Skip to content

Skip to table of contents

32 EKOBEE UE ENƆ

YƆƆ 44 Kara Nɛɛ A Le Bu E’aga Kɛ̄tɔɔ̄

Jɛhova Gbī Kɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nɛɛ Alu Inaloo Kikiiya

Jɛhova Gbī Kɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nɛɛ Alu Inaloo Kikiiya

[Jɛhova] . . . Naa gbī kɔ lɔgɔ nɛɛ a pe, mɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ alu inaloo kikiiya.”2 PIT 3:9.

NU I NƆ

Edoo kɔ i dābeeloo nu a kura kikiiya, nu a nua alu ebɛɛ̄ kɔ i kiiya, le kɛ̄ Jɛhova bee yerebah nɛ keekee pya nɛɛ kɔ ba a kiiya doo.

1. Sɔ̄ nɛɛ a bee doo piya nu doodoo wa na a kiiya a?

 SƆ̄ I doo piya nu alu ebɛɛ̄ kɔ i kiiya. Baibol kɔ, nɛɛ akiiya wee ɛrɛ ekiɛ̄nu loo pɔrɔ a bee doo, sa naa doona lo dogo, sa ebiaɛra fii kɔ a naale esinaekɛ̄ doo.—Mat 3:8; Doonu 3:19; 2 Pit 3:9.

2. Ena anua alu ebɛɛ̄ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a nɔ sa suā nu akura kikiiya a? (Nehemia 8:9-11)

2 Lu ebɛɛ̄ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ a le dum alu inaloo kikiiya. Ena anua? Nyɔnɛbee dɛ̄dɛɛ̄ ii doo pɔrɔ dɛ̄dɛɛ̄ dee. Ziī ziī ii tap luh le pɔrɔ aābah i tua tɛ le ka, Adam le Iv. (Rom 3:23; 5:12) Lɔgɔ nɛɛ a sii doo pɔrɔ naale. Kere pya nɛɛ a bee ɛrɛ e’agatɛ̄ yira doodoo nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl, naa bee wa waɛbah lo e’amana taɛ lo edoo pɔrɔ. (Rom 7:21-24) Lo ama kurage kɔ i bialoo wee ɛrɛ ekiɛ̄nu nyɔɔ i pɔrɔ ni? Eeye, Jɛhova lu Bari a ɛrɛ toesaɛ̄, e a gbī kɔ i le bu ɛɛbu. Naa kɛɛrɛbu nu a bee siraloo pya Juu bu gbo dee Nehemia. (Buū Nehemia 8:9-11.) Jɛhova naa bee gbī kɔ ba a biabu ekiɛ̄nu loo wa pɔrɔ, mɛ kɔ ba a ɛrɛ ɛɛbu bu etaāŋa ye bah. Jɛhova suā kɔ sɔ̄ nɛɛ kiiya wee doo kɔ bu ye a ɛɛ. Nu anua a tɔgɛ i nu akiiloo kikiiya lo. Lo i kiiya aabu dɛ̄dɛɛ̄ i pɔrɔ, i suā leere kɔ i Tɛ a ɛrɛ toesaɛ̄ e’aaloo i nɛ.

3. Ena i gaa le kɔnia bu ekobee ue ama a?

3 Doraa mɛ i nɔ nu akiiloo kikiiya yereloo. Bu ekobee ue ama, i gaa le kɔnia nu akiiloo taa nu. Tuatua, i gaa le kɔnia nu Jɛhova bee tɔgɛ pya Izrɛl akiiloo kikiiya. Lɛɛ i nɔ kɛ̄ Jɛhova bee yerebah nɛ pya nɛɛ doo kɔ ba a kiiya. Bu ye kpɛdumɛ, i kɔnia nu Jizɔs bee tɔgɛ pya a wee ye nyɔnɛ dumɛ akiiloo kikiiya.

