Skip to content

Skip to table of contents

Wuga Rutherford a gaa kɔ ue bie kɔnvɛnsɔn Cedar Point, Ohio, bu zua 1919

1919​—O’oo Tup Zua Akii Adumɛ

1919​—O’oo Tup Zua Akii Adumɛ

LO NƆ̄ a bee lu ekure lo Gbɛnɛ Nɔ̄ (lo a bee sikɛ̄ lu ekure I Nɔ̄ Nyɔuwe) bee lu ebe bu nia zua sa a bee ina kuma lɛɛ aa lu bu zua 1919. Lɛɛ a gae lu lo zua ama, pya edonyɔɔ bee ɔbɛ bebe e nyɔɔ 18 biradee bu Tua Enɔɔ̄ 1919, eku a kura Paris Peace Conference bee bɔātɛ̄. Ziī nu ba bee doo na yeyere lok a kura Treaty of Versailles lo a bee doo kɔ be a bee le yɛɛ Germany le pya dɔɔ̄na barasī a ɔb. Bee lu ebii-bah-tɛ̄ lo lok nyɔɔ 28 biradee bu Ini’ī Enɔɔ̄ bu zua 1919.

Lo lok bee yere nage aā bɔŋanaloo a kura League of Nations. Nu ba gaa bee gbī na lo “edoo kɔ efɛɛloo a le yɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ edo le lo edoo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe a le bu efɛɛloo le kpega.” Booboo pya a bee le yɛɛ ekwɔ sīdee taāŋabah bee yere kpotɛ̄ lo Eku ama. Bɔŋɛnɛ Yigabari a le America bee ye kure “nu pya bira bɛbɛɛ gaa doo lo a tɔgɛ kɔ Buɛ̄-mɛnɛ Bari e’ina a kɛnɛkɛ̄.” Pya lo yigabari bee tɔgɛ kɔ ba yeree kpotɛ̄ lo Eku tɛ̄maloo eyere pya a wa le yɛɛ siā zɔ̄zɔ̄ŋia a kura Paris Peace Conference. Ziī yɛɛ pya a bee lu eyere siā bee kɔ lo zɔ̄zɔ̄ŋia “lu bɔātɛ̄ aā zua bu eloh dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe.”

Bee le bɔātɛ̄ aā zua, mɛ a naale pya a le bu peace conference na edoo kɔ lo aā zua a lu a. Keebee zua bu i tam zue ue bee bɔātɛ̄ bu zua 1919 sɔ̄ Jɛhova bee yere mɛm loo pya ye nɛɛ kɔ ba a zue ue ee kɛ̄ ba wee doo. Mɛ a ɛrɛ nu edasī nyaa loo pya Nɔ Baibol lɛɛ lo ama gae sudɔ.

BIAƐFII A AGA

Joseph F. Rutherford

Bee lu esere tubobaloo nɛɛ ele bee Watch Tower Bible and Tract Society nyɔɔ Dee nwīpīnikaɛ, 4 biradee bu Tua Enɔɔ̄ 1919. Bu lo sɔ̄, Wuga Joseph F. Rutherford lo a gaa bee zaāsī pya nɛɛ Jɛhova lo sɔ̄ bee lu eyere kpɔgɔrɔ bie Atlanta, Georgia, U.S.A., gbaāloo dɔɔ̄na ɛrɛba pya wuga. Ebip a bee le kɛ̄ na bee, aluge esikɛ̄ tubobaloo pya wuga a bee le gaa zaāsī ba le kpɔgɔrɔ ama ni? Sɛh alu eyere pya dɔɔ̄na wa dɔ?

