Skip to content

Skip to table of contents

38 EKOBEE UE ENƆ

Su Suānu Daānu Bu Sɔ̄ Efɛɛloo

Su Suānu Daānu Bu Sɔ̄ Efɛɛloo

“Buɛ̄ bee ɛrɛ efɛɛloo. A naa bee ɛrɛ lɔgɔ nɔ̄ bu gbo dua ama, nyɔnɛbee Jɛhova bee ye nɛ efɛɛloo.”—2 EDOO 14:6.

YƆƆ 60 A Kura Wa Dum

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Mɛ sɔ̄ na a dap aga etaāŋabah Jɛhova a?

MƐ̄ SƆ̄ na o kɛɛrɛ kɔ a dap lu nu finiabah lo etaāŋabah Jɛhova a, ɛɛ sɔ̄ o gaa kpesī etɛɛrɛloo sɛh sɔ̄ oo ɛrɛ lɔgɔ taāŋa ni? I wee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova sɔ̄ i kpesī taāŋa. Mɛ e na i doo sɔ̄ lɔgɔ taāŋa sii le ani? Lo ama ekpeg ge i lɛɛloo esitam nɛ Bari ni? Jɛhova bee zuurabahtɔ̄ pya Izrɛl kɔ lo ama dap sira.—Deut 6:10-12.

Mɛnɛ Asa bee biaɛfii lo ebebe loo ekwɔ taāŋabah (Ɛp 2 barakpaɛ̄) *

2. Mɛnɛ Asa bee tɔgɛ amunu edoba?

2 Mɛnɛ Asa bee lu le edoba loo nɛɛ a bee ɛrɛ suānu tɛ̄maloo edɛɛa nyɔɔ Jɛhova. A bee taāŋabah Jɛhova bu etɛɛrɛloo le sɔ̄ efɛɛloo. “Beenyiɛ Asa bee era bu kaka loo Jɛhova” dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. (1 Mɛnɛ 15:14) Ziī sīdee Asa bee tɔgɛ kɔ a tɔɔ̄e nɛ Jɛhova na tɛ̄maloo elɛɛ ekwɔ taāŋabah bu buɛ̄ Juda. Baibol kɔ “a bee su dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ wɔp zɔɔ dɔɔ̄na buɛ̄ lɛɛ le dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ a kii nyɔɔ, sa fee dɛ̄dɛɛ̄ bā-be tɛrɛ kɛ̄.” (2 Edoo 14:3, 5) A bee lɛɛ nage Maaka ye kaāma dɔ ka mɛnɛ-buɛ̄. E na anua a? Nyɔnɛbee a bee nyimɛ taāŋabah ekwɔ bari.—1 Mɛnɛ 15:11-13.

3. E na i gaa le nɔ bu ekobee ue ama a?

3 Asa bee doo emanyɔɔ aadee lɛɛ ekwɔ taāŋabah. A bee nyimɛ logaloga taāŋabah, sa yerebah nɛ pya Juda kɔ ba a sikɛ̄ taāŋabah Jɛhova. Jɛhova bee nɛ leelee Asa le pya Izrɛl tɛ̄maloo enɛ wa efɛɛloo. * Bu lop zua loo bɛbɛɛ Asa, lo “buɛ̄ bee ɛrɛ efɛɛloo.” (2 Edoo 14:1, 4, 6) Bu ekobee ue ama, i gaa le kɔ ue nyɔɔ kɛ̄ Asa bee su sɔ̄ efɛɛloo ama daānu doo. Lɛɛ i kɔ nu akiiloo edoba pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua lo ba bee su sɔ̄ ba bee le bu efɛɛloo daānu leere doodoo Asa. Lɛɛ bu kpɛdumɛ, i agara pya ebip a kɔ: Lo o le bu buɛ̄ pya bɛbɛɛ naa kpaɛ̄ a lɛɛloo etaāŋabah Jɛhova, o su sɔ̄ efɛɛloo ama daānu doodoo wa?

