Skip to content

Skip to table of contents

NU A BEE SIRA

Jɛhova Bee Dā Pya Na Kara

Jɛhova Bee Dā Pya Na Kara

ZIĪ uunɛ sɔ̄ m bee le lop zua, m bee ɛp bunyɔɔ sa muɛ pya zina a gaa mɔ̄. Pya nu m bee muɛ ama bee mɛ zū kɔ m kunɛ zū kɛ̄ sa yere kara. M bee nɔ nu akiiloo Jɛhova aā. Nyɔɔwo, m bee kɔ dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ nu mɛ tɔɔ̄loo doo le dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee mɛ taɛŋɛ ye nɛ. Lo kara bee lu bɔātɛ̄ na gbānialoo kiikɛ̄ Jɛhova Bari le, alu “Nɛɛ a dā kara.” (Yɔɔ 65:2) M naa kɔ nu anua m bee yere kara nɛ Bari sɔ̄ a sii binia m bee ye suāloo.

ZIĪ ZƆ̄ZƆ̄ŊIA A BEE NYAANA I DUM

M bee mɛā bu 22 biradee bu Lop Le Baɛ Enɔɔ̄, bu zua 1929, bie nwīgbagbara buɛ̄ a kura Noville, lo a ɛrɛ ɛrɛnia kɛ̄ a wee lu ekpɔā nam bie Bastogne, li Belgian Ardennes. Sɔ̄ m bee le nwiī, a ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu a wee mɛ ɛɛrɛ bu sɔ̄ na tɛ le ka le mm le kɛ̄ i wee kpɔā nam. Na gbagbara wuga nɛɛdam a kura Raymond le mm wee bii mā pya i nam ziī ziī dee, lokwa i ɛrɛ mā-nam wa aāloo. Bu ilii buɛ̄, dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ wee le bu gbaaloo sa yerebah nɛ ziī.

Pya na butɔ le mm i gaa kpɔā nam

Na tɛ Emile le na ka Alice naa wee su yigabari Pya Fada biābii. Ba wee si wee de Ziā Kaɛ dɛ̄dɛɛ̄ Deekaɛ. Kerewo, dee bu zua 1939, pya sɛmdee a aa England bee lu i buɛ̄, sa kɔ nɛ na tɛ kɔ ba ewee ye nɛe Consolation magazin (lo a kura Awake! anyaawo). Na tɛ bee nwaabah muɛ kɔ nu pya lo magazin aa kɔ lu kaka, elo ama bee ye zū kɔ a bɔātɛ̄ ebuū Baibol. Sɔ̄ na tɛ bee ɔbɛ esi wee de Ziā Kaɛ bu i tɔbari, pya i gbo kɛ̄ zɔ̄ŋɔ̄ bee bɔātɛ̄ egbana ye sī kaāna. Ba bee zū na tɛ kɔ a bia bu tɔbari Fada, e wo bee doo kɔ ba a bɔātɛ̄ ekānā.

A bee mɛ ziloo kaāna sɔ̄ m bee muɛ kɔ alu e’aara na tɛ bu pɔrɔ sīdee. Lo ama bee doo kɔ m bara Bari kɔ a yerebah mɛ nɛ. A bee le kara ama na m bee kɔ nu akiiloo bu bɔātɛ̄ ekobee ue ama a. Sɔ̄ pya i kɛ̄ zɔ̄ŋɔ̄ bee ɔbɛ egbānasī na tɛ, bu mɛ bee ɛɛ kaāna. Lo ama bee doo kɔ m yiga leere kɔ Jɛhova na “Nɛɛ a dā kara” a.

KƐ̄ DUM BEE MƐĀ DOO BU 2 SƆ̄ NƆ̄ NYƆUWE

Nyɔɔ 10 biradee bu O’oo Enɔɔ̄, bu zua 1940, bɛbɛɛ Germany a kura Nazi bee yii edo Belgium sa wa bebeloo. Lo ama bee doo kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ a teera aa Belgium. Pya ilii butɔ bee teera kii dee kerekɛ̄ loo edo France. Sɔ̄ i aa bee teera, a ɛrɛ pio sɔ̄ i bee yii kɛ̄ alu gɛɛgɛɛloo, taɛyɛɛ kɛ̄ pya nɔ̄ Germany le pya nɔ̄ France aa be ziī bu e’agabah.