NU JƐHOVA BEE TƆGƐ PYA IZRƐL AKIILOO KIKIIYA

4. Ena Jɛhova bee tɔgɛ edonyɔɔ Izrɛl akiiloo kikiiya a?

4 Sɔ̄ Jɛhova bee nɛ ye lok pya Izrɛl, ba bee yira yii kɔ ba egbaɛ̄ ye tɔ̄loo. Lo ba bee gbaɛ̄tɔ̄loo ye lok ebee wa baɛloo sa wa nɛ leelee. A bee wa kɔ nɛ kumaloo lo lok kɔ: “Nyɔnɛbee lok ama lo mda gaa a tɔ̄ nɛ anii’ee, a naale zɔra a loo ereloo lo edoo, e a naa binia a loo.” (Deut 30:11, 16) Bu edobah, lo pya Izrɛl naa gbaɛ̄ ye tɔ̄loo sa taāŋabah pya dɔɔ̄na bari, a naale enɛ na wa leelee, e ba etɔga. Kere a sira doo wo, ba dap sikɛ̄ yɔ Jɛhova ɛrɛ le gbānialoo. Ba edap “obia pii Jɛhova [wa] Bari sa gbaɛ̄tɔ̄loo ye Muɛ̄ Ue.” (Deut 30:1-3, 17-20) Lo ama kura kɔ ba dap kiiya. Lo ba kiiya, Jɛhova ezuura wa yaa loo sa wa sikɛ̄ nɛ leelee.

5. Bu mɛ sīdee na Jɛhova tɔgɛ kɔ a bee kiisī lo e’ɛrɛ egerebu kumaloo pya ye nɛɛ a? (2 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 17:13, 14)

5 Pya nɛɛ Jɛhova bee sagɛ ama, bee ye lɛɛbeekɛɛ̄ gbɛnɛkpo sɔ̄. Ba bee taāŋabah yɔ sa doonage pya dɔɔ̄na dogo alu saāŋa. Wa dogo ama bee doo kɔ ba a tɔga. Mɛ Jɛhova bee kiisī lo eyerebah nɛ pya ye nɛɛ. A bee yere pya ye nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ aā ziī sɔ̄ yii ziī wa ma lo eyere mɛm loo pya ye nɛɛ kɔ ba akiiya sa ye obia pii.—Buū 2 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 17:13, 14.

6. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee su pya ye nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ tɔgɛ pya ye nɛɛ kɛ̄ alu gbɛnɛ doo lo ekiiya a? (Ɛpnage foto.)

6 Gbɛnɛkpo sɔ̄ Jɛhova wee su pya ye nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ zuuna bahtɔ̄ pya ye nɛɛ sa wa leredeebah. Bu edobah, Bari bee kɔ tɛ̄ma nu Jeremia kɔ: “Obia lu, Izrɛl a wee dɔ kii dumɛ . . . Mm le e’ɛp i bu saŋ, nyɔnɛbee m lu nɛɛ esaɛ̄ . . . Mm le esere saŋ mmɛ deedee. Aba bee yira o pɔrɔ dogo, kɔ o elɛɛra-bee-kɛɛ̄ Jɛhova o Bari.” (Jer 3:12, 13) Tɛ̄maloo Joel Jɛhova bee kɔ: “Suaa dɛ̄dɛɛ̄ bui beenyiɛ mɛ obia pii.” (Joel 2:12, 13) A bee doo kɔ Aisaia a kɔ siā kɔ: “Logaa bui loo, doraa lo bui loo ɛɛ; kporaa dɛ̄dɛɛ̄ bui pɔrɔ dogo lɛɛ kɛ̄sī na baɛ dɛɛ̄; aaraa loo doo pɔrɔ.” (Ais 1:16-19) Jɛhova bee bip tɛ̄mabah Ezekiel kɔ: “M ɛrɛge nia bu luh pya bag dogo ni? . . . E a naale aba bee akiiya aaloo ye dee sa tɔɔ̄ dum? Nyɔnɛbee luh ɛrɛgebah nɛɛ naale enia mɛ, . . . Nyɔɔwo kiiya sa tɔɔ̄dum.” (Ezek 18:23, 32) A nia Jɛhova sɔ̄ pya nɛɛ kiiya, nyɔnɛbee a gbī kɔ pya nɛɛ a tɔɔ̄dum mmɛ deedee! Nyɔɔwo, Jɛhova naa aadee tɔɔ̄ baɛ kɔ nɛɛ a dasī kiiya aabu ye pɔrɔ lɛɛ a gae yerebah wa nɛ. Doo i naa ɛp pya dɔɔ̄na edobah a tɔgɛ lo ama.