KƐ̄ ASA BEE SU SƆ̄ EFƐƐLOO DAĀNU DOO

4. Dookɛ̄ 2 Nu a bee lu edoo 14:2, 6, 7 kɔ doo, Asa bee su sɔ̄ efɛɛloo daānu doodoo wa?

4 Buū 2 Nu a bee lu edoo 14:2, 6, 7. Asa bee kɔ nɛ pya nɛɛ kɔ a bee le Jɛhova na a wa nɛ “efɛɛloo nyɔɔ ɛrɛge sī” a. Asa naa bee su sɔ̄ efɛɛloo ama nua sɔ̄ seseea. Taāwo, a bee bɔātɛ̄ ewu be, ekpadaɛ̄, be-nyɔɔ, le pya bū nudee. A bee kɔ nɛ pya Juda kɔ: “Buɛ̄ a lege loo ili mmɛ anyaawo.” E na Asa gaa bee kɔ a? Nu a gaa bee kɔ na kɔ pya nɛɛ dap lu puɛ sa kiā bu buɛ̄ Bari bee wa nɛ sa lɔgɔ pya nɛɛ baa naale edap doo kɔ ba aa top tɔ. A bee yere mɛm loo pya nɛɛ kɔ ba a su sɔ̄ ba le bu efɛɛloo a daānu leere.

5. E na anua Asa bee kpɔā pya ye gbo nɔ̄ a?

5 Asa bee sunage sɔ̄ ba bee le bu efɛɛloo yeā mɛm loo pya ye gbo nɔ̄. (2 Edoo 14:8) Lo ama kurage kɔ a naa bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova ni? Eeye. Taāwo, Asa bee suā kɔ a lue ye tam doodoo mɛnɛ lo ekpɛ̄naloo pya ye nɛɛ baɛma taāŋa ba dap kpesī li deesī. Asa bee suā kɔ sɔ̄ efɛɛloo ba gaa bee ɛrɛ ɛɛbu loo a naale ebia mmɛ deedee, e lo ama bee lu kaka.

NU PYA NƐƐ KRAIST BU TUA SƆ̄ O’OO TUP ZUA BEE DOO SƆ̄ BA BEE LE BU EFƐƐLOO

6. Pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua bee su sɔ̄ efɛɛloo daānu doodoo wa?

6 Kere a bee lu etɛ̄ŋaloo pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua, ba wee lenage bu efɛɛloo pio sɔ̄. E na ba wee su pya sɔ̄ ama daā a? Pya nɛɛdam le nɛɛwa ba yira agɛrɛ ama wee kiisī lo ezue le yereue. Kpa Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam kɔ ba bee “kiaŋa bu aabɔɔ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.” Ba bee kiisī lo ezue lo le yereue, e wo bee doo kɔ ba a “yii loo.” Jɛhova bee nɛ leelee mɛm ba bee su zuema ue bu sɔ̄ efɛɛloo ama.—Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 9:26-31.

7-8. E na Pɔɔl le pya dɔɔ̄na bee doo sɔ̄ dee bee wa kpaā nɛ a? Naa baatɛ̄.

7 Pya a bee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bu tua sɔ̄ o’oo tup zua bee su ɛrɛgeba dee a wa kpaā nɛ zuema ue. Bu edoba, sɔ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee muɛ̄ gbɛnɛ dee a ye kpaā nɛ sɔ̄ a bee le Ɛfɛsɔs, a bee su daānu leere tɛ̄maloo ezue ue sa doo kɔ pya nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bu lo buɛ̄.—1 Kɔr 16:8, 9.

8 Dɔɔ̄na dee bee kpaā nage nɛ Pɔɔl le pya dɔɔ̄na Nɛɛ Kraist sɔ̄ a bee lu efii bee ue akiiloo kooa piī bu zua 49 C.E. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 15:23-29) Sɔ̄ a bee lu ekɔ ue a bee lu efii bee ama nɛ pya wuga bu ziī ziī wa bɔŋanaloo, ba bee piiga lo esu mɛm zuema “le yereue lo Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.” (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 15:30-35) E na a bee sira aabu a? Baibol kɔ “dɛ̄dɛɛ̄ bɔŋanaloo Kraist bee agaloo bu yira, sa ba yii loo bu buā dɛ̄dɛɛ̄ dee.”—Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 16:4, 5.

SU SƆ̄ EFƐƐLOO DAĀNU ANII’EE

9. Amunu kɛ̄tɔɔ̄ na a le gbɛnɛ-edo barasī buɛ̄ anii’ee a, e e na i dap bip aba ii a?

9 Bu gbɛnɛ-edo barasī anii’ee, i gaa zue ue sa a naa lu ekpaɛ̄ i. O tɔɔ̄ barasī a naa lu ekpaɛ̄ i tam ni? Lo a le wo, bip aba ɔɔ kɔ, ‘M gaa su lo ɛrɛ loo daānu doodoo wa ni? Bu sɔ̄ kpɛdumɛ ama, bɔŋanaloo Jɛhova gaa baɛbee gbɛnɛ tam zue ue le tɔgɛ nu a sii bee lu edoo bu nyɔuwe. (Maak 13:10) Gbɛnɛ-edo dee ekpaā nɛ pya nɛɛ Jɛhova.

