Skip to content

Skip to table of contents

NU A BEE SIRA

Jɛhova ‘Edora Kɔ Na Dee A Lera’

Jɛhova ‘Edora Kɔ Na Dee A Lera’

A ƐRƐ sɔ̄ ziī wuga nɛɛdam a lege zege bee mɛ bip kɔ: “Amunu dɔ kpa kaɛ na a wee a nia kaāna ani?” Aba lo sɔ̄ m bee ye kɔ nɛ kɔ, “kpa Kam 3, ye 5 le 6 lo a kɔ: ‘Ture nyiɛ loo Jɛhova tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ, e o aa ture nyiɛ loo oloo suā bu-kɛ̄-ue. Yira ye nɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ o dee, e alɛ gaa le doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ o nwī dee a lera.’ ” Bu kaka, Jɛhova edora kɔ na nwīdee a lera. Mɛ sīdee?

NA TƐ LE KA BEE MƐ YEREBAH NƐ KƆ M KIĀ BU LERA SĪDEE

Bu pya zua 1920 na tɛ le ka bee nɔ kaka ue lɛɛ ba gae iya ziī. M bee mɛā bu zua 1939. Sɔ̄ m bee lege etera bie England, m wee nyɔɔnɛ na tɛ le ka si enɔānu pya Nɛɛ Kraist sa ɛrɛ epoo bu Tɔkpa Esiatam Buɛ̄-mɛnɛ. Mmɛ nii’ee, m gaa nyɛŋiagebu tua sɔ̄ m bee ɛrɛ buū Baibol bu bɔŋanaloo, kɛ̄ m bee yira nyɔɔ ekpo lokwa m dap muɛ̄ nu tɛ̄mabee kasi a wee le kɛ̄ kɔ ue aā doo. M bee le ini’ī zua lo sɔ̄, sa m bee ɛrɛ gbɛnɛ edɔbu sɔ̄ m bee ɛp sī pya gbɛnɛ nɛɛ a bee le kɛ̄.

Sɔ̄ m gaa nyɔɔnɛ na tɛ le ka zue ue bie nyɔɔ dee

Sɔ̄ i kii uwe zue ue, na tɛ wee ɛm kerebah ue m dap kɔ nyɔɔ ebakpa mɛ nɛ. M ebee lu ɛrɛtaa zua tua sɔ̄ aba mm bee zue ue. Bu mɛ bee ɛɛ kaāna sɔ̄ ziī nɛɛ bee buū nu alu e’ɛm nyɔɔ na ebakpa e aba lo sɔ̄ a su kpa a kura “Let God Be True”! mɛ aābah. M bee teera si wee kɔ nɛ na tɛ. Tam zue ue le enɔānu bee mɛ nɛ ɛɛbu sa yerebah nyimɛ na taɛ lo esitam nɛ Jɛhova bu mmɛɛ̄ sɔ̄.

Kaka ue Baibol bee bɔātɛ̄ etɔa mɛ loo kaāna sɔ̄ na tɛ bee doo kɔ m wee ɛrɛ ɛrɛgeba ekpo Watchtower a aa tɔ. Bee mɛ nia kaāna sa m wee buū ziī ziī ɛɛ aba sɔ̄ alu eyere mɛ ma. Kɛ̄ na dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova nyim yiiloo doo bee doo kɔ m kiīloo ye nɛ.

Pya i butɔ bee si asɛmbli a kura Theocracy’s Increase bu zua 1950 li New York. Nyɔɔ Nia Deelookaɛ 3 biradee bu Ɛrɛtaa Enɔɔ̄, ekobee ue doonu lo biradee bee le “Missionary Day.” Lo biradee, Wuga Carey Barber lo a bee sikɛ̄ le yɛɛ Eku A Baɛbee na a bee nɛ ekɔaue liamaā a. Sɔ̄ ebiba baɛ ebip a wee lu ebip pya eliamaā a sah, m bee yira yah sa agara doo “Aiī!” M bee le 11 zua mɛ m bee suā kɔ m edorae biaɛfii alu gbɛnɛ. Kerewo, bɔɔ bee mɛ aa lo eyii bu maā nyɔɔbee m sii bee para yɔp maā. Wuga na tɛ bee mɛ ture mmɛ bu lo maā sa mɛ kɔ nɛ kɔ bu mɛ aa dɔ. Bu kaka, dɛ̄dɛɛ̄ nu bee nwaabah ina kuma e tɔ mɛ naa bee daa tɛ̄kɛ̄ lo maā. Ba bee mɛ dana lɛaba nɛ ziī, ziī aba bee mɛ limaā, e lo dɔɔ̄na aba bee mɛ dana aābu lo maā. Aāge lo dee, Jɛhova ekirasī lo edoo kɔ na dee a lera.

