i tɔɔ̄ kɛɛ̄ ekpo a aabah pya Jɛhova gaa su daānu, i tɔgɛ Jɛhova kɔ i nwaedɛɛ̄ pya ye biaɛfii.

4 ekobee, 7 barakpaɛ̄

 12 PYA KANƐƐ

Jɛhova gaa su pya kanɛɛ, lo ba dābeeloo nu kuādɛɛ̄loo bɔŋanaloo. (Deuteronomi 1:13; Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 20:28) Pya nɛɛ ama yerebah i nɛ lo edoo kɔ i gbanialoo kiikɛ̄ Jɛhova le a agaloo sa doo kɔ i taāŋa ye bah bu efɛɛloo le bu sīdee a bɔloo. (1 Pya Kɔrint 14:33, 40) Lokwa alu etubobaloo pya kanɛɛ tɛ̄maloo kaɛ edɔɔ̄, ba ɛrɛ enyim tura pya nu alu egbī wa bah a le bu Baibol. (1 Timɔti 3:1-7; Taitɔs 1:5-9; 1 Pita 5:2, 3) I dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ sa yere kpotɛ̄ bɔŋanaloo Bari, nyɔɔwo i gba bee bah pya kanɛɛ.—Le-yɔɔ 138:6; Pya Hibru 13:17.

4 ekobee, 8 barakpaɛ̄

 13 EKOBEE LOO BUTƆ

Jɛhova esua tam kuūdɛɛ̄loo pya gbomiɔŋɔ le butɔ yere bah tɛ le ka. Kerewo, Baibol baatɛ̄ kɔ dam na alu ekobee butɔ a. Lo tɛ naale butɔ, ka na alu ekobee loo butɔ a. Pya tam a kuu nɛɛ alu ekobee loo butɔ na nɛ ziā pya ye butɔ, nɛ wa bɛloo le tɔ ba etɔɔ̄ bu. Alu nu a kuī kɔ nɛɛ alu ekobee butɔ a su zaāsī bu yerebah nɛ ye butɔ kɔ ba a taāŋabah Jɛhova. Bu edoba, emuɛ̄ kɔ ba si enɔānu le uwe zue ue sa gbaa nɔ Baibol dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Nɛɛ alu ekobee butɔ ezaāsī bu biaɛ nu fii. A wee piiga lo enɔ Jizɔs tɛ̄maloo elu fɛgɛ sa su suānu daānu bu sīdee a naa agabah sa bɛloo. Lo ama yerebah lo edoo kɔ wereloo a le wa yɛɛ, lokwa loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a le butɔ sukɛ̄ sa gbanialoo ba ɛrɛ kiikɛ̄ Jɛhova le nyim.

4 ekobee, 12 barakpaɛ̄

 14 EKU A BAƐBEE

Eku A Baɛbee na eku alu esu aā yɛɛ pya nɛɛdam ba ɛrɛ bɛābu kii bunyɔɔ lo Bari wa su tɔŋɛ dee pya ye nɛɛ. Bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a, Jɛhova bee su ziī eku a baɛbee baɛmaloo bɔŋanaloo pya Nɛɛ Kraist bu wa taāŋabah le wa tam zue ue. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 15:2) Nii’ee, pya wuga nɛɛdam ba lu Eku A Baɛbee, na ba tɔgɛ dee, baɛloo, sa kpega pya nɛɛ Bari a. Sɔ̄ pya wuga ama gaa biaɛ nu fii, ba dɛɛa nyɔɔ baɛloo a aabu Muɛ̄ Ue Bari le ye kaɛ edɔɔ̄. Jizɔs bee su eku pya elua etɔ̄ nɔɔ̄ bee ama kure “zooro abɔloo eture nyiɛ loo sa suānu.”—Matiu 24:45-47.

4 ekobee, 15 barakpaɛ̄

 15 BƆBA BEE

A ɛrɛ sɔ̄ a wee lu ekɔ wuga nɛɛwa a doo ziī nu bu bɔŋanaloo lo ebee lu edoo tɛ̄mabah wuga nɛɛdam. Sɔ̄ wuga nɛɛwa gaa doo wo, etɔgɛ enwadɛɛ̄ loo nɔɔ̄nu Jɛhova tɛ̄maloo ebɔba nu bee. Mɛ a ɛrɛge ebɔba bee ye bu pio kɛ̄tɔɔ̄. Bu edoba, wuga nɛɛwa ebɔba bee ye lo a gaa sere enɔānu Baibol sɔ̄ ye dam ale dɔɔ̄na wuga nɛɛdam a eliamaā le kɛ̄.—1 Pya Kɔrint 11:11-15.

4 ekobee, 17 barakpaɛ̄

 16 TƆƆ̄ KEE

Sɔ̄ i tɔɔ̄ kee, ii yerekpotɛ̄ lɔgɔ sīdee bira bɛbɛɛ. (Jɔn 17:16) Pya nɛɛ Jɛhova yere kpotɛ̄ ye Buɛ̄-mɛnɛ. I tɔɔ̄ kee aaloo doonu nyɔuwe, dookɛ̄ Jizɔs bee doo.

