Skip to content

Skip to table of contents

39 EKOBEE UE ENƆ

Sɔ̄ Ziī Nɛɛ I Wereloo Ɔbɛ Etaāŋabah Jɛhova

Sɔ̄ Ziī Nɛɛ I Wereloo Ɔbɛ Etaāŋabah Jɛhova

“Ku sɔ̄ na ba bee ye  . . . biirebu” a?—YƆƆ 78:⁠40.

YƆƆ 102 “Yerebah Nɛ Pya Loo Ɔ”

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. A wee tɔɔ̄loo pio nɛɛ doodoo wa sɔ̄ alu ekpo ziī nɛɛ a nuūna wa butɔ lɛɛ bu bɔŋanaloo?

EKƆ ebee lu ekpo ziī nɛɛ o wereloo lɛɛ bu bɔŋanaloo ni? Lo ama dap ziloo nɛɛ kaāna! Ziī wuga nɛɛwa a kura Hilda bee kɔ: “Sɔ̄ na dam a bee bɔ ture nyiɛ loo bee u sɔ̄ i ebee iya ziī bu nu alu 41 zua, a bee mɛ tɔɔ̄loo kɔ lɔgɔ nu edap mɛ ziloo ee lo ama naale. * Kerewo, a bee mɛ ziloo eewo sɔ̄ a bee lu ekpo na nwiīnɛɛdam lɛɛ bu bɔŋanaloo, sa a bie ye wa le pya ye nwiī.”

Jɛhova dābeeloo kɛ̄ a ziloo nɛɛ doo sɔ̄ nɛɛ o wereloo ɔbɛ etaāŋa ye bah (Ɛp 2-3 barakpaɛ̄) *

2-3. Dookɛ̄ kpa Le-yɔɔ 78:​40, 41 kɔ doo, a tɔɔ̄loo Jɛhova doodoo wa sɔ̄ pya ye zooro ɔbɛ etaāŋa ye bah ni?

2 Naa kɛɛrɛ kɛ̄ a bee ziloo Jɛhova doo sɔ̄ siga pya ye ɛnjɛl bee ye kiī! (Jud 6) E naa kɛɛrɛnage dua kɛ̄ a bee ye kiɛ̄ doo sɔ̄ pya Izrɛl alu pya ye nɛɛ a bee wereloo bee ye lɛɛbeekɛɛ̄ booboo sɔ̄. (Buū Le-yɔɔ 78:​40, 41.) Suā leere kɔ a zinageloo i wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ sɔ̄ ziī nɛɛ o wereloo ɔbɛ etaāŋa ye bah. A dābeeloo kɛ̄ aa a kiɛ̄ doo. A gaa le nɛ a egbɔ̄nyiɛ sa a yerebah nɛ.

3 Bu ekobee ue ama, i gaa le kɔnia pya nu i dap doo lokwa i ɛrɛ yerebah aābah Jɛhova sɔ̄ ziī nɛɛ i wereloo ɔbɛ etaāŋa ye bah. I gaa le kɔnianage kɛ̄ i dap yerebah nɛ pya dɔɔ̄na a le bu bɔŋanaloo lo elua ekpo ziī wa nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo doo. Mɛ dooraa i dasī kɔnia pio ekɛɛrɛ a naa lee, lo i ɛrɛ e’ɔbɛ.

O AA BEGE ABA ƆƆ

4. A wee tɔɔ̄loo gbɛnɛ-edo tɛ le ka doodoo wa sɔ̄ ziī wa nwiī ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova?

4 Sɔ̄ ziī nwiīnɛɛdam ale nwiīnɛɛwa ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova, pya ye tɛ le ka dap kɛɛrɛ kɔ naadaba a ɛrɛ nu ba ebee dooe, lo ebee ye yerebah nɛ kɔ a kiisī lo etaāŋabah Jɛhova. Sɔ̄ a bee lu ekpo nwiīnɛɛdam ziī wuga nɛɛdam a kura Luke, a bee kɔ: “M bee bege aba mm. M bee muɛgi pɔrɔ zagara akiiloo. Siga sɔ̄ m wee to sa a bee kɔ nyiɛ mɛ ebaara.” Ziī wuga nɛɛwa a kura Elizabeth lo a bee lunage ekpo ye nwiīnɛɛdam wee bialoo kɛɛrɛ kɔ: “Amunu ekwɔ na m bee tɛɛ̄ a? A bee mɛ tɔɔ̄loo kɔ mm bee foh kaka ue bu na nwiī leere.”

