Skip to content

Skip to table of contents

24 EKOBEE UE ENƆ

Jɛhova—Nɛɛ A Para Aaloo Pɔrɔ Ee Dɛ̄dɛɛ̄ Nɛɛ

Jɛhova—Nɛɛ A Para Aaloo Pɔrɔ Ee Dɛ̄dɛɛ̄ Nɛɛ

“Olo, Aa Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, lu le sa aaloo pɔrɔ, wereloo a naa wee nyaa mma egia nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a a kue nyɔɔ.”—YƆƆ 86:5.

YƆƆ 42 Kara Pya Zooro Bari

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Dɛɛa nyɔɔ ue a le bu kpa Eklisiastis 7:20, amunu kaka ue na Mɛnɛ Solomɔn kɔ a?

 MƐNƐ Solomɔn bee ɛm kɔ: “Lɔgɔ nɛɛ alu nɛɛ kaāna dogo bu nyɔuwe lo a si le tam sa naa doo pɔrɔ lɔgɔ sɔ̄ naale.” (Eklis 7:20) Naa ɛp kɛ̄ ue ama lu kaka doo a! Dɛ̄dɛɛ̄ ii lu pya pɔrɔ. (1 Jɔn 1:8) Nyɔɔwo, dɛ̄dɛɛ̄ ii gbī kɔ Bari le pya nɛɛ a aaloo pɔrɔ i nɛ.

2. A wee a tɔɔ̄loo doodoo wa sɔ̄ ziī o kaāna gbo a aaloo nu nɛ ni?

2 Ekɔ a ɛrɛ sɔ̄ o bee biirebu ziī o kaāna gbo ni? Baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ o bee gbī ekwa taāŋa a bee i le yɛɛ sa sikɛ̄ kwa bui gbanialoo lokwa bui kiisī lo elu gbo, e wo bee doo kɔ o taāŋa ye loo kɔ a aaloo a nɛ. A bee a tɔɔ̄loo doodoo wa sɔ̄ o gbo bee a aaloo nɛ ni? Loo a bee suge kɛ̄ ni? Aiī, loo a bee sukɛ̄, e bu a bee ɛɛnage kaāna!

3. Ena i nɔ bu ekobee ue ama a?

3 I gbī kɔ Jɛhova alu i kaāna gbo, kerewo, a ɛrɛ pio sɔ̄ i kɔ ue ale doo nu a ye biirebu. Ena anua i suā leere kɔ Jɛhova gbī e’aaloo i nɛ a? Bu amunu sīdee na kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ doo lu kee loo kɛ̄ ili aaloo pɔrɔ doo a? E mɛɛ na Bari dap aaloo pɔrɔ nɛ a?

JƐHOVA KPƐ̄NALOO E’AALOO I NƐ

4. Ena anua i suā leere kɔ Jɛhova kpɛ̄naloo e’aaloo pɔrɔ a?

4 Muɛ̄ Ue Bari doo kɔ i suā leere kɔ Jɛhova kpɛ̄naloo e’aaloo pɔrɔ i nɛ. Sɔ̄ Jɛhova bee tɔgɛ ye loo nɛ Mozis bie nyɔɔ Egu Sinai, a bee kɔ tɛ̄maloo ziī Ye ɛnjɛl kɔ: “Jɛhova, Jɛhova, Bari lo toesaɛ̄ le ewonu, lo a naa wee nwaaba ɛrɛ saŋ, sa mma bu wereloo a naa wee nyaa le kaāna yira, lo a sere wereloo a naa wee nyaa nɛ booboo sɔ̄ baɛ boo le lop tup, nɛɛ a aaloo pɔrɔ dogo le tɛɛ̄ ekwɔ le doo gbee.” (A’aa 34:6, 7) Jɛhova lu Bari alu fɛgɛ sa ɛrɛ toesaɛ̄, e a le ekpɛ̄naloo e’aaloo nɛ pya a kiiya aaloo wa pɔrɔ.—Neh 9:17; Yɔɔ 86:15.