Jɛhova wee su pya ye nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ yɛā mɛmloo pya ye nɛɛ a bee doo pɔrɔ kɔ ba akiiya (Ɛp 6-7 barakpaɛ̄)


7. Tɛ̄maloo edobah akiiloo nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Hosea le ye wa, ena Jɛhova bee tɔgɛ pya ye nɛɛ a?

7 Yere nukuādɛɛ̄loo kɛ̄ Jɛhova bee su nu a bee sira tɔgɛnu pya ye nɛɛ doo, e lo ama na edobah Goma wa nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Hosea. A bee teera aaloo Hosea sa nyɔɔnɛ pya dɔɔ̄na nɛɛdam maniakɛ̄. Ena Jɛhova bee doo a? Jɛhova a suā beenyiɛ nɛɛ, bee kɔ nɛ Hosea kɔ: “Kiinage, wereloo ziī wa a ɛrɛ wura, lo a ye wereloo, e alu wa a si dɔɔ̄na nɛɛ; kere dookɛ̄ Jɛhova wereloo pya Izrɛl doo, kere ba kiiya pii dɔɔ̄na bari.” (Hos 3:1; Kam 16:2) Yere nukuādɛɛ̄loo kɔ wa Hosea bee lege gaa si gbɛnɛ pɔrɔ. Kerewo, Jɛhova bee kɔ nɛ Hosea kɔ a aaloo ye nɛ sa ye obia su nua wa. a Bu aba lo sīdee, Jɛhova gaa su edobah ama tɔgɛ pya ye nɛɛ dua ekɛɛrɛ a wa ɛrɛ kumaloo. Kereadoo ba bee le gaa si gbɛnɛ pɔrɔ, a bee lege gaa wa wereloo sa kiisī lo egbī kɛ̄ edoo wa yerebah nɛ lokwa ba kiiya sa nyaana wa tɔɔ̄dum. Ekɔ edobah ama tɔgɛge kɔ nɛɛ a wee “doā dɛ̄dɛɛ̄ beenyiɛ ɛp,” egbī kɛ̄ edoo yerebah nɛ nɛɛ a gaa si gbɛnɛ pɔrɔ sa doo kɔ a dap kiiya ni? (Kam 17:3) Doraa i naa ɛp.

KƐ̄ JƐHOVA YEREBAH NƐ PYA NƐƐ KƆ BA A KIIYA DOO

8. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee yerebah nɛ Ken lokwa a kiiya a? (Jɛnɛsis 4:3-7) (Ɛpnage foto.)

8 Ken bee le tua nwiī Adam le Iv. Dookɛ̄ pya dɔɔ̄na miɔŋɔ nɛɛ le doo Ken bee ɛrɛ taɛ lo edoo pɔrɔ aāloo ye tɛ le ye ka. E Baibol kɔnage ye kumaloo kɔ “Ye dogo bee bee piya.” (1 Jɔn 3:12) Naadabah lo ama doo kɔ i suā nu anua Jɛhova “naa bee ɛp Ken le ye nu bɛɛ kɛ̄sī” sɔ̄ a bee waara zɔɔ. Taā a nyaana ye tɔɔ̄dum, “a bee ɛrɛ gbɛnɛ saŋ, sa bee ɛrɛ be-sī.” Ena Jɛhova bee sikɛ̄ doo a? A bee kɔ ue nɛ Ken. (Buū Jɛnɛsis 4:3-7.) Yere nukuādɛɛ̄loo kɔ Jɛhova nyɔɔnɛ Ken ɛrɛ ekɛɛrɛ, ye nɛ bɛābu sa ye zuurabahtɔ̄ akiiloo taāŋa adap sira aabu dodoo pɔrɔ. Lu nu ekiɛ̄nu kɔ Ken naa bee gbaɛ̄tɔ̄. A naa bee lɛɛbahloo kɔ Jɛhova a yerebah ye nɛ lo e kiiya. Sɔ̄ lo pɔrɔ edobah ama esira sah, ekɔ Jɛhova bee ɔbɛge eyerebah nɛ pya dɔɔ̄na lo ekiiya ni? Eeye!