5. Lo a le ziī nɛɛ ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova, mɛɛ̄ na alu bah ani?

5 Alu ebɛɛ̄ kɔ i nyɛŋiabu kɔ Jɛhova enɛa dee ziī ziī ii kɔ i sagɛ nu i doo. Lo ama kura kɔ i dap sagɛ lo egbaɛ̄ ye tɔ̄ ale lo elɛɛ ye bee kɛɛ̄. Pio miɔŋɔ naa bee ɛrɛ tɛ le ka a wa sere le edoba nɛ, kerewo ba biaɛfii lo etaāŋabah Jɛhova sa bia bu bɔ ture nyiɛ loo ye nɛ. Pya dɔɔ̄na bee ɛrɛ tɛ le ka a wa piiga lo ekpɔā bu sīdee a dɛɛa nyɔɔ daakuu Baibol, kerewo sɔ̄ ba enyima tura nɛɛ ba kiira dumɛ kpe kaka ue. Bu kaka, ziī ziī ii ɛrɛ ebiaɛfii lo etaāŋabah Jɛhova. (Josh 24:15) Nyɔɔwo, pya tɛ le ka a gaa ɛrɛ ekiɛ̄nu nyɔɔbee wa nwiī ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova aa kɛɛrɛ kɔ a lue wa bah.

6. Sɔ̄ tɛ ale ka ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova, amunu pah na a wee ɛrɛ nyɔɔ pya wa miɔŋɔ a?

Pio sɔ̄ tɛ ale ka dap ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova sa lɛɛbaloo pya wa butɔ. (Yɔɔ 27:10) Lo ama dap nɛ taāŋa pya miɔŋɔ kaāna eetɔɔ̄ na sɔ̄ ba wee ɛp wa tɛ ale ka nua nɛɛ ba dap nɔ nu aāloo sa nɛ enwadɛɛ̄. Esther, lo a bee lu ekpo ye tɛ bee kɔ: “M wee bialoo to gbɛnɛkpo sɔ̄ nyɔnɛbee m bee muɛ kɔ a naa bee yɛɛ kina kina aabu kaka. Mɛ a bee ɛmɛnɛbee biaɛfii lo e’ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova. M wereloo na tɛ, nyɔɔwo sɔ̄ a bee lu ekpo ye, m wee bialoo le gaa kɛɛrɛ kɛ̄ a le doo. A bee mɛ taāŋɛ gbɛnɛ.”

7. Jɛhova ɛmadɛɛ̄ pya zege alu ekpo wa nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo doodoo wa?

7 Pya zege, lo a le ebee lu ekpo bui tɛ ale ka lɛɛ bu bɔŋanaloo, suaā kɔ a kiɛ̄nage ili! Soosoo, suaā leere kɔ Jɛhova dānage beeloo kɛ̄ a i ziloo doo. A were i loo sa tɔgɛ nia loo bui yira agɛrɛ, e kɛ̄ ili pya bui wuga nɛɛdam le nɛɛwa doonage lo. Nyɛŋiaanage bu kɔ biaɛfii bui tɛ ale ka naa lu i bah. Dookɛ̄ a bee lu ekɔ doo tua sɔ̄ a, Jɛhova enɛa dee ziī ziī nɛɛ lo esagɛ lo a le etaāŋa ye bah ale a naale etaāŋa. E ziī ziī nɛɛ ekīnaloo nɛ sa liamaā ɛrɛ “etoora alɛɛ to.”​—⁠Gal 6:⁠5.

8. Ena pya a bɔ ture nyiɛ loo a le butɔ edap doo sɔ̄ ba gaa tɔɔ̄baɛ sɔ̄ nɛɛ ba wereloo e’obia pii Jɛhova a? (Ɛp ekpo a kura “ Obia Pii Jɛhova.”)

