Skip to content

Skip to table of contents

1921—O’oo Tup Zua Akii Adumɛ

1921—O’oo Tup Zua Akii Adumɛ

ZIĪ kɛ̄ a le bu Watch Tower January 1, 1921, bee bip ziī ebip Pya Nɔ Baibol, lo a kɔ: “Taɛ amunu tam na i ɛmadɛɛ̄ lo esi bu zua ama ani?” Lo e’agara lo ebip ama, a bee kɔ nu a le bu kpa Aisaia 61:​1, 2, lo a bee wa nyɛŋiabu kɔ ba a suā kɔ tam a wa le bah na tam zue le yereue. Lo kɛ̄ kɔ: “Jɛhova ebee mɛ tɔ̄ nɔɔ̄ bee lo esu le yereue nua loo pya a le bu muɛ pɔrɔ; . . . lo ezue dua ewonu Jɛhova siā, le dee doodogee loo ilii Bari.”

PYA ZUE UE A NAA ƐRƐ BƆƆ

Lokwa ba dap si lo tam, lu ebɛɛ̄ kɔ Pya Nɔ Baibol aa ɛrɛ bɔɔ. Alu ebɛɛ̄ kɔ ba a zue “le yereue” nɛ pya a kuma nyiɛ kɛ̄, sa zuenage “dee doodogee” nɛ pya pɔrɔ.

Wuga Nɛɛdam J. H. Hoskin a bee tɔɔ̄ Canada bee zue ue sa naa ɛrɛ bɔɔ kaɛlɛɛ gbanasī. Bagara sɔ̄ bu zua 1921, a bee zɔ̄ŋia ziī gbɛnɛ nɛɛ tɔbari Methodist. Hoskin bee bɔātɛ̄ ekɔ ye nɛ kɔ: “A lee kɔ i gbaa kɔ nu a aabu Kpa Kaɛ bu sīdee a bɔloo, kere ii gbaa yiga dɛ̄dɛɛ̄ nu, i dap gbaa kɔnia ue bu efɛɛloo mmɛ kɛ̄ sa kiisī lo elu gbo.” Mɛ a naa bee sira doo wo. I wuga Hoskin bee kɔ: “Aba bu pio minit na i ekɔnia ue a, sɔ̄ lo [gbɛnɛ nɛɛ tɔbari] bee su bah ekpo zima bū dee mmɛ kɛ̄ m bee kɛɛrɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ tāŋaligi a le loo lo bū e’u sa uua kɛ̄.”

Lo gbara bee wiikpā kɔ, “ena anua oo kii wee zue nɛ pya a naa wee si tɔbari a?” Hoskin naa bee kɔ lɔgɔ nu, e sɔ̄ a gaa bee kiā kii, a bee kɔ bu nyiɛ ye kɔ, ‘lo gbara naa ɛrɛ dogo nɛɛ Bari!’

Sɔ̄ lo gbara bee zue ue bie wa tɔbari lo dee a nyɔɔnɛ, a bee kɔgara esah loo i wuga Hoskin. Hoskin bee kɔ: “A bee kɔ nu a mɛ kiiloo nɛ pya ye tɔbari kɔ mm gbɛnɛ nɛɛ esah a aa dɔɔ̄na buɛ̄ sa a bɔloo kɔ ba a taā mɛ fɛ.” A naa bee ɛrɛ bɔɔ, e a bee kiisī lo ezue ue sa pya nɛɛ bee ye gbaɛ̄tɔ̄loo. A bee kɔ: “Tam zue ue bee mɛ kpeloo kaāna bie lo kɛ̄. Siga nɛɛ bee kɔ: ‘I suā kɔ ɔɔ nɛɛ Bari!’ sa ba bee kɔ ba enɛe mɛ ɛrɛgeba nu alu na ebɛɛ̄.”

NƆ NU NYƆƆ OLOO LE ENƆĀNU BUTƆ

Lo eyerebah nɛ pya nɛɛ a ɛrɛ taɛ kɔ ba a kiisī, Pya Nɔ Baibol bee ɛm ziī nu esu nɔā Baibol yere bu kpa a kura The Golden Age. * A bee ɛrɛ pya ebip a aabu Baibol a le nɛ pya zege lo pya tɛ le ka dap nyɔɔnɛ pya wa miɔŋɔ kɔnia. Pya tɛ le ka wee “bip pya ebip ama pya wa miɔŋɔ sa ba yerebah wa nɛ kɔ ba a gbī ye ture aābu Baibol.” Pio ebip a le dooodoo: “Ku ka kpa a le bu Baibol ni?,” bee tɔgɛ pio ewɛpbah nu a aabu Baibol. Gbaāloo pya lo dɔɔ̄na doodoo lo a kɔ: “Ekɔ dɛ̄dɛɛ̄ kaka Pya Nɛɛ Kraist e’ɛmage dɛɛ̄ kɔ elu etɛ̄ŋa wa loo bu pio sīdee ni?,” bee yerebah nɛ pya zege kɔ ba alu pya zue ue a naa ɛrɛ bɔɔ.

