Skip to content

Skip to table of contents

34 EKOBEE UE ENƆ

Nɔ Nu Aāloo Mɔmanudɛɛ̄ A Le Bu Baibol

Nɔ Nu Aāloo Mɔmanudɛɛ̄ A Le Bu Baibol

“Pya a ɛrɛ buābee gaa le suā.”—DAN 12:10.

YƆƆ 98 Baibol Aaba Bari

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ a

1. Ena edap doo kɔ nɔ mɔmanudɛɛ̄ Baibol a kpe i loo a?

 ZIĪ zege wuga nɛɛdam a kura Ben bee kɔ: “A wee mɛ nia lo enɔ mɔmanudɛɛ̄ Baibol.” O yigage nu a kɔ ama ni? Sɛh bɔɔ wee a aa loo mɔmanudɛɛ̄ Baibol ni? A dap a tɔɔ̄loo kɔ nɔnu akiiloo mɔmanudɛɛ̄ naa kpeloo. Kerewo, sɔ̄ o nɔ nu akiiloo nu anua Jɛhova yere pya mɔmanudɛɛ̄ ama bu ye Muɛ̄ Ue, o dap nyaana o ekɛɛrɛ.

2. Ena i nɔ bu ekobee ue ama ani?

2 Bu ekobee ue ama, i nɔ nu anua i nɔ pya mɔmanudɛɛ̄ Baibol, le kɛ̄ i dap wa nɔ doo. I kɛɛrɛbu baɛ mɔmanudɛɛ̄ a le bu kpa Daniel lo emuɛ kɛ̄ dādā wa beeloo edap i yerebah nɛ anyaawo doo.

ENA ANUA I NƆ MƆMANUDƐƐ̄ BAIBOL A?

3. Ena i doo lo i gbī edābeeloo mɔmanudɛɛ̄ Baibol a?

3 Alu ebɛɛ̄ kɔ i gbī yerebah aābah pya dɔɔ̄na lo edābeeloo mɔmanudɛɛ̄ Baibol. Kɛɛrɛbu edoba ama. Naa su kɔ o gaa si ziī kɛ̄ oo suā dee, mɛ o gbo a gaa a nyɔɔnɛ si lo kɛ̄ suā dee leere. A suā taɛ kɛ̄ o le sa suānage kɛ̄ ziī ziī dee aa kii. Baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ bu a e’ɛɛ kɔ o gbo ama le a loo! Bu aba lo sīdee, Jɛhova suā kɛ̄ i le anyaawo, e a suā nu esira li deesī. Nyɔɔwo, lo edābeeloo mɔmanudɛɛ̄ Baibol, i ɛrɛ ekumaloo kɛ̄ sa gbī yerebah aābah Jɛhova.—Dan 2:28; 2 Pit 1:19, 20.

Nɔnɔ nu akiiloo mɔmanudɛɛ̄ Baibol dap i yerebah nɛ kɔ i kpɛ̄naloo baɛ pya nu a gaa le sira li deesī (Ɛp 4 barakpaɛ̄)

4. Ena anua Jɛhova doo kɔ alu e’ɛm mɔmanudɛɛ̄ serekɛ̄ bu ye Muɛ̄ Ue a? (Jeremia 29:11) (Ɛpnage foto.)

4 Jɛhova gbī kɔ nu a lee loo pya ye miɔŋɔ li deesī, dookɛ̄ le tɛ ale ka wee doo. (Buū Jeremia 29:11.) Bu sīdee alu kee loo tɛ le ka, Jɛhova dap kɔ taɛ nu esira li deesī sa a sira dookɛ̄ a kɔ doo. A bee doo kɔ alu e’ɛm pya mɔmanudɛɛ̄ ama serekɛ̄ bu ye Muɛ̄ Ue, lokwa i dap suā nu akiiloo pya siranu a kuī lɛɛ ba gae sira. (Ais 46:10) Pya mɔmanudɛɛ̄ Baibol lu le dɔɔ̄nu a aabah i Tɛ a le li bunyɔɔ. Mɛ o tɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ pya nu Baibol bee kɔ ɛrɛge esira ni?