Jɛhova nɛ i lok kɔ, “sere . . . loo kɛɛ̄ pya a . . . bɛɛ, lo pya a ɛrɛ ekpo.” (Taitɔs 3:1, 2; Pya Rom 13:1-7) Mɛ lok Bari kɔnage kɔ i aa fɛ nɛɛ. Nyɔɔwo, ekɛɛrɛ beenyiɛ Nɛɛ Kraist naale enɛ ye dee kɔ a si uwe nɔ̄. Lo ziī Nɛɛ Kraist gaa kɛɛrɛ si dɔɔ̄na tam taā a yii bu nɔ̄, a ɛrɛ e’ɛp lo ye ekɛɛrɛ beenyiɛ nɛge ye dee kɔ a si.

I taāŋabah aba Jɛhova nyɔnɛbee alɛ na a bee i dɛm a. Kere i nwadɛɛ̄ pya nu a yira dɔ i edo, ii le ekana muɛ̄ tekaɛ̄ ale uɛ national anthem. (Aisaia 43:11; Daniel 3:1-30; 1 Pya Kɔrint 10:14) Gbaā nage loo wo, pya nɛɛ Jɛhova wee biaɛfii nyɔɔ wa loo kɔ ba naale etɛrɛ kpa nɛ lɔgɔ nɛɛ ale pati. Nyɔnɛbee i tɔɔ̄ agara nɛ bɛbɛɛ Bari.—Matiu 22:21; Jɔn 15:19; 18:36.

5 ekobee, 2 barakpaɛ̄

 17 EDƆƆ̄ NYƆUWE

Nyɔuwe nyimɛ kɛ̄ Setan kɛɛrɛ nu doo. Ekɛɛrɛ ama le bu pya ba naa wereloo Jɛhova sa ye nɔ, le pya ba naa nyɔɔnɛ ye daakuu. (1 Jɔn 5:19) Dua ekɛɛrɛ ama le dogo a dap sira aaloo na alu ekure edɔɔ̄ nyɔuwe a. (Pya Ɛfɛsɔs 2:2) Pya nɛɛ Jɛhova naa wee yiga kɔ edɔɔ̄ nyɔuwe a yii wa bu. (Pya Ɛfɛsɔs 6:10-18) Taāwo, i wereloo kɛ̄ Jɛhova kɔ i tɔɔ̄dum doo sa piiga lo ekɛɛrɛ nu dookɛ̄ alɛ kɛɛrɛ doo.

5 ekobee, 7 barakpaɛ̄

 18 ANA YIRA

Ana yira na doo dogo lo egbanasī kaka ue a le bu Baibol. Pya ba ana yira lɛɛbeekɛɛ̄ Jɛhova le Jizɔs lo alu Mɛnɛ loo Buɛ̄-mɛnɛ Bari, sa gbī ezū pya dɔɔ̄na kɔ ba a gbaa wa loo. (Pya Rom 1:25) Ba gbī edoo kɔ pya ba taāŋabah Jɛhova a ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ. Pio nɛɛ a bee le bu bɔŋanaloo pya Nɛɛ Kraist a dee kere bee sikɛ̄ lu pya ba ana yira, e kɛ̄ a lenage doolo anii’ee. (2 Tɛsalɔnaika 2:3) Pya ba tɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova naa wee nyɔɔnɛ pya ana yira dania lɔgɔ nu. Ii le eyiga kɔ ezū a aabah pya dɔɔ̄na ale taɛ i wa ɛrɛ bu a doo kɔ i buū ale gbaɛ̄tɔ̄loo ue a aabah pya ana yira. I tɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova sa taāŋabah aba alɛ.

5 ekobee, 9 barakpaɛ̄

 19 UU PƆRƆ

Kɛɛ̄ lok Mozis, pya edonyɔɔ Izrɛl bee bara Jɛhova kɔ a aaloo wa pɔrɔ wa nɛ. Ba wee su kpakpaa, nɔɔ̄, le nam waana zɔɔ uu pɔrɔ bie tɔkaɛ. Sɔ̄ ba doo wo, wee wa nyɛŋiabu kɔ Jɛhova kpɛ̄naloo e aaloo pɔrɔ ziī ziī aba le lo wa edo. Sɔ̄ esaa, Jizɔs bee nɛ ye dum lo e uu i pɔrɔ, nyɔɔwo waara zɔɔ uu pɔrɔ naa bee lu na ebɛɛ̄. Jizɔs bee waara zɔɔ a mmana “aba ziī sɔ̄.”—Pya Hibru 10:1, 4, 10.