A bee ɛrɛ pya ebip le ture a dɛɛa nyɔɔ Baibol a bee lenage nɛ pya ebee suā nu a le bu Baibol kaāna, lo a le bu kpa a kura Studies in the Scriptures. Booboo nɛɛ bee ɛrɛ biī aāloo pya lo ebip a bee lu esu nɔānu ama, kerewo a bee lu ekɔ bu kpa a kura The Golden Age lo December 21, 1921 kɔ, pya lo ebip a bee lu esu nɔānu ama naale eluna esu daānu. Ena anua a naale eluna esu daānu a?

ZIĪ AĀ KPA!

Kpa a kura The Harp of God

Nwīkere kpa a aara pya nu elu ebuū

Pya kere kpa a aara ebip

Pya aa bee zaāsī bee muɛ kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ pya a gaa nɔ Baibol aā a nɔ ziī ekobee ue ziī ziī sɔ̄. Nyɔɔwo, a bee lu elɛɛ kpa a kura The Harp of God tɔ bu Lop Le Eziī Enɔɔ̄ bu zua 1921. Pya nɛɛ a ɛrɛ taɛ lo ba bee su lo kpa bee ɛrɛnage epoo bu enɔānu Baibol a aabu lo kpa. Lo enɔānu bee yerebah nɛ pya a buū kɔ ba a suā nu akiiloo “ekɛɛrɛ Bari lo enɛ dum a naatah pya nɛɛ.” Wee lu esu siātam doodoo wa?

Lo ziī nɛɛ su lo kpa, a wee lu enɛ ye nwīkere kpa a tɔgɛ kɛ̄ ebuū a le bu lo kpa. Bu lo kaɛ a za nyɔɔnɛ, wee lu enɛ ye kere kpa a aara pya ebip a dɛɛa nyɔɔ nu a bee lu enɛ ye kɔ a buū a. E kpɛdumɛ ue a le nyɔɔ lo kere kpa aara nu ebuū bu lo kaɛ a nyɔɔnɛ.

Bu ziī ziī kaɛ bu nu alu taa enɔɔ̄, nɛɛ a gaa nɔ nu wee ɛrɛ ziī aā kere kpa a aa bɔŋanaloo a le waɛ loo kɛ̄ a tɔɔ̄. Gbɛnɛ-edo sɔ̄, wee lu eyere lo kpa tɛ̄mabah pya e’ana a le bu bɔŋanaloo ale pya a naa dapna zue ue aā ziī tɔ̄ yii ziī, nyɔɔbee dumɛloo. Bu edoba, Anna K. Gardner, alu Millvale, Pennsylvania, U.S.A., kɔ: “Sɔ̄ a bee lu elɛɛ kpa a kura The Harp of God tɔ, a bee doo kɔ na wuga Thayle a naa wee dap kiā leere a ɛrɛ gbɛnɛkpo tam esi, lo a le yeyere pya lo kere kpa a aara ebip ma pya nɛɛ bu ziī ziī kaɛ.” Sɔ̄ elua enɔ lo kpa sah, a wee lu esiloo nɛɛ aa bee nɔ nu a, lo eyerebah ye nɛ lokwa a kiisī bu ye enɔānu Baibol.

Thayle Gardner a le bu ye kpe kɔgah

TAM A LE SĪ

Sɔ̄ lo zua e’ina kuma Wuga J. F.  Rutherford bee yere kpa ma dɛ̄dɛɛ̄ bɔŋanaloo. A bee yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ “zue ue akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ alu ezue a bu zua ama, yiiloo sa yerebah nɛ pya nɛɛ eekɛ̄ a wee le doo bu pya zua akii adumɛ.” Lɛɛ a kɔ yereloo kɔ: “Gbɛnɛ-edo tam esi lege. Yereaa mɛm loo pya dɔɔ̄na kɔ ba a gbaa i loo si tam alu nyɛŋia ama.” Pya Nɔ Baibol bee gbaɛ̄tɔ̄loo zuurabahtɔ̄ ama. I muɛ kɛ̄ ba su e’agaloo zuema nu akiiloo lo Buɛ̄-mɛnɛ sa naa ɛrɛ bɔɔ doo bu zua 1922.

^ bar. 9 The Golden Age bee sikɛ̄ lu ekure Consolation bu zua 1937 e bu zua 1946, a bee lu ekure ye Awake!