5. Ena nɛɛ a le zege dap nɔ aāloo edoba Max a?

5 Pya ba naa nwadɛɛ̄ Baibol le tɔkpa pya i miɔŋɔ le. Wa dogo le kɛ̄ ba kɔ ue doo dap yere baɛbaɛ ekɛɛrɛ bu pya i zege. Yere nukuādɛɛ̄ loo nu ziī wuga nɛɛdam a kura Max bee kɔ. A kɔ: “Sɔ̄ m bee le lop le dɛrɛ zua, m bee bɔātɛ̄ e’ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ lo na tɛ le na ka bee lege aa mɛ tɔgɛ kaka sīdee taāŋabah, le lo Baibol aage bah Bari naa e.” Ena ye tɛ le ye ka bee doo a? A kɔ: “Ba bee mɛ kɔ ue nɛ bu efɛɛloo, kere m bee suā kɔ na ekɛɛrɛ bee wa taāŋɛ.” Tɛ Max le ye ka bee su Baibol aŋana pya ye ebip. Ɛrɛnage nu Max bee doo. A kɔ: “M bee nɔ pya mɔmanudɛɛ̄ Baibol nyɔɔ na loo sa kɔnage pya nu m nɔ nɛ pya dɔɔ̄na ba le zege.” Ena a bee sira aabu ani? Max kɔ: “Sɔ̄ m bee doo wo, m bee yiga kaāna kɔ Baibol aabah Bari!”

6. Ena alu ebɛɛ̄ kɔ o doo lo o ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ a, e ena anua a?

6 Lo baɛbaɛ ekɛɛrɛ yii a bu doodoo Max kiiloo pya kaka ue Baibol, kɛɛ aa a bɔp. Mɛ alu ebɛɛ̄ kɔ o nwaabah doo dogo kumaloo. Baɛbaɛ ekɛɛrɛ le doodoo kaɛlogo. Lo alu elɛɛbaloo a dap gbee nu a sidu kina kina. Lo ebɔātɛ̄ lɛɛ “kaɛlogo” bu o beenyiɛ, lu ebɛɛ̄ kɔ o bip oloo kɔ: ‘M yigage nu Baibol kɔ kiiloo deesī ni?’ Lo oo yiga kaāna, alu ebɛɛ̄ kɔ o nɔ pya mɔmanudɛɛ̄ Baibol edooa. O dap doo lo ama doodoo wa?

KƐ̄ ENƆ MƆMANUDƐƐ̄ BAIBOL DOO

Lokwa i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova dookɛ̄ Daniel bee doo, i ɛrɛ ekumalookɛ̄, biibahkɛ̄ nɔ mɔmanudɛɛ̄ Baibol, sa su le ekɛɛrɛ nɔā (Ɛp 7 barakpaɛ̄)

7. Amunu le edoba na Daniel bee sere kiiloo kɛ̄ a nɔ mɔmanudɛɛ̄ Baibol doo a? (Daniel 12:10) (Ɛpnage foto.)

7 Daniel sere le edoba kiiloo kɛ̄ enɔ pya mɔmanudɛɛ̄ Baibol doo. A bee ɛrɛ kaāna nu anua a nɔ pya lo mɔmanudɛɛ̄, lo a le lo esuā kaka ue. Daniel bee kumanageloo kɛ̄, sa suā kɔ Jɛhova edoo kɔ pya a ye suāloo sa tɔɔ̄ nɛ ye daākuu a loga a dābeeloo. (Dan 2:27, 28; Buū Daniel 12:10.) Daniel bee tɔgɛ kɔ a kumaeloo kɛ̄ tɛ̄maloo egbī yerebah aābah Jɛhova. (Dan 2:18) Daniel bee biinage bah kɛ̄ nɔnu. A bee gbī ture loo pya ye ebip aābu lo naɛsī Kpa Kaɛ a bee le bu ye dee. (Jer 25:11, 12; Dan 9:2) O dap nɔ edoba Daniel doodoo wa?

8. Ena anua pio nɛɛ naa yiga kɔ pya mɔmanudɛɛ̄ Baibol wee dooa a, mɛ ena a bɔloo kɔ i doo a?

8 Ɛp nu anua o waa nɔ. Ekɔ nu anua o waa nɔ mɔmanudɛɛ̄ Baibol na bee o gbī esuā kaka ue ni? Lo alu nu anua lo Jɛhova eyerebah a nɛ. (Jɔn 4:23, 24; 14:16, 17) Dɔɔ̄na ena nɛɛ dap le nyɔɔ nɔ mɔmanudɛɛ̄ Baibol a? Pio nɛɛ nɔ nyɔɔbee ba kɛɛrɛ kɔ ba emuɛe nu a le bu a tɔgɛ kɔ Baibol naa aabah Bari. Ba kɛɛrɛ kɔ lo ba muɛe kɔ Baibol naa aabah Bari, lo sɔ̄ ba dap doo ɛrɛgeba nu a wa nia sa naa nyɔɔnɛ daakuu Bari. Kerewo, lu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ kaāna nu anua i aa nɔ mɔmanudɛɛ̄ Baibol. Gbaāloo wo, ɛrɛ dɔɔ̄na elap dogo a kuī kɔ i ɛrɛ lo edābeeloo mɔmanudɛɛ̄ Baibol.