7 ekobee, 6 barakpaɛ̄

 20 ENWADƐƐ̄ KUMALOO NAM

Kɛɛ̄ lok Mozis, bee lu elɛɛbaloo pya nɛɛ kɔ ba a su nam deā nu. Bee lunage enɛ wa lok kɔ ba a su nam wɔma zɔɔ. (Levitikɔs 1:5, 6) Mɛ Jɛhova naa bee yiga kɔ pya ye nɛɛ a si bag loo nam. (Kam 12:10) Bu kaka, pio lo lok bee baɛloo nam lokwa a naa lu esi wa bag loo. Bee lu enɛ lok pya Izrɛl kɔ ba a kuūdɛɛ̄loo wa nam leere.—Deuteronomi 22:6, 7.

7 ekobee, 6 barakpaɛ̄

 21 BLOOD FRACTION LE SĪDEE BOA

Blood fraction. Miī ɛrɛ nia gbɛnɛ nu a ye le bu, e pya lo nu na, red cells, white cell, platelet, le plasma. Nia gbɛnɛ nu a aaloo miī ama dap lu esikɛ̄ ɛrɛ pya dɔɔ̄na nwīepɛɛ aāloo, lo alu ekure blood fraction. *

Pya Nɛɛ Kraist naa wee yaa miī ale nia pya gbɛnɛ nu a aaloo miī loo. Mɛ a bɔgeloo kɔ ba a su lo a lu ekure blood fraction yaaloo ni? Baibol naa kɔ i nɛ. Nyɔɔwo, ziī ziī Nɛɛ Kraist ɛrɛ ebiaɛfii kɛ̄ alɛ edoo doo dɛɛa nyɔɔ ye ekɛɛrɛ beenyiɛ aāloo nu Baibol kɔ.

Pio pya Nɛɛ Kraist naa yaa blood fraction loo. Ba dap kɛɛrɛ kɔ bu lok Bari bee nɛ pya Izrɛl, ɛrɛgeba miī alu elɛɛ loo nam wee lu e’egara “kɛnɛkɛ̄.”—Deuteronomi 12:22-24.

Biaɛfii pya dɔɔ̄na lu kee. Wa ekɛɛrɛ beenyiɛ nɛ wa dee kɔ ba a su blood fraction yaa loo. Ba ɛmadɛɛ̄ kɔ pya nwīepɛɛ nu a aaloo miī naa yirana dɔ dum lo nɛɛ lo miī bee lu esu aāloo a.

Sɔ̄ o gaa biaɛfii nu akiiloo blood fraction, kɛɛrɛ bu pya ebip ama:

  • M suāge kɔ amana eyaa dɛ̄dɛɛ̄ nu alu blood fraction kura kɔ mm le eyiga kɔ ba a nɛ mɛ pio pie a be dumɛloo ale lo a fii miī ni?

  • M baatɛ̄ nu anua m amana ale m su blood fraction nɛ dɔktɔ doodoo wa?

Sīdee boa. Doodoo pya Nɛɛ Kraist, ii wee dɔɔ̄ i miī, e ii wee dasī lɛa i miī loo kpooge bu pio kaɛ lɛɛ a gaa lu ebaa i loo. Mɛ a ɛrɛ pio sīdee boa ba esu taɛ miī lo nɛɛ dumɛloo a daā. Ziī ziī Nɛɛ Kraist ɛrɛ ebiaɛfii nɛ ye loo kɛ̄ alu esu ye miī daānu doo sɔ̄ a gaa lu ebaa ye loo, sɔ̄ ba doo tɛst, ale sɔ̄ a gaa lu ebo ye. Sɔ̄ a gaa lu edoo pya nu ama, miī nɛɛ dumɛloo a, dap lu esu ye lɛɛ loo bu pio kere sɔ̄.—Lo esuā yereloo, buū The Watchtower, October 15, 2000, 30-31 naɛsī.

Bu edoba, ɛrɛ sīdee boa a kura hemodilution, lo taɛ sɔ̄ ba esaa ebaaloo nɛɛ ba lɛɛ pio miī loo lo nɛɛ dumɛloo sa yere maā etɔɔ̄ lo dɔ ye loo. Sɔ̄ esaa, sɔ̄ a gaa lu ebaa ye loo ale nwīgbagbara sɔ̄ aā sɔ̄ alu ebaa ye loo sah, lo miī lu e’obara yere loo lo nɛɛ dumɛloo.

Dɔɔ̄na sīdee boa lu ekure cell salvage. Bu lo sīdee ama, miī a si aaloo nɛɛ dumɛloo sɔ̄ a gaa lu ebaa ye loo lu esu, si tam loo doo kɔ a ɛɛ, lɛɛ alu e’obara yere loo nɛɛ dumɛloo a sɔ̄ a gaa lu ebaa ye loo ale nwīgbagbara sɔ̄ aā sɔ̄ alu ebaa ye loo sah.

Ziī ziī dɔktɔ dap su sīdee ama boā nɛɛ bu keekee sīdee. Nyɔɔwo, lɛɛ i gae yiga kɔ alu ebaa i loo, i doo tɛst loo, ale boh i bu ɛrɛgeba sīdee, alu ebɛɛ̄ kɔ Nɛɛ Kraist a dasī gbītɛ̄ suā taɛ kɛ̄ elu esu ye miī daānu doo.