Sɔ̄ i e’aara deetee, i bee muɛ kɔ ba eyiba gbɛnɛ-edo pya i nu. Aba i gbo i wee kue Bobbie na a bee siga a, e a bee i teera nyɔɔnɛ sɔ̄ a bee i muɛ. Pya nu a bee i siraloo ama bee doo kɔ m bɔātɛ̄ ekɛɛrɛ kɔ, ‘Ena anua benɔ̄ le tɔga aa kiisī a?’

Sɔ̄ m elua lop le dɛrɛ zua m bee nyɔɔnɛ Jɛhova ɛrɛ le gbānialoo

Bu lo sɔ̄, ziī nɛɛ kanɛɛ alu nɛɛ sɛmdee a kura Emile Schrantz, a bee i inaloo sa i yere mɛmloo, e lo ama bee i dɔbiī nɛ kaāna. A bee baatɛ̄ kaāna aābu Baibol nu anua tɔga le, sa agara pya dɔɔ̄na ebip m bee ye bip a kiiloo dum. Wo bee doo kɔ m ɛrɛ togatoga gbanialoo kumaloo Jɛhova sa yiga kaāna kɔ Bari lu Bari wereloo.

Lɛɛ lo nɔ̄ gae ina kuma, pya i butɔ ebee nyɔɔnɛ keekee Pya Ekeebee kɔnia ue. Bu Ɛrɛtaa Enɔɔ̄ bu zua 1943, Wuga Nɛɛdam José-Nicolas Minet bee i inaloo kɛ̄ i wee kpɔā pya i nam sa a nɛ ekɔaue. A bee i bip kɔ: “Mɛɛ̄ a i le yɛɛ na a gaa gbī eliamaā a?” Mda le na tɛ bee toore bah nyɔɔ. I bee liamaā bu nwīgbagbara maā a waɛ kpaɛ̄ kɛ̄ i wee sere pya i nam a.

Bu Lop Le Baɛ Enɔɔ̄ bu zua 1944, pya nɔ̄ Germany bee bɔātɛ̄ wa kpɛdumɛ be bu 2 Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe li western Europe—e lo nɔ̄ bee lu ekure Battle of the Bulge. Kɛ̄ i tɔɔ̄ bee waɛloo kɛ̄ lo nɔ̄ aa bee kiisī, e i bee tɔɔ̄ bia aba tɔ bu nu a waɛloo ziī enɔɔ̄. Ziī dee sɔ̄ m bee aa tɔ sa aa si wee nɛ nuede pya i nam, m bee muɛ kɔ shɛlin, lo pya Beke kure artillery shell bee dɔ nyɔɔ looh kɛ̄ pya i nam wee tɔɔ̄ sa gbeesī nu i bee yere nyɔɔ. Ziī nɛɛ nɔ̄ America a bee le kɛ̄ i wee sere pya i nam ama bee wiikpā sa mɛ kɔ nɛ kɔ, “Ma kɛ̄!” M bee teera ye kiikpaɛ̄ sa ma kɛ̄, e a bee su ye pɛgɛrɛ nɔ̄ mɛ yere bee lo ekpega mɛ.