SASAGƐ LO ETURE NYIƐ LOO JƐHOVA

Sɔ̄ m aa eree baɛ tɔkpa, m bee gbī esitam sɛmdee, mɛ pya na nɛɛ tɔgɛnu bee mɛ zū kɔ m si gbɛnɛ tɔkpa. M bee wa gbaɛ̄tɔ̄loo e m bee si gbɛnɛ tɔkpa; kerewo, m bee muɛ̄ kɔ mm le edabe tɔɔ̄ bia bu kaka sa aba lo sɔ̄ m kiisī lo esere ekɛɛrɛ nyɔɔ na enɔā kpa, nyɔɔwo m bee biaɛfii lo e’ɔbɛ si tɔkpa. M bee yere kara kumaloo nɛ Jɛhova sa ɛm kpa ma pya na nɛɛ tɔgɛnu kɔ mm le esinae tɔkpa sɔ̄ lo zua e’ina kɛ̄. M bee ture nyiɛ loo Jɛhova kaāna sa bɔātɛ̄ tam sɛmdee aba lo sɔ̄.

M bee bɔātɛ̄ tam sɛmdee bu ɛrɛba enɔɔ̄ bu zua 1957 bie Wellingborough. M bee kɔ nɛ pya wuga a le Bɛtɛl li London kɔ ba a gbī ziī wuga nɛɛdam ebɛā bu tam sɛmdee mɛ nɛ lokwa m ye nyɔɔnɛ si tam. Wuga Bert Vaisey bee lu nɛɛ a mɛ tɔgɛ gbɛnɛ-edo nu, e a wee ɛrɛ mɛm bu tam zue ue lo a mɛ yerebah nɛ kɔ m para enɔɔ na tam zue ue. Lo bɔŋanaloo bee ɛrɛ ini’ī pya wuga nɛɛwa ba e’ana le Wuga Vaisey gbaāloo mda. Kpɛ̄kpɛ̄naloo sa ɛrɛ epoo bu dɛ̄dɛɛ̄ enɔānu nɛ mɛ gbɛnɛ-edo dee kɔ m ture nyiɛ loo Jɛhova sa kɔ na yira siā.

Sɔ̄ m e’aara kpɔgɔrɔ lo m bee tɔɔ̄ bu nwī kere sɔ̄ nyɔɔbee mm bee yiga eyii bu nɔ̄, m bee zɔ̄ŋia ziī wuga nɛɛwa a wee si tam sɛmdee bu keebee sīdee ye bee kura Barbara. I bee iya ziī bu zua 1959, sa kpɛ̄naloo ekii ɛrɛgeba kɛ̄ ba i yere ture. Tua sɔ̄ bee le buɛ̄ Lancashire barasī loo dee mmnyɔɔ kɛ̄ enaani wee dɛp kii li England. Lɛɛ, bu Tua Enɔɔ̄ bu zua 1961, ba bee mɛ kue kɔ m si Tɔkpa Esiatam Buɛ̄-mɛnɛ bie Bɛtɛl li London. A bee mɛ lu nyɛŋia loo kɔ sɔ̄ lo tɔkpa ina kuma, bee lu ekɔ m bɔātɛ̄ si tam kuūdɛɛ̄loo sɛkiut. M bee su baɛ kaɛ nɔānu aābah ziī nɛɛ kuūdɛɛ̄loo sɛkiut ebɛā bu tam bie Birmingham, e ba bee lɛɛbaloo Barbara kɔ a gbaa mɛ loo. Sɔ̄ esaa, i bee obia kii uwe i esiatam li barasī Lancashire le Cheshire.

