Skip to content

Skip to table of contents

10 EKOBEE UE ENƆ

Love and Appreciation for Jehovah Lead to Baptism

Love and Appreciation for Jehovah Lead to Baptism

‘E na a mɛ kpaɛ̄ lɛɛloo eliamaā a?’—DOONU PYA NƐƐ LƐƐRATAM 8:36.

YƆƆ 37 Si Tam Nɛ Jɛhova Aābu Dɛ̄dɛɛ̄ O Beenyiɛ

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-2. Dookɛ̄ alu etɔgɛ doo bu kpa Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 8:27-31, 35-38, e na a bee zū kookoo nɛɛ Etiopia kɔ a liamaā a?

EKƆ O gbī eliamaā sa lu nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs ni? Gbɛnɛ-edo nɛɛ edora wo tɛ̄maloo wereloo le tɔgɛ nia ba ɛrɛ. Naa kɛɛrɛbu ziī nɛɛ a gaa bee si tam nɛ waa mɛnɛ Etiopia.

2 Lo nɛɛ Etiopia bee nwaabah doo dogo kumaloo nu a bee nɔ aābu Kpa Kaɛ. (Buū Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 8:27-31, 35-38.) E na a bee ye zū ani? A sirapie kɔ a bee tɔgɛ nia loo Muɛ̄ Ue Bari; e sɔ̄ a bee le bu ye fah kɛnɛkɛ̄, a gaa bee buū pio naɛsī kpa Aisaia bee ɛm. E sɔ̄ Filip ye kɔ ue nɛ, a bee tɔgɛ nia loo nu Jizɔs edoora ye nɛ. Mɛ e na anua lo kookoo nɛɛ bee si Jerusalɛm a? Nyɔnɛbee a bee wereloo Jɛhova. I doodoo wa suā? A gaa bee taāŋabah Jɛhova bie Jerusalɛm. E bee nyaana ye sīdee yigabari sa gbaaloo edonyɔɔ a wee taāŋabah kaka Bari. Bee le wereloo a ɛrɛ loo Jɛhova na a bee ye zū kɔ a doo nu alu ebɛɛ̄ a, lo a le liamaā sa lu ziī nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs.—Mat 28:19.

3. E na a dap ɔbɛ ziī nɛɛ lɛɛloo eliamaā a? (Buū ekpo a kura “ E Na A A Le Bu Beenyiɛ A?”)

3 Wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova dap a zū kɔ o liamaā. Mɛ wereloo o ɛrɛ kumaloo ziī nu dap a ɔbɛ lɛɛloo edoo wo. Bu mɛ sīdee? Naa kɛɛrɛbu pio edoba ama. O dap wereloo pya o butɔ le pya o gbo kaāna, sa kɛɛrɛ kɔ lo o liamaā ba ebaa a loo. (Mat 10:37) Ale bee o wereloo pya elap dogo Bari baaloo, e a aga a bah elɛɛbaloo. (Yɔɔ 97:10) Ale o wee ɛrɛ bah bu pya doonu a yerekpotɛ̄ ekwɔ sīdee taāŋabah. Wee a nia sɔ̄ o kɛɛrɛbu loo kɛ̄ lo doonu wee a kpeloo doo sɔ̄ akii adumɛ. Nyɔɔwo, edap a agabah elɛɛbaloo pya doonu bui barasī a bɛā Jɛhova. (1 Kɔr 10:20, 21) Ebip o dap bip aba ɔɔ na, “E, ale mɛɛ̄ na m wereloo kaāna ani?”