Jɛhova suā dɛ̄dɛɛ̄ nu ebee i siraloo bu dum, lo a doo kɔ i lu dua nɛɛ i lu anyaawo (Ɛp 5 barakpaɛ̄)

5. Dookɛ̄ ue a le bu kpa Le-yɔɔ 103:13, 14 kɔ doo, ena nu Jɛhova suā akiiloo miɔŋɔ nɛɛ ye zū kɔ a doo a?

5 Jɛhova suā dɛ̄dɛɛ̄ nu a i kiiloo, nyɔɔbee Alɛ na a bee i dɛm a. Naa kɛɛrɛ! A suā dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo yube nɛɛ a le a kɛnɛkɛ̄. (Yɔɔ 139:15-17) Nyɔɔwo, a muɛ dɛ̄dɛɛ̄ pɔrɔ i bee ɛrɛ aāloo i tɛ le i ka. Gbaāloo wo, a suānage kɛ̄ pya nu i etɛ̄na bu bu dum ɛrɛ pah nyɔɔ i dogo doo. Ena pya nu Jɛhova suā akiiloo miɔŋɔ nɛɛ ama ye zū kɔ a doo ani? A doo kɔ a ɛrɛ i toesaɛ̄ loo.—Yɔɔ 78:39; buū Le-yɔɔ 103:13, 14.

6. Ena Jɛhova edora a tɔgɛ kɔ a gbī e’aaloo pɔrɔ i nɛ a?

6 Jɛhova edora nu a tɔgɛ kɔ a gbī e’aaeloo pɔrɔ. A dābeeloo kɔ elua e’oo dɛ̄dɛɛ̄ ii yere kɛ̄bah pɔrɔ le luh nyɔɔ dogo Adam. (Rom 5:12) Lɔgɔ ii ii le ebee dap agara aba ii ale pya dɔɔ̄na lɛɛ kɛ̄bah pɔrɔ le luh. (Yɔɔ 49:7-9) Kerewo, i Bari a i wereloo bee i toesaɛ̄ sa nɔɔ kɔ alu e’agara i. Ena a bee doo a? Dookɛ̄ Jɔn 3:16 tɔgɛ doo, Jɛhova bee lɛɛra aba ye bee nwiīnɛɛdam kɔ a u i bee. (Mat 20:28; Rom 5:19) Jizɔs bee i u bee, a bee tɔga sa u lokwa ɛrɛgeba nɛɛ a ye ɛrɛ yira bu naa una. (Hib 2:9) Naa kɛɛrɛ kɛ̄ a bee ziloo Jɛhova doo sɔ̄ a bee muɛ ye Nwiīnɛɛdam a tɔga sa u ezialoo luh a! Bu kaka, Jɛhova naale ebee lɛɛbaloo kɔ ye Nwiīnɛɛdam a u, lo a naa bee gbī e’aaloo i nɛ.

7. Pio amunu edoba a le bu Baibol na a tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ doo a?

7 Gbɛnɛ-edo edoba a tɔgɛ pya Jɛhova bee aaloo pɔrɔ nɛ le e’mma bu Baibol. (Ɛfɛs 4:32) Mɛɛ na a a yii nyiɛ a? Pio sɔ̄, o dap nyɛŋiabu loo Mɛnɛ Manasɛ. Gbara a bee bee piya ama bee si e’agabah pɔrɔ loo Jɛhova bu gbɛnɛ-edo sīdee. A bee taāŋabah ekwɔ bari sa zūnage pya dɔɔ̄na kɔ ba a doo wo. A bee fɛ pya ye miɔŋɔ sa wa su waāna zɔɔ nɛ yɔ. A bee kwanage nwī-nɛɛ-pie sere bu tɔkaɛ Jɛhova. Baibol bee kɔ nu a ye kiiloo kɔ: “A bee doo gbɛnɛ-edo piya nu kɛ̄ sī Jɛhova, sa doo kɔ a ɛrɛ saŋ.” (2 Edoo 33:2-7) Kerewo, sɔ̄ Manasɛ bee kiiya kaāna aābu ye beenyiɛ, Jɛhova bee ye aaloo nɛ. Bari bee ye obaranage sere ye dɔ mɛnɛ. (2 Edoo 33:12, 13) Dɔɔ̄na nɛɛ a a dapnage nyɛŋiabu na Mɛnɛ Devid a bee si gbɛnɛ pɔrɔ kumaloo Jɛhova, gbaāloo kue wa le fɛ nɛɛ. Kerewo, sɔ̄ Devid bee kiiya sa yiga kɔ a bee sie pɔrɔ, Jɛhova bee ye aanage loo nɛ. (2 Sam 12:9, 10, 13, 14) Bu kaka, i muɛ kaāna kɔ Jɛhova le ekpɛ̄naloo e’aaloo pɔrɔ. E dookɛ̄ i sah i muɛ doo, kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ doo lu kee loo kɛ̄ pya miɔŋɔ nɛɛ aaloo pɔrɔ doo.