KƐ̄ M BEE NYIM KIISĪ BU EDƆƆ̄ DOO

Dee i bee iya ziī

Sɔ̄ lo nɔ̄ bee ina kuma, i bee piiga lo egbaaloo bɔŋanaloo a le Liège, lo a le nu alu 90 kilometer (56 mi) dee mmnyɔɔ loo kɛ̄ i bee tɔɔ̄. Sɔ̄ sɔ̄ aa bee kiisi, i bee ɛrɛ nwīgbagbara eku pya nɔ Baibol li Bastogne. M bee bɔātɛ̄ esitam betam kpɛ-tax, sa ɛrɛ dee lo enɔ lok. Sɔ̄ esaa, a bee lu esu mɛ loo tam tɔbiaɛ. Bu zua 1951, i bee ɛrɛ ziī nwīgbagbara sɛkuit asɛmbli bie Bastogne. Nu a waɛloo o’oo tup nɛɛ bee si, gbaāloo ziī wuga nɛɛwa a ɛrɛ mɛm, alu nɛɛ sɛmdee, lo ye bee kura, Elly Reuter. A bee ɔp-kpe loo 50 kilometer (31 mi) lo esi lo sɛkuit asɛmbli. Sɔ̄ sɔ̄ naa binia, i bee wereloo ziī sa biraloo iya ziī. A bee le taɛ lo sɔ̄ na a bee lu ekue Elly kɔ a si Tɔkpa Gilead li United States a. A bee ɛm kpa ture i beekɛ̄ lo ebaatɛ̄ nu anua a naale edap si. Wuga Nɛɛdam Knorr, lo a gaa bee su zaāsī yɛɛ pya nɛɛ Jɛhova lo sɔ̄, bee su fɛgɛ ye aŋana nɛ kɔ, naadabah ziī dee a ee, a dap nyɔɔnɛ ye dam si Tɔkpa Gilead. I bee iya ziī bu Baɛ Enɔɔ̄ bu zua 1953.

Elly le i nwīnɛɛdam, Serge

Bu aba lo zua, Elly le mm bee si New World Society Assembly, lo a bee lu e’ɛrɛ bie Yankee Stadium, New York. Sɔ̄ i bee le lo asɛmbli, m bee zɔŋia ziī wuga nɛɛdam lo a bee tɛɛ̄loo ziī gbɛnɛ le tam mɛ nɛ, sa mɛ kɔ nɛ kɔ m lu United States. Sɔ̄ Elly le mm eyere kara nɛ Jɛhova nyɔɔ ue ama sah, i bee biaɛfii kɔ ii le esie lo tam sa obia kii Belgium lo eyerebah nɛ lo nwīgbagbara eku a bee le Bastogne, lo a ɛrɛ nu alu lop pya zue ue. Lo zua a nyɔɔnɛ, bu i bee ɛɛ sɔ̄ Elly bee maɛ ziī nwiīnɛɛdam, lo i bee ye kure Serge. Alu ekiɛ̄nu kɔ, sɔ̄ ɛrɛba enɔɔ̄ etɛ̄na, loo Serge bee dumɛ, e a bee u. I bee yere kara nɛ Jɛhova sa kɔ kɛ̄ ye luh i kiɛ̄ doo, e bɛābu aakɛ̄ bu luh bee i yere mɛmloo.

TAM MMƐƐ SƆ̄

Ziī dee bu Lop Enɔɔ̄ bu zua 1961, m bee muɛ ziī tam a naale esu mɛ gbɛnɛkpo sɔ̄ bah, lo edoo kɔ m ɛrɛ dee lo esitam sɛmdee. Kerewo, aba lo biradee, nɛɛ a gaa kuūdɛɛ̄loo tɔ-naātam li Belgium bee mɛ kue nyɔɔ fon. A bee bip lo a le m dapge bɔātɛ̄ esitam doodoo sɛkuit servant (lo alu ekure nɛɛ kuūdɛɛ̄loo sɛkuit anyaawo). M bee ye bip kɔ: “Ekɔ a nae bee lee kɔ i dasī sitam sɛmdee lɛɛ i gae lu pya sɛkuit servant ni?”. Ba bee i agara nɛ kɔ i dap doo wo. Sɔ̄ i esiatam sɛmdee loo ɛrɛtaa enɔɔ̄ sah, i bee bɔātɛ̄ tam kuūdɛɛ̄loo sɛkuit bu Ɛrɛnia Enɔɔ̄ bu zua 1962.

