Skip to content

Skip to table of contents

Doolo ‘Lok Fɛgɛ Dogo’ A Zū

Doolo ‘Lok Fɛgɛ Dogo’ A Zū

SƆ̄ LISA aa bee kɔ tua nu a bee doo kɔ kaka ue a nia ye, a bee kɔ: “Kɛ̄ pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba lu Nɛɛ Kraist bee mɛ tɔgɛ fɛgɛ dogo kumaloo doo bee mɛ tɔaloo gbɛnɛ.” * A beenage nu a bee siraloo Anne, lo a bee kɔ: “Tua nu a bee doo kɔ kaka ue a nia mɛ na kɛ̄ Pya Ekeebee bee mɛ lu fɛgɛ loo doo, e a naale wa tɔgɛnu.” Nyaawo, baɛ wuga nɛɛwa ama ɛrɛ ekpeloo lo ebuū Baibol sa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ, kerewo, fɛgɛ dogo a bee lu etɔgɛ wa kumaloo ɛrɛ wa pah nyɔɔ kaāna.

Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ fɛgɛ dogo bu sīdee etɔaloo pya nɛɛ a i le kpaɛ̄ a? I naa kɔ ue nyɔɔ baɛ sīdee: bu i ekɔaue le bu i dogo. Lɛɛ i kɔ ue nyɔɔ pya nɛɛ i tɔgɛ fɛgɛ dogo kumaloo.

‘LOK FƐGƐ DOGO’ LE NYƆƆ O EDƐM

Kaāna wa alu ebaatɛ̄ bu kpa Kam 31 ekobee ɛrɛ lok fɛgɛ dogo’ nyɔɔ ye edɛm. (Kam 31:26) A aaloo kɔ ‘lok’ ama a baɛloo ue a kɔ le kɛ̄ a kɔ doo. Pya tɛ edoonage kɔ lo ‘lok’ a baɛ wa loo bu wa ekɔaue. Gbɛnɛ-edo pya tɛ le ka suā kɔ ebɛaloo muɛ̄ ue wee ɛrɛ pɔrɔ pah nyɔɔ pya miɔŋɔ. Lo pya tɛ le ka kɔ ue bu saŋ le bu sīdee a naa bɔloo, a dap biirebu wa nwiī ale edoo kɔ aa gbaɛ̄tɔ̄ nu ba aa kɔ. Nyɔɔwo sɔ̄ pya tɛ le ka kɔ ue nɛ pya wa miɔŋɔ bu fɛgɛ, edoo kɔ pya wa miɔŋɔ a dā nu ba kɔ sa wa gbaɛ̄tɔ̄loo.

Kere o lu tɛ le ka ale o sii lu, bu mɛ sīdee na o dap kɔ ue bu fɛgɛ a? Ziī nu edap a yerebah nɛ le bu kpa Kam 31:26, lo a kɔ: “A kpaāna egā ye tɛ̄maloo suānu.” Pya nu a le bu lo ama na su suānu saŋɛ pya ue i kɔ le kɛ̄ i sere muɛ̄ loo ekɔ doo. E leenage lo i bip aba ii kɔ, ‘Nu m maa gbī ekɔ ama eyere saŋ bu nɛɛ, sɛh edoo kɔ efɛɛloo a le ni?’ (Kam 15:1) Bu kaka, elee i dasī ɛrɛ ekɛɛrɛ lɛɛ i gae kɔ ue.

Dɔɔ̄na kam kɔ: “Ue a naa ɛrɛ ekɛɛrɛ le doodoo uŋi gɛ̄ nɔ̄.” (Kam 12:18) Ɛ’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ ue i kɔ le sīdee i sere muɛ̄ loo dap ɛrɛ pah nyɔɔ pya dɔɔ̄na doo, edoo kɔ i nwaɛ̄dɛɛ̄ loo pya ue i kɔ lɛa bu egā i. Bu kaka, susu ‘lok fɛgɛ dogo’ daānu eyerebah i nɛ kɔ i kpooraloo lɛɛloo kɔ pɔrɔ pɔrɔ muɛ̄ ue ale kɔ ue bu sīdee a naa lu fɛgɛ. (Ɛfɛs 4:31, 32) I su ue alu fɛgɛ sa lee yere dɔ pɔrɔ muɛ̄ ue. Jɛhova sere le edoba kɛ̄ i nɛ kiiloo lo ama sɔ̄ a bee nɛ agɛrɛ nyiɛ ye zooro Elaija lo a gaa bee ɛrɛ bɔɔ. Ɛnjɛl Jɛhova bee yere bee ye kɔ ue nɛ bu “muɛ̄ a fɛɛrɛloo.” (1 Mɛnɛ 19:12) Nyɔɔwo, lu fɛgɛ eenyɔɔ aba kɔkɔ ue bu fɛgɛ. I ɛrɛ etɔgɛ kɔ i lue fɛgɛ tɛ̄maloo i dogo. Bu mɛ sīdee?

