Skip to content

Skip to table of contents

1 EKOBEE

Wereloo Bari Tɔɔ̄ Mmɛ Deedee

Wereloo Bari Tɔɔ̄ Mmɛ Deedee

“Alɛ ama na wereloo Bari a, lokwa i sere dɛ̄dɛɛ̄ ye lok. E dɛ̄dɛɛ̄ ye lok naa lu dumɛ-toh.”—1 JƆN 5:3.

1, 2. E na anua o wereloo Jɛhova Bari ani?

O WEREGE loo Bari ni? Dap lu kɔ o ewere ye loo kaāna mmɛ lo dɔ o ekīna loo ye nɛ. O muɛ̄ ye nua o kaāna gbo. Mɛ lɛɛ o gae wereloo Jɛhova, alɛ bee a dasī wereloo. Bu Baibol i buū kɔ: “Ili wereloo, nyɔnɛbee alɛ bee i dasī wereloo.”—1 Jɔn 4:19.

2 Kɛɛrɛbu pya sīdee Jɛhova etɔgɛ kɔ a weree i loo. A enɛa i ekpedɛɛ̄ kɛnɛkɛ̄ ama nua i be le dɛ̄dɛɛ̄ dɔɔ̄na nu a i bɛɛ̄ lo e’ɛrɛ ekpeloo dum. (Matiu 5:43-48; Mumuuna 4:11) A gbī kɔ i nyɔɔnɛe ye ɛrɛ le gbanialoo, e a edoora kɔ i dap nɔ nu a ye kiiloo. Sɔ̄ i buū Baibol, i gaa gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova. E sɔ̄ i yere kara alɛ gaa i gbaɛ̄tɔ̄. (Le-yɔɔ 65:2) A baɛ i loo sa i yere mɛm loo tɛ̄maloo ye kaɛ edɔɔ̄ a ɛrɛ ekpo. (Luk 11:13) A bee yere nage ye Nwiī a ye kuī loo nua a kɛnɛkɛ̄ kɔ a agara i lɛɛ bu pɔrɔ le luh.—Buū Jɔn 3:16; Pya Rom 5:8.

3. E na i doo lo enyɔɔnɛ Jɛhova ɛrɛ le gbanialoo a?

3 Naa kɛɛrɛ nu akiiloo ziī o kaāna gbo lo a wee a tɔɔ̄ waɛloo sɔ̄ nu lee le sɔ̄ nu naa lee. A gbī epiaga lo edoo kɔ dua yinia gbo a le doowo a agatɛ̄. Kɛ̄ Jɛhova, lo Gbo a i tɔɔ̄ waɛloo eera lenage doolo. Gbanialoo i ye ɛrɛ loo dap tɔɔ̄ mmɛ deedee. Nyɔɔwo, Baibol kɔ i nɛ kɔ: “Sereaa bui loo bu wereloo Bari.” (Jud 21) Bu mɛ sīdee na i dap doo lo ama a? Baibol agara kɔ: “Alɛ ama na wereloo Bari a, lokwa i sere dɛ̄dɛɛ̄ ye lok. E dɛ̄dɛɛ̄ ye lok naa lu dumɛ-toh.”—1 Jɔn 5:3.

“ALƐ AMA NA WERELOO BARI A”

4, 5. (a) E na “wereloo Bari” kura a? (b) Wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova bee bɔātɛ̄ enyim doodoo wa?

4 E na Baibol gaa kɔ a sɔ̄ a kɔ “wereloo Bari” ani? Lo ama naa kiiloo wereloo Bari i ɛrɛ kumaloo, mɛ akiiloo wereloo ili ye ɛrɛ loo. O dapge nyɛŋiabu sɔ̄ o bee bɔātɛ ewereloo Jɛhova ni?

Sɔ̄ o kiī o dum nɛ Jɛhova sa liamaā, o tɔgɛ kɔ o weree ye loo sa gbī egbaɛ̄ ye tɔ̄ mmɛ deedee

5 Naa kɛɛrɛbu kɛ̄ a bee a tɔɔ̄ loo doo tua sɔ̄ o bee suā kɔ Jɛhova gbī kɔ o tɔɔ̄ dum mmɛ deedee bu aā nyɔuwe. O enɔā dɛ̄dɛɛ̄ nu a edoora lo edoo kɔ lo ama a waɛ, sa muɛ̄ kɛ̄ a kuī doo kɔ Jɛhova bee yere alɛɛ Nwiīnɛɛdam nua a kɛnɛkɛ̄. (Matiu 20:28; Jɔn 8:29; Rom 5:12, 18) Kuma sɔ̄ o nɔ kɛ̄ Jɛhova a wereloo doo, a tɔa a loo, sa o bɔātɛ̄ ewere nage ye loo.—Buū 1 Jɔn 4:9, 10.