Evander J. Coward

Bie kpɔgɔrɔ, wuga Rutherford bee bura kɛ̄ bɔŋanaloo emɛā doo. A bee suā kɔ pio pya wuga kɛɛrɛ kɔ a lee kɔ alu etubobaloo dɔɔ̄na nɛɛ kɔ alu nɛɛ zaāsī. Nyɔɔwo, a bee ɛm kpa mā pya a bee le ebɔŋanaloo a kɔ ba a su Evander J. Coward nua nɛɛ zaāsī. Rutherford bee kɔ Coward lu nɛɛ a “fɛɛrɛloo,” “suānu,” sa “tɔɔ̄ agara nɛ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.” Kerewo, booboo pya wuga bee ɛrɛ kee ekɛɛrɛ, ba bee ɛrɛ ekɛɛrɛ lo esere lo tubobaloo bɛma ini’ī enɔɔ̄ aā lo sɔ̄. Pya lawyer a bee le sī kɔ ue bee pya wuga a bee lu eyere kpɔgɔrɔ a bee yiga doo wo. Bu pio nɛɛ bee biira sɔ̄ lo biraloo ue gaa bee kiisī.

Richard H. Barber

Ɛrɛ nu a bee sikɛ̄ sira lo Richard H. Barber kure ‘kwakwa nu a bee lu taāŋa.’ Ziī yɛɛ pya wuga a bee le kɛ̄ bee kɔ: “Mm le nɛɛ lawyer, mɛ kiikɛ̄ sere bee loo ue ama le doo kɛ̄ lok kɔ doo, M suā nu lok kɔ akiiloo nɛ ekpɛanu pya a tɔɔ̄ agara. Nu Bari gbī na tɔɔ̄ agara. Aba le sīdee i dap tɔgɛ i tɔɔ̄ agara nɛ Bari na tɛ̄maloo enɔɔ kɔ alu esikɛ̄ tubo baloo Wuga Rutherford nua nɛɛ zaāsī.”​—Yɔɔ 18:25.

Alexander H. Macmillan

Wuga A. H. Macmillan lo alu ziī yɛɛ pya a bee lu eyere kpɔgɔrɔ bee kɔ Wuga Rutherford bee kpoga bū lo tɛm kpɔgɔrɔ alɛ bee le sa kɔ “Niina bah a nua.” Lɛɛ Wuga Rutherford nɛ ye yereue a bee ɛm bu kpa. Macmillan bee muɛ̄ lo kere dɛɛ̄ yereue sa suā nu a gaa kɔ. Lo ue kɔ: “RUTHERFORD WISE VAN BARBER ANDERSON BULLY LE SPILL TUATUA TAA YƐƐ PYA A ZAĀSĪ WERELOO DƐ̄DƐƐ̄ BUI.” Lo a kura kɔ elua esikɛ̄ tubobaloo dɛ̄dɛɛ̄ pya a gaa bee zaāsī tua sɔ̄ a, le kɔ a naa lu elɛɛ dɔ a bee le bah Joseph Rutherford, Charles Wise, le William Van Amburgh. Nyɔɔwo, Wuga Rutherford elege gaa zaāsī.

LƐLƐƐ KPƆGƆRƆ!

Sɔ̄ a bee lu eyere ɛrɛtaa pya wuga ama kpɔgɔrɔ, pya a wee Nɔ Baibol bee ɛm kpa ma pya a bɛɛ kɔ alu elɛa pya i wuga ama bah. Pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba ɛrɛ e’agaloo ama bee ɛm lo kpa sa nu a yeeloo 700,000 nɛɛ bee biibahtɛ̄. Lɛɛ a gae lu eture lo kpa nyɔɔ Taa deelookaɛ, 26 biradee bu Taa Enɔɔ̄ bu zua 1919, bee lu elɛa Wuga Rutherford le pya lo wuga bah.

Bu ue Wuga Rutherford bee kɔ nɛ pya a bee ye su nyima, a bee kɔ: “M suā kaāna kɔ nu i etɛ̄na bu ama gaa i kpɛ̄naloo baɛ pya e’aga sɔ̄ a gaa lu. . . Nu bui gaa bee si tam loo naa bee le aba nyɔɔ kɔ a lu elɛɛ pya bui wuga kpɔgɔrɔ. Naale taɛ nu anua bui si tam ama lo. . . Bui epiaga bee le lo eyira ekeebee loo Kaka esu ka nua loo Jɛhova, e pya edora wo wee ɛrɛ keebee leelee.”