JƐHOVA WEE AALOO PƆRƆ BU KEEBEE SĪDEE

8. Bu mɛ sīdee na keebee dɔ Jɛhova ɛrɛ doodoo Nɛɛ Biaɛ ɛrɛ pah nyɔɔ kɛ̄ a aaloo pɔrɔ doo a?

8 Jɛhova na “Nɛɛ biaɛ loo dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe” a. (Jɛn 18:25) Kaāna nɛɛ biaɛ wee suā lok leere. Lo ama lu kaka kiikɛ̄ Jɛhova le, nyɔnɛbee alu Nɛɛ Biaɛ le Nɛɛ-a-nɛ-lok. (Ais 33:22) Lɔgɔ nɛɛ a suā nu a bɔloo sa lera bee Jɛhova naale. Dɔɔ̄na ena alu ebɛɛ̄ kɔ kaāna nɛɛ biaɛ a ɛrɛ a? Alu ebɛɛ̄ kɔ a suā dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo ziī ue lɛɛ a gae fiibee lo ue. Nyɔɔbee pya nu ama, aba Jɛhova na a nyim tura lo elu Nɛɛ Biaɛ a.

9. Ena Jɛhova wee ɛp sɔ̄ a gaa biaɛfii lo a le e’aageloo pɔrɔ a?

9 Bu sīdee alu kee loo miɔŋɔ nɛɛ a biaɛ biaɛ, Jɛhova wee suā dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo ɛrɛgeba ue ba ye su nua loo. (Jɛn 18:20, 21; Yɔɔ 90:8) A naa muɛ aba nu pya nɛɛ muɛ sa dā. A dābeeloo kaāna kɔ dogo nɛɛ dap dɛɛa nyɔɔ dogo a su aābah ye tɛ le ka, kɛ̄ a bee lu ekpɔā ye doo, le kɛ̄ a tɔɔ̄, kɛ̄ nu ye tɔɔ̄loo doo gbaāloo ye kɛ̄tɔɔ̄ nwanaloo. Jɛhova suānage pya nu a le bu beenyiɛ nɛɛ. A para edābeeloo nu anua ziī nɛɛ doo dogo, ye ekɛɛrɛ le pya nu a ye taɛ. Lɔgɔ nu naa gɔā loo Jɛhova. (Hib 4:13) Nyɔɔwo, sɔ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ nɛ ziī nɛɛ, a wee dɛɛa nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a suā akiiloo lo nɛɛ.

Jɛhova lu nɛɛ biaɛ a kaāna sa naa ɛp sī nɛɛ. A naa wee dedumɛ (Ɛp 10 barakpaɛ̄)

10. Ena anua i dap kɔ biaɛ Jɛhova wee lera sa kaāna dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ a? (Deuteronomi 32:4)

10 Pya biaɛ Jɛhova wee lera sa kaāna dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. A naa wee ɛp sī nɛɛ doo pippip. A naa wee aaloo pɔrɔ nɛ nɛɛ dɛɛa nyɔɔ kɛ̄ mɛā nɛɛ le doo, kɛ̄ a ɛrɛ zɔ sa siābee doo, ale kɔ a ɛrɛ pya nu a para ee pya dɔɔ̄na. (1 Sam 16:7; Jem 2:1-4) Lɔgɔ nɛɛ naale edap tāŋibah Jɛhova kɔ a doo nu a naa gbī edoo ale kpɛ dumɛ ye nɛ. (2 Edoo 19:7) Pya ye biaɛfii naa dɛɛa nyɔɔ kɔ nu naa kiāna dookɛ̄ a bee ɛmadɛɛ̄ doo, ale nyɔɔ kɛ̄ pya nɛɛ ɛp nu doo. (A’aa 34:7) Baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ Jɛhova na nɛɛ a nyim tura lo elu Nɛɛ Biaɛ ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a, nyɔnɛbee a suā sa dābeeloo dɛ̄dɛɛ̄ nu.—Buū Deuteronomi 32:4.