8 Sɔ̄ ziī nɛɛ o wereloo ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova, alu nu a wee le kɔ o le aa ɛmadɛɛ̄ kɔ e’obia ye lu loo ziī dee a ee. Ena o dap doo kuma sɔ̄ o gaa ɛmagedɛɛ̄ taɛ dee e’obia pii Jɛhova a? O dap kiisī lo e’agɛrɛtɛ̄ o yira. Lo o doo wo, elu le edoba nɛ pya dɔɔ̄na a le o butɔ e naadaba elunage le edoba nɛ lo nɛɛ a bee lu ekpo a. O ɛrɛnage mɛm alu ebɛɛ̄ lokwa o dap egerebu bu lo kɛ̄tɔɔ̄. Doraa i kɔnia pio nu o dap doo lokwa o yira agaloo.

NU O DAP DOO LO E’AGƐRƐTƐ̄ O YIRA

9. Bu mɛ sīdee na o dap aaloo kɔ Jɛhova a yere a mɛm loo a? (Ɛp ekpo a kura “ Pya Dɔ Kpa Kaɛ A Nɛ Egbɔ̄nyiɛ Sɔ̄ Ziī Nɛɛ O Wereloo Ɔbɛ Etaāŋabah Jɛhova.”)

9 Doo dɛ̄dɛɛ̄ nu o dap doo lo e’agɛrɛtɛ̄ o yira. Alu ebɛɛ̄ kɔ o kiisī lo eyere mɛm loo aba ɔɔ le pya dɔɔ̄na a le butɔ. Bu mɛ sīdee na o dap doo wo a? Aaloo kɔ Jɛhova a yere a mɛm loo tɛ̄maloo ewee buū Muɛ̄ Ue Bari sa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu o buū gbaāloo sisi enɔānu Pya Nɛɛ Kraist. Joanna, lo ye tɛ le ye wuga nɛɛwa bee aabu kaka kɔ: “Loo mɛ sukɛ̄ sɔ̄ m buū nu akiiloo pio nɛɛ a le bu Baibol doodoo Abigail, Ester, Job, Josɛf, le Jizɔs. Wa le edoba yere mɛ mɛm loo sa doo kɔ m dap tama lo ezialoo. Pya i keebee yɔɔ yerenage mɛ mɛm loo.”

10. Bu mɛ sīdee na Le-yɔɔ 32:​6-8 i yerebah nɛ kɔ i ɛrɛ egerebu sɔ̄ i le bu biirabu a?

10 Kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a a taāŋɛ nɛ Jɛhova. Sɔ̄ o le bu biirabu, o aa ɔbɛ eyere kara ye nɛ. Bara Bari kɔ a doo kɔ o ɛp lo kɛ̄tɔɔ̄ dookɛ̄ alɛ ɛp doo sa a “zuura a bahtɔ̄ sa a tɔgɛ nu bu dee o kii.” (Buū Le-yɔɔ 32:​6-8.) Bu kaka, a dap le aa a ziloo sɔ̄ o gaa kɔ kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo nɛ Jɛhova. Mɛ Jɛhova dābeeloo kaāna kɛ̄ a a ziloo doo. A were a loo kaāna e a gbī kɔ o kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a a taāŋɛ ye nɛ.​—⁠A’aa 34:6; Yɔɔ 62:​7, 8.

11. Dookɛ̄ Pya Hibru 12:11 kɔ doo, ena anua i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kākāmɛnɛ a tɔgɛ wereloo a aabah Jɛhova a? (Ɛp ekpo a kura “ Kpokpo Nɛɛ Lɛɛ Bu Bɔŋanaloo Lu Nu A Tɔgɛ Wereloo Jɛhova I Ɛrɛ Kumaloo.”)

11 Yerekpotɛ̄ biaɛfii pya kanɛɛ. Kpokpo nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo lu ziī gah loo nɔɔnɔɔnu Jɛhova. Ye kākāmɛnɛ a tɔgɛ wereloo ama lu lo a lee loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ, gbaānage loo nɛɛ a bee lu ekpo a. (Buū Pya Hibru 12:11.) Pio nɛɛ ale bu bɔŋanaloo dap kɔ pya kanɛɛ naa doo leere sɔ̄ alu ekpo ziī nɛɛ. Mɛ nyɛŋiabu kɔ pio nɛɛ a le doo wo aadee gbī ekpɛakpɛa kɔ alu ekāmɛnɛ lo nɛɛ ale alu ekpo ye, mɛ ba naa gbī ekɔ nu akiiloo pɔrɔ lo nɛɛ bee doo lɛɛ a gae lu ekpo ye ale kāmɛnɛ ye. Alu kaka kɔ ii suā dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo lo ue. Nyɔɔwo, alu nu suānu le loo lo edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ pya kanɛɛ a bee aabaloo lo ue kɔ ba bee piiga kaāna lo enyɔɔnɛ pya daakuu Baibol le lo ebiaɛ “nɛ . . . Jɛhova.”​—⁠2 Edoo 19:⁠6.