Pya nu a bee sira sɔ̄ a gaa bee lu ebiaɛ ue loo pya i wuga dap tɔgɛ kɔ Jɛhova gaa bee baɛbee lo kɛ̄tɔɔ̄. Nyɔɔ 14 biradee bu O’oo Enɔɔ̄ 1919, appeal court bee tɛ̄ma wa biaɛ kɔ: “Pya a lu edɛrɛ ue ama naa ɛrɛ . . . lo a doo kɔ ba aa ɛrɛ nu a wa kuu kɔ ba a ɛrɛ, nyɔɔwo, elua enyaana lo biaɛ.” E bee lu edɛrɛ ue pya i wuga kɔ ba doo gbɛnɛ pɔrɔ nu, e lo biaɛ ebee biɛ̄ kaāna lo a bee lu e aadee wa lɛɛbaloo ale lo a bee lu ekɔ ba a tɔɔ̄ kpɔgɔrɔ bu nwī kere sɔ̄ lo. Naa bee sinakɛ̄ lu edɛrɛ wa dɔɔ̄na ue. Nyɔɔwo, dee bee sikɛ̄ kpaā nɛ Nɛɛbiaɛ a kura Rutherford kɔ a dap sikɛ̄ su ye dɔ doodoo nɛɛ a suā lok kɔā ue bee pya nɛɛ Jɛhova Tɔbiaɛ Supreme Court a le United States, lo alu nu a wee bialoo doo aā sɔ̄ a bee lu elɛɛ ye kpɔgɔrɔ.

BIAƐFII LO EZUE UE

Wuga Macmillan bee kɔ: “Ii le e aadee ɛŋɛtɛ̄kɛ̄, bɔba bah, sa yira kɔ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ a su i kuma bunyɔɔ, i bee muɛ̄ kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ i si tam edoo kɔ i suā taɛ nu alu ekɛɛrɛ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.”

Mɛ pya wuga a bee le beekɛ̄ naa bee dap bɔātɛ̄ tam ba ebee si bu gbɛnɛkpo zua a aba sɔ̄. E na anua a? Nyɔɔbee ebee lu egbeesī dɛ̄dɛɛ̄ nu ba wee su kuɛ̄ma kpa bie Bɛtɛl sɔ̄ ba bee le kpɔgɔrɔ. Lo ama bee nua e’ɔaloo, sa pio pya wuga bee bɔātɛ̄ bura sɛh tam zue ue naale eluna esi na e.

Ɛrɛge pya a bee le gaa ɛrɛ taɛ bu yere ue Buɛ̄-mɛnɛ lo pya Nɔ Baibol gaa bee zue ni? Lo e’agara ebip ama, Wuga Rutherford bee biaɛfii lo enɛ ziī ekɔaue. Elu ekue dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ. Wuga Macmillan bee kɔ: “Lo lɔgɔ nɛɛ naa lu lo zɔ̄zɔ̄ŋia, i suā kɔ elua esitam zue ue sa bee mɛɛ̄.”

E. Niuspepa a kɔ nu akiiloo ue Wuga Rutherford “Bɛābu a le nɛ Dɛ̄dɛɛ̄ Miɔŋɔ Nɛɛ a le bu Ekiɛ̄nu” bie Los Angeles, li California, bu zua 1919

Nyɔɔwo, kaɛlɛɛ gbɛnɛ dumɛloo, Wuga Rutherford bee nɛ lo ekɔaue nyɔɔ Deekaɛ, 4 biradee bu O’oo Enɔɔ̄, 1919, bie Los Angeles, li California; ye ekobee ue bee kɔ “Bɛābu a le nɛ Dɛ̄dɛɛ̄ Miɔŋɔ Nɛɛ a le bu Ekiɛ̄nu.” Nu a dap lu 3,500 bee si, e booboo sɔ̄ o’oo tup naa bee dap yii nyɔɔbee dee naa lena. 1,500 bee si lo dee a za nyɔɔnɛ. Pya wuga bee ɛrɛ ture loo wa ebip​—pya nɛɛ bee ɛrɛ taɛ!