Sɔ̄ o gaa biaɛfii nu akiiloo boa le kɛ̄ elu esu o miī daānu doo, kɛɛrɛ bu pya ebip ama:

  • Lo a le pio na miī lu edoo kɔ a tɛɛ̄ mɛ aaloo sa tɛɛ̄ bu nu a naa mɛ le bu loo, sa dap nage lu edoo kɔ aa tɛɛ̄ bia bu lo nu bu ziī nwī sɔ̄, na ekɛɛrɛ beenyiɛ enɛge mɛ dee kɔ m ɛmadɛɛ̄ miī ama kɔ a lege mɛ loo, sa aa lu e’egara “kɛnɛkɛ̄” ni?—Deuteronomi 12:23, 24.

  • Aāloo nu Baibol kɔ na ekɛɛrɛ beenyiɛ enɛ mɛ taāŋa lo a le, sɔ̄ a gaa lu eboh mɛ pio na miī lu esu, kwa loo, sa mɛ sikɛ̄ yere loo ni?

  • M suāge kɔ amana sīdee boa ba su mdaa miī daā kura kɔ mm le edoo tɛst na miī, doo hemodialysis, ale su heart-lung bypass machine mɛ siātam loo ni?

Lɛɛ i gae biaɛfii akiiloo blood fraction alu esu i miī daānu, lu ebɛɛ̄ kɔ i yere kara bara baɛloo a aabah Jɛhova sa gbītɛ̄ nu. (Jemes 1:5, 6) Sɔ̄ i edora wo sah, i ɛrɛ esu i ekɛɛrɛ beenyiɛ elua ekpɔā biaɛma fii. I aa bip pya dɔɔ̄na nu ba ebee doo lo ba bee le bu dua kɛ̄tɔɔ̄ ama, e pya dɔɔ̄na aa kɔ kɛ̄ i biaɛfii doo i nɛ.—Pya Rom 14:12; Pya Galetia 6:5.

7 ekobee, 11 barakpaɛ̄

 22 TƆƆ̄ ƐƐ BU DOGO

Kɔ i tɔɔ̄ ɛɛ bu i dogo kura kɔ i dogo ɛɛ kɛ̄ dɛɛ̄ Bari. Tɔɔ̄ ɛɛ bu dogo ina nage loo nu i kɛɛrɛ, nu i kɔ, le nu i doo. Jɛhova nɛ i lok kɔ i kiī ɛrɛgeba bee maniakɛ̄ a naa ɛɛ ale kunagā. (Kam 1:10; 3:1) I ɛrɛ ebiaɛfii lo enyɔɔnɛ pya daakuu Jɛhova a ɛɛ, lɛɛ i gae kpesī doā-ɛp ale kɛ̄tɔɔ̄ a dap doo kɔ i doo nu a naa lee. Lu ebɛɛ̄ kɔ i yere kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ bara yerebah Bari lokwa i ekɛɛrɛ kiisī lo etɔɔ̄ ɛɛ, sa i ɛrɛ ebiaɛfii lo ekiī kunagā.—1 Pya Kɔrint 6:9, 10, 18; Pya Ɛfɛsɔs 5:5.

8 ekobee, 11 barakpaɛ̄

 23 SAĀŊA DOGO LE DOGO A NAA ƐƐ

Ziī nu alu saāŋa dogo na kɔkɔ ale doo dogo bu sīdee a gbee lok Bari lo a tɔgɛ kɔ lo nɛɛ naa ɛrɛ kɛɛ loo lo dogo. Nɛɛ a doo wo tɔgɛ kɔ a naa ɛrɛ enwadɛɛ̄ loo lok Bari. Kɔmitii ebiaɛ ue loo nɛɛ a doo saāŋa dogo. Keekee bee pɔrɔ dogo le bu dogo a naa ɛɛ. Dɛɛa nyɔɔ kɛ̄ lo ue mɛa doo, dap lu ebɛɛ̄ kɔ kɔmitii a wee biaɛ ue bu bɔŋanaloo a aabaloo lo ue.—Pya Galetia 5:19-21; Pya Ɛfɛsɔs 4:19; lo esuā yere loo, buū “Questions From Readers” bu The Watchtower July 15, 2006.