Gbɛnɛ-edo nɛɛ e’ɛrɛ gbɛnɛ leelee aāloo ezue ue dɔɔ̄na edo ale zue ue nɛ pya a kɔ dɔɔ̄na muɛ̄ ue (Ɛp 10-12 barakpaɛ̄) *

10. E na 2 Timɔti 4:2 i yere mɛm loo kɔ i doo a?

10 O dap su sɔ̄ efɛɛloo daānu leere doodoo wa? (Buū 2 Timɔti 4:2.) E na anua oo kɛɛrɛ nu akiiloo o kɛ̄tɔɔ̄ sa ɛp sɛh olo ale ziī nɛɛ a le bui tɔ edap nyimɛ ye tam zue ue yereloo tɛ̄maloo elu nɛɛ sɛmdee dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ ani? Nyaawo naa lena sɔ̄ ekponia zɔ ale kponia nu bu namloo lo a naale etɛɛ̄ yeebah gbɛnɛ etɛɛrɛloo.—Kam 11:4; Mat 6:31-33; 1 Jɔn 2:15-17.

11. E na pio nɛɛ edora lokwa ba dap su lo le yereue mmɛ loo gbɛnɛ-edo nɛɛ a?

11 Gbɛnɛ-edo pya zue ue enɔā dɔɔ̄na muɛ̄ ue lokwa ba su zuema ue sa tɔgɛnu pya dɔɔ̄na. Bɔŋanaloo Bari yere wa kpotɛ̄ tɛ̄maloo e’ɛm pya kpa a dɛɛa nyɔɔ Baibol lɛɛ tɔ bu keekee muɛ̄ ue. Bu edoba, bu zua 2010 pya i kpa bee le bu nu alu 500 muɛ̄ ue. Anii’ee, a le bu nu a eeloo 1,000 muɛ̄ ue.

12. Sɔ̄ pya nɛɛ dā yereue Buɛ̄-mɛnɛ bu wa muɛ̄ ue wee wa dɔbiī nɛɛ doodoo wa? Naa nɛ edoba.

12 Tɔɔ̄ loo pya nɛɛ doodoo wa sɔ̄ ba dā kaka ue a le bu Muɛ̄ Ue Bari bu alaba muɛ̄ ue? Naa kɛɛrɛ nu akiiloo ziī wuga nɛɛwa a bee ɛrɛ biī aāloo kɔnvɛnsɔn a bee lu e’ɛrɛ bie Memphis, Tennessee, li U.S.A. Bee lu e’ɛrɛ lo kɔnvɛnsɔn bu muɛ̄ ue Kinyarwanda alu muɛ̄ ue a wee lu ekɔ li Rwanda, Congo (Kinshasa), le Uganda. Sɔ̄ lo kɔnvɛnsɔn bee ina kuma, lo wuga nɛɛwa a wee kɔ muɛ̄ ue Kinyarwanda bee kɔ: “Lo ama na tua sɔ̄ m gaa dā kaāna beeloo nu alu ekɔ bie kɔnvɛnsɔn bu 17 zua m bee yii United State a.” A sira kɔ a bee tɔaloo wuga nɛɛwa ama kaāna sɔ̄ a bee lu enɛ pya lo ekɔaue bu ye muɛ̄ ue. Lo o kɛ̄tɔɔ̄ nɛ a dee, o dapge nɔ dɔɔ̄na muɛ̄ ue lokwa o dap yeābah nɛ pya a le o kɛ̄ zue ue ni? Bu a ɛɛge lo esuā kɔ a ɛrɛ pya a kɔ dɔɔ̄na muɛ̄ ue ba le o kɛ̄ zue ue ni? O epiaga naale epe.