NƐƐ A BƆLOO KƆ I WERELOO KAĀNA

4. Taɛ e na ezū a kɔ o liamaā a?

4 O ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu o dap wereloo sa tɔgɛ nia loo. Bu edoba, lɛɛ o gae bee nyɔɔnɛ Pya Ekeebee Jɛhova nɔnu, o wee tɔgɛ kaāna nia loo Baibol. O ebee dap nage wereloo Jizɔs. Kuma sɔ̄ o esuāloo Pya Ekeebee Jɛhova a, enia a etɔɔ̄ wa waɛloo. Mɛ wereloo pya lele nu ama naale edoo kɔ o kiīloo nɛ Jɛhova sa liamaā. Taɛ nu edap a zū kɔ o liamaā na wereloo o ɛrɛ kumaloo Jɛhova Bari. Lo o wereloo Jɛhova eenyɔɔ ɛrɛgeba nu, oo le e’aaloo kɔ lɔgɔ nu ale nɛɛ a ɔbɛ a lɛɛloo esitam ye nɛ. Wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova eyerebah a nɛ kɔ o liamaā, sa ekpega a kɔ o dap kiisī lo esitam ye nɛ.

5. Pya amunu ebip na i gaa le kɛɛrɛbu loo a?

5 Jizɔs bee kɔ i ɛrɛ ewereloo Jɛhova aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ, i piogi, i ekɛɛrɛ, le i ekpo. (Maak 12:30) Bu mɛ sīdee na o dap wereloo Jɛhova sa ye nɛ enwadɛɛ̄ kaāna ani? Kɛkɛɛrɛbu kɛ̄ Jɛhova i wereloo doo ezū i kɔ i were ye loo. (1 Jɔn 4:19) Lo o ɛrɛ dua wereloo ama, pya amunu elap dogo na o ɛrɛ a? *

6. Dookɛ̄ Pya Rom 1:20 kɔ doo, ziī amunu sīdee na o dap nɔnu akiiloo Jɛhova a?

6 Nɔnu akiiloo Jɛhova tɛ̄maloo pya nu a dɛm. (Buū Pya Rom 1:20; Mum 4:11) Kɛɛrɛbu suānu a bee lu esu dɛma pya te le nam. Nɔnu akiiloo kɛ̄ a bee lu edɛm a bu nyɛŋia sīdee doo. (Yɔɔ 139:14) Sa o kɛɛrɛbu dua ekpo Jɛhova yere bu zue, lo alu ziī yɛɛ gbɛnɛ-edo biliɔn zina a bee dɛm. * (Ais 40:26) Kuma sɔ̄ o doo wo, enwadɛɛ̄ o ɛrɛ loo Jɛhova eyiiloo. Kɛādoo, susuā kɔ Jɛhova suānu sa ɛrɛ ekpo lu ziī nu o dasī doo lo eyii ye gbo. Lo e’ɛrɛ togatoga wereloo kumaloo Jɛhova, lu ebɛɛ̄ kɔ o suā ye loo leere.

7. Lo ewereloo Jɛhova kaāna, e na a bɔloo kɔ o yiga a?

7 A bɔloo kɔ o suā kaāna kɔ Jɛhova kuū a dɛɛ̄loo. Ekɔ a wee a agaloo eyiga kɔ Nɛɛ a dɛm bunyɔɔ le kɛnɛkɛ̄ suā a loo sa a kuūdɛɛ̄loo ni? Lo a le doo wo, suā leere kɔ Jɛhova “naale kɛ̄ a binia aaloo ziī ziī ii.” (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 17:26-28) A “gbītɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ beenyiɛ,” sa a eyira yii a nɛ dookɛ̄ Devid bee kɔ nɛ Solomon doo kɔ, “Lo a le o gbī ye, o gaa le gbī ye muɛ̄.” (1 Edoo 28:9) Bu kaka, nu anua o gaa nɔ Baibol na bee a le dookɛ̄ Jɛhova bee kɔ doo kɔ, ‘M ezuura a yaa loo.’ (Jer 31:3) Kuma sɔ̄ o suā dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova edora a nɛ a, kɛ̄ wereloo o ye ɛrɛ kumaloo enyim nage doolo.