6. E na wereloo ziī nɛɛ kura a? E na wereloo o ɛrɛ loo Bari ezuā a kɔ o doo a?

6 Ɛrɛ dua wereloo ama kumaloo Bari lu kunɛ ye bɔātɛ̄. Bu edoba, sɔ̄ i wereloo ziī nɛɛ, naale aba bu egā na i wee kɔ “M were a loo” a. Wereloo ezū i kɔ i gbī edoo nu e’ɛɛrɛbu lo nɛɛ. Bu aba lo sīdee, wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova na anua o gbī etɔɔ̄ dum a ye nia a. Kuma sɔ̄ lo wereloo gaa nyim, e nia a ekiīloo ye nɛ sa liamaā. Sɔ̄ o doo wo, o yira yii lo esitam nɛ Jɛhova mmɛ deedee. (Buū Pya Rom 14:7, 8.) Bu mɛ sīdee na o dap sere lo yii a?

“I SERE DƐ̄DƐƐ̄ YE LOK”

7. Lo i wereloo Jɛhova, e na i doo ani? E na alu pio ye lok a?

7 Nyɔɔbee i wereloo Jɛhova, “i sere dɛ̄dɛɛ̄ ye lok.” I doo lo ama doodoo wa ni? I gbaɛ̄ ye tɔ̄loo. I nɔ kɛ̄ Jɛhova gbī kɔ i tɔɔ̄dum doo aābu Baibol. Bu edoba, a kɔ i nɛ kɔ a bee piya lo e’ɔ̄ mii tɛɛā dɛɛ̄, lo eyib biu ale kɔ esah, le nyɔɔnɛ nɛɛ i sii ii ale iya maniakɛ̄, taāŋabah dɔɔ̄na nu ale dɔɔ̄na nɛɛ a naale alɛ.—1 Pya Kɔrint 5:11; 6:18; 10:14; Pya Ɛfɛsɔs 4:28; Pya Kɔlɔsi 3:9.

8, 9. I tɛɛ̄ doodoo wa suā nu Jɛhova gbī kɔ i doo bu kɛ̄tɔɔ̄ a naa lu enɛ lɔgɔ lok bu Baibol ni? Naa nɛ edoba.

8 Lo e’ɛɛrɛbu Jɛhova, i ɛrɛ edoo emanyɔɔ gbaɛ̄tɔ̄loo pya ye lok. A naa nɛ i lok nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ gah loo dum. Nyɔɔwo, a ɛrɛ pio sɔ̄ Baibol naa nɛ i lok nyɔɔ taɛ nu i doo. Bu mɛ sīdee na i dap biaɛ nu fii leere a? (Pya Ɛfɛsɔs 5:17) Baibol aara daakuu, lo a le biakɛ̄ kaka ue a i tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova ɛmadɛɛ̄ nu doo. E sɔ̄ i buū Baibol, i suāloo Jɛhova leere. I nɔ kɛ̄ a kɛɛrɛ nu doo, nu a wereloo le nu a baaloo.—Buū Le-yɔɔ 97:10; Kam 6:16-19; buū 1 Ue ale dumɛ.

9 Bu edoba, i tɛɛ̄ doodoo wa suā nu a bɔloo esi ee nyɔɔ TV ale nu e’ɛp nyɔɔ intanɛt ni? Jɛhova naa kɔ taɛ nu i doo i nɛ. Mɛ pya daakuu a i nɛ eyerebah i nɛ kɔ i biaɛ nu fii leere. Dogo lumiī le kunagā mma bu gbɛnɛ-edo nu ɛā ekpeloo anii’ee. Bu Baibol, Jɛhova kɔ i nɛ kɔ alɛ “baaloo nɛɛ a wereloo nu daā ekpo” le kɔ a gaa le “biaɛ bege pya kunagā.” (Le-yɔɔ 11:5; Pya Hibru 13:4) Bu mɛ sīdee na pya daakuu ama eyerebah i nɛ kɔ i biaɛ nu fii leere ani? Aba sɔ̄ i suā kɔ Jɛhova baaloo ziī nu ale a ɛp nua nu a naa lee, i ɛrɛ e’aaloo lo nu.