A LEE ETURE NYIƐ LOO JƐHOVA

Sɔ̄ i bee le uwe seea bu Ɛrɛtaa Enɔɔ̄ bu zua 1962, ba bee i yere kpa aā tɔ naa tam ma. Nu a bee le bu na kpa akiiloo si Tɔkpa Gilɛd. Sɔ̄ i eyere kara kumaloo sah, Barbara le mm bee biibahtɛ̄ lo kpa, lɛɛ i nwaabah yere ture tɔ naa tam dookɛ̄ ba bee kɔ doo. Sɔ̄ o’oo enɔɔ̄ etɛ̄na, i bee kii Brooklyn New York lo esi eree 38 Tɔkpa Gilɛd lo i bee su lop enɔɔ̄ nɔā Baibol.

Bie Tɔkpa Gilɛd, ba bee i tɔgɛ gbɛnɛ-edo nu akiiloo Muɛ̄ Ue Bari, ye bɔŋanaloo le pya i gā wuga bu yube nyɔuwe. Sɔ̄ m bee le 24 zua e Barbara bee le 23 zua, i bee nɔ gbɛnɛ-edo nu aābah pya le ii bee gbaa si lo tɔkpa. M bee ɛrɛ dee lo enyɔɔnɛ Wuga Fred Rusk alu ziī nɛɛ a bee i tɔgɛ nu siniātam. Ziī kee nu a bee kɔ siība dɛɛ̄ bu ye tɔgɛnu na kɔ alu ebɛɛ̄ lo enɛ zuurabahtɔ̄ bu kaāna sīdee, lo a kura kɔ, ɛrɛgeba zuurabahtɔ̄ alu enɛ a dɛɛa nyɔɔ pya nu a le bu Kpa Kaɛ. Pio pya wuga nɛɛdam a para tɔgɛnu a bee i tɔgɛnu bie lo tɔkpa na, Nathan Knorr, Frederick Franz, le Karl Klein. E i bee nɔ gbɛnɛ-edo nu aāloo edoba Wuga A. H. Macmillan, lo nu a bee i tɔgɛ bee doo kɔ i suā kɛ̄ Jɛhova bee yerebah nɛ pya ye nɛɛ doo, sɔ̄ pya wuga aa bee tɛɛ̄ bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄ aābu zua 1914 mmɛ bagara sɔ̄ bu zua 1919!

NYAA BU ESIATAM

Sɔ̄ lo tɔkpa ebee sa e’ina kuma, Wuga Knorr bee kɔ nɛ Barbara le mm kɔ i gaa le si tam bie Burundi li Africa. I bee nwaabah teera yii kɛ̄ ba wee sere kpa li Bɛtɛl sa ɛp bu Kpa Zua lo esuā buā pya zue ue a le Burundi lo sɔ̄. A bee i ɔbɛ sɔ̄ ii muɛ̄ lɔgɔ kɛ̄ alu e’ɛm buā pya zue ue a le lo edo! Bu kaka, i gaa bee kii kɛ̄ a sii bee lu ezue ue, bu edonyɔɔ ii aadee suā nu akiiloo. E bu i bee dɔ! Mɛ bialoo yere kara bee doo kɔ beenyiɛ i a sukɛ̄.

Dɛ̄dɛɛ̄ nu a le loo i aā esiatam bee i lu aā loo, lo a le kɛ̄ bu dee lo barasī, wa doonu, le muɛ̄ ue mɛā doo. Alu ebɛɛ̄ kɔ i nɔ French anyaawo. Ɛrɛ kɛ̄ etɔɔ̄ bee le dɔɔ̄na nu finiabah. Sɔ̄ baɛ biradee etɛ̄na sɔ̄ i bee ina lo kɛ̄, ziī i gbo lo i bee gbaa le tɔkpa Gilɛd a kura Harry Arnott bee i ina loo sɔ̄ a gaa obia kii Zambia kɛ̄ a wee si tam. A bee i yerebah nɛ kɔ i dap ɛrɛ kɛ̄ etɔɔ̄, lo a bee lu tua kɛ̄ pya zue ue ba aa dɔɔ̄na edo wee tɔɔ̄. Sɔ̄ sɔ̄ naa binia, pya bɛbɛɛ ba naa suā lɔgɔ nu akiiloo Pya Ekeebee Jɛhova bee bɔātɛ̄ egbāna i sī. Sɔ̄ i ebee ina gaa si i tam bu ɛɛbu, pya bɛbɛɛ bee i kɔ nɛ kɔ ii le etɔɔ̄na lo kɛ̄ lo ii ɛrɛ kpa a yerekpotɛ̄ i esiatam. A bee lu ekiɛ̄nu kɔ i bee aa lo kɛ̄ kii dɔɔ̄na edo, lo a le Uganda.