8. Mɛ sīdee na o dap tɔgɛ nia loo wereloo Jɛhova a?

8 Ziī sīdee i dap tɔgɛ nia loo wereloo Jɛhova na tɛ̄maloo eyere kara ye nɛ. Wereloo o ɛrɛ kumaloo Bari enyim kuma sɔ̄ o kɔ kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo, sa ye doo yaa loo dɛ̄dɛɛ̄ nu edora a nɛ. E sɔ̄ o muɛ̄ kɛ̄ Jɛhova agara o kara doo, o gbanialoo kiikɛ̄ a le e agatɛ̄. (Yɔɔ 116:1) O dap yiga kaāna kɔ a dāe a beeloo leere. Mɛ lo edap tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova, lu ebɛɛ̄ kɔ o suā pya sīdee a doo dogo. A lunage ebɛɛ̄ kɔ o suā pya nu a gbī kɔ o doo. Aba sīdee o dap suā pya lo nu ama na tɛ̄maloo enɔ ye Muɛ̄ Ue, lo a le Baibol.

Kaāna sīdee etɔɔ̄ waɛloo Bari sa suā nu a gbī kɔ i doo na tɛ̄maloo enɔ Baibol (Ɛp 9 barakpaɛ̄) *

9. Bu mɛ sīdee na o dap tɔgɛ nia loo Baibol a?

9 Nɔ etɔgɛ nia loo Muɛ̄ Ue Bari, lo a le Baibol. Aba Baibol na a kɔ kaka ue akiiloo Jɛhova le ekɛɛrɛ a a ɛrɛ kumaloo a. O tɔgɛ nia loo Baibol sɔ̄ o buū ziīziī dee, le tɛ̄maloo ekpɛ̄naloo o enɔānu Baibol, sa su nu o nɔ yere bu dogo. (Yɔɔ 119:97, 99; Jɔn 17:17) O wee nɔɔ̄ge lo ebuū Baibol nyɔɔ oloo ziī ziī biradee ni? O gaa nyɔɔnɛ ge lo nɔɔ̄nu tɛ̄maloo ewee buū Baibol ziī ziī dee ni?

10. Ziī e alu keebee na a le bu Baibol a?

10 Ziī keebee nu Baibol aara na bee, a aara pya e’ɛma akiiloo pya nɛɛ a bee muɛ̄ Jizɔs. Aba alɛ na kaāna kpa a kɔ baatɛ̄ pya nu Jizɔs edora a nɛ a. Kuma sɔ̄ o nɔ pya nu Jizɔs bee kɔ sa doo, enia a eyii ye gbo.

11. O dap nɔ ewereloo Jɛhova doodoo wa?

11 Nɔ ewereloo Jizɔs, e wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova enyim. E na anua a? Nyɔɔbee Jizɔs tɔgɛ pya elap dogo ye Tɛ bu mmɛɛ̄ sīdee. (Jɔn 14:9) Nyɔɔwo kɛ̄ o nɔnu akiiloo Jizɔs doo, kɛ̄ o suāloo Jɛhova sa ye tɔgɛ nia loo doo lo. Naa kɛɛrɛ kɛ̄ Jizɔs bee tɔgɛ toesaɛ̄ kumaloo pya nɛɛ ba bee ɛp kumakɛ̄ doodoo pya kporo, pya eyɔloo, le pya e’ɔaloo doo. Naa kɛɛrɛ nage bu pya zuurabahtɔ̄ a a nɛ, le kɛ̄ a dɔbiī doo sɔ̄ o ye gbaɛ̄tɔ̄loo.—Mat 5:1-11; 7:24-27.

12. Nɔnɔ nu akiiloo Jizɔs ezū a kɔ o doo wa?

12 Wereloo o ɛrɛ loo Jizɔs e’agatɛ̄ kuma sɔ̄ o bɔātɛ̄ e’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ waara zɔɔ a bee doo lo edoo kɔ alu e’aaloo i pɔrɔ i nɛ. (Mat 20:28) Sɔ̄ o dābeeloo kɔ Jizɔs bee a u nyɔɔ, ezū a kɔ o kiiya sa gbī kɔ Jɛhova a aaloo o pɔrɔ a nɛ. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 3:19, 20; 1 Jɔn 1:9) Kuma sɔ̄ o wereloo Jɛhova le Jizɔs, o tɔɔ̄ nage waɛloo pya a wa wereloo.