Jɛhova bu fɛgɛ bee kɔ ue enɛ bɛābu Ken sa ye zuurabahtɔ̄ loo taāŋa esira lo a doo pɔrɔ (Ɛp 8 barakpaɛ̄)


9. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee yerebah nɛ Devid kɔ a kiiya a?

9 Jɛhova bee wereloo Mɛnɛ Devid kaāna. A bee ye kuenage, “nɛɛ a nia na beenyiɛ.” (Doonu 13:22) Mɛ Devid bee doo pio gbɛnɛ pɔrɔ, doodoo kue wa nɛɛ le fɛ nɛɛ. Bɔloo kɔ ebee lu efɛ Devid dookɛ̄ lok Mozis kɔ doo. (Lev 20:10; Buā 35:31) Mɛ Jɛhova bee gbī eyerebah nɛ Devid kɔ a kiiya. b A bee yere ye nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Natan kɔ a si loo lo mɛnɛ, kereadoo Devid sii doo lɔgɔ nu atɔgɛ kɔ a gbī ekiiya. Natan bee su edobah e’ina bu beenyiɛ Devid ye kɔāue nɛ. Devid bee ɛrɛ gbɛnɛ ekiɛ̄nu sa kiiya. (2 Sam 12:1-14) A bee ɛm le-yɔɔ lo atɔgɛ dua kɛ̄ a kiiya doo. (Yɔɔ 51, ue a le bee) Lo le-yɔɔ egbɔā beenyiɛ booboo pya a doo pɔrɔ sa wa zū kɔ ba a kiiya. Ekɔ bu i naa ɛɛ kɔ bu fɛgɛ Jɛhova bee yerebah nɛ ye zooro Devid a wereloo kɔ a kiiya ni?

10. Kɛ̄ Jɛhova ɛrɛ egerebu sa aaloo pɔrɔ doo tɔɔ̄ a loo doodoo wa sɔ̄ o gaa nyɔɔnɛ pya a doo pɔrɔ dānianu?

10 Jɛhova baaloo dɛ̄dɛɛ̄ bee pɔrɔ dogo. (Yɔɔ 5:4, 5) Kerewo, a suā kɔ dɛ̄dɛɛ̄ ii lu pya pɔrɔ, e nyɔɔ wereloo a i ɛrɛ loo, lo i doo pɔrɔ a gbī eyerebah i nɛ. A wee gbī eyerebah nɛ kere nɛɛ a bee doo gbɛnɛ pɔrɔ kɔ a kiiya sa ye tɔɔ̄ waɛloo. Ɛp kɛ̄ bu i ɛɛ doo lo esuā lo ama doo a! Sɔ̄ i kɛɛrɛbu kɛ̄ Jɛhova ɛrɛ egerebu sa aaloo pɔrɔ doo, doo kɔ i biaɛfii lo edoo nu a gbī, le lo enwaabah kiiya lo i doo pɔrɔ. Doraa i naa ɛpnage kɛ̄ a bee lu etɔgɛ nu akiiloo kikiiya bu bɔŋanaloo Kraist doo.

NU JIZƆS BEE TƆGƐ PYA A WEE YE NYƆƆNƐ DUMƐ AKIILOO KIKIIYA

11-12. Ena Jizɔs bee tɔgɛ pya nɛɛ kɛ̄ ye Tɛ wee aaloo pɔrɔ doo a? (Ɛp foto eko.)

11 A bee le bu tua sɔ̄ o’oo tup zua C.E., na Mɛsaia bee lu a. Dookɛ̄ a bee lu ekɔ bu ekobee ue i aa doo, Jɛhova bee su Jɔn nɛɛ limaā nɛɛ le Jizɔs Kraist tɔgɛ pya nɛɛ kɛ̄ kikiiya lu gbɛnɛ doo.—Mat 3:1, 2; 4:17.