9. Amunu elap dogo na alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ lokwa i dap dābeeloo mɔmanudɛɛ̄ Baibol a? Naa baatɛ̄.

9 Kumalookɛ̄. Jɛhova yira yii lo eyerebah nɛ pya a kumalookɛ̄. (Jem 4:6) Nyɔɔwo alu ebɛɛ̄ kɔ i yere kara kɔ a yerebah i nɛ lo edābeeloo mɔmanudɛɛ̄ Baibol. Kumalookɛ̄ edoo kɔ i su yerebah aābah zooro a bɔloo eture nyiɛ loo sa suā nu lo Jɛhova aa su nɛā nuede pya ye nɛɛ nyɔɔ sɔ̄. (Luk 12:42) Jɛhova lu Bari a nɔɔ̄nu leere, nyɔɔwo suānu le bu sɔ̄ a su aba zooro a bɔloo eture nyiɛ loo sa suā nu daā kɔ i dābeeloo pya kaka ue a le bu Baibol.—1 Kɔr 14:33; Ɛfɛs 4:4-6.

10. Ena o nɔ aāloo Esther a?

10 Biibahkɛ̄ nɔ nu. Dasī bɔātɛ̄ aāloo lo mɔmanudɛɛ̄ Baibol a a nia. Nu ziī wuga nɛɛwa a kura Esther bee doo lo. Mɔmanudɛɛ̄ a kɔ nu akiiloo lulu Mɛsaia bee ye nia. A kɔ: “Sɔ̄ m bee le 15 zua m bee bɔātɛ̄ egbī pya nu a tɔgɛ kɔ mɔmanudɛɛ̄ ama bee lu e’ɛm lɛɛ a gae lu bu dee Jizɔs.” Nu a bee nɔ akiiloo pya ue a le bu nama Ui Kpa a bee lu egbī muɛ kpaɛ̄ pɛnɛ a kura Dead Sea bee doo kɔ a yiga kɔ lo mɔmanudɛɛ̄ lu kaka. A bee kɔ: “Pio ɛɛ bee lu e’ɛm lɛɛ a gae lu bu dee Jizɔs, nyɔɔwo pya lo mɔmanudɛɛ̄ ɛrɛ e’aabah Bari.” Esther kɔ: “M bee buū nu akiiloo gbɛnɛ-edo sɔ̄ lɛɛ m gae dābeeloo leere.” Mɛ bu ye ɛɛ kɔ a bee gbītɛ̄ pya lo nu. Sɔ̄ ebirabahkɛ̄ nɔ pio mɔmanudɛɛ̄ Baibol sah a bee kɔ: “M emɔna leere anyaawo kɔ pya ue Baibol kɔ lu kaka!”

11. Amunu biī na i ɛrɛ lo i gbītɛ̄ suā leere kɔ nu Baibol kɔ lu kaka a?

11 Sɔ̄ i muɛ kɛ̄ pio mɔmanudɛɛ̄ Baibol dooa gbɔ̄mɛɛ doo, a doo kɔ i ture nyiɛ loo Jɛhova, le pya ye zuurabahtɔ̄. Gbaāloo wo, pya mɔmanudɛɛ̄ Baibol yerebah i nɛ kɔ i ɛrɛ bɛābu loo deesī, kaɛlɛɛ pya taāŋa i le bu anyaawo. Doraa i naa ɛp baɛ mɔmanudɛɛ̄ Daniel bee ɛm lo a gaa dooa gbɔ̄mɛɛ anyaawo. Lo i dābeeloo eyerebah i nɛ kɔ i biaɛ nu fii bu sīdee suānu le loo.