12. Pya amunu biī na pio nɛɛ e’ɛrɛ nyɔɔbee ba yerekpotɛ̄ nɔɔnɔɔnu Jɛhova akiiloo kākāmɛnɛ ani?

12 O dap yerebah nɛ nɛɛ o wereloo kɔ a obia pii Jɛhova tɛ̄maloo eyerekpotɛ̄ biaɛfii pya kanɛɛ bee doo lo ekpo ye. Elizabeth i bee kɔ nu akiiloo tua sɔ̄ a bee kɔ: “A bee i agaloo kaāna lo e’ɔbɛ eyiiloo i nwiīnɛɛdam etura nɛɛ ama. Mɛ sɔ̄ a bee obia lu loo Jɛhova, a kɔ a bee lu nu a bɔloo kɔ ba a kpoe ye. Sɔ̄ sɔ̄ aa kiisī a bee kɔ a nɔɛ̄ gbɛnɛ-edo nu aāloo nu a bee ye siraloo ama. A bee bɔātɛ̄ etɔgɛ nia loo kākāmɛnɛ a aabah Jɛhova.” Ye dam a kura Mark bee kɔ yere loo kɔ: “Sɔ̄ esaa, i nwiīnɛɛdam bee mɛ kɔ nɛ kɔ ziī nu anua a obiae lu na nyɔɔ kɛ̄ ii bee ye nyɔɔnɛ dania nu doo. Bu mɛ ɛɛ kaāna kɔ Jɛhova yerebah i nɛ kɔ i dap ye gbaɛ̄tɔ̄loo.”

13. Ena edap a yerebah nɛ lo o gaa tɛɛ̄ bu ezialoo a?

13 Kɔ ue nɛ pya gbo a dābeeloo kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo. Yii gbo Pya Nɛɛ Kraist a nyim tura lo ba edap a yerebah nɛ kɔ o aa pee beenyiɛ a. (Kam 12:25; 17:17) Joanna i bee kɔ nu akiiloo tua sɔ̄ a, kɔ: “Bu nyiɛ mɛ, a wee bee kɔ m le aba mm. Mɛ sɔ̄ m kɔ ue nɛ pya gbo m dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ bee mɛ yerebah nɛ kɔ m dap tama.” Mɛ ena o doo a, lo pio nɛɛ a le bu bɔŋanaloo kɔ ue a a ɔɛloo a?

14. Ena anua i kiisī lo ‘egbɔ̄ ɛnia ii sa su esaɛ̄ beenyiɛ lɛmabaloo nɛ ɛrɛgeba nɛɛ a’?

14 Ɛrɛ egerebu loo pya o wuga nɛɛdam le nɛɛwa. Bu kaka, naale dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ na edoo dogo bu sīdee a bɔloo a. (Jem 3:⁠2) Dɛ̄dɛɛ̄ ii lu pya a naa mmana, nyɔɔwo aa a ɔbɛ lo a le ziī nɛɛ naa suā nu ekɔ ale bee a kɔ nu a a ziloo sɔ̄ a naa suā. Nyɛŋiabu zuurabahtɔ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl a kɔ: “Gbɔaā ɛnia ii, suaa esaɛ̄ beenyiɛ lɛɛbaloo nɛ ɛrɛgeba nɛɛ lo a le ɛrɛgeba nɛɛ pima a ue.” (Kɔl 3:13) Ziī wuga nɛɛwa a bee lu ekpo nɛɛ alu ye manamana bee kɔ: “Jɛhova eyerebah mɛ nɛ kɔ m dap aaloo nɛ pya wuga a bee gbī eyere mɛ mɛm loo, kerewo ba doo wo bu sīdee a mɛ sikɛ̄ biirebu.” Ena pya wuga bu bɔŋanaloo edap doo lo eyerebah nɛ nɛɛ alu ekpo ye nɛɛ a?