13. E na Jɛhova enɛa a a?

13 Nɔ ewereloo pya a wereloo Jɛhova. Pya o butɔ le pya o gbo ba naa gaa taāŋabah Jɛhova naale edap dābeeloo nu anua o gbī ekiīloo nɛ Jɛhova. Ba dap nage a gbanasī. Jɛhova eyerebah a nɛ tɛ̄maloo enɛ a pya butɔ bu edɔɔ̄. Lo o tɔɔ̄ waɛloo pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ama, o ɛrɛ wereloo le yerekpotɛ̄ alu ebɛɛ̄. (Maak 10:29, 30; Hib 10:24, 25) Sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī, pya o butɔ edap a nyɔɔnɛ taāŋabah Jɛhova sa ye sitam nɛ.—1 Pit 2:12.

14. Dookɛ̄ alu ekɔ doo bu 1 Jɔn 5:3, e na o emɔna akiiloo zuurabahtɔ̄ Jɛhova a?

14 Nɔ lo etɔgɛ nia loo pya daakuu Jɛhova sa su yere bu dogo. Lɛɛ o gae bee taāŋabah Jɛhova, a ɛrɛ pio nu o wee doo le nu oo wee doo, mɛ nyaawo o emɔna kɔ nyɔɔnɛ daakuu Jɛhova lee. (Yɔɔ 1:1-3; buū 1 Jɔn 5:3.) Naa kɛɛrɛbu zuurabahtɔ̄ a le bu Baibol a kuu pya dam, pya wa, pya tɛ le ka, le gbomiɔŋɔ. (Ɛfɛs 5:22–6:4) Sɔ̄ o su zuurabahtɔ̄ ama yerebu dogo, ekɔ a yerege bah nɛ o butɔ kɔ a le bu ɛɛbu ni? Sɔ̄ o gbaɛ̄tɔ̄loo zuurabahtɔ̄ a aabah Jɛhova akiiloo yii gbo, ekɔ a leege a loo ni? O ɛrɛge ɛɛbu ni? (Kam 13:20; 1 Kɔr 15:33) Naa daba ture loo pya ebip ama na aiī.

15. E na o dap doo lo o gbī esu pya zuurabahtɔ̄ a le bu Baibol yere bu dogo ani?

15 Pio sɔ̄, dap a agaloo esuā kɛ̄ esu zuurabahtɔ̄ o nɔ aābu Baibol yere bu dogo doo. Nu anua Jɛhova su ye bɔŋanaloo a nɛā pya kpa a baatɛ̄ Baibol lo eyerebah a nɛ kɔ o suā pya nu a lee le nu a bee piya lo. (Hib 5:13, 14) Lo o buū sa nɔ pya kpa ama, o gaa le muɛ̄ kɛ̄ a lee esu daānu doo, sa enia a esu loo a gbaloo bɔŋanaloo Jɛhova.

16. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bɔŋɛnɛloo pya ye nɛɛ a?

16 Nɔ ewereloo sa yerekpotɛ̄ bɔŋanaloo Jɛhova. Jɛhova enɔɔ̄na pya ye nɛɛ nua gbɛnɛ-edo bɔŋanaloo; e ye Nwiīnɛɛdam Jizɔs na alu nɛɛbee loo dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ a. (Ɛfɛs 1:22; 5:23) Jizɔs etubobaloo pio pya nɛɛdam alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee kɔ ba a su zaāsī lo enɔɔ̄ esiatam a gbī kɔ a kiisī anii’ee. Jizɔs su pya nɛɛ ama kure “zooro a bɔloo eture nyiɛ loo sa suā nu,” e ba su dɔtam lo enɛ a nuede bu edɔɔ̄ le kuūdɛɛ̄loo pya nu a a bɛɛ̄ nua nu a wa kuī loo. (Mat 24:45-47) Ziī sīdee zooro a bɔloo eture nyiɛ loo gaa a kuūdɛɛ̄loo na tɛ̄maloo etubobaloo pya kanɛɛ sere bu bɔŋanaloo kɔ ba a kuū a dɛɛ̄loo. (Ais 32:1, 2; Hib 13:17; 1 Pit 5:2, 3) Pya kanɛɛ ama le ekpɛ̄naloo eyerebah a nɛ, lo enɛ a egbɔ̄nyiɛ, le yerebah a nɛ kɔ o tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova. Mɛ ziī nu a kuī eera ba a dap doo nɛ na yerebah a nɛ kɔ o dap tɔgɛ nu akiiloo Jɛhova pya dɔɔ̄na nɛɛ.—Ɛfɛs 4:11-13.