NU ANUA ALU EBƐƐ̄ KƆ O SUĀ NU AKIILOO EKPOTƆ ALU SIGA LOO BAƐ̄ LE SIGA LOO KPE

12. Ena ekpotɔ nwīnɛɛpie alu “siga loo baɛ̄ le siga loo kpe” tɔɔ̄dɔ a? (Daniel 2:41-43)

12 Buū Daniel 2:41-43. Bu zagara Daniel bee tap nɛ Mɛnɛ Nebukadneza, ekpotɔ nwīnɛɛpie lo mɛnɛ bee muɛ bee lu “siga loo baɛ̄ le siga loo kpe.” Sɔ̄ alu esu mɔmanudɛɛ̄ ama dooreloo pya lo dɔɔ̄na a le bu kpa Daniel le Mumuuna, i muɛ kɔ ekpotɔ lo nwīnɛɛpie tɔɔ̄dɔ United States le Britain a gbaaloo ziī sa lu ekpo bɛbɛɛ aa bɛɛ yube nyɔuwe anii’ee. Kiiloo ekpo bɛbɛɛ ama, Daniel bee kɔ “pio sīdee gaa le ɛrɛ ekpo, e pio sī waɛ ebuū.” Ena anua ewaɛ ebuū a? Nu anua na bee pya nɛɛ ba le kɛɛ̄ lo bɛbɛɛ ba tɔɔ̄dɔ baɛ̄ naa yiga kɔ a si ekpo dookɛ̄ kpe wee doo.” b

13. Amunu kaka ue a kuī na i dap suaā nyɔɔbee i dābeeloo mɔmanudɛɛ̄ a?

13 I nɔ gbɛnɛ-edo nu aāloo kɛ̄ Daniel baatɛ̄ nwīnɛɛpie a bee muɛ bu zagara doo, eetɔɔ̄ na kiiloo ye ekpotɔ. Tuatua, Ekpo Bɛbɛɛ Nyɔuwe Anglo-America etɔgɛ kɔ ba agaeloo bu pio sīdee. Bu edoba, alaba na a bee zaāsī be bu Tua Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe le eree Baɛ Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe sa eebah a. Kerewo, ekpo bɛbɛɛ nyɔuwe ama e’ɔaloo, e ba ekiisī lo e’ɔloo nyɔɔbee pya ye nɛɛ naa gbaaloo ziī. Eree baɛ, ekpo bɛbɛɛ ama na elu kpɛdumɛ ekpo bɛbɛɛ lo ebɛɛ lɛɛ Buɛ̄-mɛnɛ Bari gae su kuma nua loo bɛbɛɛ miɔŋɔ nɛɛ a. E kere pya dɔɔ̄na edonyɔɔ bebeloo ekpo bɛbɛɛ Anglo-America pio sɔ̄, ba naale edap su ye dɔ. I suā doo wo nyɔnɛbee “ekpodɛm” a tɔɔ̄dɔ Buɛ̄-mɛnɛ Bari na etuŋ ekpotɔ nwīnɛɛpie a tɔɔ̄dɔ Anglo-America a.—Dan 2:34, 35, 44, 45.

14. Bu mɛ sīdee na dādābeeloo mɔmanudɛɛ̄ akiiloo ekpotɔ alu sigaloo kpe le baɛ̄ eyerebah a nɛ kɔ o doo biaɛfii suānu le loo a?

14 O yigage kaāna kɔ mɔmanudɛɛ̄ Daniel akiiloo ekpotɔ nwīnɛɛpie alu sigaloo kpe le baɛ̄ lu kaka ni? Lo a le wo, lo ama e’ɛrɛ pah nyɔɔ kɛ̄ o tɔɔ̄dum doo. Oo le egbī e’ɛrɛ zɔ bu nyɔuwe o suā kɔ esaa elu egbeesī ama. (Luk 12:16-21; 1 Jɔn 2:15-17) Dādābeeloo mɔmanudɛɛ̄ ama eyerenage bah a nɛ kɔ o muɛ kɛ̄ tam zue ue le tɔgɛnu pya nɛɛ lu gbɛnɛ doo. (Mat 6:33; 28:18-20) Sɔ̄ o enɔā nu akiiloo mɔmanudɛɛ̄ ama sah, o dap bip aba ɔɔ kɔ: ‘Ekɔ pya biaɛfii m doo tɔgɛge kɔ m yiga kɔ Buɛ̄-mɛnɛ Bari esu kuma nua loo bɛbɛɛ miɔŋɔ nɛɛ sɔ̄ sɔ̄ naa binia ni?’

BU MƐ SĪDEE NA “MƐNƐ-BUƐ̄ DEE MMNYƆƆ LE MƐNƐ-BUƐ̄ DEE KEREKƐ̄” A ƐRƐ PAH NYƆƆ A?