13. Pya i wuga a le Russia bee su wa sɔ̄ efɛɛloo daānu doodoo wa?

13 Naale dɛ̄dɛɛ̄ pya wuga na alu puɛ lo ezue ue taɛkɛ̄ a. Bu pio barasī, pya i wuga naa dapna zue ue dookɛ̄ ba wee doo nyɔɔbee pya bɛbɛɛ kpaɛ̄ i tam. Bu edoba, naa kɛɛrɛbu pya i wuga a le Russia. A bee lu etɛ̄ŋa wa loo bu gbɛnɛ-edo zua, mɛ bu Taa Enɔɔ̄ bu zua 1991 a, bee lu elɛɛ wa baloo kɔ ba a taāŋabah Bari. A bee le 16,000 Pya Ekeebee Jɛhova a bee le Russia lo sɔ̄. Sɔ̄ tup zua etɛ̄na, lo buā bee yiiloo lu 160,000 Pya Ekeebee Jɛhova. Lo ama tɔgɛ kɔ pya i wuga bee su dee a bee wa kpaā nɛ lo ezuema ue bu yɔrɔ daānu leere. Lo sɔ̄ efɛɛloo naa bee biɛ̄. Mɛ kere nu enyaa lo barasī anyaawo, ba lege gaa tɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova. Ba gaa piiga ɛrɛgeba kɛ̄ ba dap doo lo esitam nɛ Jɛhova.

LO SƆ̄ EFƐƐLOO NAALE EBIƐ̄

Sɔ̄ Mɛnɛ Asa bee yere kara sah, Jɛhova bee doo kɔ pya Juda a be eebah lo gbɛnɛ gbo nɔ̄ (Ɛp 14-15 barakpaɛ̄)

14-15. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee su ye ekpo yeābah nɛ Asa a?

14 Bu dee Asa, sɔ̄ efɛɛloo bee ina kuma. Ziī gbɛnɛ gbo nɔ̄ a eeloo ziī miliɔn bee aa Itiopia lu. Zera wa nɛɛ zaāsī le pya ye nɔ̄ bee suā leere kɔ ba ebe e eeba pya Juda. Kerewo, Mɛnɛ Asa naa bee ɛp wa buā, mɛ a bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova ye Bari. Asa bee yere kara kɔ: “Yerebah i nɛ, Aa Jɛhova ilii Bari, nyɔnɛbee olo na i ture nyiɛ loo a, e bu oloo bee na i lu wee doo gbɛnɛ-edo nɛɛ ama.”—2 Edoo 14:11.

15 Kere gbo nɔ̄ pya Itiopia bee lu baɛ sɔ̄ gbo nɔ̄ Asa, Asa bee suā kɔ Jɛhova ɛrɛ ekpo ebeā be lɛɛ bee pya ye nɛɛ. E Jɛhova naa bee ye lɔgara sa a bee lu ebe eeba gbɛnɛ gbo nɔ̄ pya Itiopia.—2 Edoo 14:8-13.

16. I tɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ sɔ̄ efɛɛloo naale ebiɛ̄ ni?

16 Kere ii suā nu esira loo ziī ziī ii li deesī, i suā kɔ efɛɛloo pya nɛɛ Bari ɛrɛ anyaawo naale ebiɛ̄. Nyɛŋiabu kɔ Jizɔs bee kɔ bu kpɛdumɛ dee “booboo edonyɔɔ ebaa i loo.” (Mat 24:9) Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee ɛmnage kɔ “a elu etɛ̄ŋaloo dɛ̄dɛɛ̄ pya a gbī etɔɔ̄ dum enwadɛɛ̄ Bari bu Kraist Jizɔs.” (2 Tim 3:12) Setan ɛrɛ “gbɛnɛ saŋ,” e i dag aba ii lo i kɛɛrɛ kɔ i dabe gɔā sa yeebah ye saŋ.—Mum 12:12.

17. Bu pya amunu sīdee na a dap lu edoā-ɛp i yira a?

17 Gaa le lu edoā-ɛp i yira agɛrɛ li deesī. Sɔ̄ sɔ̄ naa binia, “gbɛnɛ etɛɛrɛloo ele, dua lo a sii bee le aā bɔātɛ̄ nyɔuwe mmɛ nyaawo.” (Mat 24:21) Sɔ̄ e’ina lo sɔ̄, pya i butɔ dap i gbanasī sa a dap nage lu ekpaɛ̄ i tam. (Mat 10:35, 36) Ziī ziī ii i beege Asa sa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova eyerebah i nɛ sa i kpega ni?