10, 11. E na anua i gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova a?

10 E na anua i gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova a? Naale aba nyɔɔ kɔ ii gbī e’ɛrɛ kpɔte ale nyɔɔ taāŋa edap sira aabu biaɛ nu fii bu pɔrɔ sīdee. (Pya Galetia 6:7) Mɛ i gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova nyɔɔbee i were ye loo. Dookɛ̄ gbomiɔŋɔ wee gbī kɔ bu wa tɛ a ɛɛ doo, kɛ̄ ili gbīnage kɔ bu i Tɛ a le li bunyɔɔ a ɛɛ doolo. Lɔgɔ nu a lee ee suā kɔ bu Jɛhova ɛɛ i loo naale!—Le-yɔɔ 5:12; Kam 12:2; buū 2 Ue ale dumɛ.

11 Ii gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova aba sɔ̄ a i waɛbah edoo wo ale sɔ̄ lɔgɔ dɔɔ̄na kɛ̄ edoo naale. E ii le esagɛ lo ye lok le daakuu i nyɔɔnɛ le lo ii le enyɔɔnɛ. (Deuteronomi 12:32) Taāwo, i gbaɛ̄ ye tɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ doodoo nɛɛ uɛ le-yɔɔ lo a bee kɔ: “M ɛrɛ na ɛɛbu bu dɛ̄dɛɛ̄ o etɔānu, . . . m wereloo” dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ. (Le-yɔɔ 119:47; Pya Rom 6:17) I gbī ebee Noa, lo a bee tɔgɛ wereloo a ɛrɛ loo Jɛhova tɛ̄maloo edoo dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee ye nɛ bu lok. Baibol kɔ Noa “bee doo wo.” (Jɛnɛsis 6:22) O gbīge kɔ Jɛhova a kɔ doo wo kumaloo olo ni?

12. E na i doo lokwa bu Jɛhova ɛɛ ani?

12 A tɔɔ̄loo Jɛhova doodoo wa sɔ̄ i ye gbaɛ̄tɔ̄loo ni? I doo kɔ ye “beenyiɛ a ɛɛŋa.” (Kam 11:20; 27:11) Ɛp kɛ̄ a lee doo a! I doo kɔ bu Nɛɛ a bee Dɛm dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe a ɛɛ sɔ̄ i ye gbaɛ̄tɔ̄loo. Mɛ a naa su bah ekpo i aā kɔ i doo wo. Taāwo, a kɔ i biaɛfii nyɔɔ i loo. Lo ama kura kɔ a nɛ i dee kɔ i sagɛ lo edoo nu a lee ale nu a bee piya. Jɛhova gbī kɔ wereloo i ye ɛrɛ loo a zū i kɔ i biaɛ nu fii bu le sīdee lokwa i ɛrɛ leelee.—Deuteronomi 30:15, 16, 19, 20; buū 3 Ue ale dumɛ.

“DƐ̄DƐƐ̄ YE LOK NAA LU DUMƐ-TOH”

13, 14. I tɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ pya lok Bari naa aga sa lu lo ii le edap sere ni? Nɛ edoba.

13 E lo i kɛɛrɛ kɔ lok Jɛhova aga ereloo ale a naa nɛ i dee kɔ i ɛrɛ i loo a? Baibol kɔ kpaāna kɔ: “Dɛ̄dɛɛ̄ ye lok naa lu dumɛ-toh.” (1 Jɔn 5:3) Nu bee ue Grik alu etap nua “dumɛ-toh” kura na “dɔnia ereloo.” Bu pya dɔɔ̄na dɔ kpa kaɛ, bee ue ama lu esu baātɛ̄ lok suānu naale bu ale pya nɛɛ ba gbī esu bah ekpo aā pya dɔɔ̄na sa doo nu ezi wa loo. (Matiu 23:4; Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 20:29, 30) Baibol a kura New English Translation kɔ: “Pya ye lok naa bii i nɛ kɛ̄.” Pya lok Jɛhova naa “dɔnia ereloo,” lo a kura kɔ, naa lu lo ii le edap sere. Nu a kɔ i doo wee lu nu a suā kɔ i dap doo.