11. Ena alu keebee a le loo kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ doo a?

11 Pya a bee ɛm Naɛsī Kpa Kaɛ A Bee Lu Esu Muɛ̄ Ue Hibru Ɛma bee yere nukuādɛɛ̄loo kɔ Jɛhova wee aaloo pɔrɔ bu keebee sīdee. Pio sɔ̄, ba wee su ziī bee ue Hibru lo ziī kpa kɔ a wee lu esu “kɔā ue kumaloo kɛ̄ Bari wee aaloo pɔrɔ nɛ pya nɛɛ bu sīdee alu keebee doo, e a naa wee lu esu lo bee ue kɔā ue kumaloo sɔ̄ miɔŋɔ nɛɛ aaloo pɔrɔ nɛ dɔɔ̄na nɛɛ doo pippip.” Aba Jɛhova na a ɛrɛ ekpo lo e’aaloo pɔrɔ bu mmɛɛ sīdee nɛ nɛɛ a bee si pɔrɔ sa ekiiya a. Ena a wee sira sɔ̄ Jɛhova i aaloo pɔrɔ nɛ a?

12-13. (a) Amunu biī na ziī nɛɛ ɛrɛ sɔ̄ Jɛhova ye aaloo pɔrɔ nɛ a? (b) Jɛhova wee aaloo pɔrɔ doodoo wa?

12 Lo i yiga kɔ Jɛhova e’aaraloo i nɛ, i ɛrɛ efɛɛloo beenyiɛ le “aā mɛm,” sa ɛrɛnage ekɛɛrɛ beenyiɛ a loga. Dua aaloo nɛ ama naa dap aabah nɛɛ, mɛ a ɛrɛ e’aa “kɛ̄sī Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.” (Doonu 3:19) Sɔ̄ Jɛhova i aaloo pɔrɔ nɛ, a doo wo bu mmɛɛ sīdee sa bee kɔ i sii bee si lɔgɔ pɔrɔ.

13 Aba sɔ̄ Jɛhova i aaloo pɔrɔ nɛ, a naa wee sinakɛ̄ i bege ue dɛɛa nyɔɔ pɔrɔ i bee si a, ale su lo pɔrɔ i kpɔāte loo. (Ais 43:25; Jer 31:34) Jɛhova aaloo dɛ̄dɛɛ̄ i pɔrɔ i nɛ sa ture kɛ̄ a binia “dookɛ̄ kɛ̄ enaani wee sira aa binia loo kɛ̄ enaani wee dɛp kii doo.” * (Yɔɔ 103:12) Sɔ̄ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ bu gbɛnɛ sīdee doo, a doo kɔ i tɔgɛ ye nia loo kaāna sa ye nwadɛɛ̄. (Yɔɔ 130:4) Kerewo, mɛɛ na Jɛhova edap aaloo nɛ ani?

MƐƐ NA JƐHOVA E’AALOO NƐ A?

14. Ena i enɔā akiiloo biaɛfii Jɛhova doo lo e’aaloo pɔrɔ a?

14 Dookɛ̄ i emɔna doo, biaɛfii Jɛhova doo lo e’aaloo pɔrɔ naa wee dɛɛa nyɔɔ kɛ̄ lo pɔrɔ tera ale kɛ̄ a kuī doo. Gbaāloo wo, i enɔā kɔ Jɛhova su ye buābee doodoo Nɛɛ Dɛmnu, Nɛɛ-a-nɛ-lok, le Nɛɛ Biaɛ su biamafii lo a le e’aageloo pɔrɔ nɛ nɛɛ. Pya ena Jɛhova wee dasī ɛp lɛɛ a gae biaɛfii lo a le e’aaloo pɔrɔ ale a naale e’aa ani?