9 ekobee, 7 barakpaɛ̄; 12 ekobee, 10 barakpaɛ̄

 24 DAGI BALOO ABA ƆƆ

Jɛhova bee sere kɔ maniakɛ̄ alu edoo lo etɔgɛ wereloo yɛɛ dam le wa. Mɛ sɔ̄ pio nɛɛ yaɛ bahloo aba aba, su ye dɔ namloo nɛɛdam ale nɛɛwa daā nu enɛ ye ekpeloo bee kɔ a gaa nyɔɔnɛ nɛɛ maniakɛ̄, lo sɔ̄, a gaa su maniakɛ̄ daānu bu sīdee a naa ɛɛ. Elap dogo ama dap gbee gbanialoo nɛɛ ɛrɛ kumaloo Jɛhova. A dap doo kɔ aa baɛna bee ye taɛ sa doo kɔ lo nɛɛ a ɛmadɛɛ̄ maniakɛ̄ bu pɔrɔ sīdee. (Pya Kɔlɔsi 3:5) Nɛɛ a ɛrɛ elap dogo a naa ɛɛ ama, sa a aga ye bah lo e’ɔbɛ, aa pee beenyiɛ ye. (Le-yɔɔ 86:5; 1 Jɔn 3:20) Lo a le doowo kiikɛ̄ o le, yere kara aābu o beenyiɛ nɛ Jɛhova sa ye bara kɔ a yerebah a nɛ. Ɔbɛ nu a doodoo ɛp foto ekotɛ̄ nɛɛ, lo a dap doo kɔ ekɛɛrɛ a naa ɛɛ, a yii a bu. Nyɔɔnɛ o tɛ ale o ka alu Nɛɛ Kraist ale o gbo a agaloo lo a nwadɛɛ̄ lok Jɛhova kɔnia. (Kam 1:8, 9; 1 Pya Tɛsalɔnaika 5:14; Taitɔs 2:3-5) Suā leere kɔ Jɛhova muɛ̄ o epiaga lo etɔɔ̄dum a ɛɛ, e a yere ka loo.—Le-yɔɔ 51:17; Aisaia 1:18.

9 ekobee, 9 barakpaɛ̄

 25 II GBƐNƐ-EDO WA

Sɔ̄ nɛɛ ii nu a eeloo ziī wa lo nɛɛ ii gbɛnɛ-edo wa. Jɛhova bee nɔɔ̄ iya dam le wa kɔ alu nu a le yɛɛ ziī nɛɛdam le ziī nɛɛwa. Bu Izrɛl a dee kere, Bari bee lɛɛbaloo pya nɛɛdam kɔ ba a ɛrɛ nu a eeloo ziī wa, mɛ lo ama naa bee le ye tuatua ekɛɛrɛ. Nii’ee, Jɛhova naa iye kɔ pya ye nɛɛ a ii nu a eenyɔɔ ziī wa. Ziī dam dap ɛrɛ aba ziī wa, e ziī wa dap ɛrɛ aba ziī dam.—Matiu 19:9; 1 Timɔti 3:2.

10 ekobee, 12 barakpaɛ̄

 26 LƐA WA ALE DAM BAH LE AALOO ZIĪ

Jɛhova gbī kɔ dam le wa a gbaa tɔnia kuma dee ba tɔɔ̄dum. (Jɛnɛsis 2:24; Malaki 2:15, 16; Matiu 19:3-6; 1 Pya Kɔrint 7:39) Aba nu ba dap yira nyɔɔ aa loo ziī na lo ba si nɛɛ bie ziī. Sɔ̄ ziī aba kunagā, Jɛhova nɛ dee dam ale wa a naa kunagā a, kɔ a dap biaɛfii lo ekiī ye wa ale ye dam.—Matiu 19:9.

Pio sɔ̄, pio pya Nɛɛ Kraist biaɛfii kɔ ba e’aaloo wa dam ale wa wa kere adoo a naale nyɔɔ kunagā. (1 Pya Kɔrint 7:11) Pya kɛ̄tɔɔ̄ a elu ekɔ kɛɛ̄ ama na dam ale wa dap aaloo ye wa ale ye dam nyɔɔ a.

  • Ɛmɛnɛbee sa naa yere kpotɛ̄ butɔ: Sɔ̄ dam naa yiga enɛ nu bu namloo pya ye butɔ, mmɛ lo dɔ lo butɔ naa ɛrɛna lɔgɔ kpugi ale nuede.—1 Timɔti 5:8.

  • Doo ye e’agabah dogo loo: Sɔ̄ alu edoo e’agabah dogo loo wa ale dam mmɛ kɛ̄ a kɛɛrɛ kɔ ye nwanaloo le ye dum le bu bɔɔ.—Pya Galetia 5:19-21.

  • Sɔ̄ alu esu ba ekpo aā dam ale wa kɔ aa taāŋabah Jɛhova ale doo nu a gbī: Dam ale wa ama doo kɔ aa waɛ na bah wa ale dam lo esi tam nɛ Jɛhova.—Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 5:29.