Sɔ̄ i esiatam sɛkuit loo baɛ zua sah, a bee lu ekue i kɔ i lu Bɛtɛl li Brussels. I bee bɔātɛ̄ esitam bie lo Bɛtɛl bu Lop Enɔɔ̄ bu zua 1964. Aā tam ama bee doo kɔ i ɛrɛ gbɛnɛ-edo leelee. Nwīgbagbara sɔ̄ aā lo sɔ̄, bu zua 1965, Wuga Knorr bee ina i Bɛtɛl, e a bee mɛ lu nyɛŋialoo kɔ a bee lu etubo mɛ bahloo nua nɛɛ ekuūdɛɛ̄loo lo tɔ-naātam. Sɔ̄ esaa, a bee lu ekue Elly le mm kɔ i lu wee si lo eree 41 eku pya Tɔkpa Gilead. Nyɔɔwo, ue Wuga Knorr bee kɔ 13 zua akii adumɛ bee dooa! Sɔ̄ i e’aara lo Tɔkpa, i bee obia kii Bɛtɛl li Belgium.

SU LOK KƆĀ UE BEE PYA NƐƐ JƐHOVA

Bu gbɛnɛkpo zua, m bee ɛrɛ dee lo esu lok m bee nɔ kɔā ue bee kaka taāŋabah lokwa pya nɛɛ Bari a le Europe le pya dɔɔ̄na kɛ̄ ɛrɛ dee lo e taāŋabah Jɛhova. (Fil 1:7) Tam ama bee doo kɔ m nyɔɔnɛ pya gbɛnɛ nɛɛ bu bɛbɛɛ a aa nu a eeloo 55 edo kɛ̄ alu ekpaɛ̄ i tam kɔnia ue. Taā m kɔ kɛ̄ m suā lok doo nɛ pya gbɛnɛ gbɛnɛ nɛɛ bu bɛbɛɛ ama, m wee kuealoo mɛ wa nɛ kɔ m lue “nɛɛ tam Bari.” M wee bialoo yere kara nɛ Jɛhova kɔ a baɛ mɛ loo nyɔnɛbee m suā kɔ “beenyiɛ mɛnɛ-buɛ̄ na kuru-maā kɛ̄ bah Jɛhova; a kiira ye ture ɛrɛgebah kɛ̄ a ye nia.”—Kam 21:1.

Ziī nu a bee mɛ siraloo lo a bee mɛ tɔāloo kaāna na sɔ̄ m bee nyɔɔnɛ ziī nɛɛ a le yɛɛ European Parliament kɔnia ue. M ebee ye bara gbɛnɛkpo sɔ̄ kɔ m nyɔɔnɛe ye kɔnia ue, e bu kpɛdumɛ a bee yiga. A bee mɛ kɔ nɛ kɔ: “Aba nu m o nɛ na o’oo minit, e kunɛ ziī minit aa yii nyɔɔ.” M bee uubeekɛ̄ sa bɔātɛ̄ yere kara, bɔɔ bee aa lo gbara sa a bee mɛ bip kɔ, ‘ena o gaa doo a?’ Sɔ̄ m edana bee lɛɛkɛ̄, m bee ye kɔ nɛ kɔ: “M doo Bari yaa nyɔnɛbee olo lu ziī ye nɛɛtam.” A bee mɛ bip kɔ: “Ena ue o kɔ ama kura a?” M bee ye tɔgɛ ue a le bu Pya Rom 13:4. A wee si tɔbari, nyɔɔwo dɔ Baibol ama bee ye nia. Ena a bee sira aabu ani? A bee sikɛ̄ mɛ nɛ 30 minit, e i kɔnia ue bee kiā leere kaāna. A bee kɔnage kɔ tam Pya Ekeebee wee ye niae, e a wee wa nwaɛ̄edɛɛ̄.

Bu gbɛnɛ-edo zua lo, pya nɛɛ Jɛhova ekpeasī keekee ue bie tɔbiaɛ li barasī Europe, kiiloo i tɔɔ̄ kee doodoo Pya Nɛɛ Kraist, kuūdɛɛ̄loo pya miɔŋɔ, kpɛ tax, le gbɛnɛkpo pya dɔɔ̄na ue. Dee bee mɛ kpaānɛ lo esu dɔ bu gbɛnɛ-edo ue ama, sa muɛ kɛ̄ Jɛhova doo kɔ pya ye nɛɛ a be eebah doo. Pya Ekeebee Jɛhova e’erabah nu a eeloo 140 keekee ue bie tɔbiaɛ European Court of Human Rights!