Sɔ̄ i bee kii Uganda, ture nyiɛ loo Jɛhova bee doo kɔ i aa ɛrɛ bɔɔ kere ii bee ɛrɛ visa. Ziī wuga nɛɛdam alu Canada lo a gaa bee si tam kɛ̄ pya zue ue bee lu ebɛɛ̄ li Uganda, bee piiga lo ekɔ ue nɛ nɛɛ a wee si tam ɛp pya a aa dɔɔ̄na edo, e lo nɛɛ bee lɛɛbaloo kɔ i tɔɔ̄ bu pio enɔɔ̄ mmɛ sɔ̄ i ɛrɛ kpa a i nɛ dee kɔ i tɔɔ̄ lo edo. Lo ama bee doo kɔ i suā kɔ Jɛhova gaa i yerebah nɛ.

Kɛ̄tɔɔ̄ i aā kɛ̄ esiatam bee lu kee loo lo Burundi. Ebee lu ebɔātɛ̄ tam zue ue bie lo kɛ̄, kereadoo a bee le aba 28 Pya Ekeebee na a bee le Uganda lo sɔ̄ a. I bee muɛ̄ gbɛnɛ-edo pya a kɔ Beke bie lo kɛ̄. Sɔ̄ sɔ̄ naa binia, i bee muɛ̄ kɔ a bɔloo kɔ i nɔ ziī muɛ̄ ue pya lo barasī wee kɔ lokwa i dap yerebah nɛ pya a ɛrɛ taɛ kɔ ba a kiisī. I bee bɔātɛ̄ ezue ue bie Kampala, kɛ̄ gbɛnɛkpo pya a kɔ muɛ̄ ue Luganda wee le, nyɔɔwo i bee bɔātɛ̄ enɔ lo muɛ̄ ue. A bee i su gbɛnɛ-edo zua bah lɛɛ i gae para ekɔ, mɛ a bee i yerebah nɛ kɔ i dap si i tam leere! I bee bɔātɛ̄ edābeeloo pya nu alu ebɛɛ̄ bu edɔɔ̄ pya i gaa nyɔɔnɛ nɔ Baibol. Sɔ̄ esaa, ba bee i kɔ nɛ kɛ̄ nu ba gaa nɔ wa tɔɔ̄ loo doo.

GBƐNƐ-EDO KIĀ

Sɔ̄ i bee le nyɔɔ “kiā” li Uganda

I bee ɛrɛ gbɛnɛ ɛɛbu aāloo eyerebah nɛ pya nɛɛ a bee kumalookɛ̄ kɔ ba a nɔ kaka ue, le si tam kuūdɛɛ̄loo sɛkiut bu dɛ̄dɛɛ̄ lo edo. Kɛ̄bah baɛbee tɔ naa tam a le Kenya, i bee kiā “gbɛnɛ-edo kiā” sa gbī kɛ̄ pya a gaa si tam sɛmdee bu keebee sīdee lu ebɛɛ̄ kaāna. Gbɛnɛ-edo sɔ̄, pya nɛɛ a sii bee muɛ̄ Pya Ekeebee lɔgɔ dee wee i aara saanɛɛ. Ba wee doo kɔ loo i a sukɛ̄ sa i nɛnage nuede.