FƐGƐ DOGO ZŪ PYA DƆƆ̄NA

I nɔ Jɛhova tɛ̄maloo ekɔ ue sa doo dogo bu fɛgɛ. (Ɛfɛs 4:32; 5:1, 2) Lisa i bee kɔ nu akiiloo tua sɔ̄ a bee kɔ nu akiiloo fɛgɛ dogo Pya Ekeebee bee ye tɔgɛ kumaloo. “Sɔ̄ a bee lu ekɔ pya i butɔ a nwaabah aa kɛ̄ i bee le aa tɔɔ̄, baɛ dam le wa a bee le i bɔŋanaloo bee su sɔ̄ aā uwe tam sa i nyɔɔnɛ lap nu. M sii bee bɔātɛ̄ enɔ Baibol lo sɔ̄!” Fɛgɛ dogo ba bee tɔgɛ loo Lisa bee ye zū kɔ a sikɛ̄ ɛrɛ taɛ bu kaka ue.

Anne i bee kɔ ue kumaloo tua sɔ̄ a bee tɔgɛnage nia loo fɛgɛ dogo Pya Ekeebee bee ye tɔgɛ kumaloo. A bee kɔ: “Nyɔɔ kɛ̄ nyɔuwe mɛā doo anyaawo, m bee ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ loo pya nɛɛ sa mm bee wa dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ.” A bee kɔ yere loo kɔ: “Sɔ̄ m bee zɔ̄ŋia Pya Ekeebee, mm bee wa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ. M wee bura kɔ, ‘Ena anua ba ɛrɛ mɛ taɛ bu a?’ Mɛ kɛ̄ nɛɛ a gaa bee mɛ nɔɛ̄ Baibol bee mɛ ɛrɛ taɛ bu doo bee doo kɔ m dɛrɛ ye nyiɛ nyɔɔ.” Ena a bee sira aabu a? “Sɔ̄ sɔ̄ aa kiisī, m bee bɔātɛ̄ esere ekɛɛrɛ nyɔɔ nu m gaa bee nɔ.”

Yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ fɛgɛ dogo lo pya wuga bu bɔŋanaloo bee tɔgɛ kumaloo Lisa le Anne, bee wa zū kɔ ba a ɛrɛ taɛ lo enɔ kaka ue. Fɛgɛ dogo a bee lu etɔgɛ wa kumaloo bee wa yerebah nɛ kɔ ba a ture nyiɛ loo Jɛhova le pya ye nɛɛ.

NƆ LO ETƆGƐ FƐGƐ DOGO BARI LOO PYA DƆƆ̄NA

Pio nɛɛ wee dap kɔ ue bu fɛgɛ sa baabɛɛ sɔ̄ ba aa kɔ ue nɛ pya dɔɔ̄na nyɔɔbee kɛ̄ a bee lu ekpɔā wa doo ale kɛ̄ ba bee tɔɔ̄. A naa bee piya kɔ pio nɛɛ ɛrɛ elap ama nyɔɔbee kɛ̄ a bee lu ekpɔā wa doo ale wa sīdee doonu. Mɛ lo a le aba dua nu ama na a i zū kɔ i ɛrɛ lo elap a, dap lu kɔ ii yaa nɔ fɛgɛ dogo Bari.—Dooreloo Doonu 28:2.

Lu kaka kɔ fɛgɛ dogo Bari lu ziī eyuu kaɛ edɔɔ̄ Bari. (Gal 5:22, 23) Nyɔɔwo lokwa i dap tɔgɛ fɛgɛ dogo alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ yerebah tɛ̄maloo kaɛ edɔɔ̄ Bari. Lo ama gbaaloo taɛ i ɛrɛ lo enɔ Jɛhova le Jizɔs. E kuma sɔ̄ i lu Pya Nɛɛ Kraist a, i ɛrɛ kaāna taɛ bu pya dɔɔ̄na. Nyɔɔwo, nu a i zū na wereloo i ɛrɛ kumaloo Jɛhova le pya nɛɛ. Lo a doo kɔ i fɛgɛ dogo alu elap a i aa taɛ bu beenyiɛ sa lu lo Bari yerekpotɛ̄.