TAM BUƐ̄-MƐNƐ BEE NYIM YIILOO BIE CUBA

Bu pya zua 1990, m bee nyɔɔnɛ Wuga Nɛɛdam Philip Brumley, a aa i beekɛ̄ le Wuga Nɛɛdam Valter Farneti, a aa Italy siniatam, lo eyerebah doo kɔ pya i wuga a le Cuba a ɛrɛ dee lo etaāŋabah Jɛhova, nyɔnɛbee a bee lu ekpaɛ̄ i tam lo barasī. M bee ɛm kpa ma pya a yira dɔ bɛbɛɛ Cuba li Belgium, sa nyɔɔnɛ ziī nɛɛ a bee lu etubobahloo kɔ a aabahloo i ue kɔnia ue. Bu bɔātɛ̄, ziī ziī sɔ̄ i bee zɔ̄ŋia, ii bee dap sere beeloo pya ue a bee doo kɔ pya bɛbɛɛ a kpaɛ̄ i tam lo barasī.

Philip Brumley le Valter Farneti le mm bie ziī sɔ̄ i bee si Cuba a bu pya zua 1990

Sɔ̄ i eyere kara nɛ Jɛhova sah, i bee wa bara kɔ ba a nɛ i dee lo eyere 5,000 Baibol ture Cuba, e ba bee i nɛ dee kɔ i doo wo. Pya lo Baibol bee ina kɛ̄ bu kpoogaloo, e a bee lu edɔɔ̄nɛ pya wuga. Nyɔɔwo, i bee muɛ kɔ Jɛhova aa nɛ leelee i epiaga. Lo sɔ̄ i bee sikɛ̄ wa bara lo eyere 27,500 dɔɔ̄na ekpo Baibol ture Cuba. Ba bee yiganage. Yerebah nɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa a le Cuba kɔ ba a ɛrɛ Baibol bee mɛ nɛ gbɛnɛ ɛɛbu.

M esia Cuba gbɛnɛkpo sɔ̄ lo eyerebah lo esu lok kɔā ue bee i tam. Lo ama edora kɔ m suāloo gbɛnɛkpo pya gbɛnɛ nɛɛ bɛbɛɛ sa wa nyɔɔnɛ dania nu.

YEREBAH NƐ PYA I WUGA LI RWANDA

Bu zua 1994, bee lu efɛ nu a eeloo 1,000,000 pya Tutsi a le barasī Rwanda. Alu ekiɛ̄nu kɔ pio pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa bee lunage efɛ. Sɔ̄ sɔ̄ naa binia, bee lu ekɔ ziī eku pya wuga a kuūdɛɛ̄loo tam dɔɔ̄nu nɛ pya i wuga a le lo edo.

Sɔ̄ lo eku pya wuga bee ina Kigali, lo alu beekɛ̄ edo Rwanda, i bee muɛ kɔ esuu naā eyere edee mmɛloo tɔ a wee lu etɔɔ̄ tap ue le kɛ̄ a wee lu esere pya i kpa. I bee dāŋana pɔrɔ pɔrɔ kpɛa a kiiloo kɛ̄ alu esu gɛ̄ kuā pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa fɛ doo. Kerewo, i bee dānage kɛ̄ pya i wuga bee tɔgɛ wereloo Pya Nɛɛ Kraist loo ɛnia aba doo. Bu edobah, i bee zɔ̄ŋia ziī wuga nɛɛdam alu Tutsi, lo a bee lu egɔ̄ ye bukɛ̄ bu 28 biradee tɛ̄mabah ziī butɔ Pya Ekeebee alu Hutu. Sɔ̄ i bee nyɔɔnɛ nu a eeloo 900 pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ɛrɛ ziī zɔ̄zɔ̄ŋia bie Kigali, i bee wa yere mɛmloo sa wa nɛ egbɔ̄nyiɛ.