M bee sikɛ̄ ɛrɛ ziī kiā alu kee. M bee yii bu train loo baɛ biradee aā Kampala ina nu maā Mombasa li Kenya sa yii bu fah maā kii Seychelles, ziī buɛ̄ maā tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ a le Indian Ocean. Sɔ̄ esaa, aā bu zua 1965 mmɛ 1972, Barbara bee mɛ nyɔɔnɛ ɛrɛgeba sɔ̄ m si Seychelles. Bu bɔātɛ̄, bee le aba baɛ nɛɛ zue ue na a bee le a kɛāma a, mɛ sɔ̄ esaa pya nɛɛ bee wa yiiloo lɛɛ ba lu ziī bɔŋanaloo. Pya dɔɔ̄na “kiā” bee doo kɔ m ina loo pya wuga a le Eritrea, Ethiopia, le Sudan.

Kɛ̄tɔɔ̄ bee nyaa sɔ̄ pya nɔ̄ bee bɔātɛ̄ ebɛɛ li Uganda. Pya sɔ̄ etɛɛrɛloo a gaa bee kiisī ama bee doo kɔ m muɛ̄ suānu a le bu gbaɛ̄tɔ̄loo zuurabahtɔ̄ a kɔ: “Suaa nu Siza nɛ Siza.” (Maak 12:17) A ɛrɛ sɔ̄ a bee lu ekɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya a aa dɔɔ̄na edo a le Uganda a yere bee kpa bie tɔtam pya polis a waɛloo wa be. I bee nwaabah doo wo. Sɔ̄ pio dee etɛ̄na, sɔ̄ ziī wuga nɛɛdam a wee si tam dɔɔ̄na edo le mm gaa bee ɔp fah tɛɛ̄ Kampala, pya polis a wee gɔā ɛp kɛ̄ bee i aa yiā. Bu i bee bɔātɛ̄ edɔ! Ba bee i dɛrɛ ue kɔ i lu pya gɔā ɛp kɛ̄ sa i su kuma wa polis station a le wa beekɛ̄, kɛ̄ i bee wa baatɛ̄ nɛ kɔ ii pya efɛɛloo a wee zue ue aā ziī edo yii ziī. I bee wa kɔnage nɛ kɔ i ebee yere bee kpa mɛ ba naa bee i gbaɛ̄tɔ̄. Ba bee i yere ziī nɛɛ aa loo kɔ a aara kuma dɔɔ̄na tɔtam pya polis a le waɛloo kɛ̄ pya zue ue aā ziī edo yii ziī wee tɔɔ̄. Naa ɛp kɛ̄ loo i bee sukɛ̄ sɔ̄ nɛɛ a wee le lo tɔtam lo a suā kɔ i ebee yere bee kpa sɔ̄ akii adumɛ, bee ye kɔ nɛ kɔ a lɛɛ i baloo doo a!

Bu pya sɔ̄ ama, pya nɔ̄ ba kpaɛ̄dee wee i nɛ taāŋa gbɛnɛ-edo sɔ̄, eetɔɔ̄ na sɔ̄ nɛɛ nɔ̄ mii gaa bumɛ i aa yiā. I wee yere kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, sa loo i ziina sɔ̄ ba elɛra i baloo kɔ i tɛɛ̄. Alu ekiɛ̄nu kɔ bu zua 1973, bee lu ekɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya a wee zue ue a aa dɔɔ̄na edo a aa Uganda.

Su Mechine a kura Mimeograph Kuɛ̄ma Our Kingdom Ministry Bie Tɔ Naa Tam Li Abidjan, Côte d’Ivoire

Ba bee sikɛ̄ nyaana i esiatam kuma Côte d’Ivoire, lo a le dee kɛ̄ enaani wee dɛp kii li Africa. Lo ama bee gbī kɔ i kwabaloo gbɛnɛ-edo nu, lo a le: nɔnɔ aā sīdee doonu, sikɛ̄ nɔ muɛ̄ ue French sa nɔnage lo enyɔɔnɛ pya wuga ba wee zue ue aā ziī edo yii ziī ba lu dɔɔ̄na barasī dānia nu! Bu kaka, dɔɔ̄na sɔ̄ i bee muɛ̄ kɛ̄ Jɛhova bee yerebah nɛ pya nɛɛ le beenyiɛ ba le lo kɛ̄ kɔ ba a nwaabah gbaɛ̄tɔ̄loo kaka ue doo. E baɛ ii bee muɛ̄ kɛ̄ ture nyiɛ loo Jɛhova bee doo kɔ i dee a lera doo.