11 ekobee, 19 barakpaɛ̄

 27 KAKAƐGƐ LE YERE MƐM LOO

Dɛ̄dɛɛ̄ ii gbī kɔ alu ekaɛgɛ i sa i yere mɛm loo. (Kam 12:25; 16:24) I dap kɔ ue bu wereloo le fɛgɛ lo eyere mɛm loo sa gbɔ̄ ɛnia ii. Dua ekɔaue ama dap yerebah nɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa kɔ ba a egerebu sa kiisī lo etaāŋabah Jɛhova kaɛlɛɛ ɛrɛgeba e’aga kɛ̄tɔɔ̄ ba gaa tɛɛ̄ bu. (Kam 12:18; Pya Filipai 2:1-4) Lo ziī nɛɛ le bu gbɛnɛ ekiɛnu, i gbaɛ̄ ye tɔ̄ loo bu enwadɛɛ̄ sa piiga lo edābeeloo kɛ̄ nu ye tɔɔ̄loo doo. Lo ama dap i yerebah nɛ kɔ i suā nu ekɔ ale nu edoo lo eyerebah ye nɛ. (Jemes 1:19) Wee piiga lo esuā loo pya o wuga nɛɛdam le nɛɛwa leere lokwa o dābeeloo nu alu wa ebɛɛ̄ kaāna. Lo sɔ̄ o dap wa yerebah nɛ kɔ ba a yere kara nɛ Bari lo nɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ egbɔ̄nyiɛ le e’agaloo aabah, lokwa ba ɛrɛ ziīnɛloo.—2 Pya Kɔrint 1:3, 4; 1 Pya Tɛsalɔnaika 5:11.

12 ekobee, 16 barakpaɛ̄

 28 DOONU IYA DAM LE WA

Baibol naa kɔ taɛ kɛ̄ elu e’aabaloo doonu iya dam le wa doo. Doonu ziī ziī barasī le wa lok lu keekee. (Jɛnɛsis 24:67; Matiu 1:24; 25:10; Luk 14:8) Yii dam le wa yira kɛ̄sī Jɛhova na alu gbɛnɛ gah a le loo doonu iya dam le wa a. Gbɛnɛ-edo dam le wa wee biaɛfii lo ekue pya wa butɔ le wa gbo kɔ ba a le kɛ̄ sɔ̄ ba gaa yira lo yii le kɔ ziī nɛɛ kanɛɛ a nɛ ekɔaue a aabu Baibol. A bia bah dam le wa a, lo ebiaɛfii dua saanɛɛ ba e’aara sɔ̄ ba edora wa doonu iya dam le wa sah, lo ba gbī e aara saanɛɛ pya nɛɛ lo. (Luk 14:28; Jɔn 2:1-11) Ɛrɛgeba kɛ̄ dam le wa biaɛfii lo edoo wa doonu iya dam le wa doo, alu lo enua ka loo Jɛhova. (Jɛnɛsis 2:18-24; Matiu 19:5, 6) Pya ue Baibol kɔ dap wa yerebah nɛ lo e’ɛrɛ le biaɛfii. (1 Jɔn 2:16, 17) Lo dam le wa biaɛfii lo enɛ e’aga miī pya wa saanɛɛ, alu enwaɛ̄dɛɛ̄ loo kɛ̄ alu enɛ doo. (Kam 20:1; Pya Ɛfɛsɔs 5:18) Lo ba biaɛfii kɔ elu ebira yɔɔ ale doo nu ekpeloo pya nɛɛ, ba a muɛ̄ kɔ pya nu ama nua ka loo Jɛhova. Dam le wa a sere ekɛɛrɛ nyɔɔ gbanialoo a le yɛɛ Bari le aba, eenyɔɔ dee doonu iya dam le wa.—Kam 18:22; lo esuā yere loo, buū The Watchtower of October 15, 2006, 18-22,23-27, le 28-31 naɛsī.

13 ekobee, 18 barakpaɛ̄

 29 BIAƐ NU FII BU SUĀNU

I gbī ebiaɛ nu fii bu le sīdee lo a dɛɛa nyɔɔ nu Muɛ̄ Ue Bari kɔ. Bu edoba, dam ale wa a naale nɛɛ Ekeebee dap kɔ nɛ ye dam ale ye wa alu Nɛɛ Kraist kɔ a nyɔɔnɛe ye gbaaloo pya wa manamana denia nu bu doonu pya nyɔuwe. Lo o kpesī dua kɛ̄tɔɔ̄ ama, e na o doo a? Lo o ekɛɛrɛ beenyiɛ nɛ a dee kɔ o si, o dap baatɛ̄ nɛ o dam ale o wa kɔ, lo nuede ba gaa doo ɛrɛ nu edoo kiiloo doo yɔ, oo le egbaae wa loo. O ɛpnage sɛh etɛrɛ pya dɔɔ̄na lo o si lo doonu.—1 Pya Kɔrint 8:9; 10:23, 24.

Ale lo nɛɛ a bee a su loo tam kɔ eyeree o kpugi loo ale edɔɔ̄e nu a nɛ sɔ̄ ba gaa doo doonu dee seseea. Bɔgeloo kɔ o kiī ni? Ii kɔ doo wo. O biaɛfii lo esu ale oo le esu dap dɛɛa nyɔɔ kɛ̄ nɛɛ a bee a su loo tam ɛmadɛɛ̄ doo. Ekɔ a ɛmadɛɛ̄ nua dɔɔ̄nu alu edɔɔ̄ nyɔɔbee lo doonu ni? Sɛh a aadee ɛmadɛɛ̄ kɔ alu sīdee a tɔgɛ nia ni? Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya ue ama le pya lo dɔɔ̄na, lo ebiaɛfii lo o su lo dɔɔ̄nu ale oo le esu.