15. Ba mɛɛ na “mɛnɛ-buɛ̄ dee mmnyɔɔ” le “mɛnɛ-buɛ̄ dee kerekɛ̄” anii’ee a? (Daniel 11:40)

15 Buū Daniel 11:40. Kpa Daniel 11 ekobee kɔ nu akiioo baɛ mɛnɛ, ale bɛbɛɛ, ba aa bebe loo ebɛɛ nyɔuwe. Tɛ̄maloo esu mɔmanudɛɛ̄ ama dooreloo pya dɔɔ̄na mɔmanudɛɛ̄ a le bu Baibol, doo kɔ i suā kɔ “mɛnɛ-buɛ̄ dee mmnyɔɔ” na Russia le pya a ye le loo, e “mɛnɛ-buɛ̄ dee kerekɛ̄” na Ekpo Bɛbɛɛ Anglo-America. c

I dap agɛrɛtɛ̄ i yira sa ii nɛ taāŋa loo i lo i suā kɔ gbanasī a aabah “mɛnɛ-buɛ̄ dee mmnyɔɔ” le “mɛnɛ-buɛ̄ dee kerekɛ̄” gaa doo gbɔ̄mɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Baibol (Ɛp 16-18 barakpaɛ̄)

16. Amunu finiabah na pya ba le kɛɛ̄ bɛbɛɛ “mɛnɛ-buɛ̄ dee mmnyɔɔ” gaa kpesī a?

16 Pya nɛɛ Bari a le kɛɛ̄ bɛbɛɛ “mɛnɛ-buɛ̄ dee mmnyɔɔ” gaa egerebu kɛ̄bah tɛ̄ŋaloo lo a ye aabah. Elua ezip pio Pya Ekeebee sa wa top tɛrɛ tɔkpɔgɔrɔ nyɔɔ wa yira. Taā alu kɔ nu “mɛnɛ-buɛ̄ dee mmnyɔɔ” doo ama aarɛ bɔɔ pya i wuga, a sikɛ̄ doo kɔ wa yira a agatɛ̄. Ena anua a? Nu anua na bee pya i wuga suā kɔ tɛ̄ŋaloo pya nɛɛ Bari gaa doo gbɔ̄mɛɛ mɔmanudɛɛ̄ a le bu kpa Daniel. d (Dan 11:41) Susuā doo wo dap i yerebah nɛ kɔ i kiisī lo e’agɛrɛtɛ̄ i bɛābu sa tɔɔ̄ agara.

17. Pya amunu nu finiabah na pya nɛɛ Bari ekpeasī kɛɛ bɛbɛɛ “mɛnɛ-buɛ̄ dee kerekɛ̄” a?

17 Bu sɔ̄ akii adumɛ, “mɛnɛ-buɛ̄ dee kerekɛ̄” bee tɛ̄ŋanage loo pya nɛɛ Jɛhova. Bu edoba, bu Tua Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe le Baɛ Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe bee lu eyere gbɛnɛ-edo pya i wuga kpɔgɔrɔ nyɔnɛbee ba tɔɔ̄ kee aaloo bira bɛbɛɛ sa a bee lunage ekpo pio miɔŋɔ Pya Ekeebee lɛɛ tɔkpa nyɔɔ lo ama. Bu ilii sɔ̄ ama, pya zooro Jɛhova lo ba le kɛ̄ lo mɛnɛ gaa bɛɛ elua esu kiāŋana wa doā-ɛp nyɔɔ wa tɔɔ̄ agara nɛ Buɛ̄-mɛnɛ Bari. Bu edoba, sɔ̄ aalu ekɔ nu akiiloo tɛrɛ kpa, ziī Nɛɛ Kraist dap gbī eyerekpotɛ̄ ziī pati ale nɛɛ a gaa lu etɛrɛ kpa nɛ. Kere a naa tɛrɛ kpa; a dap yerekpotɛ̄ ziī eku bira bɛbɛɛ bu nyiɛ ye. Nyɔɔwo, lokwa i tɔɔ̄ kee aaloo bira bɛbɛɛ, i ɛrɛ enwaɛ̄dɛɛ̄ bu nu i doo, nu i kɛɛrɛ le kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo.—Jɔn 15:18, 19; 18:36.