17. Dookɛ̄ Pya Rom 10:10, 13, 14 kɔ doo, e na anua i kɔ nu akiiloo Jɛhova nɛ pya dɔɔ̄na a?

17 Yerebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a nɔ ewereloo Jɛhova. Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a tɔgɛ nu akiiloo Jɛhova pya dɔɔ̄na. (Mat 28:19, 20) A waɛ egbaɛ̄tɔ̄ loo lok ama lo i ɛp nua nu i ɛrɛ edoo. Mɛ sɔ̄ wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova kiisī lo enyim, etɔɔ̄ a loo dookɛ̄ a bee tɔɔ̄loo nɛɛ lɛɛratam Pita le Jɔn doo, lo ba bee kɔ: “Ii dap aaloo ekɔ nu i bee muɛ̄ sa dā.” (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 4:20) Yeyerebah nɛ pya nɛɛ kɔ ba a wereloo Jɛhova enɛ i kaāna ɛɛbu. Naa kɛɛrɛbu dua ɛɛbu nɛɛ zue ue Filip bee ɛrɛ sɔ̄ a bee yerebah nɛ nɛɛ Etiopia kɔ a nɔ kaka ue sa liamaā a! Lo o nɔ Filip sa gbaɛ̄tɔ̄loo lok Jizɔs lo ezue ue, o gaa le tɔgɛ kɔ o gbī elue ziī nɛɛ Ekeebee Jɛhova. (Buū Pya Rom 10:10, 13, 14.) Lo sɔ̄ o gaa le bip dua ebip kookoo nɛɛ Etiopia bee bip kɔ: ‘E na a mɛ kpaɛ̄ lɛɛloo liamaā a?’—Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 8:36.

18. E na i nɔ bu lo ekobee ue a za nyɔɔnɛ a?

18 O biaɛfii lo eliamaā lu lo a kuī ee ɛrɛgeba dɔɔ̄na biaɛfii o dap doo bu dum. Nyɔɔbee alu nu a kuī kaāna a, o ɛrɛ edasī kɛɛrɛbu pya nu esu a bah. E na a lee kɔ o suā akiiloo liamaā a? E na o doo lɛɛ o gae liamaā le sɔ̄ o eliamaā sah a? Pya ebip ama elu e’agara bu ekobee ue a za nyɔɔnɛ.

YƆƆ 2 Jɛhova Na O Bee A

^ bar. 5 Pio pya nɛɛ a wereloo Jɛhova naa suā sɛh ba eliage maā sa lu ziī nɛɛ Ekeebee Jɛhova naa e. Lo o kɛɛrɛ doo wo, ekobee ue ama eyerebah a nɛ kɔ o suā pio nu o dap doo lokwa o nyim tura liamaā.

^ bar. 5 Nɛɛ lu kee loo ziī, nyɔɔwo pio nɛɛ dap su pya nu alu ekɔ bu ekobee ue ama daānu bu sīdee alu kee loo pya lo alu ekɔ a kɛɛ̄ ama.

^ bar. 6 Lo esuā yereloo, buū nwīekpo kpa a kura Was Life Created? le The Origin of Life—Five Questions Worth Asking.

^ bar. 61 UE A BAATƐ̄ FOTO: Ziī wuga nɛɛwa nɛ nwīepɛɛ kpa ziī nwiī nɛɛwa a zɔ̄ŋia bie kɛ̄ a gaa yaɛnu.