BA MƐƐ̄ NA I TƆGƐ FƐGƐ DOGO KUMALOO A?

Dap waɛ etɔgɛ fɛgɛ dogo kumaloo pya nɛɛ a i lu fɛgɛ loo ale pya i suāloo. (2 Sam 2:6) Ziī sīdee i wee doo wo na lo edoo wa yaa. (Kɔl 3:15) Mɛ lo a tɔɔ̄ i loo kɔ a naa lu ebɛɛ̄ kɔ i tɔgɛ fɛgɛ dogo kumaloo ziī nɛɛ ni a?

Kɛɛrɛbu lo ama: Jɛhova sere edoba a lee eera i nɛ bu tɔtɔgɛ fɛgɛ dogo, e ye Ue a le bu Baibol tɔgɛ i ziī nu a kuī akiiloo tɔtɔgɛ elap dogo ama. Ue a kura “ewonu” lu esu kɔā ue gbɛnɛ-edo sɔ̄ bu lo Naɛsī Kpa Kaɛ A Bee Lu Esu Muɛ̄ Ue Grik Ɛma. Bu mɛ sīdee na Bari tɔgɛ fɛgɛ dogo i kumaloo a?

Naa kɛɛrɛbu loo booboo miliɔn pya nɛɛ lo Jɛhova ekirasī lo etɔgɛ fɛgɛ dogo kumaloo tɛ̄maloo enɛ wa nu a wa bɛɛ̄ lokwa ba kiisī lo etɔɔ̄dum. (Mat 5:45) Bu kaka, lɛɛ miɔŋɔ nɛɛ gae suāloo Jɛhova, a bee tɔgɛ fɛgɛ dogo wa kumaloo. (Ɛfɛs 2:4, 5, 8) Bu edoba, a bee nɛ aba ye bee Nwiīnɛɛdam, ye Nwiī a lee eera kɔ a u bee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl ɛm kɔ Jɛhova bee nɛ waara zɔɔ a’agara “dookɛ̄ ye ewonu kuīkpo doo.” (Ɛfɛs 1:7) Gbaāloo wo, kereadoo i si pɔrɔ sa lɔgara Jɛhova, a kiisī lo ebaɛ i loo sa i tɔgɛ nu. Ye zuurabahtɔ̄ le pya ye ue le doodoo “saŋa saŋa boo.” (Deut 32:2) Bu kaka ii le edap kpɛ nu a tura dɛɛ̄ fɛgɛ dogo a gaa i tɔgɛ kumaloo. E nu alu kaka na kɔ, lo a naa bee le kɔ Jɛhova ɛrɛ ewonu i kumaloo ii le ebee ɛrɛ bɛābu kiiloo deesī li.—Dooreloo 1 Pita 1:13.

Baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ, fɛgɛ dogo Jɛhova lu lo a lee sa zū nɛɛ. Nyɔɔwo, taā i sagɛ pya nɛɛ i tɔgɛ fɛgɛ dogo kumaloo, i piiga lo enɔ Jɛhova tɛ̄maloo elu fɛgɛ loo pya dɔɔ̄na dɛ̄dɛɛ̄ dee. (1 Tɛs 5:15) Lo i tɔgɛ fɛgɛ dogo dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, i le doodoo kpo miā alu eyɔba dee tɔɔ le. I nɛ egbɔ̄nyiɛ pya i butɔ, pya i wuga bu bɔŋanaloo, pya i koo kɛ̄tam, pya i koo tɔkpa, le pya a le i kɛ̄ zɔ̄ŋɔ̄.

Naa kɛɛrɛ nu akiiloo pya a le o butɔ ale bu bɔŋanaloo lo ba e’ɛrɛ biī nyɔɔbee o kɔ ue sa doo nu bu fɛgɛ. Dap ɛrɛ nɛɛ a le bu o bɔŋanaloo a ɛrɛ ebɛɛ̄ loo nɛɛ eyerebah kwaloo ye be sa si tam bu ye uwe ale yaɛnu ye nɛ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Gbaāloo wo, lo o zɔ̄ŋia ziī nɛɛ a ɛrɛ ebɛɛ̄ sɔ̄ o le uwe zue ue, o dapge ye yerebah nɛ bu pio sīdee ni?

Bu sīdee a tɔgɛ kɔ i yaa nɔ Jɛhova, doraa i doo kɔ ‘lok fɛgɛ dogo’ a baɛloo kɛ̄ i kɔ ue le kɛ̄ i doo dogo doo dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄.

^ Elua enyaana pya bee ama.