PYA A LE BU BƆŊANALOO DAP YEREBAH

15. Ena i dap doo lo eyerebah nɛ pya nɛɛ alu ekpo wa nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo a?

15 Su baɛ bah suā pya alu ekpo wa nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo. Ziī wuga nɛɛwa a kura Miriam kɔ a naa bee ye waɛebah esi enɔānu sɔ̄ a bee lu ekpo ye wuga nɛɛdam. A kɔ: “Bɔɔ bee mɛ aa loo nu pya nɛɛ ekɔ. Mɛ a bee ɛrɛ gbɛnɛ-edo pya wuga a bee ɛrɛ ekiɛ̄nu nyɔɔ nu a bee sira ama, e ba naa bee ɛrɛ saŋ loo na wuga nɛɛdam. M doo wa yaa, a naa bee bee kɔ m le aba mm bu lo ekiɛ̄nu.” Dɔɔ̄na wuga nɛɛwa kɔ: “Sɔ̄ a bee lu ekpo na nwiīnɛɛdam, pya i gbo a i wereloo bee lu wee nɛ i egbɔ̄nyiɛ. Pio aba kɔ i nɛ kɔ, ba naa bee suāe nu ekɔ. Siga aba bee mɛ nyɔɔnɛ to e pya dɔɔ̄na bee mɛ ɛm kpa ma lo eyere mɛ mɛm loo. Nu ba bee doo ama bee mɛ yerebah nɛ kaāna!”

16. Bu mɛ sīdee na pya a le bu bɔŋanaloo edap nɛ egbɔ̄nyiɛ sa kiisī lo eyerebah nɛ pya alu ekpo wa nɛɛ a?

16 Kiisī lo eyerekpotɛ̄ pya alu ekpo wa nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo. Ba gbī o wereloo le o yere mɛm loo eera anyaawo. (Hib 10:​24, 25) Pio sɔ̄, pya alu ekpo wa nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo emɔna kɔ siga pya wuga naa gbīna enyɔɔnɛe wa kɔnia ue doodoo bee a bee lunage ekpo ba alabae. Naa lee kɔ nu a le doo wo a sira! A lee kɔ i kaɛgɛ sa yere mɛm loo pya zege lo pya wa tɛ ale ka e’ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova. Maria a bee lu ekpo ye dam lɛɛ bu bɔŋanaloo sa ye dam lɛɛbaloo pya ye butɔ, kɔ: “Pio pya na gbo bee lu na tɔ, i nyɔɔnɛ bui nu sa i yerebah nɛ lo esere enɔānu butɔ. Kɛ̄ a mɛ ziloo doo bee wa tɔaloo e ba bee mɛ nyɔɔnɛ to. Ba bee mɛ kɔ ue bee sɔ̄ pya nɛɛ bee mɛ kɔ esah loo. Ba bee mɛ agɛrɛloo kaāna!”​—⁠Rom 12:​13, 15.

Pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa a le bu bɔŋanaloo dap tɔgɛ wereloo tɛ̄maloo eyerebah nɛ pya butɔ alu ekpo wa nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo (Ɛp 17 barakpaɛ̄) *

17. Ena pya kanɛɛ edap doo lo enɛ egbɔ̄nyiɛ pya a le bu ekiɛ̄nu a?

17 Pya kanɛɛ, suaa ɛrɛgeba dee a i kpaānɛ yeā mɛm loo pya alu ekpo wa nɛɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo. Bui ɛrɛ gbɛnɛ toh tam a i le bee lo enɛ egbɔ̄nyiɛ pya wa nɛɛ elɛrabaloo etaāŋabah Jɛhova. (1 Tɛs 5:14) Su zaāsī lo eyere wa mɛm loo lɛɛ enɔānu gae bɔātɛ̄ le sɔ̄ enɔānu e’ina kuma. Ina wa loo, sa o nyɔɔnɛ wa yere kara. Nyɔɔnɛ wa si uwe zue ue, ale o dap wa kue loo o enɔānu butɔ pio sɔ̄. Pya kanɛɛ ɛrɛ etɔgɛ toesaɛ̄ le wereloo kumaloo pya naana pee Jɛhova a le bu ekiɛ̄nu, taɛ sɔ̄ alu ebɛɛ̄.​—⁠1 Tɛs 2:​7, 8.