12 Sɔ̄ Jizɔs gaa bee zue ue, dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ a wee tɔgɛ pya nɛɛ kɛ̄ ye Tɛ wee aaloo pɔrɔ doo. Jizɔs bee doo wo bu keebee sīdee sɔ̄ a bee kɔ nu akiiloo kam nwiī pee zɔ. Lo zege gbara bee biaɛfii lo edoo pɔrɔ bu pio sɔ̄. Kerewo, a bee “Suāloo ye” sa obia lu be. Ye tɛ bee doo dogo kumaloo doodoo wa? Jizɔs kɔ sɔ̄ lo nwiī “le kɛ̄ a binia, ye tɛ muɛ ye sa ye ɛrɛ toesaɛ̄ loo, e a teera ye pigara bahloo sa ye kuɛ̄ nyɔɔnu loo.” Lo nwiī bee gbī kɔ ebara’e kɔ elu’e zooro bu tɔ ye tɛ, mɛ ye tɛ bee ye su kure “Mdaa nwiī” sa ye obara sere ye dɔ bu ye butɔ. Ye tɛ bee kɔ: “A bee pe, e a elua emuɛ ye.” (Luk 15:11-32) Bu kaka, sɔ̄ Jizɔs bee le li bunyɔɔ lɛɛ a gae lu a kɛnɛkɛ̄, a bee muɛ kɛ̄ ye Tɛ tɔgɛ toesaɛ̄ kumaloo booboo miɔŋɔ nɛɛ a kiiya doo. Naa ɛp kɛ̄ ue Jizɔs kɔ ama tɔgɛ kɛ̄ i Tɛ Jɛhova ɛrɛ toesaɛ̄ doo, i ɛɛrɛ bu sa i nɛ egbɔ̄nyiɛ doo a!

Tɛ a le bu kam nwiī pee zɔ lo Jizɔs bee kɔ a bee teera sa ye pigara bahloo ye nwiī a bee doo pɔrɔ lo a bee obia lu be. (Ɛp 11-12 barakpaɛ̄)


13-14. Ena nɛɛ lɛɛratam Pita bee nɔ akiiloo kikiiya, e ena a bee tɔgɛ pya dɔɔ̄na a? (Ɛpnage foto.)

13 Nɛɛ lɛɛratam Pita bee nɔ gbɛnɛ nu aābah Jizɔs kiiloo kikiiya le aaloo pɔrɔ. A bee lu ebɛɛ̄ gbɛnɛkpo sɔ̄ kɔ alu e’aaloo pɔrɔ nɛ Pita, e Jizɔs bee doo wo ye nɛ. Bu edobah, sɔ̄ Pita e’ana Nɛɛ-a-i-ɛrɛ taa sɔ̄, nyiɛ ye bee ye begee ue gbɛnɛ. (Mat 26:34, 35, 69-75) Mɛ sɔ̄ Jizɔs e’aara kɛ̄ bu luh, a bee siraloo Pita naadabah aba baɛ aba. (Luk 24:33, 34; 1 Kɔr 15:3-5) Lɔgɔ baɛ beenyiɛ naale loo kɔ lo sɔ̄ Jizɔs bee ye aaloo nɛ bu wereloo sa nɛ egbɔ̄ nyiɛ lo nɛɛ lɛɛratam lo ekiiya ama.—Ɛp Maak 16:7.

14 Sɔ̄ a bee lu e’aaloo pɔrɔ nɛ Pita a, nyaawo alɛ dap tɔgɛ pya dɔɔ̄na nu akiiloo aaloo pɔrɔ le kikiiya. Sɔ̄ doonu Pɛntekɔst, Pita bee kɔ ue nɛ gbɛnɛkpo pya Juu a sii yira, wa baatɛ̄ nɛ kɔ ba bee fɛ Mɛsaia. Kerewo, bu wereloo a kɔ wa nɛ kɔ: “Kiiyaa sa obia lu lokwa alu ezugere dɛ̄dɛɛ̄ bui pɔrɔ lɛɛ, lokwa sɔ̄ e’ɛrɛ aā mɛm lo a aa kɛ̄sī Nɛɛ-a-i-ɛrɛ elu.” (Doonu 3:14, 15, 17, 19) Bu lo sīdee, Pita tɔgɛ kɔ sɔ̄ nɛɛ kiiya wee ye zū kɔ a obia sī, lo a le nyaana ye ekɛɛrɛ, ye dogo sa bɔātɛ̄ ɛrɛ aā sīdee tɔɔ̄dum lo enia Jɛhova. Lo nɛɛ lɛɛratam bee tɔgɛnage kɔ Jɛhova ezugere wa pɔrɔ lɛɛ, ale doo kɔ wa pɔrɔ a pe. Sɔ̄ pio zua etɛ̄na, Pita bee doo kɔ Pya Nɛɛ Kraist a suā kɔ: “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ . . . ɛrɛ nyɔɔnyɔɔ egerebu i kumaloo. A naa gbī kɔ lɔgɔ nɛɛ a pe, mɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ alu ina loo kikiiya.” (2 Pit 3:9) Naa ɛp gbɛnɛ le bɛābu Pya Nɛɛ Kraist ɛrɛ sɔ̄ ba doo pɔrɔ kere alu gbɛnɛ pɔrɔ a!