Bu dɔɔ̄na kɛ̄tɔɔ̄, ziī nɛɛ dap a nɛ dɔɔ̄nu bu kere sɔ̄ a gaa lu edoo doonu dee seseea sa kɔ: “M suā kɔ oo wee doo doonu ama, mɛ m gbī edɔɔ̄ nu ama a nɛ.” Dap lu kɔ lo nɛɛ gaa a tɔgɛ fɛgɛ loo. Bu dɔɔ̄na sīdee, a ɛrɛ nu a tɔgɛ kɔ a gaa doā-ɛp o yira ale bee a gbī kɔ o nyɔɔnɛ wa doo lo doonu dee seseea ni? Sɔ̄ o ekɛɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ lo ama, a bia a bah lo o su ale oo le esu lo dɔɔ̄nu. Bu dɛ̄dɛɛ̄ i biaɛfii, i gbī e’ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ sa tɔɔ̄ bu yira nɛ Jɛhova.—Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 23:1.

13 ekobee, 22 barakpaɛ̄

 30 GBORA LE UE LOK

Bu gbɛnɛ-edo kɛ̄tɔɔ̄, sɔ̄ alu enwaabah sere bee loo ue bu efɛɛloo, a naale esikɛ̄ lu gbɛnɛ taāŋa. (Matiu 5:23-26) Tuatua nu a kuī loo dɛ̄dɛɛ̄ Nɛɛ Kraist na nua ka loo Jɛhova le doo kɔ bɔŋanaloo a kiisī lo ele bu gbaaloo.—Jɔn 13:34, 35; 1 Pya Kɔrint 13:4, 5.

Lo kana yii yɛɛ pya Nɛɛ Kraist bu wa gbora, alu ekwa sa ba aa su ziī kuma tɔbiaɛ. Tua Pya Kɔrint 6:1-8 kɔ zuurabahtɔ̄ Pɔɔl bee nɛ akiiloo sɔ̄ pya Nɛɛ Kraist doo ue nɛ ziī. Su i wuga kuma tɔbiaɛ dap su pɔrɔ bee nua loo Jɛhova le bɔŋanaloo. Kpa Matiu 18:15-17, kɔ taa nu pya Nɛɛ Kraist a doo lo esere bee loo dua ue a le doodoo gbee bee nɛɛ ale ziā nɛɛ. (1) Ba a dasī sere bee loo ue yɛɛ wa. (2) Lo a naa seea bee loo, ba dap kɔ nɛ ziī ale baɛ nɛɛ a nyim tura bu bɔŋanaloo kɔ ba a yerebah wa nɛ. (3) Lɛɛ, lo alu ebɛɛ̄, ba dap su yere kɛ̄ bah pya kanɛɛ kɔ ba a aabaloo. Lo a ina bah pya kanɛɛ ba esu nu Baibol kɔ yeābah nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya ba le bu lo ue lo egbaaloo bu efɛɛloo. Lo pio pya lo ue le loo naa nyɔɔnɛ pya nu Baibol kɔ, a dap lu ebɛɛ̄ kɔ pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo a biaɛ wa biaɛ loo.

A ɛrɛ pio kɛ̄tɔɔ̄ a dap lu ebɛɛ̄ kɔ alu edoo ue tɔbiaɛ, dap lu pya kɛ̄tɔɔ̄ a doodoo kiī dam ale wa, yere gbagbara nwiī kpɔgɔrɔ, nyɔɔ kpugi alu ebiaɛ kɔ dam ale wa a kpɛ nyɔnɛbee ba aaloo ziī, kpugi insurance, sɔ̄ nɛɛ naa kpɛ kɔm a bee de, ale lo e’ɛm nu o biaɛfii sa oo gbī kɔ alu enyaana. Lo a le nɛɛ doo pya ue ama bie tɔbiaɛ bu efɛɛloo, a naa gaa kiī zuurabahtɔ̄ Pɔɔl.

Lo ziī bag dogo bee lu edoo, doodoo su bah ekpo nyɔɔnɛ nɛɛ maniakɛ̄, gbee nwiī a lege etera, gbī efɛ nɛɛ, yib biu, ale fɛ nɛɛ, lo sɔ̄ Nɛɛ Kraist a nɛ kpɛa loo dua bag dogo ama nɛ pya bɛbɛɛ naa kiī zuurabahtɔ̄ Pɔɔl.

14 ekobee, 14 barakpaɛ̄

 31 KIAŊANA SETAN

Aāge bu gɔh Idɛn, Setan gaa kiigesī lo edag miɔŋɔ nɛɛ. (Jɛnɛsis 3:1-6; Mumuuna 12:9) A suā kɔ lo a dap gbee i ekɛɛrɛ, edabe doo kɔ i doo pɔrɔ. (2 Pya Kɔrint 4:4; Jemes 1:14, 15) A su bira bɛbɛɛ, yigabari, gbora, sīdee ɛrɛ ekpeloo, nɔ kpa, le gbɛnɛ-edo pya dɔɔ̄na sīdee daā kɔ pya nɛɛ a ɛp kɔ ye ekɛɛrɛ lee.—Jɔn 14:30; 1 Jɔn 5:19.