15. Dookɛ̄ ue a le bu Luk 12:47, 48 kɔ doo, ziī ena Jɛhova wee ɛp a?

15 Ziī nu Jɛhova wee ɛp na lo a le nɛɛ a bee si pɔrɔ a bee suāge kɔ nu a gaa dooe bee piya naa e. Jizɔs bee doo kɔ alu edābeeloo lo ama, aāloo nu a le bu Luk 12:47, 48. (Buū.) Nɛɛ a ɛmɛnɛbee nɔɔ lo edoo nu a naa lee, sa suā leere kɔ nu a gaa dooe bɛā Jɛhova, si gbɛnɛ pɔrɔ. Jɛhova dap biaɛfii kɔ a naale e’aaeloo nɛ dua nɛɛ a le doo wo. (Maak 3:29; Jɔn 9:41) Kerewo, pio sɔ̄ i wee suā kɔ nu i bee dooe naa lee. Lo a le doo wo, eluge e’aaloo i nɛ ni? Aiī! Lo ama edoo kɔ i kɔ nu akiiloo dɔɔ̄na nu Jɛhova wee dasī ɛp lɛɛ a gae aaloo pɔrɔ.

I dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova e’aaloo i nɛ lo a le i kiiya kaāna aābu i beenyiɛ (Ɛp 16-17 barakpaɛ̄)

16. Ena kikiiya kura a, e ena anua alu ebɛɛ̄ kɔ i kiiya lokwa Jɛhova i aaloo nɛ a?

16 Dɔɔ̄na nu Jɛhova wee ɛpnage na lo a le nɛɛ a bee si pɔrɔ ekiiyage kaāna naa e. Ena a kura kikiiya a? Nu kikiiya kura na “sɔ̄ ziī nɛɛ nyaana ye ekɛɛrɛ, ye elap dogo, ale nu a gbī edoo.” Dɔɔ̄na nu a lenage bu na sɔ̄ nɛɛ ɛrɛ ekiɛ̄nu sa ɛrɛ biirabu loo piya nu a bee doo le kɔ a doo nu a naa bɔloo kɔ ebee doo. Nɛɛ a kiiya wee ɛrɛ ekiɛ̄nu nyɔɔ pɔrɔ a bee si, sa ɛrɛnage ekiɛ̄nu loo nu a bee doo kɔ a si lo pɔrɔ. Nyɛŋiabu kɔ Mɛnɛ Manasɛ le Mɛnɛ Devid bee si gbɛnɛ pɔrɔ, kerewo, Jɛhova bee wa aaloo nɛ nyɔɔbee ba bee kiiya kaāna. (1 Mɛnɛ 14:8) Bu kaka, Jɛhova ɛrɛ emuɛ nu a tɔgɛ kɔ i ekiiya kaāna lɛɛ a gae dap i aaloo nɛ. Mɛ aba ɛ’ɛrɛ ekiɛ̄nu loo pɔrɔ i bee si naa gbɔ̄mɛ. I ɛrɛ ekpɛ̄naloo lo edoo nu a tɔgɛ kɔ i ekiiya. * Lo ama su i mmɛ loo lo dɔɔ̄na nu Jɛhova wee ɛpnage.

17. Ena nyanyaa kura a, e ena anua alu ebɛɛ̄ lo a le ii gbīna esikɛ̄ si pɔrɔ i bee si sɔ̄ akii adumɛ a? (Aisaia 55:7)

17 Dɔɔ̄na nu a kuī lo Jɛhova wee ɛpnage na lo a le lo nɛɛ enyaage. Nu nyanyaa kura na “top ɛbia.” Lo ama kura kɔ, nɛɛ ɛrɛ enyaana baloo ye pɔrɔ sīdee tɔɔ̄dum sa doo nu bu sīdee a nia Jɛhova. (Buū Aisaia 55:7.) Lo nɛɛ ɛrɛ enyaana kɛ̄ a kɛɛrɛ nu doo lokwa suānu Jɛhova ye dap baɛloo. (Rom 12:2; Ɛfɛs 4:23) A ɛrɛ ebiaɛfii lo elɛɛbaloo ye nama sīdee tɔɔ̄dum a bee piya, lo a le kɛ̄ a wee kɛɛrɛ nu sa doo dogo doo. (Kɔl 3:7-10) Kɛādoo, ɛɛ yira i ɛrɛ bu waara zɔɔ Kraist na a doo kɔ Jɛhova a aaloo i nɛ sa i log pɔrɔ lɛɛloo a. Jɛhova edoo kɔ i ɛrɛ biī a aaloo waara zɔɔ ama, lo a muɛ kɔ i gaa piiga kaāna lo enyaana i elap dogo.—1 Jɔn 1:7.