18. Dookɛ̄ Pya Hibru 10:38, 39 kɔ doo, e na eyerebah i nɛ kɔ i kpɛ̄naloo baɛ sɔ̄ efɛɛloo e’ina kuma a?

18 Jɛhova le gaa i kpɛ̄naloo anyaawo baɛma nu a gaa lu li deesī. A gaa baɛloo pya “zooro a bɔloo eture nyiɛ loo sa suānu” kɔ ba a nɛ i nuede bu edɔɔ̄ “taɛ ye sɔ̄” lo eyerebah i nɛ kɔ i agaloo bu yira. (Mat 24:45) Mɛ ziī ziī ii ɛrɛ edoo kuma kɛ̄ i dap doo lo ewu i yira agɛrɛ bu Jɛhova.—Buū Pya Hibru 10:38, 39.

19-20. Aāloo nu a le bu 1 Nu a bee lu edoo 28:9, amunu ebip na i bip aba ii a, e e na anua a?

19 Doodoo Mɛnɛ Asa, alu ebɛɛ̄ kɔ i “gbī Jɛhova.” (2 Edoo 14:4; 15:1, 2) I bee bɔātɛ̄ egbī Jɛhova sɔ̄ i bee nɔ nu a ye kiiloo sa liamaā. I piiga kuma kɛ̄ i dap doo lo e’agɛrɛtɛ̄ wereloo i ɛrɛ loo Jɛhova. Lo e’ɛp kɛ̄ i gaa doo lo ama doo, i dap bip aba ii kɔ: ‘M wee sige enɔānu eree sɔ̄ loo ni? Sɔ̄ i si enɔānu pya Nɛɛ Kraist, i wee ɛrɛ kaāna ziīnɛloo bu edɔɔ̄ gbaā nage loo yere mɛm loo a aabah pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa. (Mat 11:28) I bip nage aba ii kɔ, ‘M wee nɔge Baibol nyɔɔ na loo dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ ni? Lo o le kpaɛ̄ pya o butɔ, o wee serege sɔ̄ e’ɛā enɔānu butɔ ziī ziī kaɛ ni? E lo o le nyɔɔ oloo, o wee serege sɔ̄ o nɔānu doodoo bee o gaa gbaaloo pya o butɔ ni? Gbaāloo wo, o wee ɛrɛge epoo bu tam zue ue le tɔgɛ nu pya dɔɔ̄na ni?’

20 E na anua i bip pya ebip ama a? Baibol kɔ i nɛ kɔ Jɛhova ɛma ɛp i ekɛɛrɛ le nu a i le bu beenyiɛ, nyɔɔwo ili i doo nage wo. (Buū 1 Nu a bee lu edoo 28:9.) Lo i muɛ̄ kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ i nyaana nu i seea sī, i dogo, ale i ekɛɛrɛ, i bara Jɛhova kɔ a yerebah i nɛ kɔ i doo pya nyaa ama. Nyaawo na sɔ̄ i kpɛ̄naloo baɛ doā-ɛp a le li deesī a. O aa yiga kɔ lɔgɔ nu a kpeg a lɛɛloo esu sɔ̄ efɛɛloo daānu leere!

YƆƆ 62 Lo Aā Yɔɔ

^ bar. 5 O le barasī o lu puɛ lo etaāŋabah Jɛhova ni? Lo a le wo, o gaa su sɔ̄ efɛɛloo ama daānu doodoo wa? Ekobee ue ama eyerebah a nɛ kɔ o nɔnu aāloo Mɛnɛ Juda a kura Asa le pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua. Ba bee su sɔ̄ ba le bu efɛɛloo daānu leere.

^ bar. 3 UE ALU EKƆ BAATƐ̄: Bee ue a kura “efɛɛloo” naa kɔ nu akiiloo aba sɔ̄ nɔ̄ naa le. Bee ue Hibru ama ɛrɛ nu edoo kiiloo sɔ̄ nɛɛ le bu leloo, kpoogaloo, le nwanaloo.

^ bar. 57 UE A BAATƐ̄ FOTO: Mɛnɛ Asa bee lɛɛ ye kaāma dɔ ka mɛnɛ-buɛ̄ nyɔɔbee a bee nyimɛ ekwɔ taāŋabah. Pya a bee yerekpotɛ̄ Asa bee nyɔɔnɛ ye zuurabahtɔ̄ sa gbeesī nwī nɛɛ pie.

^ bar. 59 UE A BAATƐ̄ FOTO: Dam le wa a tɔgɛ kɔ ba ɛrɛe taɛ tɛ̄maloo edoo kɔ wa dum a waɛbah lokwa ba dap si tam kɛ̄ ebɛɛ̄ le.