14 Bu edoba, naa su kɔ o gaa nyɔɔnɛ ziī o gbo lap nu kuma bu ye aā tɔ, sa elaba dɛ̄dɛɛ̄ nu yere bu pya ye bɛrɛ. Pio lo bɛrɛ lu lo aba ziī nɛɛ dap dana, mɛ a ɛrɛ pio lo a dɔnia sa gbī kɔ a lu yira baɛ nɛɛ na edana a. O gbo ekɔge a nɛ kɔ aba ɔɔ o dana lo edɔnia bɛrɛ ni? Eeye! E na anua a? Nyɔnɛbee a naa gbī kɔ lɔgɔ kɛ̄ a a le loo a buna. Doodoo lo gbo, Jɛhova naale ekɔ i doo nu ii le edap doo. (Deuteronomi 30:11-14) Jɛhova suā nu i lu. “Alɛ suā kɛ̄ a bee i dɛm doo, a nyɛŋia ye bu kɔ i lu kunɛ tɔ̄.”—Le-yɔɔ 103:14.

15. E na a doo kɔ i suā leere kɔ pya lok Jɛhova lu nyɔɔ i lee loo ani?

15 Mozis bee kɔ nɛ edonyɔɔ Izrɛl kɔ pya lok Jɛhova lu nyɔɔ wa “le dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄” le kɔ wa gbaɛ̄tɔ̄loo eyerebah wa nɛ sa wa “sere dum.” (Deuteronomi 5:28-33; 6:24) Kɛ̄ a lenage doolo anii’ee. Ɛrɛgeba nu Jɛhova gbī kɔ i doo lu nu elee i loo. (Buū Aisaia 48:17.) I Tɛ Jɛhova wee suā nu elee i loo. (Pya Rom 11:33) Baibol kɔ i nɛ kɔ: “Bari na wereloo.” (1 Jɔn 4:8) Lo ama kura kɔ wereloo na a zū Jɛhova bu ɛrɛgeba nu a kɔ sa doo a.

16. I tɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ i dap sere lok Bari kere ii mmana sa tɔɔ̄ bu pɔrɔ nyɔuwe ni?

16 Naale dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ na a wee i waɛbah esere lok Bari a. I tɔɔ̄ bu pɔrɔ nyɔuwe Pɔrɔ edɔɔ̄ gaa bɛɛ. A piiga lo ezū pya nɛɛ kɔ ba a doo nu a bee piya. (1 Jɔn 5:19) Lunage ebɛɛ̄ kɔ i bebe loo i ekɛɛrɛ a naa mmana, nyɔɔbee ba dap doo kɔ i lɛɛbeekɛɛ̄ Bari. (Pya Rom 7:21-25) Mɛ wereloo i ɛrɛ loo Jɛhova doo kɔ i dap doo nu a lee. Alɛ muɛ̄ kɛ̄ i gaa piiga lo egbaɛ̄ ye tɔ̄loo doo, e a yerebah i nɛ tɛ̄maloo enɛ i ye kaɛ edɔɔ̄ a si ekpo. (1 Samuel 15:22, 23; Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 5:32) Kaɛ edɔɔ̄ yerebah i nɛ kɔ i dap ɛrɛ pya elap dogo a doo kɔ a waɛ i bah egbaɛ̄ ye tɔ̄ loo.—Pya Galetia 5:22, 23.

17, 18. (a) E na i gaa le nɔ bu kpa ama a? (b) E na i gaa le nɔ bu lo ekobee ue a za nyɔɔnɛ a?

17 Bu kpa ama, i gaa le nɔ kɛ̄ i tɔɔ̄ dum bu sīdee a nia Jɛhova doo. I nɔ nage kɛ̄ i dap su pya ye daakuu le lok a nɛ nyɔɔ tɔɔ̄ dum a ɛɛ yere bu i dogo doo. Nyɛŋiabu kɔ Jɛhova naa su bah ekpo i aā kɔ i gbaɛ̄e ye tɔ̄. Sɔ̄ i biaɛfii lo egbaɛ̄ ye tɔ̄loo, i dum gaa le lee e i gaa le ɛrɛ le deesī. Lo a eetɔɔ̄ na bee, i gbaɛ̄tɔ̄loo Bari etɔgɛ kɛ̄ i ye wereloo doo.—Buū 4 Ue ale dumɛ.

18 Lo eyerebah i nɛ kɔ i suā nu a lee le nu a bee piya, Jɛhova enɛa ekɛɛrɛ beenyiɛ ziī ziī ii. Lo i kpɔā i ekɛɛrɛ beenyiɛ, a dap i yerebah nɛ lo e “sere dɛ̄dɛɛ̄ ye lok.” Nyɔɔwo, e na a lu i ekɛɛrɛ beenyiɛ ani, e i dap ye kpɔā doodoo wa? I sah i suā.