KIISĪ LO E’ƐRƐ BƐĀBU SA DƐRƐ NYIƐ NYƆƆ JƐHOVA

18. Dookɛ̄ 2 Pita 3:9 kɔ doo, ena Bari gbī kɔ pya a bee si pɔrɔ a doo a?

18 Jɛhova “naa gbī kɔ lɔgɔ nɛɛ a pe, mɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ alu ina loo kikiiya.” (Buū 2 Pita 3:⁠9.) Kereadoo ziī nɛɛ si gbɛnɛ pɔrɔ, ye dum lege aa kuī loo Bari. Naa kɛɛrɛ dua nu Jɛhova bee kpɛ nyɔɔbee dum pya pɔrɔ, lo a le waara zɔɔ a’agara ye Nwiīnɛɛdam a wereloo. Aāloo ye toesaɛ̄ Jɛhova gaa piiga lo eyerebah nɛ pya a le doo wo kɔ ba a obia ye lu loo. A ɛrɛ bɛābu kɔ ba esagɛ lo edoo wo, dookɛ̄ i muɛ doo bu edoba Jizɔs akiiloo nwiī pee zɔ. (Luk 15:​11-32) Gbɛnɛ-edo pya a bee aabu kaka e’obia lu loo wa wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ. E pya wuga bu bɔŋanaloo esua baɛ bah wa suā. Elizabeth a bee lu ekɔ nu akiiloo tua sɔ̄ a, kɔ kɛ̄ bu ye bee ɛɛ doo sɔ̄ ye nwiīnɛɛdam bee obia lu bu bɔŋanaloo. A bee kɔ: “M bee tɔgɛ kaāna nia loo pya a bee i yere mɛm loo kɔ i aa pee beenyiɛ.”

19. Ena anua i dap kiisī lo eture nyiɛ loo Jɛhova a?

19 I dap kiisī lo eture nyiɛ loo Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. A naa wee kɔ i doo nu egbee i nu loo. Alu Tɛ a ɛrɛ toesaɛ̄ sa dɔɔ̄ nu bu yaaribah, lo a ɛrɛ togatoga wereloo kumaloo dɛ̄dɛɛ̄ pya a ye wereloo sa ye taāŋabah. Suā leere kɔ Jɛhova naale elɛɛ a baloo sɔ̄ o le bu etɛɛrɛloo. (Hib 13:​5, 6) Mark i bee dasī kɔ nu akiiloo a kɔ: “Jɛhova naa wee i lɛɛbaloo bie. A wee i yerebah nɛ sɔ̄ i le bu etɛɛrɛloo.” Jɛhova ekiisi lo enɛ a ekpo a “eenyɔɔ ekpo.” (2 Kɔr 4:⁠7) Bu kaka, o dap kiisī lo ebia bu bɔ ture nyiɛ loo sa ɛrɛ bɛābu kere nɛɛ o wereloo ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova.

YƆƆ 44 Kara Nɛɛ A Le Bu E’aga Kɛ̄tɔɔ̄

^ bar. 5 Naa ɛp kɛ̄ a wee i kiɛ̄ kaāna sɔ̄ ziī nɛɛ i wereloo ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova doo a! Bu ekobee ue ama, i muɛ kɛ̄ a tɔɔ̄loo Bari doo sɔ̄ nu a le doo wo sira. I gaa le nɔ nu pya a nuūna butɔ nɛɛ alu ekpo lɛɛ bu bɔŋanaloo edoo lokwa ba ɛrɛ egbɔ̄nyiɛ sa kiisī lo e’agɛrɛtɛ̄ wa yira. Ekobee ue ama ekɔnage kɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pya a le bu bɔŋanaloo edap nɛ egbɔ̄nyiɛ sa yerekpotɛ̄ pya butɔ a le doo wo doo.

^ bar. 1 Elua enyaana pio bee a le bu ekobee ue ama.

^ bar. 79 UE A BAATƐ̄ FOTO: Sɔ̄ ziī wuga nɛɛdam lɛɛbaloo ye butɔ sa ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova, ye wa le pya ye miɔŋɔ tɔga.

^ bar. 81 UE A BAATƐ̄ FOTO: Baɛ nɛɛ kanɛɛ lu wee yere mɛm loo ziī butɔ a le bu bɔŋanaloo.