DƐRƐ NYIƐ NYƆƆ KƆ JƐHOVA E’AALOO A NƐ

18. Ena i enɔā akiiloo kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ doo a?

18 Doraa i naa su kina sɔ̄ tɛ̄manyɔɔ pio kpog-bee nu i enɔā. Jɛhova na Nɛɛ a para aaloo pɔrɔ ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a le bu nyɔuwe a. Ena anua i kɔ doo wo a? Tuatua, a kpɛ̄naloo e’aaloo pɔrɔ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Eree baɛ, a suā dɛ̄dɛɛ̄ nu a i kiiloo. Aba alɛ na a i suāloo leere a, sa suā lo a le i ekiiyage kaāna naa e. E eree taa, sɔ̄ Jɛhova i aaloo nɛ, a zugere dɛ̄dɛɛ̄ i pɔrɔ lɛɛ. Lo ama doo kɔ i ɛrɛ logaloga ekɛɛrɛ beenyiɛ sa ɛrɛ leelee a ye aabah.

19. Ena anua i dap ɛrɛ ɛɛbu kere i lu pya a naa mmana sa si pɔrɔ a?

19 Nu alu kaka na bee, kuma sɔ̄ i sii mmana a, i le aa si pɔrɔ. Kerewo, i dap ɛrɛ egbɔ̄nyiɛ aāloo pya ue a le bu kpa a kura Insight on the Scriptures, Volume 2, 771 naɛsī, lo a kɔ: “Kuma sɔ̄ Jɛhova ɛrɛ toesaɛ̄ loo pya ye zooro nyɔɔbee a suā kɔ ba naa mmana a, a naa bɔloo kɔ ba a bialoo ɛrɛ ekiɛ̄nu nyɔɔ pya ekwɔ ba bee tɛɛ̄ nyɔɔbee ba naa mmana. (Yɔɔ 103:8-14; 130:3) Lo ba kiisī lo edoo nu bu sīdee Bari yerekpotɛ̄, ba edap ɛrɛ ɛɛbu. (Fil 4:4-6; 1 Jɔn 3:19-22).” Mɛ dua ue egbɔ̄nyiɛ sɛh!

20. Ena i nɔ bu elua ekobee ue li a?

20 Bu i ɛɛ kaāna kɔ Jɛhova kpɛ̄naloo e’aaloo i pɔrɔ i nɛ sɔ̄ i tɔgɛ kaāna kikiiya. Kerewo, mɛ sīdee na i dap nɔ kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ doo a? Bu pya amunu sīdee na kɛ̄ ili aaloo pɔrɔ doo beenage kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ doo a? E pya amunu kee na a le yɛɛ kɛ̄ ili aaloo pɔrɔ doo le kɛ̄ Jɛhova aaloo pɔrɔ doo a? Ena anua alu ebɛɛ̄ kɔ i dābeeloo kee a wa le yɛɛ a? Elu e’agara pya ebip ama bu elua ekobee ue li.

YƆƆ 45 Pya Nu M Kɛɛrɛ Bu Na Beenyiɛ

^ Tɛ̄maloo ye Muɛ̄ Ue, Jɛhova doo kɔ i suā kɔ a kpɛ̄naeloo e’aaloo nɛ pya a kiiya aaloo wa pɔrɔ. Kerewo, pio sɔ̄ i dap kɛɛrɛ kɔ a naa bɔloo kɔ a aaloo i nɛ. Bu ekobee ue ama, i nɔ nu anua i suā leere kɔ Bari le ekpɛ̄naloo e’aaloo i nɛ sɔ̄ i ɛrɛ kaāna ekiɛ̄nu loo pɔrɔ i bee si.

^ UE ALU EKƆ BAATƐ̄: Nu “Kikiiya” kura na sɔ̄ nɛɛ nyaana ye ekɛɛrɛ sa ɛrɛ kaāna ekiɛ̄nu loo ye pɔrɔ dogo, ale loo nu ebee doo sa naa doo, le kɛ̄ aa bee tɔɔ̄dum doo bu sīdee a naa lee sɔ̄ akii adumɛ. Nɛɛ a kiiya kaāna wee doo pya nu a tɔgɛ kɔ ekiiyae.