Setan suā kɔ a naa ɛrɛna gbɛnɛ-edo sɔ̄ lo edaŋa pya nɛɛ. Nyɔɔwo, a gaa doo dɛ̄dɛɛ̄ nu a dap doo lo edag gbɛnɛ-edo nɛɛ a dap dag. Pya a gbī edag gbɛnɛ na pya ba taāŋabah Jɛhova. (Mumuuna 12:12) Lo ii nwaɛ̄dɛɛ̄, Pɔrɔ-edɔɔ̄ dap gbee i ekɛɛrɛ kina-kina. (1 Pya Kɔrint 10:12) Bu edoba, Jɛhova gbī kɔ dam le wa a bia loo ziī. (Matiu 19:5, 6, 9) Mɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ anii’ee ɛmadɛɛ̄ iya dam le wa nua kunɛ nu ba dap aaloo ziī ɛrɛgeba sɔ̄. Gbɛnɛ-edo fim le nu alu etɔgɛ nyɔɔ TV tɔgɛ nage doo wo. I ɛrɛ emuɛ̄ kɔ kɛ̄ nyɔuwe ɛmadɛɛ̄ iya dam le wa doo naa ɛrɛ i pah nyɔɔ.

Dɔɔ̄na sīdee Setan gbī edaŋa i na tɛ̄maloo elap dogo tɔɔ̄ nyɔɔ i loo. (2 Timɔti 3:4) Lo ii nwaɛ̄dɛɛ̄, i dap tɔgɛ kɔ ii nwaedɛɛ̄ dɔ ekpo a le bah pya Jɛhova tubobaloo. Bu edoba, ziī wuga nɛɛdam dap bɔātɛ̄ ekiī baɛloo a aabah pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo. (Pya Hibru 12:5) Ale ziī wuga nɛɛwa dap bɔātɛ̄ amkɛ̄ loo nɔɔ̄nu Jɛhova kiiloo nɛɛ elu ekobee loo butɔ.—1 Pya Kɔrint 11:3.

I ɛrɛ ebiaɛfii kɔ ii le elɛɛbaloo kɔ Pɔrɔ-edɔɔ̄ a ɛrɛ ekpo bee i ekɛɛrɛ. Taā i doo wo, i gbī enɔ kɛ̄ Jɛhova kɛɛrɛ ekɛɛrɛ doo sa sere “ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu a le nyɔɔ.”—Pya Kɔlɔsi 3:2; 2 Pya Kɔrint 2:11.

16 ekobee, 9 barakpaɛ̄

 32 BOH DUMƐLOO

Dɛ̄dɛɛ̄ ii gbī kɔ loo i a nwaɛ le kɔ alu eboh i leere sɔ̄ loo i dumɛ. (Aisaia 38:21; Maak 5:25, 26; Luk 10:34) Nii’ee, pya dɔktɔ le pya dɔɔ̄na ɛrɛ gbɛnɛ-edo sīdee lo ba boā nɛɛ. Sɔ̄ i gaa biaɛfii dua boa alu edoo i loo, alu ebɛɛ̄ kɔ i nyɔɔnɛ nu Baibol kɔ. I nyɛŋiabu kɔ aba Buɛ̄-mɛnɛ Bari na edap boh dumɛloo lɛɛ a. Naa lee kɔ i bie ekɛɛrɛ nyɔɔ i nwanaloo mmɛ lo dɔ i ɛp i taāŋabah Jɛhova tɛrɛ.—Aisaia 33:24; 1 Timɔti 4:16.

I ɛrɛ enwaɛ̄dɛɛ̄ lo e’amana ɛrɛgeba bee boa a bee kɔ alu esu ekpo yɔ daā. (Deuteronomi 18:10-12; Aisaia 1:13) Nyɔɔwo, lɛɛ i gae yiga kɔ alu eboh i bu ɛrɛgeba sīdee, lu ebɛɛ̄ kɔ i gbītɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo lo boa, le dua ekɛɛrɛ a le dumɛ. (Kam 14:15) I ɛrɛ esuā kɔ enia Setan lo epagɛrɛ i yere bu doo yɔ. Lo i kɛɛrɛ kɔ ziī sīdee boa ekira loo doo edɔɔ̄, elee gbɛnɛ lo i kiī ye.—1 Pita 5:8.

16 ekobee, 18 barakpaɛ̄

^ bar. 98 Pio dɔktɔ dap ɛmadɛɛ̄ nia pya gbɛnɛ nu a le bu miī nua blood fraction. Nyɔbee wo, a dap lu ebɛɛ̄ kɔ o baatɛ̄ o biaɛfii kɔ oo le eyaae miī loo ale nia pya gbɛnɛ nu a aaloo miī loo a, lo a le red cell, white cell, platelet, le plasma.