18. Bu mɛ sīdee na i doo dogo kiiloo be a le yɛɛ “mɛnɛ-buɛ̄ dee mmnyɔɔ” le “mɛnɛ-buɛ̄ dee kerekɛ̄” a? (Ɛpnage foto.)

18 Pya a naa ɛrɛ yira bu mɔmanudɛɛ̄ Baibol dap ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ sɔ̄ ba muɛ sɔ̄ “mɛnɛ-buɛ̄ dee kerekɛ̄” gaa ‘bebe loo’ “mɛnɛ-buɛ̄ dee mmnyɔɔ.” (Dan 11:40) Baɛ mɛnɛ ama ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu nɔ̄ lo a dap fɛ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a le nyɔuwe. Mɛ i suā kɔ Jɛhova naale elɛɛbaloo kɔ lo ama a sira. (Ais 45:18) Nyɔɔwo taā alu kɔ be a le yɛɛ “mɛnɛ-buɛ̄ dee mmnyɔɔ” le “mɛnɛ-buɛ̄ dee kerekɛ̄” yere i bɔɔ bu, a sikɛ̄ agɛrɛtɛ̄ i yira. A tɔgɛ kɔ kuma nyɔuwe ama ewaraloo kɛ̄.

KIISĪ LO EGBAƐ̄TƆ̄LOO UE MƆMANUDƐƐ̄

19. Ena a bɔloo kɔ i suā akiiloo mɔmanudɛɛ̄ Baibol a?

19 Ii suā kɛ̄ pio mɔmanudɛɛ̄ Kpa Kaɛ edooa gbɔ̄mɛɛ doo. Kunɛ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Daniel naa bee dābeeloo dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee ɛm. (Dan 12:8, 9) Mɛ kere ii aadee dābeeloo kɛ̄ ziī mɔmanudɛɛ̄ edooa gbɔ̄mɛɛ doo, naa kura kɔ a naale edooa. Baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ Jɛhova emuuna pya nu alu ebɛɛ̄ kɔ i suā i nɛ taɛ sɔ̄ a bɔloo, dookɛ̄ a bee doo sɔ̄ akii adumɛ a.—Amos 3:7.

20. Pya amunu mɔmanudɛɛ̄ Baibol a i ɛɛrɛbu na edooa sɔ̄ sɔ̄ naa binia a, e ena i kiisī lo edoo a?

20 Elu ezue “efɛɛloo le kpɔā.” (1 Tɛs 5:3) Lɛɛ pya bɛbɛɛ bebe loo dɛ̄dɛɛ̄ ekwɔ sīdee taāŋabah sa wa gbeesī. (Mum 17:16, 17) Lo sɔ̄ ba ebɔātɛ̄ bebe loo pya nɛɛ Bari. (Ezek 38:18, 19) Lo ama edoo kɔ kpɛdumɛ nɔ̄ a kura Amagidɔn a bɔātɛ̄. (Mum 16:14, 16) I suā leere kɔ pya nu ama esu dɔ sɔ̄ sɔ̄ naa binia. Nyaawo, doraa i kiisī lo etɔgɛ nia loo i Tɛ a le li bunyɔɔ tɛ̄maloo enɔ mɔmanudɛɛ̄ Baibol sa yerebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a doonage wo.

YƆƆ 95 Lo Ɛɛdee Gaa Agɛrɛbah Mɔ

a Kaɛlɛɛ kɛ̄ kɛ̄tɔɔ̄ nyɔuwe egbea doo, i ɛrɛ bɛābu kɔ deesī li elee. I ɛrɛ lo bɛābu aāloo enɔ pya mɔmanudɛɛ̄ a le bu Kpa Kaɛ. Ekobee ue ama ekɔ nu anua i gbītɛ̄ pya nu Baibol ebee kɔ sere kɛ̄. I gaa le kɔnage nu akiiloo baɛ mɔmanudɛɛ̄ Daniel bee ɛm, sa i ɛp kɛ̄ i dap ɛrɛ biī aāloo sɔ̄ i dābeeloo doo.

b Ɛp ekobee ue a kura “Jehovah Reveals What ‘Must Shortly Take Place,’” a le bu Watchtower June 15, 2012, pars. 7-9.

c Buū ekobee ue a kura “Mɛnɛ . . . Dee Mmnyɔɔ” Bu Sɔ̄ Kpɛdumɛ, a le bu Tɔ Baɛloo O’oo Enɔɔ̄ 2020, 3-4 barakpaɛ̄.

d Buū ekobee ue a kura “Mɛnɛ . . . Dee Mmnyɔɔ” Bu Sɔ̄ Kpɛdumɛ?,” a le bu Tɔ Baɛloo O’oo Enɔɔ̄ 2020, 7-9 barakpaɛ̄.