Bahkie: Ekpo kpa esuu naa taā bie tɔ i wee tɔɔ̄ tap ue

Bahle: Nyɔɔnɛ pya a gaa dɔɔ̄nu siniātam

Dɔɔ̄na, i bee aa lo edo sa kii Zaire (lo alu ekure Democratic Republic of the Congo anyaawo) lo egbī gbɛnɛ-edo Pya Ekeebee alu Rwanda lo ba bee teera kii pya camp a waɛ kpaɛ̄ buɛ̄ Goma. Ii bee wa dap gbī muɛ, nyɔɔwo, i bee yere kara bara Jɛhova kɔ a doo kɔ i muɛ wa. Lo sɔ̄ i bee muɛ ziī nɛɛ a gaa i kiā nyɔɔnɛ, e i bee ye bip lo a le a suāloo ziī Nɛɛ Ekeebee Jɛhova a le lo kɛ̄, e lo nɛɛ bee agara kɔ: “Aiī, mda ziī Nɛɛ Ekeebee. Enia mɛ e’aara i siāloo kɔmitii a bee lu eyere nua kɔ ba a dɔɔ̄nu i nɛ.” Sɔ̄ i enyɔɔnɛ lo kɔmitii kɔnia ue sah, i bee zɔ̄ŋia nu alu 1,600 pya wuga a le deetee ama sa wa nyɔɔnɛ kɔnia pya ue enɛ wa e’agaloo sa wa gbɔ̄nyiɛ. I bee buūnage lɛta a aabah Eku A Baɛbee wa nɛ. A bee tɔaloo pya lo wuga nɛɛdam le nɛɛwa kaāna sɔ̄ ba dā baɛ etaā ue a le bu lɛta a kɔ, “I gaa i yere kara bee dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. I suā kɔ Jɛhova naale ibere i doo pippip.” Pya ue Eku A Baɛbee bee kɔ ama bee dooa lu kaka, nyɔnɛbee nii’ee, nu a eeloo 30,000 Pya Ekeebee aa taāŋabah Jɛhova li Rwanda bu ɛɛbu!

M BEE BIAƐFII LO EBIA BU BƆ TURE NYIƐ LOO

Sɔ̄ i e’iya ziī bu nu a waɛloo 58 zua, m bee peere na wa Elly lo m wereloo gbɛnɛ bu zua 2011. Jɛhova bee mɛ gbɔ̄nyiɛ sɔ̄ m bee kɔ kɛ̄ a mɛ kiɛ̄ doo ye nɛ bu kara. Dɔɔ̄na nu a bee mɛ nɛnage egbɔ̄nyiɛ na zue ue nɛ pya a le na kɛ̄ zɔ̄ŋɔ̄.

Kereadoo m eyeraloo 90 zua anyaawo, m lege aa zue ue ziī ziī kaɛ. Bu mɛ ɛɛ lo enyɔɔnɛ pya Legal Department a le tɔ-naātam Belgium akɛāma siniatam. E bu mɛ ɛɛnage lo ekɔ pya nu m etɛ̄nabu nɛ pya dɔɔ̄na, sa yerenage bah nɛ pya zege a le tɔ-naātam ama.

A bee le 84 zua akii adumɛ na m bee yere na tua kara nɛ Jɛhova a. A bee le kara ama na a bee doo kɔ m bɔātɛ̄ nyɔɔnɛ Jɛhova ɛnia gbānialoo sa ye tɔɔ̄ waɛloo a. Bu mɛ ɛɛ kaāna kɔ bu yubeloo na dum, Jɛhova dā pya na kara.—Yɔɔ 66:19. b

a Nu a bee siraloo Wuga Nɛɛdam Schrantz’ bee lu e’ɛm bu The Watchtower September 15, 1973, pp. 570-574.

b Wuga Nɛɛdam Marcel Gillet bee u 4 biradee bu Baɛ Enɔɔ̄, bu zua 2023 sɔ̄ a gaa bee lu e’ɛm ekobee ue ama.