Bu wereloo, Jizɔs bee aaloo pɔrɔ sa nɛ egbɔ̄nyiɛ ye nɛɛ lɛɛratam a bee kiiya (Ɛp 13-14 barakpaɛ̄)


15-16. (a) Bu mɛ sīdee na nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee nɔ nu akiiloo aaloo pɔrɔ a? (1 Timɔti 1:12-15) (b) Ena i gaa le nɔ bu elua ekobee ue li a?

15 Sɔɔl nɛɛ Tasɔs ebee doo gbɛnɛ-edo pɔrɔ nu. A bee tɛ̄ŋaloo pya a nyɔɔnɛ dumɛ Kraist gbɛnɛ. Gbɛnɛkpo pya Nɛɛ Kraist bee dap ye ɛmadɛɛ̄ nua nɛɛ epea, nɛɛ a naale edap kiiya. Kerewo, sɔ̄ Jizɔs bee aakɛ̄ bu luh, a naa bee ɛmadɛɛ̄ nu bu pɔrɔ sīdee dookɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ ɛmadɛɛ̄ doo. Alɛ le ye Tɛ bee muɛ pya lele elap dogo bu Sɔɔl. Jizɔs bee kɔ: “A bee lu esagɛ ye nua nu tam mɛ nɛ.” (Doonu 9:15) Jizɔs bee sinage nyɛŋiatam lo edoo kɔ Sɔɔl a kiiya. (Doonu 7:58–8:3; 9:1-9, 17-20) Sɔ̄ esaa sɔ̄ Sɔɔl elua Nɛɛ Kraist sa elua esuā ye loo nua nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl, gbɛnɛkpo sɔ̄ a wee kɔ kɛ̄ fɛgɛ le toesaɛ̄ alu etɔgɛ ye kumaloo ye nia doo. (Buū 1 Timɔti 1:12-15.) Lo nɛɛ lɛɛratam a tɔgɛ nia ama kɔ: “Oo suā kɔ fɛgɛ Bari gbī edoo kɔ o kiiya ni?”—Rom 2:4.

16 Sɔ̄ Pɔɔl bee dā saāŋa dogo kūnagā alu edoo bu bɔŋanaloo Kɔrint, a bee aabah loo lo ue doodoo wa? A bee aabah loo bu sīdee a tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova wee kamɛnɛ nɛɛ bu wereloo doo le kɛ̄ tɔgɛ toesaɛ̄ lu gbɛnɛ doo. I gaa le nɔ gbɛnɛ-edo nu akiiloo e’ɛma ama bu ekobee ue a nyɔɔnɛ.

YƆƆ 33 Kɔ O Taāŋa Nɛ Jɛhova

a Ue ama lu keebee. Nii’ee, Jɛhova naa kɔ nɛɛ ye dam ale ye wa si nɛɛ a kiigesī lo e’ii ale lo i’iya ye. Bu kaka, Jɛhova bee kɔ nɛ ye Nwiī kɔ a doo kɔ pya nɛɛ a suā kɔ lo o wa ale o dam si nɛɛ o dap ye lɛa bah.—Mat 5:32; 19:9.

b Ɛp ekobee ue a kura “What Does Jehovah’s Forgiveness Mean for You?” bu The Watchtower November 15, 2012, pp. 21-23, pars. 3-10.