Bu bugia, dumɛ kansa bee yii loo Barbara. Kaɛlɛɛ kɛ̄ i piiga loo ewee sigara buɛ̄ beke lo e’ɛrɛ boa doo, a naa bee waɛ, e bu zua 1983 i bee muɛ̄ kɔ ii le edapna si tam bie Africa. Bee i kiɛ̄ kaāna!

KƐ̄ KƐ̄TƆƆ̄ BEE NYAAGI DOO

Dumɛloo Barbara bee kiisī lo eyiiloo sɔ̄ i gaa si tam bie Bɛtɛl li London, lɛɛ a u sɔ̄ esaa. Pya a le Bɛtɛl bee mɛ yerekpotɛ̄ kaāna. Eetɔɔ̄ ziī dam le wa bee mɛ yerebah nɛ kɔ m kiisī lo etama sa dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova. Sɔ̄ esaa, m bee zɔ̄ŋia ziī wuga nɛɛwa a wee si tam Bɛtɛl pio dee lo ebee si tam sɛmdee bu keebee sīdee, e a wereloo Jɛhova kaāna. Ann le mm bee iya ziī bu zua 1989, e i le gaa si tam Bɛtɛl li London aā lo sɔ̄.

Ann le mm bie deesī aā kɛ̄ alu etop Bɛtɛl li Britain

M bee ɛrɛ dee lo esitam doodoo nɛɛ alu eyere aā beekɛ̄ (lo ba wee kure zone overseer sɔ̄ akii adumɛ), aāge bu zua 1995 mmɛ bu zua 2018, e m esia nu a waɛloo 60 keekee edo. Bu ziī ziī kɛ̄ ama, m bee muɛ̄ pya nu a tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova wee kuūdɛɛ̄loo pya ye zooro bu keekee kɛ̄tɔɔ̄ doo.

I tam bee doo kɔ m obia si Africa bu zua 2017. Naa ɛp kɛ̄ bu mɛ bee ɛɛ tua sɔ̄ m bee su Ann mmɛ Burundi, sa a bee i ɔbɛ lo emuɛ̄ kɛ̄ tam zue ue ekirasī bie lo kɛ̄ doo a! Bie taɛ nyɔɔ ebadee m bee zue ue aā ziī tɔ yii ziī a bu zua 1964, elua etop gbɛnɛ ekpedɛɛ̄ tɔ naa tam bu lo edo, kɛ̄ buā pya zue ue a eeloo 15,500 le.

M bee ɛrɛ gbɛnɛ ɛɛbu sɔ̄ ba bee mɛ nɛ kpa a tɔgɛ kɛ̄ alu enɔɔ na kiā bu zua 2018 doo. Côte d’Ivoire bee le yɛɛ pya edonyɔɔ a bee lu ekɔ m si. Sɔ̄ i bee ina Abidjan, kɛ̄ alu wa beekɛ̄, bee bee kɔ m e’ina be. Sɔ̄ m gaa bee tɛɛ̄nyɔɔ numba fon pya nɛɛ etɔɔ̄ kpaɛ̄ tɛm pya saanɛɛ wee tɔɔ̄ bie Bɛtɛl kɛ̄ a bee lu ekɔ m tɔɔ̄, m bee yere nukuādɛɛ̄loo bee ziī wuga nɛɛdam m suā loo a kura Sossou. M nyɛŋiabu kɔ ebee si tam doodoo city overseer sɔ̄ m bee le Abidjan. Mɛ, m bee tɛɛ̄ ekwɔ. A bee le dɔɔ̄na Sossou, alu ye nwiīnɛɛdam.

Ue Jɛhova lu kaka. Keekee taāŋa m etɛ̄na bu tɔgɛ mɛ kɔ, lo i ture nyiɛ loo Jɛhova, bu kaka, edoo kɔ i dee a lera. Nyaawo, i gbī ekiisī lo ekiā nyɔɔ dee eture i mmɛ loo kaāna dum li deesī bu aā nyɔuwe.—Kam 4:18.