Nu pya lo wuga bee sikɛ̄ doo bee lu baakɛ̄be loo tam zue ue Pya Ekeebee Jɛhova mmɛ nii’ee.

KPƐ̄NALOO BAƐ NYIM KIISĪ A GAA LE SUDƆ

The Watch Tower loo Ɛrɛtaa Enɔɔ̄ 1, 1919 bee kɔ a gaa le lu e’ɛrɛ kɔnvɛnsɔn bu bɔātɛ̄ loo Ɛrɛnia Enɔɔ̄ bie Cedar Point, Ohio. Wuga Clarence B. Beaty alu zege wuga a le yɛɛ pya Nɔ Baibol a aa Missouri bee kɔ: “Dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ bee kɛɛrɛ kɔ elee ba si e.” Nu a eeloo 6,000 pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa bee si lo zɔ̄zɔ̄ŋia ee kɛ̄ ba bee ɛmadɛɛ̄ doo. Nu a sikɛ̄ doo kɔ lo doonu a kpeloo kaāna na kɔ nu a eeloo 200 nɛɛ bee liamaā bie bu Dɛgara Bana Maā Erie.

G. Eko dumɛ tua ekpo The Golden Age, nyɔɔ 1 biradee bu Lop Enɔɔ̄, 1919

Nyɔɔ 5 biradee bu Ɛrɛnia Enɔɔ̄ 1919, lo alu eree o’oo biradee lo kɔnvɛnsɔn, Wuga Rutherford bee lɛɛ ziī aā magazin tɔ; ye bee na The Golden Age. * E “aara aā aā nu a gaa sira a dɔbiī, sa baatɛ̄ nu a le bu Kpakaɛ a tɔgɛ nu anua pya gbɛnɛ siranu ama gaa sudɔ.”

Bee lu eyere mɛm loo dɛ̄dɛɛ̄ pya Nɔ Baibol kɔ ba a su aā kpa ama zuema ue bu e’agaloo. Ziī lɛta a kɔ kɛ̄ a bee lu enɔɔ̄ lo tam doo bee kɔ: “Doolo ɛrɛgeba nɛɛ esua loo nɛ [eliamaā] nyɛŋiabu kɔ alu gbɛnɛ dee a ye le nɛ lo esitam, a doo wo anyaawo sa a doo kuma kɛ̄ a dap doo lo eyira ekeebee agɛrɛ nɛ pya edonyɔɔ.” Booboo nɛɛ bee doo wo! Bu Lop le baɛ Enɔɔ̄, pya a gaa su mɛm zuema ue ebee ɛm kɔ a lu esu nu a eeloo 50,000 kpa ama wa ma.

F. Pya wuga ba le Brooklyn, li New York, ba le eyira kpaɛ̄ fah kpa a kura The Golden Age le bu

Sɔ̄ 1919 ina kuma, pya nɛɛ Jɛhova bee sikɛ gbaaloo sa ɛrɛ mɛm. Gbaāloo wo, keekee gbɛnɛ mɔmanudɛɛ̄ akiiloo kpɛdumɛ dee ebee dooa gbɔmɛɛ̄. Lo doā-ɛp le ɔ̄’ɔ̄ŋana pya nɛɛ Bari a bee lu ekɔ bu kpa Malaki 3:1-4 ebee ina kuma, e bee lu elɛɛ pya nɛɛ Jɛhova kɛ̄ ba aa a tɔɔ̄dɔ nu loo “Babilɔn lo Gbɛnɛ,” e Jizɔs ebee tubobaloo “lo zooro a bɔloo eture nyiɛ loo sa suā nu.” * (Mum 18:2, 4; Mat 24:45) Pya Nɔ Baibol ekpɛ̄naloo anyaawo lo esitam Jɛhova gbī kɔ ba a si.

^ bar. 22 Bee lu enyaana bee The Golden Age nua Consolation bu zua 1937 sa sikɛ̄ lu esu nua Awake! bu zua 1946.

^ bar. 24 Buū The Watchtower, July 15, 2013, pp. 10-11, 22-23; March 2016, pp. 29-31.